Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113202532
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113202532.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: F.T. A., Z.. XX.X.XXXX, B. V.
XX, X. - Z. Š., právne zastúpeného: JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru
2, Prešov, IČO: 37870475, zastúpenému Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja,
Jesenná 14, Prešov, IČO: 37 936 859, o zaplatenie 8.543,60 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/21/2013-364 z 20. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 8.543,60 Eur s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 28. januára
2013 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností v období od 29. januára
2011 do 28. januára 2013. Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
Za preukázanú mal skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom parc.č. XXX/X o výmere XXXX F.X,
parc.č. XXX/XXX o výmere XXX F.X, parc.č. XXX/XXX o výmere XXX F.X a parc.č. XXX/XXX o výmere

XXX F.X zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Ľ.. Z rozhodnutia o umiestnení stavby bývalého F. Z. V. V.
X. - H. V. zo dňa 10. júla 1975 zistil, že tento orgán umiestnil stavbu - F. A. A. pre obytný obvod Q. - X. na
pozemky ohraničené v predloženom snímku mapy katastrálnej, ktoré boli označené parcelnými číslami,
vrátane parc.č. XXX/X, resp. parc.č. XXX kat. úz. X. - Ľ.. Zo stavebného povolenia bývalého F. Z. V. V.
X. - H. V. zo dňa 26. mája 1977 vyplynulo, že tento povolil stavbu - F. A. A., Q. Č.. X kat. úz. X. - Q., X. -
Š., X. - Ľ.. Stavebným povolením bývalého F. Z. V. V. X. - H. V. T. Ú. X. zo dňa 10. decembra 1984 pod
číslom V.. XXXX/XX-B. bola povolená stavba „. A. A., Q. Č.. X, Q. Q. Z. X. X..Č.. XXXX/X“, vo vzťahu

ku ktorej bolo vydané územné rozhodnutie dňa 10. júla 1975. Rozhodnutím o usporiadaní cestnej siete
Ministerstva dopravy a spojov Slovenskej republiky zo dňa 6. apríla 1992 bol zaradený dňom 1. mája
1992 do cestnej siete úsek miestnej A. F.-X.

2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. A.-M. XXX/
XXX - K. K. X. o výmere XXX F.X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. Ľ., na ktorej je čiastočne postavená
cesta tretej triedy, ktorej vlastníkom je žalovaný na základe zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode

niektorých pôsobností z orgánom štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Stotožnil sa s
tvrdeniami žalobcu, na základe ktorých neprihliadol na námietku žalovaného o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. V prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia totiž nemožno
obmedziť tento nárok iba na predchádzajúceho vlastníka pozemku, keďže v prípade bezdôvodnéhoobohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové právo, ale právo, ktoré vzniká
v súvislosti s protiprávnym stavom pretrvávajúcim. V prípade žalujúceho bezdôvodného obohatenia
nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, a to z

dôvodu, že relevantným je stav zabratia pozemku bez súhlasu jeho vlastníka a existencia protiprávneho
stavu, pričom porušovateľom práva bol žalovaný a nie štát. Vo vzťahu k tejto argumentácii súd prvej
inštancie citoval ustanovenie § 451 ods. 1, 2 a § 454 Občianskeho zákonníka.

3. Posúdenie veci v zmysle vyššie uvedeného považoval však súd prvej inštancie za dôvodné len

do 1. júla 2009, kedy nadobudol účinnosť článok I. zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach
pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce
a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Poukazom na ustanovenie § 4
ods. 1 uvedeného zákona konštatoval, že ku dňu jeho účinnosti, ak vlastník stavby nemá k pozemku
pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou
užívanému vlastníkom stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Dospel k záveru, že X. A., ktorá z časti E.Ž. T. Z. X. V. V. Ž. je stavbou povolenou, keďže bola
realizovaná na základe platného rozhodnutia o umiestení stavby, ako aj stavebného povolenia, teda
na základe predpisov účinných ku dňu vydania týchto rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku zákonného
vecného bremena nepovažoval súd prvej inštancie za právne významné, či je stavba oprávnená alebo
neoprávnená a za podstatnú považoval len skutočnosť, že stavba bola povolená v súlade so zákonom č.

50/1976 Zb. (Stavebný zákon). Od účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. teda od 1. júla 2009 preto žalovaný
neužíval parcelu žalobcu X. A. bez právneho dôvodu, ale v dôsledku zákonného vecného bremena. Z
uvedeného dôvodu od 1. júla 2009 nedochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu. Za situácie, že žalobca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 29. januára 2011 do 28. januára 2013 a na takto kvalifikovanom nároku zotrval v priebehu celého

konania, považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu za nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol.

4. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný aj v prípade jeho posúdenia ako náhrady
za zriadenie vecného bremena. Mal za to, že takáto náhrada má jednorazový charakter, čo nevylučuje
použitie inštitútu premlčania, ktorú námietku žalovaný vzniesol v priebehu konania. Keďže žalobca podal

žalobu na súd až 28. januára 2013 a vecné bremeno zo zákona vzniklo dňom 1. júla 2009, uplynula tak
všeobecná trojročná premlčacia doba v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
nárok z dôvodu jeho premlčania by nebolo možné priznať.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1, § 262 ods. 1,

2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Mal za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia
a napadnuté rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pochybenie videl

v nesprávnom posúdení stavby - X. A. ako stavby povolenej podľa platných právnych predpisov.
Poukázanie na ustanovenie § 54 zákona č. 50/1976 Zb. považoval odvolateľ za nepostačujúce a za
kľúčové považoval ustanovenie § 58 ods. 2 a § 59 ods. 1 uvedeného zákona. Mal za to, že pokiaľ súd
prvej inštancie uviedol, že to, či bola stavba povolená je potrebné skúmať na základe predpisov platných
v okamihu vzniku stavby a následne sám takéto skúmanie nevykonal, je jeho odôvodnenie zmätočné

a nepreskúmateľné. Pre posúdenie neoprávnenosti stavby nepovažoval za rozhodujúce, či stavebník
mal alebo nemal stavebné povolenie. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie opomenul
skutočnosť, že pozemok nebol majetkoprávne vysporiadaný, čo bolo jednou z podmienok, ktorá mala
byť splnená pred vydaním stavebného povolania.

7. Za nepravdivé považoval žalobca aj tvrdenie súdu prvej inštancie o realizácii stavby na základe
platného rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže parcela vo vlastníctve žalobcu nie je uvedená v
územnom rozhodnutí, keďže stavba X. A. P. postavená na úplne inom mieste, než bolo pôvodne so
stavbou uvažované. Za jednoznačne preukázané mal žalobca to, že stavba X. A. bola zriadená na
cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka, vlastník pozemku nebol účastníkom stavebného konania,

neoprávnená stavba nebola nikdy dodatočne vysporiadaná, čo bolo v rozpore s vtedy platnými právnymi
predpismi, teda sa jedná nielen o neoprávnenú stavbu, ale aj o stavbu, ktorá nebola povolená podľa
platných právnych predpisov. Pre nedodržanie zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 4zákona č. 66/2009 Z. z. tak nemohlo vzniknúť zákonné vecné bremeno, preto bola jeho žaloba
zamietnutá nedôvodne.

8. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dôvodil žalobca nevysporiadaním sa s jeho
argumentáciou, teda neposkytnutím odpovede na jeho kľúčové námietky, čo je v rozpore s ústavou.

9. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo žalobe
vyhovieť v celom rozsahu.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 12. decembra 2016. Poukázal predovšetkým
na to, že je potrebné rozlišovať medzi nepovolenou a neoprávnenou stavbou. Za povolenú stavbu sa
považuje stavba, pokiaľ bola vystavaná v súlade s administratívno-právnymi rozhodnutiami a právnymi
predpismi, ktoré boli platné a účinné v čase výstavby, čo vo vzťahu A. F. A. F.-X bolo splnené. V súvislosti
s týmto tvrdením predložil kolaudačné rozhodnutie vydané bývalým H. V. T. Ú. X. Č.. V.. XXX/XX-E.

zo dňa 28. mája 1981, v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že k stavbe neboli vznesené záporné
stanoviská a bolo zistené, že stavba je prevedená podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v
stavebnom konaní a boli dodržané podmienky stanovené v územnom rozhodnutí a stavebnom povolení.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za jasné a zrozumiteľné. Vyslovil názor, že žalobca vedel, v
akom stave sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú nadobudol kúpou, teda že odkúpil už zastavaný pozemok

s obmedzeným rozsahom vlastníckych práv, z čoho je možné vyvodiť, že účelom kúpy bola možnosť
získania náhrady spôsobom uplatňovaným v tomto konaní, čo má charakter zneužitia výkonu práva, čo
je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

11. K vyjadreniu žalovaného predložil svoje stanovisko žalobca podaním z 23. decembra 2016. Mal
za to, že námietky žalovaného neodôvodňujú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie. Trval na tom, že súd opomenul na danú vec aplikovať ustanovenia zákona č. 50/1976
Zb., ktoré sú pre danú vec kľúčové, a to § 58 a § 59. Pochybil pri závere, že v dôsledku vydaného
stavebného povolenia bola stavba povolená, nevykonal skúmanie, či bola stavba povolená na základe

predpisov platných v okamihu vzniku stavby, v dôsledku čoho je rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný.
Opomenul skutočnosť, že pozemok nebol majetkoprávne vysporiadaný. Pochybil v závere, že stavba
bola realizovaná na základe platného rozhodnutia o umiestnení stavby, keďže parcela, od ktorej bola
odčlenená parcela teraz vo vlastníctve žalobcu, nie je uvedená v rozhodnutí o umiestnení stavby,
opomenul skutočnosť, že stavba je postavená na úplne inom území, než na ktoré územie bolo vydané

rozhodnutie o umiestnení stavby, nevysporiadal sa so všetkým čo v priebehu konania vyšlo najavo a
nevyvrátil argumenty, na ktoré v konaní poukázal. Trval na tom, že neboli dodržané zákonné podmienky
ustanovenia§4zákonač.66/2009Z.z.,pretonevzniklozákonnévecnébremenovovzťahukparcele,za
ktorú náhrady sa domáha v predmetnom konaní. Zdôraznil, že parcela v jeho vlastníctve nie je uvedená
v územnom rozhodnutí z 10. júla 1975 a ani v stavebnom povolení z 26. mája 1977, preto sú tieto listiny,

ako aj kolaudačné rozhodnutie z 28. mája 1981 predložené žalovaným právne irelevantné. Trval na
zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie, resp. na vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu.

12. K vyjadreniu žalobcu z 23. decembra 2016 žalovaný podaním zo 16. januára 2017 uviedol, že pre
aplikáciu ustanovenia § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. je potrebné splnenie troch podmienok, a to prechod

vlastníctva k stavbe zo štátu na samosprávny kraj - žalovaného, absencia zmluvné dohodnutého
iného práva k pozemku pod stavbou a povolenosť stavby podľa platných právnych predpisov. Splnenie
prvých dvoch podmienok považoval žalovaný v konaní za preukázané, teda nesporné. Vo vzťahu
k tretej podmienke upriamil pozornosť na samotné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 28. mája 1981,
v ktorom sa uvádza, že „nepodstatné odchýlky skutočného prevedenia stavby od dokumentácie

overenej v stavebnom konaní sú vyznačené v dokumentácii. Tieto odchýlky nevyžadujú zvláštne
konanie“. V odôvodnení rozhodnutia sa tiež konštatuje, že stavba je prevedená podľa dokumentácie
overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a že boli dodržané podmienky stanovené v územnom
rozhodnutí a stavebnom povolení a následné vydanie kolaudačného rozhodnutia sú dôkazmi, ktoré
potvrdzujú, že stavba bola povolená, teda bola postavená v súlade s platnými a účinnými predpismi v

čase vzniku stavby. V opačnom prípade mohol právny predchodca žalobcu uplatniť postup preskúmania
rozhodnutí iných orgánov podľa procesného prepisu účinného v čase, keď k nezákonnosti týchto
rozhodnutí podľa jeho tvrdení malo dôjsť, pričom pasívne legitimovaným by bol správny orgán, ktorý
príslušné rozhodnutia vydal. Trval na predchádzajúcich vyjadreniach.13. Vyjadrenie žalovaného zo 16. januára 2017 bolo riadne doručené zástupcovi žalobcu. Podaním
žalobcu zo dňa 16. februára 2017 zotrval na svojich doterajších stanoviskách a poukázal na viaceré

rozhodnutia Ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov, ktoré rozhodnutia predložil podaním zo dňa
30. augusta 2017 a podaním zo dňa 18. februára 2018.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ustanovením § 378 a

nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie dôsledne preskúmal, či žalobcom žalovaný nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka je dôvodný, teda či parcela vo
vlastníctve žalobcu je užívaná žalovaným bez právneho dôvodu. Na právnej kvalifikácii nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia zotrval žalobca v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie, ako

aj v odvolacom konaní, čo nepochybne vyplýva z obsahu jeho odvolania a následných vyjadrení. Preto
správne súd prvej inštancie posúdil, či pre priznanie bezdôvodného obohatenia boli splnené zákonné
predpoklady, teda neexistencia právneho dôvodu užívania vlastníctva žalobcu žalovaným. Vzhľadom
na zákonnú úpravu týkajúcu sa niektorých opatrení pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva Š. Z. H. T. V. Ú. C. zákonom č. 66/2009 Z. z. správne súd prvej

inštancie riešil ako otázku predbežnú, či v danom prípade ide o stavbu povolenú a či sa na ňu bude
vzťahovať režim zakotvený v ustanovení § 4 ods. 1 uvedeného zákona, teda vznik vecného bremena
zo zákona, čo by vylučovalo užívanie vlastníctva žalobcu bez právneho dôvodu. Závery súdu prvej
inštancie, že existuje právny dôvod užívania nehnuteľností žalovaným, považoval odvolací súd za
správny, preto aj zamietnutie žaloby pre absenciu základného predpokladu priznania bezdôvodného

obohatenia je súladné so zákonom. Odvolací súd prisvedčil žalobcovi, že časť komunikácie postavenej
na parcele žalobcu je stavbou neoprávnenou, čo však nevylučuje, že takáto stavba bola povolená
administratívnym rozhodnutím v správnom konaní. Usporiadanie pomerov medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby do konečného vyriešenia podlieha režimu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z., čo vylučuje aplikáciu ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.

16. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie
územného, resp. stavebného povolenia na realizáciu stavby, odvolací súd uvádza, že v jeho právomoci
nie je preskúmavať správnosť stavebného rozhodnutia v rámci občianskoprávneho konania, keďže by
to bolo zásahom do rozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci vykonávanej formou štátnej správy

alebo územnej samosprávy.

17. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalobcu, že parcela v jeho vlastníctve nie je
uvedená v územnom rozhodnutí, dôsledkom čoho je skutočnosť, že stavba je postavená na inom mieste,
než na aké bolo stavebné, resp. územné rozhodnutie vydané. Za nesporné považuje odvolací súd to, že

stavbou je X. A. D. predtým označená ako F. A. A., na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie bývalým
F. V. X. pod číslom V.. XXXX/XX-Q. dňa 10. júla 1975 a stavebné povolenie číslo V.Q.. XXXX/XX-
V. dňa 26. mája 1977. Nie je možné spochybniť, že povolená stavba bola stavbou veľkého rozsahu,
logickým dôsledkom čoho môžu byť realizačné odchýlky premietnuté do porealizačného zamerania.
Dané nepresnosti nepovažoval odvolací súd za tak závažné, že by stavbu robili nepovolenou.

18. Žalobca žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodil stavbou neoprávnenou, teda síce
postavenou na cudzom pozemku, a to aj bez súhlasu vlastníka, čo však nevylučuje, že takáto stavba
bola povolená podľa vtedy platných predpisov. Protikladom neoprávnenej stavby je stavba oprávnená,
teda realizovaná subjektom, u ktorého je daný vzťah k pozemku, na ktorom sa stavba realizuje, a to

nielen vzťah vlastnícky, ale aj napríklad nájomný alebo je stavba realizovaná so súhlasom vlastníka
pozemku. Na rozdiel od neoprávnenej/oprávnenej stavby je základným znakom stavby nepovolenej
absencia akéhokoľvek rozhodnutia o povolení stavby príslušným stavebným úradom. V takomto prípade
ide o tzv. čiernu stavbu. Protikladom nepovolenej stavby je stavby povolená, pre ktorú boli vydané
príslušné administratívne rozhodnutia, za správnosť ktorých, či už po formálnej alebo materiálnej

stránke, zodpovedá vydávajúci orgán.19. Pre potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné zo strany odvolacieho
súdu vyjadrovať sa k možnosti premlčania pri právnej kvalifikácii nároku z titulu náhrady za zriadenie
vecného bremena zákonom č. 66/2009 Z. z., keďže takto kvalifikovaného nároku sa žalobca nedomáhal.

20. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a

úspešnému žalovanému boli priznané trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).