Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 6, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205892
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5117205892.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154,
právne zastúpená JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37
927 795, proti žalovanému: I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y. T. I., Š. B. G., o zaplatenie 3.317,03 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.752,90 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 2.752,90 eur od 20.04.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 564,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 564,13 eur od 20.04.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné nám.
12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „CFH“) sa žalobou zo dňa 17.02.2017 doručenou
Okresnému súdu Žilina dňa 15.02.2017 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť mu sumu 3.317,03 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
3.317,03 eur od 20.04.2014 do zaplatenia a zároveň mu nahradiť trovy konania.
2. Žalobu pôvodný žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.08.2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o
pôžičke evidenčné č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 5.613,60
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v
sume 96,27 eur. Doposiaľ žalovaný uhradil sumu 194,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju
povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so

zmluvou a podmienkami k zmluve, dňa 26.02.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k
úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.04.2014 úver zosplatnil. Doposiaľ žalovaný dlžné splátky
neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby tak predstavuje sumu 3.317,03 eur ako rozdiel
medzi istinou 3.511,03 eur a úhradami žalovaného v sume 194,- eur. Žalobca napokon uviedol, že si
súčasne uplatňuje nárok na zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy na preukázanie svojich skutkových
tvrdení žalobca označil: zmluvu o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku

s doručenkou a prehľad splátok a úhrad.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk, v súdom
stanovenej lehote písomne nevyjadril.4. Uznesením č. k. 6Csp/42/2017-44 zo dňa 19.07.2017 vydaným podľa ust. § 80 ods. 1 a 2 CSP
na spoločný návrh pôvodného žalobcu a žalobcu zo dňa 27.06.2017 súd pripustil zmenu subjektu na
strane žalobcu, a to vstupom žalobcu Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08

Bratislava, IČO: 35 831 154 do konania na miesto pôvodného žalobcu: CFH.
5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 06.10.2017 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho
zástupcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť na
pojednávaní podaním zo dňa 29.09.2017, pričom súčasne vyslovil súhlas s rozhodnutím súdu aj v ich
neprítomnosti. Žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom podľa

ust. § 106 ods. 3 CSP, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o jeho odročenie.
6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.
7. Dňa 27.08.2013 uzavrela CFH ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí najľahšej
pôžičky č. 4580505823/ evid. č. XXXXXXX (dôkaz predložený pôvodným žalobcom na č. l. 3 spisu),

ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej sumy vo výške 3.000,- eur žalovanému za nasledovných
podmienok: počet mesačných splátok 60, mesačná splátka bez poistenia vo výške 93,56 eur, mesačná
splátka s poistením 96,27 eur, so splatnosťou vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
a splatnosťou prvej splátky do 20.09.2013 [čl. 6 bod 6.1, 6.2 a 6.3 Zmluvných podmienok, ďalej len
„ZP“ ako obsahovej súčasti zmluvy] a termínom konečnej splatnosti (mesiac/rok) 8/2018, s celkovými

nákladmi spotrebiteľa 2.613,60 eur, s celkovou sumou pôžičky vo výške 5.613,60 eur, s výškou ročnej
úrokovej sadzby: 32 %, RPMN: 32 %, priemernou RPMN: 20,83 %, spôsobom poskytnutia pôžičky
prevodom na bankový účet žalovaného. Zároveň bolo dojednané medzi účastníkmi zmluvy poistenie
schopnosti splácať splátky s mesačnou výškou poistenia 2,71 eur, a to tak, že žalovaný podpisom na
zmluve vyjadril svoj súhlas s poistením schopnosti splácať splátky pôžičky, pričom poistenie mu malo

vzniknúť na základe rámcovej zmluvy o poistení č. SLP2014 (ďalej len „RZoP“) uzavretej medzi CFH
(ako poistníkom) a Poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. a Všeobecných poistných podmienok poistiteľa
uvedených v čl. 3 Podmienok k zmluve, a to v rozsahu základného súboru poistenia - pre prípad
pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti.
8. Podľa ust. čl. 6 bod 6.1 ZP, Klient je povinný riadne a včas splatiť poskytnutú Pôžičku, a to v

pravidelných mesačných Splátkach v sume a termínoch určených Splátkovým kalendárom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a v termíne uvedenom
v bode 6.2 týchto ZP.
9. Podľa ust. čl. 6 bod 6.2 ZP, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v Zmluve stanovené inak, sú
Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Podľa ust. čl. 6 bod 6.3 ZP, prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ
nie je dohodnuté inak.
11. Podľa ust. čl. 12 bod 12.1 ZP, Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
Klienta vo vzťahu k Spoločnosti podľa Zmluvy.
12. Podľa ust. čl. 12 bod 12.4 ZP, Spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti Pôžičky v

prípade,akjeKlientvomeškanísozaplatenímjednejsplátkypodobudlhšiuako3mesiaceaSpoločnosť
upozornila na uplatnenie tohto práva Klienta 15 dní vopred.
13. Z listiny označenej žalobcom ako „Prehľad splátok a úhrad“ (dôkaz predložený žalobcom na č.
l. 8 spisu) vyplýva, že žalovanému boli v danom prípade predpísané na úhradu 6 splátok vo výške
96,27 eur, a to so splatnosťou 1. z nich dňa 20.10.2013, každej nasledujúcej do 20. dňa nasledujúceho

kalendárneho mesiaca, so platnosťou poslednej z nich 20.03.2014. Dňa 19.04.2014 bola žalovanému
predpísaná na úhradu splátka vo výške 2.933,41 eur. Žalovaný vykonal na plnenie svojich peňažných
záväzkov zo zmluvy dve úhrady každú vo výške 97,- eur a to v dňoch 13.11.2013 a 30.12.2013.
14. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že v danom prípade žalovanému CFH poskytla
prevodom na jeho bankový účet peňažnú sumu vo výške 3.000,- eur.

15. Listom zo dňa 26.02.2014 označeným ako „Predžalobná upomienka“ (dôkaz predložený žalobcom
na č. l. 6 spisu) CFH vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej sume 306,45 eur
najneskôr do 06.04.2014 s upozornením, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2013,
bude oprávnená úver zosplatniť. Podľa doručenky tejto listovej zásielky (dôkaz predložený žalobcom na
č. l. 7 spisu) prevzal žalovaný tento list dňa 03.03.2014.

16. Súd považoval medzi stranami sporu za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca ku dňu
19.04.2014 úver zosplatnil.
17. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2017 (dôkaz predložený žalobcom na č. l. 41
spisu) CFH oznamovala žalovanému, že ku dňu 18.05.2017 ako postupca postúpila svoju pohľadávku(spolu s jej príslušenstvom) zo zmluvy č. 7124175 uzavretej medzi CFH a žalovaným vo výške 3.991,18
eur spolu s príslušenstvom na žalobcu ako postupníka.
18. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.05.2014,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].

21. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010
do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o

poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského
úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou
mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné
percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského

úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe
uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa ust. 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011
do 31.03.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) musí obsahovať tieto

náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a
identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta

právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu
osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania
a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo
službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar
alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbuspotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru,j)ročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku
5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,

ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za
akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)
veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony
notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo
na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského

úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti
podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa

§ 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného
kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
24. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom od
01.01.2013 do 31.03.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
25. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30.Podľaust.§101OZ,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.31. Podľa ust. § 110 ods. 3 OZ, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide
o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky
a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

32. Podľa ust. § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
33. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
34. Podľa ust. § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

35. Podľa ust. § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na
deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
36. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
38. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
40. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť
úroky.

41. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 30/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.
42. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona
č. 102/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka) nekoná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) zamestnania alebo
povolania, (napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a
autorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskoršíchpredpisov,zákonč.586/2003Z.z.oadvokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov), b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania,
alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
43. Podľa ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z. účinnom
od 01.05.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
44.Zmluvaoúverepodľaust.§497ObZbolavzmysle§261ods.6písm.d)ObZvzneníúčinnomkudňu
uzavretia zmluvy medzi účastníkmi absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, to znamená, že sa

spravovalaObZbezohľadunato,ktobolsubjektomtýchtovzťahov(podnikateľaleboináosoba).Zmluva
o úvere je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu. Na jej vznik
sa nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov. ObZ v základnom ust. 497 vymedzuje
nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: a) určenie zmluvných strán, b) určenie sumy (limitu),
do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, c) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Dohoda o uvedených
podstatných častiach zmluvy je nevyhnutná na to, aby vznikla úverová zmluva (§ 269 ods. 1). Ak nedôjde
k dohode hoci len o jednej z uvedených podstatných častí, nemožno hovoriť o vzniku úverovej zmluvy.45.Zmluvaopôžičkepodľaust.§657OZmápovahureálnehokontraktu,tedavznikpôžičkypredpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným
prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,

teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).
46. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

(CFH) a žalovaným vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy o
poskytnutí najľahšej pôžičky č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2013. S poukazom na to, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že išlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy podľa
ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 3.000,-

eur, súd konštatuje, že v danom prípade išlo o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy
medzi účastníkmi zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo
znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia
ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom

prípade sa účastníci zmluvy dohodli, že CFH poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 3.000,- eur
bezhotovostne (k čomu aj došlo) a žalovaný vráti uhradenú peňažnú sumu pôvodnému žalobcovi spolu
s dohodnutým úrokom a zaplatí dojednané poistné. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne pojmové
znaky zmluvy o úvere a zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi CFH a
žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt vznikla

samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 3.000,- eur bezhotovostne po samotnom
podpise zmluvy. Z jej obsahu nepochybne vyplýva, že vôľa zmluvných strán priamo smerovala k
prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako
dlžníkovi po uzavretí zmluvy. Vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po
uzavretí zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy

3.000,- eur.
47. Súd tak vychádzal z toho, že CFH tak svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ splnil, a to tým, že došlo k
prenechaniu peňažnej sumy 3.000,- eur zo strany CFH žalovanému s tým, že žalovaný sa mal zaviazať
vrátiť CFH túto sumu zvýšenú o celkové náklady spotrebiteľa vo výške 2.613,60 eur a mesačné poistné
v sume 2,71 eur, t. j., že žalovaný sa mal zaviazať zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 5.776,20 eur, a to v

60 mesačných splátkach vo výške 96,27 eur (60 x 96,27 eur = 5.776,20 eur).
48. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným neobsahovala
náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny a úrokov, ktoré
mal žalovaný CFH zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej
splátky v sume 96,27 eur, úroková sadzba 32 % ročne, ako aj celková čiastka k zaplateniu v sume

5.613,60 eur [ktorá bola súčinom mesačnej splátky bez poistenia vo výške 93,56 eur a počtu splátok 60
= 5.613,60 eur], nikde však v zmluve nebola uvedená výška splátok zvlášť čo do istiny a čo do úroku, t. j.
časťkaždejmesačnejsplátky,ktorámalazodpovedaťsumezapočítanejnasplatenieistinyanasplatenie
úroku. Keďže bol nepochybne žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur, je však
v zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

zmluva uzavretá medzi CFH a žalovaným aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale
rovnako v zmysle uvedeného cit. ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto tak bolo povinnosťou žalovaného CFH vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu
3.000,- eur a zaplatiť poistné celkovo vo výške 80,- eur (poistné mesačne vo výške 1,45 eur ako 2,9
% zo sumy splátky bez poistenia vo výške 50,- eur; 60 splátok x 1,45 eur = 80,- eur), a to v 60-tich

rovnomerných mesačných splátkach vo výške 52,71 eur (mesačná splátka bez poistenia = poskytnutá
suma 3.000,- eur / 60 = 50,- eur; 50,- eur + mesačné poistné 1,45 eur = 51,45 eur) so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.09.2013 (nie ako bolo uvedené v prehľade splátok a úhrad dňa 20.10.2013, keďže
prvá splátka mala byť splatná 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po uzavretí zmluvy, k čomu
došlo dňa 27.08.2013) a poslednej dňa 20.08.2018 a pri splatnosti 2. až 59. splátky 20. dňa príslušného

kalendárneho mesiaca. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie dojednaných
úrokov (zahrnutých v splátkach splatných do 20.03.2014, keďže po zosplatnení si už zjavne nárok na
úroky neuplatňoval), v tejto časti bola žaloba žalobcu nedôvodná bez právneho základu.49. Na závere uvedenom v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku nič nemení ani
rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej zo dňa
09.11.2016. Súdny dvor EÚ totiž vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie

je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s týmto Súdny dvor EÚ aj vo veci
C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) a v žiadnom
prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Výklad vnútroštátneho
práva poskytujú totiž výlučne vnútroštátne súdy. Súd pripúšťa, že vnútroštátna právna úprava zakotvená

v ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) [toho času písm. b)] zákona č. 129/2010
Z. z. je v rozpore s obsahom Smernice [vyloženej Súdnym dvorom EÚ, podľa ktorého: „Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave; Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o
úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“.], avšak tento konflikt automaticky neznamená prednosť

uplatnenia Smernice pred vnútroštátnou právnou normou. V taktom prípade totiž vnútroštátny súd je
povinný skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok a ak jej priamy účinok priznať nemôže, tak
či jej môže priznať aspoň nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo napokon, či
jej takýto nepriamy účinok priznať nemôže. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie

aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Zásadne platí zákaz horizontálneho priameho
účinku smernice spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci (pozn.: priamy účinok je tak v zásade možný len v spore medzi jednotlivcom a
štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice priamo voči štátu ako

subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice). [k tomu napr. rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-152/84 zo dňa 26.2.1986, rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-397/01 až C-403/01 zo dňa 05.10.2004] Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci (t. j .v spore
medzi jednotlivcami: žalobcom a žalovaným, súd Smernici nemohol priznať priamy horizontálny účinok.
Nepriamy účinok smernice v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-14/83

zo dňa 10.4.1984) znamená, že vnútroštátne súdy sú povinné vykladať vnútroštátne právo vo svetle
znenia a účelu smernice, pričom tento výklad nie je absolútny (nejedná sa totiž o priamy účinok),
ale je obmedzený rozsahom a medzami. Nejedná sa totižto (ako už bolo uvedené) o priamy účinok
smernice, kedy je vnútroštátne právo vypustené a doslova nahradené smernicou a teda v prípade
nepriameho účinku vnútroštátne právo ostáva naďalej v platnosti, nemôže byť vypustené na úkor

smernice, vnútroštátny súd ho berie v plnom rozsahu v úvahu a vykladá ho, len musí skúmať, či ho môže
vykladať eurokonformne. Povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade
a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami
práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra
legem vnútroštátneho práva (k tomu analogicky rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-105/03 zo dňa

16.06.2005, obdobne rozsudok vo veci C-268/06 zo dňa 15.04.2008) Vzhľadom na explicitné znenie
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky
úrokov a splátky poplatkov, by súdy, ak by po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C42-15 vyložili toto
ustanovenie vnútroštátneho práva eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez

poplatkov, nahradili by doslova vnútroštátne právo Smernicou (čo je postup typický pre priamy účinok).
Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok je vylúčený a teda je možné uvažovať
iba o účinku nepriamom, takýto postup však nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra
legem [resp. v rozpore s doterajšou ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pokiaľ ide o výklad znenia
ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., čo by zároveň neprípustným spôsobom zasiahlo do

princípu právnej istoty].
50. V ďalšom je možné konštatovať, že žalovaný ku dňu 19.04.2014, kedy zo strany CFH došlo nepsorne
k požiadaniu žalovaného o splatenie celej dlžnej sumy, bol v omeškaní s úhradou jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, a to časti splátky splatnej dňa 20.12.2013 v sume 11,80 eur (keďže žalovanývykonal na svoje záväzky platby v celkovej sume 194,- eur a do dňa 20.12.2013 mal splatiť 4 splátky
každú v sume 51,45 eur, t. j. celkovo v sume 205,80 eur), a preto súd dospel k záveru, že CFH predmetný
spotrebiteľský úver „zosplatnil“ oprávnene v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ a

ust. čl. 12 bod 12.4 ZP. Žalovaný tak bol povinný „zosplatnený úver“ (v tomto prípade len v rozsahu
nesplatenej úverovej istiny a štyroch mesačných úhrad poistného ako súčasti splátok č. 5 až 7 splatných
od 20.12.2013 do 20.03.2013 z dôvodu vyššie súdom konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti
predmetného spotrebiteľského úveru) vo výške 2.816,15 eur [ako suma súčtu úverovej istiny 3.000,- eur
aprvých7mesačnýchúhradpoistného(7x1,45eur=10,15eur)]zaplatiťkudňuzosplatnenia,t.j.kudňu

19.04.2014 (k splatnosti sumy 166,15 eur, ako splátok s poistným splatných do 20.03.2014 však už došlo
predtým, postupne, a to v sume 11,80 eur dňa 20.12.2013, v sume 51,45 eur dňa 20.01.2014, v sume
51,45 eur dňa 20.02.2014 a v sume 51,45 eur dňa 20.03.2014). Súd tak dospel k záveru, že žalovaný bol
v čase rozhodnutia v prejednávanej veci v omeškaní (§ 365 ObZ) so zaplatením sumy 2.816,15 eur, a
preto súd vzhľadom k tomu, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa ku dňu 18.05.2017 (§ 524 ods.
1 OZ) na žalobcu (ako postupníka) prešla v tomto rozsahu pohľadávka CFH (ako postupcu), dospel k

záveru, že žalobca je nositeľom pohľadávky veriteľa z predmetnej zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky
v sume 2.816,15 eur s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Nad tento rozsah tak bolo nevyhnutné
žalobu zamietnuť, t. j. o zaplatenie sumy 500,88 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 500,88 eur od 20.04.2014 do zaplatenia.
51. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že cit. ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.

ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť ex offo (z úradnej moci)
prihliadať o. i. aj na premlčanie nároku, a to aj v prípadoch, ak tak spotrebiteľ sám neurobil, t. j. ak sa
premlčania nároku sám nedovolával.
52. Ako už bolo vyššie konštatované, medzi právnym predchodcom žalobcu CFH a žalovaným bola
uzavretá zmluva o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ. Je možné tiež opakovane skonštatovať, že v

danom prípade išlo o žalobcom uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ), ktorou
nepochybne je aj zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom (pôvodným žalobcom) ako dodávateľom
podľa cit. ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka [predávajúcim podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona
č. 250/2007 Z. z.], keďže žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane dlžníkom (žalovaným) ako spotrebiteľom podľa ust. §

52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení [tiež podľa cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.
z.], keďže naopak žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Na žalobcu mal žalobcom uplatnený nárok
prejsť z jeho právneho predchodcu CFH, ako už bolo konštatované, postúpením podľa ust. § 524 OZ,
pričom žalobca tak v plnom rozsahu vstúpil do práv jeho právneho predchodcu.

53. Súd tak musel ex offo v zmysle už uvedeného ust. § 5b ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. preskúmať
žalobcom uplatnené právo, či nie je premlčané, pričom dospel k záveru, že tomu tak čiastočne je.
54. V prejednávanom prípade vzhľadom k tomu, že súd posúdil medzi CFH a žalovaným uzavretú
zmluvu, ako zmluvu o pôžičke podľa cit. ust. § 657 OZ, je potrebné na akékoľvek právo, ktoré malo
vzniknúť veriteľovi z tejto zmluvy vztiahnuť z hľadiska premlčania ust. § 100 a nasl. OZ. Práva veriteľa

tak bolo potrebné uplatniť na súde v 3-ročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa cit. ust. § 101 OZ.
55. Ak si potom žalobca v ďalšom s ohľadom na závery uvedené v odseku č. 50 odôvodnenia
tohto rozsudku uplatňoval právo na zaplatenie splátok splatných do 20.01.2014 (t. j. časti 4. splátky
a 5. splátku) v rozsahu sumy 63,25 eur (v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného
spotrebiteľského úveru však jeho právnemu predchodcovi vzniklo právo len na zaplatenie splátok v

súdom konštatovanej výške 51,45 eur, resp. bez poistenia vo výške 50,- eur), toto právo sa premlčalo
v rozsahu týchto splátok uplynutím dňa 20.01.2017 (keďže právo na plnenie splátkach sa premlčuje u
každej splátky zvlášť) z dôvodu, že žaloba bola podaná na súde až dňa 17.02.2017, t. j. po uplynutí
premlčacej doby práva na zaplatenie všetkých uvedených splátok.
56. V uvedenom premlčanom rozsahu súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 63,25 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 20.04.2014 do zaplatenia musel zamietnuť. K
premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 63,25 eur, súd považuje za potrebné sa v
krátkosti vyjadriť k problematike premlčania práva na úroky z omeškania. Pri otázke premlčania práva
na úroky z omeškania možno vychádzať z úpravy danej cit. ust. § 101 (začiatok plynutia premlčacej
doby) a cit. ust. § 110 ods. 3 OZ. V kontexte tejto právnej problematiky si tak súd dovolí poukázať

na právny názor vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozsudku spis. zn. 21 Cdo 681/2006, 21 Cdo
682/2006 zo dňa 08.02.2007 v zmysle ktorého: „S názorom žalobcu, podľa ktorého je omeškaním so
splnením dlhu (záväzku) táto povinnosť „porušovaná opakovane po celú dobu, kým povinnosť zaplatiť
istinu pohľadávky nezanikne splnením alebo iným spôsobom“ a podľa ktorého „úroky z omeškaniasa premlčujú po dňoch a premlčacia doba teda beží samostatne pre právo na zaplatenie úrokov z
omeškania za každý deň omeškania so zaplatením istiny“, nemožno súhlasiť. Žalobca týmto svojím
názorom v podstate vyvodzuje, že za každý ďalší deň omeškania vzniká [z dôvodu porušenia povinnosti

splniť dlh (záväzok)] veriteľovi nanovo (ďalšie) právo na úrok z omeškania“, čím vo svojich dôsledkoch (v
rozpore so zákonom) popiera, že by povinnosť platiť úrok z omeškania ako právny následok omeškania
dlžníka so splnením dlhu (záväzku) bola príslušenstvom pohľadávky tomuto dlhu zodpovedajúcemu a
že by teda povinnosť platiť úroky z omeškania predstavovala vedľajší (akcesorický) záväzkový právny
vzťah. Odvolací súd v tejto súvislosti výstižne poznamenal, že žalobcov názor by nutne musel mať

za následok (v rozpore s účelom právneho inštitútu premlčania) vznik kategórie „nepremlčateľných
práv“, v ktorej by bol dlžník „nútený“ prostredníctvom nikdy nepremlčateľných úrokov z omeškania na
splnenie istiny pohľadávky, hoci už došlo k jej premlčaniu, a že takýto následok by bol nepochybne
absurdný...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením úveru alebo iného dlhu (záväzku) nevzniká
samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v
omeškaní so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej

uplynutím sa právo premlčí „ako celok“.“.
Súd tak vzhľadom k vyššie uvedenému vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 2.752,90 eur (rozdiel
sumy oprávnených nárokov žalobcu vo výške 2.816,15 eur a sumy premlčaných nárokov žalobcu vo
výške 63,25 eur) ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

57. Pokiaľ tak v ďalšom súd rozhodoval o uplatnenom príslušenstve pohľadávky žalobcu v priznanej
sume 2.752,90 eur, t. j. o úrokoch z omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 20.04.2014 do
zaplatenia, súd takto uplatnený nárok právne posúdil ako nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa
cit. ust. ust. § 517 ods. 2 OZ, ktorý CFH (a následne po postúpení pohľadávky na žalobcu, žalobcovi)
vznikol v dôsledku omeškania žalovaného s peňažným plnením vo výške 2.752,90 eur. S poukazom

na vyššie v odseku č. 50 odôvodnenia tohto rozsudku konštatovanú postupnú splatnosť peňažného
záväzku žalovaného v rozsahu sumy 2.752,90 eur z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd
dospel k záveru, že žalobca má (po postúpení pohľadávky aj s jej príslušenstvom podľa ust. § 524 ods.
2 v spojení s ust. § 121 ods. 3 OZ) nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle cit. ust. § 517
ods. 2 OZ v spojení s cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to v nasledovnom rozsahu:

vo výške 5,25 % ročne (v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 0,25 % ročne, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 186 ods. 1 CSP): zo sumy 51,45
eur od 21.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 51,45 eur od 21.03.2014 do zaplatenia a zo sumy 2.650,-
eur od 20.04.2014 do zaplatenia. Súd však viazaný podľa ust. § 216 ods. 1 CSP rozsahom žalobou
uplatneného nároku (počiatkom omeškania) na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.752,90 eur

vyhovel žalobe len v rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.752,90
eur od 20.04.2014 do zaplatenia a vo zvyšnom rozsahu žalobu v tejto časti zamietol tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.
58. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2
CSP, a to vzhľadom k pomeru úspechu strán sporu v konaní v prejednávanej veci. Žalobca mal vo veci
len čiastočný úspech v čistom vyjadrení 54 % [úspech žalobcu počítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j.
ku dňu 06.10.2017: 2.752,90 eur , t. j. istina + 501,29 eur, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 2.752,90 eur od 20.04.2014 do 06.10.2017 = 3.254,19 eur; celková žalovaná výška pohľadávky

s príslušenstvom vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku: 3.317,03 eur, t. j. istina + 604,02 eur, t. j. úroky
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.317,03 eur od 20.04.2014 do 06.10.2017 = 3.921,05
eur; %-tuálny úspech žalobcu = 3.254,19 eur / 3.921,05 eur = 0,83 = 83 %; úspech žalovaného 17 %
= 100 % - úspech žalobcu 83 %; čistý úspech žalobcu 83 % - 17 % = 66 %]. Preto o trovách konania
rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu pomernej časti trov konania

zodpovedajúcej 66 %-tám ním vynaložených trov konania na účelné uplatnenie práva proti žalovanému.
Osamotnejvýšketejtonáhradytrovkonaniarozhodnesúdpodľaust.§262ods.2CSPpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).