Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221969
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2114221969.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: SATUR TRAVEL
a.s., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpený splnomocnenkyňou: Melničák a Semančíková,
s.r.o., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 36 860 891, proti žalovaným: 1/ Mgr. T. K., nar. XX.XX.XXXX, O.
XXXX/XX, K. C., 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, K. C., 3/ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, O. XXXX/
XX, K. C., 4/ M. W., nar. XX.XX.XXXX, O. X, K., zastúpená advokátom: JUDr. Radoslav Olijáš, PhD.,
Grösslingova 58, Bratislava, o zaplatenie 3.054,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
výroku III. a žalovanej 1/ proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11C/5/2015-162 zo dňa

24. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovanej 1/ sa o d m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e .

III. Žalovaní 2/, 3/ a 4/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomnapadnutýmodvolanímsúdprvejinštancie výrokomI.žalovanejv1.radeuložilpovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3.054,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy

3.054,10 eur od 13.02.2015 do zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
súd žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania voči žalovanej 1/ zamietol. Výrokom III. žalobu
voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade zamietol. Výrokom IV. vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne
samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 488, § 489, § 741a, § 741b ods. 1 Občianskeho
zákonníka,§1,§5zákonač.281/2001Z.z.ozájazdoch,podmienkachpodnikaniacestovnýchkancelárií

a cestovných agentúr, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, § 26, § 27 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 31 ods. 1 Zákona o rodine, § 34, § 40 ods. 1, 3, 4, § 40a, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 457,
§ 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 3, § 100 ods. 1, 101, § 107
ods. 1, 2, § 106 ods. 1, 2, § 20 ods. 1, 2, § 31 ods. 1 až 4, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 10c nariadenia vlády č. 87/1995 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.03.2013 a vecne tým, že námietka
premlčania zo strany žalovanej v 4. rade nebola vznesená dôvodne, súd následne prikročil ku skúmaniu

subjektívneho nároku žalobcu. Zmluva o obstaraní zájazdu je spotrebiteľskou zmluvou,
V konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že došlo k platnému uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu,
a to ani v písomnej forme, ani v inej vhodnej forme, pričom dôkazné bremeno bolo na jeho strane.
Nebolo preukázané, že by zmluvy o obstaraní zájazdu v čase, keď malo dôjsť k ich uzavretiu (podľavýpovede svedkyne dňa 26.03.2012 a 10.08.2012), boli riadne podpísané zmluvnými stranami. Hoci
žalobca poukazoval na to, že žalovaná v 1. rade podľa neho potvrdila výskyt písomnej zmluvy s
podpismi, čo on tiež zhodne potvrdzuje, uvedené je v rozpore s preukázaným skutkovým stavom, keď

súd mal v konaní dostatočne preukázané, že k žiadnemu podpisu ani jednej zo zmlúv neprišlo a prísť
nemohlo. Z výpovede svedkyne L. jednoznačne vyplýva, že žalobca zmluvy o obstaraní zájazdu v
písomnej forme nemá a ani nemal k dispozícii, keďže nebolo takej zmluvy v listinnej podobe, na ktorú
by bolo možné umiestniť podpis, keďže prvýkrát boli obe „zmluvy“ vytlačené v listinnej podobe až dňa
18.08.2014. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy neboli uzavreté v písomnej forme, keďže neboli podpísané

zmluvnými stranami. Súd poukazuje na vyššie citovaný čl. I. bod 3. zmluvných podmienok žalobcu, ktorý
predpokladá uzavretie zmluvy o obstaraní zájazdu v písomnej podobe, ktorá splnená nebola.
Pokiaľ ide o inú vhodnú formu, súd má za to, že zmluvy neboli uzavretej ani v takejto forme, keďže tu
chýba zachytenie prejavov vôle, a to ako pokiaľ ide o návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho akceptáciu.
Ak teda neboli zmluvy preukázateľne uzavreté v písomnej forme, ani v inej vhodnej forme, nie je možné
inak ako konštatovať, že nebola dodržaná požiadavka na písomnú alebo inú vhodnú formu zmlúv v

zmysle § 741b ods. 1 OZ, a preto sú tieto v zmysle § 40 ods. 1 OZ absolútne neplatné.
V zásade sa v takom prípade je možné domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457
OZ, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatňovať iba v tom prípade, ak nie sú
podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z dôvodu nároku na náhradu škody (R 1/1979). Z
uvedeného dôvodu súd posúdil opodstatnenosť žaloby aj z hľadiska náhrady škody a dospel k záveru,

že boli splnené predpoklady zodpovednosti žalovanej v 1. rade za škodu vzniknutú žalobcovi.
Absolútnuneplatnosťobochzmlúvzavinilažalovanáv1.radeakozamestnanecžalobcu.Súdpoukazuje
na výpoveď svedkyne L. L., ktorá uviedla, že „obidve zmluvy boli zadané do ich rezervačného systému
predajcom - žalovanou. Predajca má povinnosť po nahodení zmluvy zmluvu vytlačiť a dať podpísať
klientovi. O tom, že sa zmluva nenachádza v písomnej podobe na pobočke, nemali vedomosť. ...

Pokiaľ ide o nedoplatky na zmluvách, predajca je povinný 7 dní pred vykonaním zájazdu odovzdať
klientovi pokyny, pričom tieto mu môže odovzdať až potom, čo bola celá suma vyplatená. ... Na otázky
právneho zástupcu žalovanej v 4. rade, či pokiaľ fungoval SATUR, vždy dávali klientovi na podpis
zmluvu, svedkyňa uviedla, že vždy by to tak malo byť, ... Predajca si nesplnil povinnosť vytlačiť zmluvu
po objednaní zájazdu elektronicky.“ Rovnako súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa

29.01.2015, kde uviedol, že „zmluvy neboli žalovanou v 1. rade spracované obvyklým spôsobom.“
Spôsobuzatváraniapísomnejzmluvypritomvyplývaajzozmluvnýchpodmienokžalobcu(č.l.148),ktoré
museli byť žalovanej v 1. rade ako predajcovi a vedúcej pobočky známe. To, že jej známe boli, vyplýva
aj z jej výpovede na pojednávaní dňa 01.10.2015, kedy uviedla, že „súčasťou zmlúv sú aj zmluvné
podmienky“.

Ak teda žalovaná v 1. rade ako zamestnanec žalobcu konala vyššie spomínaným spôsobom, keď
nesplnila svoju povinnosť zabezpečiť podpísanie zmlúv zmluvnými stranami a zabezpečiť uhradenie
celej ceny zájazdov pred ich realizáciou, porušila svoje povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných
úloh. V dôsledku porušenia tejto povinnosti sa uskutočnili oba zájazdy, hoci neboli uzavreté zmluvy
o obstaraní zájazdu a nebola uhradená cena zájazdov, čím vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v

nákladoch na dopravu, ubytovanie a pod. a zároveň prišiel o zisk z uvedených zájazdov. Žalovaná v
1. rade tak v zmysle § 179 ods. 1 ZP zodpovedá žalobcovi ako zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobila, a preto je v zmysle § 186 ods. 1 ZP povinná nahradiť žalobcovi skutočnú škodu v peniazoch
(keďže škodu nie je možné odstrániť uvedením do predchádzajúceho stavu). Nakoľko škoda bola
spôsobená úmyselne (žalovaná v 1. rade vedela, že svojím konaním môže spôsobiť zamestnávateľovi

škodu, keď umožní realizáciu zájazdov bez podpísaných zmlúv a bez toho, aby cena zájazdov bola v
plnej výške uhradená, a pre prípad, že ju spôsobí, bola s tým uzrozumená, teda konala v nepriamom
úmysle), môže zamestnávateľ v zmysle § 186 ods. 3 ZP okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu
ušlého zisku. To, že žalovaná v 1. rade konala v nepriamom úmysle, vyplýva z toho, že sama na
pojednávaníuviedla,že„cenazájazdumusíbyťuhradená,kýmklientnastúpinazájazd“,atedazpozície

vedúcej pobočky musela vedieť, že v opačnom prípade vznikne žalobcovi škoda.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady všeobecnej
zodpovednosti zamestnanca (žalovanej v 1. rade) za škodu. U žalovanej v 1. rade je porušením právnej
povinnosti konanie, ktorým v rozpore s povinnosťami zamestnanca (ktoré jej ako vedúcej pobočky
museli byť zrejmé, a ktoré vyplývali tiež z jej známych zmluvných podmienok), nezabezpečila uzavretie

zmlúv o obstaraní zájazdu v písomnej forme a nezabezpečila uhradenie celej ceny zájazdov pred ich
uskutočnením, k čomu bola podľa vykonaného dokazovania ako predajca povinná. Skutočná škoda
žalobcovi vznikla tým, že uhradil náklady za ubytovanie, dopravu a pod. svojim dodávateľom pri oboch
zájazdoch a tieto mu neboli nahradené. Ušlý zisk vznikol žalobcovi tým, že zarezervovaním zájazdova ich vykonaním práve žalovanými neboli zájazdy poskytnuté iným klientom, ktorí by uhradili pred
nástupom na zájazdy celú cenu zájazdov vrátane marže pre žalobcu, a teda nedošlo k zvýšeniu majetku
žalobcu, ktoré by bolo možné očakávať. Medzi protiprávnym úkonom žalovanej v 1. rade a vzniknutou

škodou je príčinná súvislosť, pretože žalobca umožnil žalovaným zúčastniť sa zájazdov v dôsledku
konania práve žalovanej v 1. rade. Zavinenie žalovanej v 1. rade možno charakterizovať ako nepriamy
úmysel, keď žalovaná v 1. rade vedela, že svojím konaním môže spôsobiť zamestnávateľovi škodu,
a bola s tým uzrozumená. Pracovný pomer žalovanej v 1. rade u žalobcu v čase rezervácie zájazdov
bol preukázaný pracovnou zmluvou v znení dodatkov, pričom škoda vznikla pri plnení pracovných

úloh žalovanej v 1. rade. Z dôvodu naplnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej v 1. rade ako
zamestnanca žalobcu za škodu, má žalobca voči žalovanej v 1. rade právo na náhradu škody v sume
3.054,10 eur, ktorá suma predstavuje nedoplatok z cien oboch zájazdov (zahŕňajúci ako skutočnú škodu,
tak ušlý zisk), a preto žalovanú v 1. rade vo výroku I. zaviazal na zaplatenie sumy 3.054,10 eur.
K obrane žalovanej v 1. rade, že predmetné zájazdy ako bývalý zamestnanec žalobcu uhradila,
súd uvádza, že toto tvrdenie ničím nepreukázala. Neskoršie jej tvrdenie, že úhrada za zájazdy bola

realizovaná zrážkami z jej odmien ako zamestnanca, rovnako žalovaná v 1. rade nepreukázala,
keď nevedela ani uviesť, kedy boli uvedené zrážky realizované, a tieto preukazovala iba e-mailovou
komunikáciou s ekonomickou riaditeľkou zo dňa 10.10.2013 (č.l. 52), z ktorej jej tvrdenie žiadnym
spôsobom nevyplýva. Súd nevykonal dokazovanie nariadením auditu u žalobcu, nakoľko takéto
dokazovanie je príliš všeobecné, keď zároveň ciele takéhoto dokazovania žalovaná v 1. rade ani bližšie

neozrejmila.
Súd prvej inštancie dodal, že zaviazanie všetkých žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne,
napriek tomu, že neplatnosť zmlúv o obstaraní zájazdu, neuhradenie nedoplatkov zájazdov a umožnenie
realizácie zájazdov bez ich plnej úhrady zavinila výlučne žalovaná v 1. rade, keď zároveň žalovaná v 4.
rade mala cenu zájazdu na ňu pripadajúcu uhradenú (viď podanie žalobcu na č.l. 140 a 143 v spojení s

výpismi z účtu predloženými žalovanou v 4. rade), a keď za maloletých žalovaných v 2. a 3. rade konala
žalovaná v 1. rade ako ich zákonný zástupca, a títo nemohli jej konanie nijako ovplyvniť, by nebolo
možné považovať ani za súladné s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Podľa súdu nie je možné obchádzať
skutočnosť, že nešlo o typický prípad neplnenia zo zmlúv o obstaraní zájazdov, alebo o ich objektívne
spôsobenú neplatnosť, ale o protiprávne konanie len jednej zo žalovaných, bývalej zamestnankyne

žalobcu.
Žalovaná sa dostala do omeškania so sumou 3.054,10 eur dňa 13.02.2015, keď výška základnej
úrokovej sadzby bola 0,05%, žalobca tak má v zmysle § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. (keďže záväzkový
vzťah zo zodpovednosti za škodu vznikol pred 01.02.2013) popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,05% (8 + 0,05 %) ročne zo sumy 3.054,10 eura od 13.02.2015 do

zaplatenia.
Aj s poukazom ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a na väčší počet účastníkov konania, odložil súd
vo výroku IV. rozhodnutie o trovách konania samostatnému uzneseniu do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a to výlučne proti výroku III. z dôvodov, že v
konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., najmä že súd prvej inštancie nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie

súdu prvej inštancie je arbitrárne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť. Rozhodnutie súd neodôvodnil
úplným a vyčerpávajúcim spôsobom, konajúci súd sa nevysporiadal s konkrétnou argumentáciou
žalobcu. Základom nesprávneho právneho posúdenia veci je prijatie záveru o údajnej absolútnej
neplatnosti zmlúv o obstaraní zájazdu. Odvolateľ poukázal na §741b ods. 1 veta prvá a § 40 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Súd vec nesprávne právne posúdil a najmä sa dostatočným spôsobom

nevysporiadal s argumentáciou žalobcu preukazujúcou riadne uzavretie zmlúv o obstaraní zájazdu
v súlade so zákonnými požiadavkami a to tak vo vzťahu k forme zmlúv ako aj k prejavom vôle,
návrhom na uzavretie zmlúv a ich následnej akceptácii. Žalobca opakovane poukazuje aj na súvisiacu
judikatúru, s ktorou sa okresný súd nevysporiadal, na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn.
Sžo 505/2009 zo dňa 18.08.2010 keď Najvyšší súd v tomto rozhodnutí prijal záver, že reklamácia

ktorej zákon ukladal obligatórnu písomnú formu podľa § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka spĺňa aj
napriek absencie podpisu všetky zákonné náležitosti t.j. reklamácia bola uplatnená riadne. Vzhľadom na
citované rozhodnutie preto v predmetnom konaní neboli dané dôvody pre prijatie záveru o neplatnosti
zmlúv o obstaraní zájazdu z dôvodu absencie podpisov na týchto zmluvách, keď účastníci zmlúv bolidostatočne identifikovaní, pričom v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu ako dostatočnú identifikáciu
je aj obyčajný elektronický podpis považuje len jednoduché uvedenie mena a priezviska. Keďže je
podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pre dodržanie zákonnej písomnej formy reklamácie postačujúce

e-mailové zaslanie s uvedením mena a priezviska, potom niet dôvodov pre pochybovanie o platnosti
zmlúv o obstaraní zájazdu obsahujúcich podrobnú identifikáciu všetkých účastníkov zmlúv, ktorých
uzavretiu naviac predchádzalo prejavenie slobodnej a vážnej vôle na ich uzavretie. K rovnakému
záveru prišiel aj Krajský súd v Trenčíne v obdobnej veci sp. zn. 6Co 30/2013 zo dňa 25.04.2014.
Pre prípad nestotožnenia sa súdu s argumentáciou žalobcu preukazujúcou dodržanie písomnej formy

zmlúv o obstaraní zájazdu, poukazoval žalobca aj na tú skutočnosť, že zmluvy o obstaraní zájazdu
boli uzavreté v inej vhodnej forme prostredníctvom elektronických prostriedkov. O platnosti uzavretých
zmlúv svedčia aj vyjadrenia žalovanej 1/ aj svedecká výpoveď p. L. L., pričom z výpovede svedkyne
je zrejmé, že k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu došlo prostredníctvom elektronických prostriedkov
a to na základe uzavretých zmlúv došlo k objednaniu služieb a realizácii zájazdu, pričom bez takto
platne uzavretých zmlúv by realizácia zájazdov nebola možná. Vo vzťahu k tvrdeniu súdu o absencii

prejavu vôle zmluvných strán teda návrhu na uzavretie zmluvy a jeho akceptácie, odvolateľ opakovane
poukazuje na súvisiacu argumentáciu v priebehu konania, s ktorou sa súd takisto nevysporiadal a to na
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa odvolateľa zmluvy o obstaraní zájazdu boli uzavreté platne, nakoľko k uzavretiu týchto zmlúv
medzi žalobcom a žalovaným 1/ až 4/ došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, keď žalovaní 1/

až 4/ slobodne a vážne prejavili vôľu uzavrieť zmluvy o obstaraní zájazdu, zúčastniť sa zájazdov a za
tieto zaplatiť cenu, prejav žalovaných 1/ až 4/ bol vo vzťahu k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu
určitý a zrozumiteľný, keď tento bol realizovaný vo vzťahu ku konkrétnym zájazdom určený konkrétnym
termínom zájazdu, miestom zájazdu a cenou zájazdu, žalovaní 1/ až 4/ v priebehu konania nikdy
nespochybnili, že by predmetné náležitosti platnosti právneho úkonu absentovali, keď práve naopak

existenciu svojimi vyjadreniami potvrdili. Žalovaná 1/ uviedla a potvrdila, že absolvovala zájazd v Egypte
a na Malorke ako aj žalovaní 1/ až 4/. Taktiež žalovaná 4/ na pojednávaní 01.10.2015 uviedla, že ju
oslovila žalovaná 1/, túto poznala ako vedúcu pobočky Saturu v E., ponúkla jej last minute do Egypta.
Spravilajejcenovúponuku,ponukajuzaujala,taksňousúhlasilaaúplneobdobnýmspôsobomprebehol
aj zájazd na Malorku. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že o platnosti právneho úkonu niet dôvodov

pochybovať, pretože tento právny úkon bol realizovaný slobodne, určite, vážne a zrozumiteľne. K
dodržaniu náležitostí vo vzťahu k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu teda návrhu na uzavretie zmluvy
a akceptácie poukázal na § 43a ods. 1, § 43c ods. 1, 2, § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postup
bol dodržaný, pretože keď pred vznikom zmluvy o obstaraní zájazdu bol žalovanou 1/ ako osobou
vtedy oprávnenou konať za žalobcu vo veci uzatvárania zmlúv prezentovaný určitý adresný návrh na

uzavretie zmlúv, tento bol následne žalovanými 1/ až 4/ bezvýhradne prijatý, čím došlo ku uzavretiu
zmlúv. Opätovne poukázal na vyjadrenie žalovanej 4/. Žalovaná 1/ vo veci uzatvorenia zmlúv o obstaraní
zájazdu vystupovala súčasne na obidvoch zmluvných stranách a to na strane objednávateľa vo svojom
mene, v mene žalovaného 2/, 3/ a 4/ a na strane cestovnej kancelárie ako osoba vtedy oprávnená
konať v jej mene vo veci uzatvárania zmlúv. Má za to, že vo vzťahu k žalovaným je dodržanie procesu

uzatvárania zmlúv zrejmé. Rovnako je potrebné uviesť, že návrh na uzavriete zmlúv a jeho akceptácia
boli realizované priamo na mieste v pobočke v jednom okamihu. Zároveň odvolateľ poukázal na § 50
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná 1/ uzavrela so žalobcom zmluvu o obstaraní zájazdu v
prospech žalovaných 2/ až 4/, ktorí s obstaraním zájazdu vyslovili súhlas svojou účasťou na zájazdoch.
Argumentácia bola prezentovaná aj pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa súd nevysporiadal, keď bez

ďalšieho vyjadrenia prijal záver o absolútnej neplatnosti zmlúv o obstaraní zájazdu.
Dôvodom nesprávneho právneho posúdenia je prijatie záveru o výlučnej platobnej povinnosti žalovanej
1/ a to titulom zodpovednosti žalovanej 1/ ako zamestnanca za škodu spôsobenú úmyselným porušením
pracovných povinností žalobcovi ako zamestnávateľovi, z čoho súd následne odvodil nevyhnutnosť
zamietnutia žalobného návrhu voči žalovaným 2/ až 4/. Žalobca nerozporuje platobnú povinnosť

žalovanej1/uloženújejnapadnutýmrozsudkom,avšaksúčasnemázato,ženeboldôvodnazamietnutie
žalobného návrhu voči žalovaným 2/ až 4/. Žalobca má za to, že titulom ním uplatňovaného nároku voči
žalovaným 2/ až 4/ je pohľadávka vzniknutá z nezaplatenia ceny za zájazdy realizované na základe
uzavretých zmlúv o obstaraní zájazdu. Vo veci je rozhodujúce, že žalovaní 1/ až 4/ sa spoločne a
nerozdielne zúčastnili zájazdov, prijali a skonzumovali služby spojené so zájazdmi, avšak nesplnili

si svoju základnú spoločnú a nerozdielnu povinnosť, keď za tieto prijaté a skonzumované služby
nezaplatili. Podľa názoru žalobcu pokiaľ sa žalovaní ako objednávatelia zájazdov zúčastnili, prijali,
skonzumovali všetky služby bez splnenia spoločnej a nerozdielnej platobnej povinnosti, uvedené je vo
vecirozhodujúceapredstavujeprávnytitul,zktoréhoplynienárokžalobcunazákladektoréhomalodôjsťk uloženiu platobnej povinnosti žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne. Žalobca poukazuje na § 741a
Občianskeho zákonníka, § 5b zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných
kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov,§50ods.1,2Občianskehozákonníka.Povinnosťžalovanýchuhradiťcenuzájazdovspoločne
a nerozdielne je daná v zmysle týchto zákonných ustanovení, pretože títo majú v zmluvách o obstaraní
zájazdu postavenie objednávateľa majúceho zákonnú povinnosť uhradiť cenu zájazdu. Súd nesprávne
právne posúdil vec, keď prijal záver o absolútnej neplatnosti zmlúv o obstaraní zájazdu a žalobu voči
žalovaným 2/ až 4/ zamietol. Zmluvy sú platné a žalovaní sú povinní plniť. Na tom nič nemení ani

skutočnosť, že za žalovaných 2/ a 3/ konala žalovaná 1/ ako ich zákonný zástupca, keď toto konanie
bolo realizované v súlade so zákonom. Niet právneho ustanovenia podľa ktorého by skutočnosť,
že osoba zastúpená zákonným zástupcom nemôže ovplyvniť jeho konania bez ďalšieho znamenala
nezáväznosť právneho úkonu zákonného zástupcu pre zastúpeného. To, že ak žalovaná 4/ uhradila časť
ceny zájazdov, nezbavuje ju ďalšej platobnej povinnosti, keď plnenie žalovanej 4/ bolo v rámci žalobného
návrhu zohľadnené, avšak toto ju nezbavuje spoločnej a nerozdielnej povinnosti spolu so žalovanými 1/

až 3/ na úhradu nezaplatenej časti ceny zájazdu keď žalovaní 1/ až 4/ mali postavenie objednávateľov
zájazdu. Argumentácia je využiteľná aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o existencii bezdôvodného
obohatenia z dôvodu neplatností uzavretých zmlúv o obstaraní zájazdu čo však žalobca odmieta.
Poukázal na § 157 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Nálezy Ústavného súdu I. ÚS 117/07 zo 04.02.2009
a I.ÚS 46/05 z 29.06.2005. Súd sa v konkrétnostiach nevenoval argumentácii dokumentujúcej platnosť

uzavretých zmlúv o obstaraní zájazdu najmä argumentáciu o dodržaní zákonom určenej formy a to
aj s prihliadnutím na existujúcu judikatúru súdov a je neakceptovateľné, že využitá argumentácia
zaznela prvýkrát v rozsudku a nie v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobcovi bolo odňaté právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, považuje rozhodnutie za arbitrárne. Na základe uvedeného
navrhuje, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

opätovné prejednanie.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná 1/. Uviedla, že ako vtedajší zamestnanec žalobcu
zmienené zájazdy uhradila formou zrážok zo mzdy, ktoré jej boli poskytované za ekonomické výsledky
pobočky, ktorej bola vedúcou. Právny zástupca žalobcu výsledky hospodárenia pobočky E. nepredložil.

5. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 11C 5/2015-185 zo dňa 22. júna 2016 vyzval žalovanú 1/, aby
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoje odvolanie zo dňa 13.06.2016 doplnila a odstránila
jeho vady a to tak, že uvedie v akom rozsahu sa rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa žalovaná ako odvolateľ domáha, pričom žalovaná 1/ má

doplnené, podpísané a datované odvolanie zaslať súdu v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia.
Zároveň žalovaná 1/ bola poučená, že ak odvolanie nebude v lehote určenej súdom doplnené, odvolací
súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. s odkazom na § 218
ods. 1 písm. d) O.s.p. Žalovanej 1/ bolo uvedené uznesenie doručené 29.06.2016 a žiadnym spôsobom
naň nereagovala.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 4/ prostredníctvom advokáta. Rozsudok považuje za
správny, zákonný a dôkladne odôvodnený. Žalobcom predložené zmluvy o obstaraní zájazdu obe
datované 18.08.2014 sú neplatnými právnymi úkonmi, ktoré nemohli žiadnym spôsobom založiť
solidárny záväzok zaplatiť cenu zájazdu aj za žalovaných 1/ až 4/. Žalobca na pojednávaní 11.06.2015

priznal, že zmluvy o obstaraní zájazdov existujú len v takej forme, v akej boli súdu predložené. Žalovaná
4/ zotrvala na svojom prednese urobenom na pojednávaní 01.10.2015. Zopakovala, že žiadnu zmluvu
nespisovali ani žiadnym iným spôsobom nikoho nesplnomocnila na uzavretie zmluvy, predloženú faktúru
uhradila. So žalovanou 1/ sa nedohodla, ani nerozprávala o tom kto bude objednávateľom zmlúv, konala
iba sama za seba, nemala k dispozícii zmluvu o obstaraní zájazdu. Zmluvy o obstaraní zájazdu nikdy

nemala v rukách, prvýkrát ich videla, keď boli doručené spolu s platobným rozkazom. Žalovaná oba
zájazdy zaplatila a ako variabilný symbol platby je uvedené práve číslo faktúry vystavenej žalobcom.
Je nepravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že splnomocnila žalovanú 1/ na uzavretie zmlúv o obstaraní
zájazdu. Toto tvrdenie je vyvrátené nielen jej výpoveďou, ale aj výpoveďou žalovanej 1/ na pojednávaní
11.06.2015 a 01.10.2015. Je pravdou, že sa oboch zájazdov zúčastnila, konala však výlučne sama za

seba, neprejavila vôľu byť solidárne zaviazaná so žalovanými 1/ až 3/, čo potvrdila aj žalovaná 1/ vo
svojej výpovedi a čo je preukázané aj výpismi z jej bankového účtu zo dňa 28.03.2012 a 23.08.2012, čo
uznal aj žalobca. Zmluvy sú absolútne neplatné z viacerých dôvodov. Žalovaná 4/ s týmito zmluvami
nikdy nevyslovila súhlas a ani ich nikdy nemala k dispozícii na prečítanie, teda tu absentuje prejavsúhlasu so zmluvami a s predloženým obsahom. Žalovaná 1/ ako zamestnankyňa žalobcu predkladala
iba cenovú ponuku zájazdov a faktúru avšak žalobcom predložené zmluvy nikdy nemala, na týchto
zmluvách nikde nie je jej podpis. Tlačivo týchto formulárových zmlúv predpokladá podpísaný prejav vôle,

nie je tu zachytená žiadna elektronická komunikácia pochádzajúca od nej ako odosielateľa, že by s
týmito zmluvami prejavila súhlas, pričom žalobca na jednej strane tvrdí, že k uzavretiu týchto zmlúv
došlo elektronicky, na druhej strane absentuje akýkoľvek zachytený elektronický prejav vôle žalovanej
4/. V skutočnosti predložené zmluvy ani na oboznámenie mať nemohla, pretože tieto boli vytlačené
prvýkrát až 18.08.2014, keď z výpovede svedkyne L. L. vyplýva, že dátum na zmluvu ťahá automaticky

systém, keď sa prvýkrát zmluva vytlačila a teda prvýkrát bola zmluva vytlačená v listinnej podobe
dňa 18.08.2014 kedy ju tlačila ona. Žalobcom predložené sporné zmluvy datované dňa 18.08.2014 sú
neplatné, nakoľko s nimi nevyslovila žalovaná 4/ súhlas a ani nemala s čím vysloviť súhlas, pretože tieto
jej na oboznámenie neboli dané. Predložené zmluvy o obstaraní zájazdu sú neplatné aj z toho hľadiska,
že nemajú zákonom vyžadovanú písomnú ani inú formu. Žalobca predpokladá uzavretie zmluvy aj
prostredníctvom internetového rezervačného systému umiestnenom na webovom sídle H. Žalobca však

ani netvrdí, že došlo k uzavretiu zmluvy týmto spôsobom. Zmluvné podmienky žalobcu a formulár
žalobcom predložených zmlúv predpokladali uzavretie zmluvy výlučne v listinnej podobe s podpismi
účastníkov a svedkyňa L. L. na pojednávaní potvrdila, že žalobca vo svoje obchodnej praxi takto bežne
postupuje. Tu však kdekoľvek absentuje podpis na listine, takže nie je preukázané uzavretie zmluvy na
listine s podpismi účastníkov vrátane podpisu žalovanej 4/. Nie je tu ani preukázaná žiadna elektronická

komunikácia pochádzajúca od žalovanej 4/ obsahujúca súhlas s predloženými zmluvami. To priznal aj
žalobca 1/. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že sa má jednať o zmluvy v prospech tretieho podľa § 50
Občianskeho zákonníka, § 5 písm. b) zák. č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch. Konkrétne v zmluve č. 1692606
figuruje žalovaná 4/ v kolónke objednávateľa ako zmluvná strana, takže nemôže byť zmluvnou stranou
a zároveň aj treťou osobou stojacou mimo zmluvy. Neplatnosť tejto zmluvy vyplýva už z dôvodov, ktoré

žalovaná uviedla k zmluve č. 1603938 síce figuruje ako cestujúca, avšak je vylúčené, aby mohla byť z
tejto zmluvy zaviazaná predovšetkým článok I. zmluvných podmienok vyžaduje pre uzavretie zmluvy
v mene inej osoby splnomocnenie, ktoré v danom prípade neexistuje. A navyše podstatou zmluvy v
prospech tretieho je, že sa dá uzavrieť výlučne v prospech tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvy
a je pojmovo vylúčené uzavrieť zmluvu v neprospech tretej soby. Tretej osobe teda zo zmluvy môže

vyplývať iba prospech, t.j. nejaká výhoda či pohľadávka, ale rozhodne nemôže tretej osobe založiť
povinnosť či záväzok. Na žalobcovi je dôkazné bremeno preukázania jeho tvrdení jednoznačným a
nepochybným spôsobom, čo sa mu doteraz nepodarilo a pri výklade právnych úkonov v danej veci
je treba mať na zreteli, že zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva a pri pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Navrhuje napadnutý rozsudok

potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť na náhradu trov konania.

7. K vyjadreniu žalovanej 4/ a k odvolaniu žalovanej 1/ sa vyjadril žalobca. Argumentácia žalovanej 4/
obsahuje také argumenty, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neprezentovala, nemožno s tým
súhlasiť ako s prostriedkom procesnej obrany, pretože tieto možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca poukazuje na riadne dodržanie náležitostí vôle a
prejavu vo vzťahu k uzavretiu zmlúv o obstaraní zájazdu, s ktorou sa konajúci súd nijakým spôsobom
nevysporiadal. Zmluvy o obstaraní zájazdu aj vo vzťahu ku žalovanej 4/ boli uzavreté platne, nakoľko
k uzavretiu týchto zmlúv došlo slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalovaná 4/ slobodne a vážne
prejavila vôľu uzavrieť zmluvy o obstaraní zájazdu, zúčastniť sa na zájazdoch a za tieto zaplatiť

cenu. Prejav žalovanej 4/ bol vo vzťahu k uzavretiu zmlúv určitý a zrozumiteľný. Žalovaná 4/ potvrdila
svojimi vyjadreniami existenciu a splnenie predmetných náležitostí vôle a prejavu vo vzťahu k uzavretiu
zmlúv o obstaraní zájazdu. Vo vzťahu k poukázaniu žalovanej 4/ na výpoveď svedkyne L. L. žalobca
poukazuje na to, že dôvodom uvedenia jej mena na zmluvách ako aj dôvodom uvedenia dátumu
18.08.2014 je skutočnosť, že p. L. L. zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 18.08.2014 vytlačila a systém

automaticky uvádza meno toho, kto zmluvy vytlačil. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s dodržaním písomnej
formy poukazuje na skutočnosť, že zmluvy o obstaraní zájazdu boli uzavreté v inej vhodnej forme a
to prostredníctvom elektronických prostriedkov, čo žalobca uvádzal v odvolaní. Je neakceptovateľná
argumentácia žalovanej 4/, keď táto na jednej strane tvrdí absolútnu neplatnosť zmlúv a na strane druhej
poukazuje navšeobecnézmluvnépodmienkytvoriaceneoddeliteľnúčasť.Kuzavretiuzmlúvoobstaraní

zájazdu došlo prostredníctvom elektrických prostriedkov, keď na uvedené je potrebné nahliadať v
kontexte tej skutočnosti, že žalovaná 1/ bola v čase uzavretia zmlúv osobou oprávnenou konať tak v
mene žalovanej ako objednávateľov aj v mene obstarávateľa. Argumentácia žalovanej 4/ o neplatnosti
uzavretia zmluvy z dôvodu neakceptácie návrhu formou predpokladanej návrhom aj s ohľadom naúčasť žalovanej 4/ spoločne so žalovanými 1/ až 3/ na zájazdoch a skonzumovanie služieb v plnom
rozsahu, treba vnímať ako argumentáciu účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu platobných povinností.
Argumentácia týkajúca sa uzavretia zmlúv v prospech tretieho uviedol v odvolaní ako aj v konaní pred

súdom prvej inštancie. K argumentácii žalovanej 4/ o nemožnosti zakladať tretej osobe povinnosť či
záväzok, keď zo zmluvy v prospech tretieho môže tretej osoby vyplývať jedine a len prospech, si žalobca
uvádza, že to by znamenalo generálne vylúčenie akejkoľvek povinnosti. Vo vzťahu k tomu, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu poukazuje žalobca na to, že výklad pre spotrebiteľa priaznivejší neznamená taký
výklad, ktorý by spotrebiteľa bezdôvodne zbavoval plnenia jeho platobných povinností. V danom prípade

došlo k platnému plneniu zmlúv o obstaraní zájazdu medzi žalobcom ako obstarávateľom a žalovanými
1/ až 4/ ako objednávateľmi, žalovaní 1/ až 4/ sa spoločne zúčastnili zájazdov, skonzumovali služby
v plnom rozsahu, avšak svoju povinnosť v úplnosti nesplnili a je zrejmé, že niet priestoru pre prijatie
takého priaznivejšieho výkladu pre spotrebiteľa s prijatým záverom, podľa ktorého by žalovaní 1/ až 4/
neboli spoločne a nerozdielne povinní na plnenie platobných povinností.

8. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná 4/ prostredníctvom advokáta. Vyjadrenia žalovanej 4/
neobsahujú žiadne nové skutkové tvrdenia, dôkazy ani hmotnoprávne námietky. Právna argumentácia
nie je prostriedkom procesnej obrany podľa § 149 a nasl. Civilného sporového poriadku. Všeobecnými
zmluvnými podmienkami žalobcu je preukázaná práve okolnosť, že žalobca pri uzavretí zmlúv vyžaduje
písomné uzavretie zmluvy s podpisom objednávateľa na listine, čo v tejto veci splnené nie je. Žalobca

akceptuje už len uzavretie zmluvy cestou internetu na jeho internetovej stránke prostredníctvom jeho
rezervačného portálu. Pre uzavretie zmluvy je však potrebné, aby k uzavretiu došlo takou formou ako
vyžaduje návrh na uzavretie zmluvy. Sporné zmluvy o obstaraní zájazdu nikdy žalovaná 4/ nevidela ani
jej neboli dané na známosť a ani nemohli byť, lebo podľa výpovede svedkyne L. L. boli po prvýkrát
vytlačené v listinnej podobe dňa 18.08.2014. Žalobca tvrdí, že k uzavretiu sporných zmlúv došlo

prostredníctvom elektronických prostriedkov, ktoré však nijako bližšie nekonkretizoval, ale jeho dôkaznú
núdzu v tomto smere vystihuje, že nie je preukázaná žiadna elektronická komunikácia pochádzajúca od
žalovanej 4/ ako odosielateľa obsahujúca jej súhlas so spornými zmluvami.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase

podania odvolaní, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne §
362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutievydané(§201Občianskehosúdnehoporiadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolania,aktuálne
§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania,
aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že iba podané odvolanie
žalobcu má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania
odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ - žalobca použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného

v čase podania odvolania, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k
záveru, že odvolanie žalovanej 1/ je potrebné odmietnuť a odvolaniu žalobcu v napadnutej časti nie je

možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 Civilného sporového poriadku.

11. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/ odvolací súd dospel k nasledovnému:12. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania v
odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

13. Podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania odvolania
sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo

nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať
dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo
byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia
takéhoto podania.

14. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane

použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá
náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

16. Ak žalovaná 1/ podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bolo jej povinnosťou
(ako odvolateľky) odvolanie vypraviť náležitosťami vyžadovanými najmä vyššie citovaným ustanovením
§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania (aktuálne § 363
Civilného sporového poriadku), teda uvedením rozhodnutia, proti ktorému smeruje, rozsahu napadnutia
rozhodnutia, odvolacieho dôvodu viažuceho sa k dôvodom napadnutého rozhodnutia uvedeným v

jeho odôvodnení, teda uvedením, v čom vidí žalovaná 1/ nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo
postupu súdu a zrozumiteľného odvolacieho návrhu, teda akého rozhodnutia odvolacieho súdu o
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie sa žalovaná 1/ domáha.

17. Pretože si žalovaná 1/ v prejednávanej veci povinnosť podať riadne odvolanie nesplnila priamo v

podaní, ktorým prejavila zrejme úmysel napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie
správne vykonal zákonom predpísaným spôsobom pokus o odstránenie vád odvolania, a to uznesením
č. k. č.k. 11C 5/2015-185 zo dňa 22. júna 2016, pričom ju zároveň poučil o tom, ako má toto doplnenie
vykonať. Žalovaná 1/ na takúto výzvu súdu prvej inštancie nereagovala.

18. Po preskúmaní predmetného odvolania žalovanej 1/ odvolací súd zistil, že toto neobsahuje
všetky náležitosti vyžadované citovanými zákonnými ustanoveniami, teda nie je z neho predovšetkým
vôbec zrejmé, v akom rozsahu rozsudok napáda, v čom považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
alebo postup súdu za nesprávny a čoho sa v konečnom dôsledku domáha. Žalovaná 1/ tieto náležitosti
nedoplnila ani po riadnej výzve súdu prvej inštancie, na ktorú nereagovala.

19. Nakoľkovšakpredovšetkýmriadneodvolaniejenutnoupodmienkouodvolaciehokonania(rovnako
ako riadny návrh je nutnou podmienkou uskutočnenia konania v prvom stupni) a v prejednávanej veci
sa neexistenciu náležitosti odvolania predstavovanej uvedením rozhodnutia, proti ktorému odvolanie
smeruje, rozsahu napadnutia rozhodnutia a odvolacieho návrhu nepodarilo odstrániť, odvolaciemu súdu

neostalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a contrario a podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odvolanie odmietnuť, keďže nedostatky
odvolania neboli odstránené a pre tieto nedostatky odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať,
hoci žalovaná 1/ bola o následkoch ich neodstránenia poučená.

20. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd odvolanie žalovanej 1/ odmietol podľa § 386 písm. b)
Civilného sporového poriadku.

21. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového
poriadku) súd prvej inštancie žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.054,10 eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.054,10 eur od 13.02.2015 do zaplatenia, a to
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania voči žalovanej
1/ zamietol. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok, ktorým súd žalobu voči žalovaným 2/,
3/ a 4/ zamietol.22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným 1/
- 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.054,10 eur s 9% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 1.222 eur od 16.02.2012 do zaplatenia a s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1.832,10 eur od 16.08.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Súd prvej inštancie
žalobe vo vzťahu k žalovanej 1/ rozhodol tak, jej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.054,10
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 3.054,10 eur od 13.02.2015 do
zaplatenia, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu v prevyšujúcej časti úroku z omeškania

voči žalovanej 1/ zamietol a žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/ zamietol. Súd prvej inštancie vychádzajúc
z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že Zmluvy o obstaraní zájazdu rezervačné číslo: XXXXXXX
a číslo: XXXXXXX neboli preukázateľne uzavreté v písomnej forme, ani v inej vhodnej forme, nebola
dodržaná požiadavka na písomnú alebo inú vhodnú formu zmlúv v zmysle § 741b ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a preto sú tieto v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, boli
splnené zákonné predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca - žalovanej 1/ za škodu a preto

zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 3.054,10 eur s príslušenstvom, pričom zaviazanie všetkých
žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, napriek tomu, že neplatnosť zmlúv o obstaraní zájazdu,
neuhradenie nedoplatkov zájazdov a umožnenie realizácie zájazdov bez ich plnej úhrady zavinila
výlučne žalovaná v 1/, keď zároveň žalovaná 4/ mala cenu zájazdu na ňu pripadajúcu uhradenú, a keď
za maloletých žalovaných 2/ a 3/ konala žalovaná 1/ ako ich zákonný zástupca, a títo nemohli jej konanie

nijako ovplyvniť, by nebolo možné považovať ani za súladné s dobrými mravmi. Žalobca nesúhlasil s
rozsudkom súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným 2/, 3/ a 4/, keď v odvolaní
súdu prvej inštancie vytýkal v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., najmä že súd
prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť. Vzhľadom na
rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie
v napadnutom výroku vec správne právne posúdil, či dostatočne zistil skutkový stav a či rozhodnutie
súdu prvej inštancie nie je arbitrárne.

23. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti

záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

24. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní namietol, že rozhodnutie v napadnutej časti spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich

právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná
1/ ako zamestnanec zodpovedá za škodu žalobcovi ako svojmu zamestnávateľovi porušením právnej
povinnosti, dopustila sa konania, ktorým v rozpore s povinnosťami zamestnanca nezabezpečila

uzavretie zmlúv o obstaraní zájazdu v písomnej forme a nezabezpečila uhradenie celej ceny zájazdov
pred ich uskutočnením. Súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie
vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, s tvrdeniami
strán sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne tento zistený skutkovýstav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia,
rozhodol vecne správne.

26. Podľa žalobcu základom nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie je prijatie
záveru o údajnej absolútnej neplatnosti zmlúv o obstaraní zájazdu.

27. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Predmetné

zmluvy o obstaraní zájazdov v zmysle § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka musia mať písomnú formu
alebo inú vhodnú formu. Písomná forma vyžaduje naplnenie dvoch náležitostí, a to písomnosť a podpis
konajúcej osoby (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 1230/2007). V zásade pri požiadavke
písomnej formy pri predmetnej zmluve platí, že pre dodržanie písomnej formy právneho úkonu stačí,
ak pri uzavretí dôjde k písomnej oferte a k písomnej akceptácii oferty. Nedodržanie písomnej formy
vyžadovanej zákonom znamená, že zmluva je absolútne neplatná.

28. Zákon expresis verbis neupravuje, čo treba považovať za inú vhodnú formu uzavretia zmluvy o
obstaraní zájazdu. Ani dôvodová správa bližšie nevysvetľuje, čo mal zákonodarca na mysli pod inou
formou uzavretia zmluvy. V literatúre, hoci ojedinele, sa vyskytujú názory, že za inú formu treba
považovať aj uzavretie zmluvy za pomoci „internetu“. Takýto záver je v rozpore s dikciou ustanovenia §

741b ods. 3, ktoré aj (na inom mieste ako v uvodzovacej vete) predpokladá uzavretie zmluvy v písomnej
forme, nakoľko ods. 3 predpokladá odovzdanie dokladu o poistení spolu so zmluvou. Odovzdať je pritom
možné iba písomné vyhotovenie zmluvy. Uzavretie zmluvy prostredníctvom internetovej komunikácie
je možné iba vtedy, ak je návrh a jeho akceptácia opatrená zaručeným elektronickým podpisom.
Nedodržanie písomnej formy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy (§ 40 ods. 1 OZ) - pozri

bližšie Občiansky zákonník pre prax III. (komentár), Jaroslav Krajčo, vydavateľstvo Eurounion.

29. Kontraktačný proces pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu vychádza z podnetu klienta
- budúceho objednávateľa na základe ktorého cestovná kancelária vypracuje konkrétnu ponuku
so špecifikáciou vybraného zájazdu a jeho termínu a ceny, s jeho súhlasom pripraví zmluvu a

predloží ju klientovi. Takto koncipovaná ponuka je návrhom na uzavretie zmluvy, jej podpis klientom -
objednávateľom prijatie. Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
dôjde navrhovateľovi - cestovnej kancelárii. Zmluvy je uzavretá. Iný výklad predpokladá eventualita
odovzdaniaponukyobjednávateľovibezpodpisucestovnejkancelárie,vtomprípadesapovažujepodpis
ponuky objednávateľom za jeho návrh a následný podpis obstarávateľom za jeho prijatie. Zmluva je

uzavretá v zásade okamžite. Uzavretie zmluvy elektronicky možno rozčleniť na dve možné eventuality:
a) uzavretie zmluvy e-mailom alebo b) uzavretie zmluvy prostredníctvom on- line rezervačného systému.
Občiansky zákonník uvádza, že zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu. Občiansky
zákonník vyžaduje pre platnosť písomného právneho úkonu podpis konajúcej osoby. Podpis sa môže
nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Písomná forma je zachovaná, ak

je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom, alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je
zachovaná vždy, ak právny úkon bol urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom. Občiansky zákonník vo vzťahu k zmluve o obstaraní zájazdu pravdepodobne
pripúšťa aj menej striktný výklad zachovania písomnej formy, a to vzhľadom na použitie „inej vhodnej

formy“, ktorou možno rozumieť aj emailovú komunikáciu bez elektronického podpisu. Inak platí, že
podpísaným elektronickým dokumentom je elektronický dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronický
podpis alebo elektronická pečať, ak je tento elektronický dokument dostupný spolu s elektronickým
podpisom alebo elektronickou pečaťou daného dokumentu.

30. V konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že došlo k platnému uzavretiu zmlúv o obstaraní
zájazdu, a to ani v písomnej forme, ani v inej vhodnej forme, pričom dôkazné bremeno bolo na jeho
strane. Nebolo preukázané, že by zmluvy o obstaraní zájazdu v čase, keď malo dôjsť k ich uzavretiu,
boli v relevantnom čase vyhotovené ako písomnosť a riadne podpísané zmluvnými stranami. Pokiaľ
ide o inú vhodnú formu, súd mal za to, že zmluvy neboli uzavretej ani v takejto forme, keďže tu chýba

zachytenie prejavov vôle, a to ako pokiaľ ide o návrh na uzavretie zmluvy, ako aj jeho akceptáciu.
Z konania nevyšlo najavo, že by medzi stranami prebiehala e-mailová komunikácia kontraktačného
procesu. Navyše žalobca ani jasne a určite nevysvetlil akým spôsobom boli zmluvy uzavreté v inej
vhodnejforme.Odvolacísúdsasozávermisúduprvejinštancietýkajúcejsaabsolútnejneplatnostizmlúvo obstaraní zájazdu stotožňuje. Zároveň sa žiada dodať, že pokiaľ súd zistil dôvod absolútnej neplatnosti
spočívajúci v nepreukázaní písomnej formy ani inej vhodnej formy zmlúv, potom už je bezpredmetné
venovať sa ďalším dôvodom týkajúcich sa náležitostí právnych úkonov, ako ich rozoberal odvolateľ,

pretože už by to bolo nadbytočné a nehospodárne.

31. Žalobca má za to, že nebol dôvod na zamietnutie žalobného návrhu voči žalovaným 2/ až 4/,
pokiaľ sa žalovaní ako objednávatelia zájazdov týchto zúčastnili, prijali, skonzumovali všetky služby bez
splnenia spoločnej a nerozdielnej platobnej povinnosti uvedené je vo veci rozhodujúce a predstavujú

právnytitul,zktoréhoplynienárokžalobcunazáklade ktoréhomalodôjsťkuloženiuplatobnejpovinnosti
žalovaným 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne.

32.Vychádzajúcz§511Občianskehozákonníka(ktorévovšeobecnejrovineupravujepasívnusolidaritu
vyplývajúcu predovšetkým zo zákona), Občiansky zákonník upravuje pasívnu solidaritu aj v § 741f -
solidarita objednávateľov zájazdu. Žalobca si voči žalovaným 1/ - 4/ uplatňoval zaplatenie žalovanej

sumy na základe toho, že žalovaní ako objednávatelia zájazdov sa týchto zúčastnili, prijali, skonzumovali
všetky služby bez splnenia spoločnej a nerozdielnej platobnej povinnosti. Právna kvalifikácia je
zásadne vecou súdu v zmysle zásady iura novi curia (súd pozná právo), čo neznamená, že žalobca
nemôžekvalifikovaťskutok.Žalobnýdôvodpredstavujeexistenciukonkrétnehohmotnoprávnehovzťahu
medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva tvrdeného

žalobcom. Ak medzi stranami existuje hmotnoprávny záväzkový vzťah, žalobným dôvodom bude ten
segment obsahu tohto obligačného vzťahu, z ktorého žalobca dovodzuje svoj žalobný nárok. Z tohto
dôvodu má rozhodnutie súdu v sporovom konaní spravidla charakter deklarácie už existujúcej (prípadne
neexistujúcej) hmotnoprávnej povinnosti žalovaného korelujúcej žalobcom tvrdenému subjektívnemu
právu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné zmluvy o obstaraní zájazdu neboli

preukázateľne uzavreté v písomnej forme, ani v inej vhodnej forme, nebola dodržaná požiadavka
na písomnú alebo inú vhodnú formu zmlúv v zmysle § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka , a
preto sú tieto v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné, následne mal súd
splnené zákonné predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca - žalovanej 1/ za škodu a
preto zaviazal výlučne žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 3.054,10 eur s príslušenstvom. Súd prvej

inštancie právny titul na uloženie žiadanej povinnosti voči žalovaným 2/ - 4/ nezistil, nebol preukázaný
konkrétny hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovanými 2/ - 4/, pretože zmluvy o obstaraní
zájazdov sú neplatné, vzťah z bezdôvodného obohatenia by prichádzal do úvahy až v prípade, že nie
sú splnené podmienky pre náhradu škody, ktoré v súdenom prípade boli splnené avšak výlučne voči
žalovanej 1/, ktorá zodpovedala žalobcovi za vzniknutú škodu. Uvedený odvolací argument žalobcu by

bol dôvodným za existencie platných zmlúv obstaraní zájazdu. Zároveň odvolací súd poukazuje aj na
tú skutočnosť, uvedenú aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že neplatnosť zmlúv o obstaraní
zájazdu, neuhradenie nedoplatkov zájazdov a umožnenie realizácie zájazdov bez ich plnej úhrady
zavinila výlučne žalovaná 1/, pričom žalovaná 4/ mala cenu zájazdu na ňu pripadajúcu uhradenú, a
keď za maloletých žalovaných 2/ a 3/ konala žalovaná 1/ ako ich zákonný zástupca, a títo nemohli jej

konanie nijako ovplyvniť, by nebolo možné považovať ani za súladné s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

33. Napokon žalobca namietal, že mu bolo odňaté právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
žalobca považuje rozhodnutie za arbitrárne.

34. Rovnako nebol naplnený odvolací dôvod, že súd prvej inštancie svojím postupom odňal stranám
možnosť konať pred súdom. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozhodnutie nie je preskúmateľné
vtedy, ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že rozsudok je arbitrárny, bez riadneho odôvodnenia, ide
len o jeho subjektívny názor, lebo rozsudok zodpovedá požiadavkám uvedeným v ustanovení § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a zásadám
súdnejpraxe.Odvolacísúdvtejtosúvislostipripomína,žeprávonaurčitúkvalitusúdnehokonania,ktorej

súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov
práva na spravodlivý proces.35. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancievodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalazakýchdôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne

vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (aktuálne podľa § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé).

36. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkámkladenýmnaodôvodnenierozhodnutiauvedenýchvustanovení§157ods.2Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V dôvodoch rozsudku súd
prvej inštancie podrobne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysvetlil dôvody pre zamietnutie žaloby
voči žalovaným 2/, 3/ a 4/, v dôvodoch rozsudku sú uvedené aj ustanovenia predpisu, ktoré súd

prvej inštancie na vec správne aplikoval, jeho odôvodnenie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a samotné rozhodnutie je logickým a
právnym vyústením priebehu konania a pri jeho vydaní boli zachované formálne a obsahové náležitosti
s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie vyjadril k

všetkým podstatným skutočnostiam objasňujúci skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozsudku celom kontexte spĺňa parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu. Skutočnosť, že žalobca má
odlišný právny názor, než súd prvej inštancie, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu

arbitrárnosti. Napadnutý rozsudok nie je založený na svojvôli súdu, opiera sa o zákon, a nie je založený
na ľubovôli súdu. Súd prvej inštancie v odôvodnení reagoval na všetky zásadné, relevantné námietky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesenej žalobcom.

37. Pokiaľ odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav,

tento odvolací dôvod podrobnejšie nerozvinul, pretože pokiaľ by malo ísť o neúplné zistenie skutkového
stavu, odvolateľ bližšie neuviedol aké navrhnuté dôkazy súd nevykonal na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

38. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu voči žalovaným 2/, 3/ a 4/

zamietol, rozhodol vo výroku vo veci samej vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením
§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. vo
veci samej potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešným žalovaným 2/, 3/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

40. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).