Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 2C/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813203746
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jagnešák

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5813203746.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Miroslavom Jagnešákom v sporovej veci žalobcu: 1/ rade H..

U. X., nar. XX. XX. XXXX, Z. O. XXX, 2/ rade W. X., nar. XX. XX. XXXX, Z. O. XXX, obaja zastúpení:
JUDr. Daniel Urban, advokát, Uhrova 18, Bratislava, proti žalovanej: G. S., nar. XX. XX. XXXX, Q. rad
XXX/XX, I., zastúpená: JUDr. Slavomír Bachynec, advokát, Podbiel 177, o zaplatenie 44 921,33 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou tunajšiemu súdu 21. 05. 2013 a doplneným podaním doručeným súdu

23. 12. 2013, žiadali uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť im sumu 44.921,33 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 17.239,28 Eur od 18. 08. 2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 15.000 Eur od 18. 09. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 12.682,05 Eur od 16. 12. 2010 do zaplatenia a trovy konania a trovy
právneho zastupovania. Žalovanú sumu žiadala od žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré
mala žalovaná získať tým, že žalobcovia poukázali na jej účet tri platby v celkovej sume 44.921,33 Eur
z ceny za dielo - rodinný dom Premiér 92, zhotoviteľom ktorého bola firma LUZK, s.r.o. Trstená, IČO:

36440906 na základe zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2011. Podľa čl. IV bod 1 zmluvy a krycieho listu
rozpočtu cena za dielo bola stanovená vo výške 90.430,90 Eur s DPH. Dielo však bolo zhotovené v
menšom rozsahu o niekoľko položiek oproti pôvodného kryciemu rozpočtu, čo vo finančnom vyjadrení
predstavuje zníženie o sumu 8.703,36 Eur s DPH, čím cena diela klesla na sumu 81.071,25 Eur, ktorá
bola zhotoviteľovi vyplatená. Žalobcovia uviedli, a že až po tretej platbe zhotoviteľ požiadala žalobcov,
aby mu ďalšie platby za dielo poslali na účet číslo: 54208018/0900, teda na iný účet ako im pôvodne
zhotoviteľ uviedol na začiatku. Neskorším pátraním zistili, že prvé 3 platby išli na účet manželky bývalého

konateľa zhotoviteľa I. S.slo účtu: XXXXXXXXX/XXXX, ktorá je v tomto súdnom konaní žalovanou.
Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť zhotoviteľa má od 09. 03. 2012 nového konateľa (. a jeho
jediným spoločníkom a konateľom už nie je pán I. S. v, ale od 14. 03. 2012 je ním spoločnosť EBP,
spol. s r.o., z dôvodu tejto skutočnosti vznikla pre žalobcov dôvodná obava, že tento nový majiteľ
spoločnosti zhotoviteľa si bude uplatňovať prostredníctvom konateľa spoločnosti nárok na zaplatenie
sumy v celkovej výške 44 921,33 Eur, ktorá zodpovedá súčtu prvých troch platieb za dielo. Žalobcovia
ďalejuviedli,žebezohľadunauvedenédošloplatbounaúčetžalovanejkjejbezdôvodnémuobohateniu,

keďže prijala plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 o.z. ).
2.Súdvovecivydalplatobnýrozkaz,ktorýmnávrhužalobcovvcelomrozsahuvyhovel.Protiplatobnému
rozkazupodalaodporžalovanáatoprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu.Návrh,vktoromuviedla,
že pohľadávku žalobcov uplatnenú v tomto súdnom konaní v celom rozsahu neuznáva a považuje ju zabezpredmetnú. Je toho názoru, že žalobcovia sa chcú úmyselne obohatiť na úkor iného, pretože rodinný
dom im bol za dohodnutú cenu v postavený a taktiež im boli vykonané na základe dohody viaceré práce
naviac. Žalovaná v podanom odpore ďalej uviedla, že ak by sa žalobcovia bolí informovali u

súčasného konateľa spoločnosti - zhotoviteľa po ich platbách za predmet zmluvy o dielo z 20. 07.
2010, boli by opätovne informovaní o tom, že ona poskytla spoločnosti pôžičku na stavbu ich rodinného
domu (rodinný dom žalobcov) na základe zmluvy, pričom peniaze poskytla ako spoločníčka spoločnosti
LUZK, s.r.o., o čom boli žalobcovia informovaní a akceptovali, že bude takto požičaná suma
splácaná priamo na jej účet (žalovanej ako spoločníčky zhotoviteľa). Spôsob platieb zo strany žalovanej

pre žalobcov boli riadne zaúčtované aj v účtovníctve spoločnosti a taktiež aj skutočnosti o pôžičke pre
spoločnosť. Ktoré nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že tieto okolnosti zistili až dodatočne, z ich strany
ide o fabuláciu v snahe získať neoprávnený majetkový prospech.
3. Súd postupujúc v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 O.s.p. (účinný do 30. 06. 2016) nariadil vo veci
pojednávanie.
4. Žalobca v 1/ rade pred súdom uviedol, že zmluvu o dielo so spoločnosťou LUZK, s.r.o. podpisoval

spoločne s manželkou a s konateľom spoločnosti p. S.. Obsah zmluvy si všetci jej účastníci ujasnili
pred jej podpísaním. Na základe tejto zmluvy sa začalo s realizáciou ich rodinného domu (rod. domu).
Problémyvsúvislostisvýstavbourod.domunastali,keďsamalauskutočniťdodávkaokienprerod.dom.
Stalo sa to v tej súvislosti, že oni ako objednávatelia si obstarali dodávateľa okien za podstatne nižšiu
cenu ako to navrhoval konateľ zhotoviteľa podľa rozpočtových nákladov, ktoré boli súčasťou zmluvy.

Skutočnosť, že si obstarali dodávateľa okien zhotoviteľ akceptoval. Dodávateľ okien firma ANEKO SK,
s.r.o. Zlaté Moravce vystavila aj tzv. zálohovú faktúru č. ZF10/1530 zo dňa 09.11.2010 na sumu 4.700
Eur, u ktorej žiadali, aby ju preplatil zhotoviteľ a pôvodne bola táto faktúra adresovaná priamo firmou
ANEKO SK, s.r.o. na zhotoviteľa. Nakoniec faktúra za okná bola vystavená priamo na nich ako žalobcov,
ktorú aj uhradili. Zabudovanie okien realizovala firma ANEKO SK za prítomnosti pracovníkov zhotoviteľa

diela. Podľa zmluvy o dielo zhotoviteľ rod. domu si vyhradil takú situáciu, že keďže nesie zodpovednosť
za celkové dielo, tak si vyhradil aj to, že cez neho pôjde všetok materiál, ktorý si obstarajú aj sami pre
stavbu rod. domu. Takýto stav fungoval dovtedy, kým nenastal problém s oknami. Pokiaľ ide o obsah
zmluvy o dielo, kde sú uvádzané identifikačné údaje účastníkov zmluvy, tak vychádzali z údajov v OR,
kde podľa vtedajších údajov ako spoločníci zhotoviteľa diela vystupovali p. S. so svojou manželkou.

Vychádzali z toho, že sú obaja rovnocenní spoločníci. Faktúry vystavované zhotoviteľom diela uhrádzali,
nakoľko na ten účel mali zobratý hypotekárny úver, ktorý bol schválený skôr ako začali s výstavbou,
teda 11. 06. 2010. Faktúry boli zasielané e-mailovou poštou, pri takto doručených faktúrach fakticky
skontrolovali, či objem fakturovanej sumy zodpovedá skutočným prácam za určité obdobie, lebo taká
bola dohoda. Iné obsahové náležitosti faktúry neštudovali. Prvé problémy so zhotoviteľom nastali potom,

čo podľa zmluvy malo byť dielo odovzdané k 31. 03. 2011 a na stavbe rod. domu bolo veľa nedostatkov,
ktoré bolo treba odstrániť. Konateľ zhotoviteľa p. S. z počiatku s nimi aj komunikoval, potom čo
sme žiadali odstrániť konkrétne nedostatky prestal s nami komunikovať. Z obchodného registra zistili,
že vlastne on už nie je ani konateľom zhotoviteľa. O tom, že zhotoviteľ mal pôžičku od žalovanej sa
dozvedeli až v priebehu tohto súd. konania. So žalovanou ohľadom výstavby rod. domu nekomunikovali,

styčným bodom bol len p. S..

5. Žalobkyňa v 2/ rade pred súdom uviedla, že plne súhlasí s tým, čo pred súdom uviedol jej manžel ako
žalobca v 1/ rade. Pokiaľ však ide o financie na rod. dom, tak tieto mali zabezpečené. Jednotlivé platby
sa realizovali radovo v sume okolo 10 000 Eur vždy podľa toho, čo bolo na stavbe rod. domu urobené a

podľa toho splátky aj uhradili, teda nemôže súhlasiť s tým, čo bolo uvedené v písomnom podaní na súd,
že suma 50 000 Eur, ktorú požičala žalovaná zhotoviteľovi bola použitá na výstavbu ich rod. domu. V tej
súvislosti nepotrebovali byť informovaní o tom zo strany p. Kubeka, že peniaze, ktoré požičala žalovaná
spoločnosti budú splácať na jej účet. Ďalej uviedla, že za práce, ktoré boli vykonané na ich rod. dome
spoločnosťou LUZK, s.r.o. v globále aj so splátkami, ktoré boli poukázané na účet žalovanej, nezaplatili

viac ako bolo skutočne realizované na ich rod. dome.

6. Žalovaná pred súdom uviedla, že bola spoločníčkou firmy LUZK, s.r.o. spolu s manželom, pričom
medzi nimi bola taká dohoda, že manžel sa venoval firme a ja som sa venovala rodine. So žalobcami
sa stretli doma, keď mali ešte nedokončený svoj rod. dom a manžel im chcel ukázať čo vlastne robí.

Ako spomínal sám žalobca, vtedy bolo hovorené, že žalobcovia nebudú v súvislosti s výstavbou ich rod.
domu poskytovať žiadne finančné čiastky na práce vopred. Z toho dôvodu bolo potrebné zabezpečiť
financovanie prác na ich rod. dome, čo riešila zobratím pôžičky od svojho známeho vo výške 50 000
Eur. Tie peniaze boli na jej osobnom účte a z tohto účtu sa postupne vyplácali peniaze, čo bolo potrebnéna stavbu rod. domu žalobcov. Ona sa však zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť do 31. 12. 2010. Z
toho dôvodu aj na faktúrach, ktorými sa fakturovali práce na rod. dome žalobcov bol uvádzaný účet, z
ktorého ona platila peniaze pre spoločnosť. Posledná splátka na tento účet bola poskytnutá v decembri

2010 a následne už firma LUZK, s.r.o. ako zhotoviteľ na faktúrach uvádzala účet spoločnosti, lebo ja
som už mohla požičané peniaze vrátiť. O tom, že sa platby budú realizovať takým spôsobom, teda aj
na jej osobný účet boli žalobcovia informovaní na stretnutí doma u žalovanej. Žalovaná ako fyzická
osoba uzavrela zmluvu o pôžičke so spoločnosťou LUZK, s.r.o. zo dňa 06. 07. 2010, kde je ako dlžník
uvedený a podpísaný jej manžel. Poskytnutá pôžička bola normálne vedená v účtovníctve

firmy LUZK, s.r.o., a doklady o tom by mali byť vo firme, nakoľko účtovníčka po ukončení príslušného
roka doklady odovzdávala príslušnej firme. Firmu LUZK, s.r.o. spolu s manželom predali a je tam vlastne
nový konateľ. Dôvodom predaja bolo to, že manžel v auguste 2011 skolaboval, mesiac bol v nemocnici.
V dôsledku zdravotnej nehody v uvedenom období je manžel plne invalidný, a preto došlo k odpredaju
firmy v marci 2012.

7. Svedok I. S., bývalý konateľ spoločnosti LUZK, s.r.o. a manžel žalovanej pred súdom uviedol, že
zakladateľmi tejto spoločnosti boli spolu s manželkou, pričom on bol aj konateľom tejto spoločnosti.
So žalobcami sa skontaktovali cez známeho, ktorý žalobcov nasmeroval na nich, nakoľko títo mali
záujem realizovať výstavbu rodinného domu. Žalobcovia mali projekt rodinného domu od spoločnosti
Prodom. Stretnutie prebehlo niekedy v mesiaci apríl - máj 2010 v I., kedy žalobcom ukázali svoj

rozostavaný rodinný dom, ktorý projektovala tá istá spoločnosť. Pri prvom kontakte mu žalobcovia
predložili projektovú dokumentáciu ich domu s tým, aby to nacenil. Následne sa stretli v júli 2010 u nich
v byte na Sliači, kde im predložil svoj návrh zmluvy o dielo a taktiež oni mali svoj návrh zmluvy o dielo.
Došlokpodpísaniuzmluvy,ktorúpredložilimanželiaX.arealizovalasavýstavbaichrodinnéhodomu.Pri
prvom kontakte boli žalobcovia informovaní o tom ako v podstate firma LUZK funguje, že má požičané

peniaze a s tým môže začať realizáciu stavby. Firma LUZK v podstate vždy potrebovala mať určité
peniaze, aby sa mohlo začať realizovať nejaké dielo. Samozrejme, že nešlo o peniaze, ktoré by boli
účelovo viazané len na výstavbu rodinného domu žalobcov, ale tieto peniaze boli k dispozícií spoločnosti
LUZK ako takej. Použitie peňazí z účtu manželky konzultoval s ekonómkou firmy LUZK p. Kavuljakovou,
teda možnosť použitia týchto peňazí a spôsob ich vrátenia firmou LUZK. Bolo mi povedané, že sa to

dá urobiť formou trojzápočtu, čo spočíva v tom, že peniaze z účtu manželky použije firma LUZK a tieto
budú poukazované priamo príslušným investorom cez fakturáciu firmy LUZK priamo na účet manželky
až kým nebude splatená celá suma pôžičky. Samozrejme, že sa k tomu vyžadovala zmluva o pôžičke
čo firma LUZK aj mala. Teda zmluva bola medzi firmou LUZK a manželkou - žalovanou zo dňa 30. 06.
2010. Žalovaná poskytla peniaze pre firmu na tri splátky s tým, že trvala, aby pri poslednej splátke bol

urobený výdavkový pokladničný doklad (VPD) o vyplatení celej požičanej sumy 50 000 Eur. Príjmový
pokladničný doklad (PPD) o vyplatení sumy 50 000 Eur bol datovaný dňom podpísania zmluvy o pôžičke
t.j. 30. 06. 2010. Spôsob splácania pôžičky bol taký, že rodinný dom žalobcov - práce vykonané na
tomto rodinnom dome sa fakturovali na etapy, pričom pôžička sa mohla splatiť po troch fakturáciách pre
žalobcov v súvislosti s prácami na ich rodinnom dome. Žalobcov ako investorov ústne informoval o tom,

že prvé splátky pôjdu na splátky pôžičky firmy LUZK a na aký účet sa tieto splátky budú poukazovať -
bol to účet žalovanej. Po tretej splátke písomne žalobcov informoval o tom, že ďalšie splátky ohľadom
stavebných prác na ich rodinnom dome je potrebné poukazovať na iný účet a to na účet spoločnosti
LUZK, s.r.o. Takto boli žalobcovia informovaní v súvislosti so zaslaním dokladov pre štvrtú splátku, keď
im zaslal aj prehľad rozpočtových nákladov zo dňa 14. 02. 2011, na ktorý prehľad ručne

dopísal, "toto sú položky, ktoré chýbajú v rozpočte. Parkety som vyberal vzhľadom ku podlahovému
kúreniu, to nie je záväzné. Faktúru prosím uhradiť na č.ú. XXXXXXXX/XXXX J., s .r.o. a podpis."
Začiatkom mája 2011 sa žalobcovia nasťahovali do rodinného domu a mali problémy s kúrením, ktoré
pre žalobcov realizovala iná firma cez p. D.. Žalobcovia mali určité podlžnosti jednak vo firme LUZK, čo
neboli veľké, ale podstatné podlžnosti mali vo firme D.. Z tohto dôvodu firma LUZK nenastúpila na práce

ohľadom terénnych úprav rodinného domu, ktoré však neboli predmetom zmluvy o dielo na rodinný dom.
Rodinný dom pre žalobcov zo strany LUZK s.r.o. bol ukončený a odovzdaný aj s vytýkanými drobnými
závadami z ich strany, ktoré sa týkali jednak vád v súvislosti s osadzovaním okien, keď reklamovali
určité omietkarské práce, čo súviselo s tým, že inou firmou dodané okná mali konštrukčnú vadu, čo si
vyžadovaloichvybratieaopravudodávateľskoufirmou,FirmaLUZK,takmalanaviacomietkarsképráce.

Svedok ďalej uviedol, že v konaní žalobcov vidí účelové správanie, čo súvisí zrejme s tým, že majú
určité nezrovnalosti s firmou Montáža, s.r.o., ktorá im dodávala kúrenie do ich rodinného domu vrátane
vnútorných rozvodov vody, plynu a kanalizácie. Ďalej uviedol, že všetky účtovné doklady týkajúce safirmy LUZK s.r.o. boli odovzdané novému nadobúdateľovi tejto firmy, ktorým je p. W., keď prevod sa
urobil formou notárskej zápisnice na notárskom úrade v Bratislave a všetky údaje sú vyznačené v OR.

8. Svedkyňa U. S. pred súdom uviedla, že ako živnostníčka poskytuje služby v oblasti účtovníctva a
daňového poradenstva. Má viacero firiem, ktorým tieto služby poskytuje. Takéto služby poskytovala aj
firme LUZK, s.r.o., konateľom ktorej bol p. S. a to od vzniku firmy až do doby jej odpredaja. Predtým
pre p. S. robila ako podnikateľa, ktorý potreboval účtovníctvo ako fyzická osoba. Podstata jej práce
vo vzťahu k firme spočívala v tom, že pracovníci príslušnej firmy mesačne nosili potrebné doklady v

súvislosti s účtovníctvom na spracovanie, tj. faktúry, objednávky, PPD, VPD, bankové výpisy, či je platca
DPH. Firma tieto doklady spracovala a predložila príslušnému daňovému úradu napr. ak bol platcom
DPH. Posledný kalendárny štvrťrok v roku sa robili konzultácie s pracovníkmi firmy a to v súvislosti
s prípravou na konečné daňové priznanie, aby sa odstránili určité nedostatky, resp. aby sa poskytla
porada v súvislosti s odstránením nedostatkov. Doklady, ktoré sa týkali účtovníctva firmy LUZK s.r.o.
nemá, nakoľko tieto boli žurnalizované v súvislosti s predajom firmy a odovzdané konateľovi p. S., ktorý

ich zrejme postúpil novému konateľovi firmy. Podľa údajov z počítača po obnovení archívu v softvéry,
kde sú určité obmedzené možnosti tlače a prezerania, tak vo firme LUZK z roku 2010 z hlavnej knihy a
pohybochnaúčtezistila,ženaúčte479-záväzkyvočiinýmosobámbolasuma155000Euraevidovaná
tam bola ako záväzok voči p. Kubekovej a p. S., ktorí poskytli ako vklad do firmy u p. S. to bolo okolo 55
000 Eur. Z praxe vie, že pre poskytnutie takejto sumy inou osobou pre firmu sa vyžadujú doklady čo žiada

príslušný daňový úrad (DÚ) pri kontrole, tak istotne žiadala, aby jej firma LUZK poskytla nejakú zmluvu o
poskytnutí tejto sumy p. S.. Pri tejto sume nie je vedený normálny spôsob vrátenia požičanej sumy, ale je
tam interný doklad o tzv. trojzápočte, tzn., že firma LUZK neobdŕžala na účet určité finančné prostriedky
za faktúry, ktorými boli vyfakturované nejaké práce, ale tieto finančné prostriedky boli poukázané osobe,
ktorá poskytla firme pôžičku. V danom prípade X. poskytli úhradu p. S. a na základe interných dokladov

sa potom urobil zápočet, čo zákon dovoľuje. Ako účtovníčka o tom istotne požadovala doklady, ktoré
však v súčasnosti k dispozícii nemá. Pokiaľ ide o platbu DPH firmou LUZK za faktúry, úhrada ktorých
nebola poukázaná priamo na účet firmy LUZK, tak podkladom pre výpočet a odvedenie DPH je fakticky
fakturovaná suma bez ohľadu na to, či bola zaplatená, alebo nie a tá tvorí základ pre výpočet a úhradu
DPH. To, že na faktúrach vystavenou firmou LUZK bol uvedený napr. u troch faktúr iný účet (osobný účet

p. S.) a na ďalších troch faktúrach podnikateľský účet firmy LUZK, nemalo vplyv na výpočet a úhradu
DPH zo súm fakturovaných príslušnými faktúrami. Nakoľko na faktúre je uvádzaný aj osobný účet, ktorý
nie je podnikateľským účtom firmy LUZK, tak z toho dôvodu ako účtovníčka musela vyžadovať doklad
na interné zaúčtovanie a na objasnenie situácie ohľadom úhrad na osobný účet, ktorý je uvádzaný na
faktúrach firmy LUZK, teda žiadala zmluvu.

9. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín predložených účastníkmi konania a
vyžiadaných súdom, ktoré sú v čase rozhodovania založené v spise a sú jeho súčasťou a to: s obsahom
zmluvy o dielo čl. 4-10, s krycím listom rozpočtu a s prehľadom rozpočtových nákladov čl. 11-14, s
výpisom z účtu žalobcu, ktorými žalobcovia poukazovali jednotlivé splátky v zmysle zmluvy o dielo

čl. 15-21, s výpisom z OR spoločnosť LUZK, s.r.o. I. čl. 22, z ktorého zisťuje, že konateľom tejto
spoločnosti je od 14. 03. 2012 Q. W., Bratislava, keď do 13. 03. 2012 pôvodným konateľom bol I. S.,
s platobným rozkazom z čl. 56, s odporom proti platobnému rozkazu čl. 58 a s pripojenými listinami
k podanému odporu z čl. 59-84, s vyjadrením PZ žalobcov k podanému odporu čl. 92-94. Ďalej sa
súd oboznámil s výkazom ziskov a strát spoločnosti LUZK spol. s.r.o. a súvahou tejto spoločnosti z

čl. 105-110, ktoré doklady boli zaslané z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, s písomným
vyjadrenímprávnehozástupcužalobcovkuskutočnostiamuvádzanýmnapojednávanídňa18.08.2014,
s príjmovým pokladničným dokladom bez uvedenia dátumu, z ktorého vyplýva, že žalovaná poukázala
resp. odovzdala v hotovosti Ing. V. B. sumu 50 000 Eur titulom vrátenia pôžičky, mailová komunikácia
medzi žalobcom 1/ a svedkom tj. konateľom spoločnosti LUZK p. S., keď ide o korešpondenciu na

služobnú adresu, na ktorú adresu mu boli zaslané listiny z čl. 180-186 tj. doplnkový rozpočet a fakturácia
zo 14. 02. 2011 na sumu 9 445,09 Eur a to firmou LUZK s.r.o., kde je uvádzaný peňažný ústav Slovenská
sporiteľňa č. ú. XXXXXXXX, taktiež korešpondencia z 14. 12. 2010, kde je zaslaný krycí list stavby na
čl. 185-186 a ďalej s výpismi z účtu žalovanej za obdobie mesiacov 01 až 12/2010, keď v mesiacoch
08/2010 bola na tento účet prijatá suma 17 239.28 Eur a v mesiaci 09/2010 suma 15 000 Eur a v mesiaci

12/2010suma12682,05EurodW.X.(čl.202,204,210),svýpismizúčtužalovanejzaobdobiemesiacov
04 až 12/2009, keď v mesiacoch 04/2009 na predmetný účet bola poukázaná suma 20 000 Eur od V.
B. a v mesiaci 12/2009 suma 30 000 Eur taktiež od V. B. (čl. XXX, 238), išlo o bezhotovostný vklad, s
vyjadrením resp. s právnym rozborom právneho zástupcu žalovanej z čl. 242-243.10. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 OZ Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

13. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
14. Podľa čl. 1 CSP spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a
rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
15. Podľa čl. 2CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť

spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. (3) Ak sa spor na základe prihliadnutia
na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a

presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu.
16. Podľa čl. 5 CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.

17. Podľa čl. 6 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.
18. Žalobcovia mali uzavretú zmluvu o dielo so spoločnosťou LUZK, s.r.o., predmetom ktorej bola

výstavba ich rodinného domu, pričom medzi jej účastníkmi bola dohodnutá cena podľa krycieho
rozpočtu, ktorý zároveň slúžil ako podklad pre fakturáciu. Oproti pôvodne dohodnutej cene došlo k
zníženiu objemu prác dodávaných firmou LUZK, s.r.o. a z toho dôvodu aj zníženiu ceny diela. Žalobcovia
na realizáciu diela - výstavby ich rodinného domu nedávali dodávateľovi diela žiaden preddavok na
materiál a pod. Medzi účastníkmi zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že žalobcovia budú hradiť len skutočne

vykonané a realizované práce na stavbe po ich odsúhlasení a podľa fakturácie zo strany zhotoviteľa
diela tzn., že stavebný materiál a práce na stavbe rodinného domu pre žalobcov, ktoré boli zabudované
a realizované zhotoviteľom a následne fakturované za určité časové obdobie podľa krycieho rozpočtu
finančne zaťažovali zhotoviteľa diela až kým nedošlo k odsúhlaseniu rozsahu vykonaných prác zo strany
objednávateľa - žalobcov a následnej úhrade faktúry. Zo strany zhotoviteľa bolo teda potrebné mať

určitý objem finančných prostriedkov na krytie nákladov, ktoré sa fakturovali a uhrádzali až následne
po ich odsúhlasení (t.j. úverovanie objednávateľa). Z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplynulo
a medzi účastníkmi konania to nebolo ani sporné, že žalobcovia za práce, ktoré boli vykonané na ich
rodinnom dome spoločnosťou LUZK, s.r.o. v globále aj so splátkami, ktoré boli poukázané na účet
žalovanej, nezaplatili viac ako bolo skutočne realizované na ich rodinnom dome. Taktiež nebolo medzi

účastníkmi sporné to, že firma LUZK, s.r.o. bolo predaná a nastala zmena v osobe spoločníka a konateľa
tejto spoločnosti, ktorá ku dňu prevodu - predaja neregistrovala žiadnu pohľadávku voči žalobcom v
súvislosti s výstavbou ich rodinného domu, pričom k prevodu došlo formou notárskej zápisnice a doklady
o tejto firme boli zasielané do obchodného registra vedeného Okresným súdom Žilina, odkiaľ si ich
tunajší súd vyžiadal pre potreby tohto súdneho konania. V priebehu tohto súdneho konania taktiež

nebolo preukázané, že by firma LUZK, s.r.o. uplatňovala voči žalobcom nejaký nedoplatok v súvislosti
s realizáciou diela - výstavbou rodinného domu podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2011.

19. V tomto súdnom konaní bolo preukázané, že žalovaná G. S. bola spoločníčkou spoločnosti LUZK,
s.r.o. od 09. 03. 2006 do 01. 08. 2011 a to spolu s manželom I. S., ktorý bol aj konateľom do 13. 03. 2012.

Od 14. 03. 2012 je jediným spoločníkom tejto spoločnosti EBP, spol. s r.o. a konateľom Q. W.. Taktiež
bolo preukázané, že v období, čo žalovaná bola spoločníčkou spoločnosti LUZK, s.r.o. na osobný účet
žalovanej vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pob. I. v mesiaci 08/2010 bola prijatá suma 17.239,28
Eur, v mesiaci 09/2010 suma 15 000 Eur a v mesiaci 12/2010 suma 12 682,05 Eur od W. X., keďpodkladom pre poukázanie týchto finančných prostriedkov boli faktúry vystavené spoločnosťou LUZK,
s.r.o., ktorými boli fakturované práce v zmysle zmluvy o dielo uzavretej touto spoločnosťou so žalobcami.
Taktiež v mesiaci 04/2009 bola poukázaná suma 20 000 Eur od V. B. a v mesiaci 12/2009 suma 30 000

Eur taktiež od V. B. ako bezhotovostné vklady. Taktiež boli zaznamenané výbery väčšieho množstva
finančných prostriedkov v hotovosti.

20. Podľa § 191 ods.1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods.1, 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. (2) Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

23. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

24. Žalobcovia sa v tomto súdnom konaní domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mala
získať žalovaná na ich úkor a to tým, že poukázali na jej účet tri platby v celkovej sume 44.921,33 Eur

z ceny za dielo - rodinný dom, zhotoviteľom ktorého bola firma LUZK, s.r.o. Trstená na základe zmluvy
o dielo zo dňa 20. 07. 2011. Uvedenú skutočnosť zistili až po tretej platbe, keď zhotoviteľ žiadal ďalšie
platby za dielo posielať na účet číslo: XXXXXXXX/XXXX., čo je iný účet ako im pôvodne uviedol na
faktúrach na začiatku (č.ú. XXXXXXXXX/XXXX - účet žalovanej). Nakoľko spoločnosť LUZK, s.r.o. má
od 09. 03. 2012 nového konateľa ( Q. W. ) a jeho jediným spoločníkom a konateľom už nie je

pán I. S. - manžel žalovanej, ale 14. 03. 2012 je to spoločnosť EBP, spol. s r.o., u žalobcov vznikla, tento
nový majiteľ spoločnosti zhotoviteľa si bude uplatňovať prostredníctvom konateľa spoločnosti nárok na
zaplatenie sumy v celkovej výške 44.921,33 Eur, čo zodpovedá súčtu prvých troch platieb za dielo.
Žalobcovia ďalej uviedli, že bez ohľadu na uvedené došlo platbou na účet žalovanej k jej bezdôvodnému
obohateniu, keďže prijala plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 o.z. ).

25. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods.
2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané
len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V súdenom prípade žalobcami požadované

bezdôvodné obohatenie možno subsumovať pod jednu z foriem bezdôvodného obohatenia a tou je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol
právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na
základe ktorej sa spravidla plní, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom
vzťahu.

26. V súdenom prípade však ide o špecifický prípad, keď obidve sporové strany v tomto súdnom konaní
- žalobcovia aj žalovaná sú ešte prepojení na iný záväzkový vzťah - zmluvu o dielo zo dňa 20. 07. 2011,
ktorú mali žalobcovia uzavretú na výstavbu svojho rodinného domu so spoločnosťou LUZK, s.r.o., v
ktorej bola žalovaná spoločníčkou a zároveň aj manželkou jej konateľa. Táto zmluva o dielo je vlastne

dôvodom vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobcovia domáhajú na žalovanej v
tomto súdnom konaní. Formálne žalobcovia neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalovanou, z ktorého
by im vyplynula povinnosť niečo žalovanej plniť. Ak teda napriek tomu žalovanej skutočne niečo plnili,
tak to napĺňa znaky bezdôvodného obohatenia a žalovaná má povinnosť takto prijaté plnenie vydať
tomu, kto ho plnil.

27.Nonadruhejstranejetuprepojenie,žežalovanáakofyzickáosobaa spoločníčkaspoločnostiLUZK,
s.r.o. preukázateľne poskytla uvedenej spoločnosti finančnú hotovosť formou pôžičky, ktorou spoločnosť
LUZK, s.r.o., ako zhotoviteľ diela pre žalobcov na základe zmluvy o dielo, mala preklenúť počiatočné
finančné náklady súvisiace s výstavbou rodinného domu žalobcov, ktorí na výstavbu neposkytli žiaden

preddavok na tieto počiatočné náklady ale zaviazali sa hradiť len za skutočne vykonané a následne
fakturované práce na stavbe ich domu. Z uvedeného teda vyplýva, že materiál a prácu dodávala firma
LUZK, s.r.o. takpovediac na úver, ktorí žalobcovia splácali (po vystavení faktúry) až po odsúhlasení.
Takto poskytnutú pôžičky spoločnosť LUZK, s.r.o. vyrovnala voči žalovanej ako spoločníčke tak, že prvétri platby za dielo od žalobcov boli poukázané na osobný účet žalovanej, z ktorého bola pôžička aj
poskytnutá. Ako už bolo vyššie uvedené, že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcovia za
práce, ktoré boli vykonané na ich rodinnom dome spoločnosťou LUZK, s.r.o. v globále aj so splátkami,

ktoré boli poukázané na účet žalovanej, nezaplatili viac ako bolo skutočne realizované na ich rodinnom
dome, teda podľa dohody. Taktiež v priebehu tohto súdneho konania nebolo preukázané, že by firma
LUZK, s.r.o. uplatňovala voči žalobcom nejaký nedoplatok v súvislosti s realizáciou diela - výstavbou
rodinného domu podľa uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 20. 07. 2011 (ak by aj uplatňovala, ide o
premlčaný dlh).

28. S ohľadom na vykonané dokazovanie v predmetnej veci súd dospel k záveru, že ak by súd návrhu
žalobcov vyhovel čisto len pre naplnenie formálnych znakov bezdôvodného obohatenia, tak na strane
žalovanej by následne vznikla ujma ako bývalej spoločníčke spoločnosti LUZK, s.r.o. a na druhej strane
žalobcovia by tým získali bezdôvodné obohatenie na úkor spoločnosti LUZK, s.r.o. tým, že by nezaplatili
za materiál a práce vyfakturované prvými troma faktúrami, úhrady ktorých poukázali na účet žalovanej

a ktoré by im boli priznané v tomto súdnom konaní.

29. Po preukázaní skutočnosti, že žalovanou poskytnutá pôžička pre spoločnosť LUZK, s.r.o., ktorá
bola splatená úhradami žalobcov prvých troch faktúr vystavených spoločnosťou LUZK, s.r.o. na účet
žalovanej, bola riadne zaúčtovaná v účtovníctve tejto spoločnosti a vysporiadaná, súd potom konanie

žalobcov v tomto súdnom konaní hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a neposkytol im
ochranu v tom zmysle, že by ich žalobe vyhovel. Súd teda rozhodol tak, že žalobu žalobcov v celom
rozsahu zamietol.

30. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. V tomto konaní žalovaná mala plný úspech a teda v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP má teda právo

na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny
úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.