Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216201501
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6216201501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v právnej veci navrhovateľky H.

právne zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom AK SNP
25, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi POHOTOVOSŤ s.r.o, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy a o vydanie bezdôvodného obohatenia,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 614900986 zo dňa 11.05.2012 je neplatná.

Odporcaje povinný zaplatiťnavrhovateľkesumu780,-Euratovlehotedotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 223,74 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľky JUDr. Petra Ďuricu, advokáta, so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, SNP 25, A. a to
v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa doručeným návrhom tunajšiemu súdu dňa 16.03.2016 domáhala, aby súd určil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere číslo 614900986 zo dňa 11.05.2012 je neplatná a by odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť jej čiastku 980,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým,

že v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere č. 614900986 zo dňa 11.05.2012 medzi navrhovateľkou a
odporcom, sa odporca zaviazal poskytnúť jej týmto titulom finančné prostriedky vo výške 900,- Eur,
pričom povinnosťou navrhovateľky bolo tieto finančné prostriedky vrátiť s dohodnutým poplatkom vo
výške 780,- Eur a to v 12-tich mesačných splátkach počnúc od 15.06.2012. Celkovo sa navrhovateľka
zaviazala odporcovi vrátiť sumu 1 680,- Eur. Navrhovateľke bola predložená formulárová zmluva
spolu so všeobecnými podmienkami a rozhodcovskou zmluvou a splátkovým kalendárom. Bolo jej
oznámené, že dňom 19.02.2016 uhradila istinu spolu s poplatkom vo výške 1 670,- Eur, ktorá však

nebola zaplatená včas, čím sa dostala do omeškania. Odporca si voči nej preto nárokoval zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, zákonný zmenkový úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej
sumy a náhradu ďalších nákladov, ktorému vznikli z dôvodu zabezpečenia návratnosti pohľadávky vo
výške 1 158,86 Eur (16,89 Eur nedoplatok na nákladoch) a tiež žiadal uhradiť dlžnú sumu v čiastke 3
673,08 Eur. Následne odporca dňa 01.03.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie na exekučný súd,
ktorý vydal poverenie pre vykonanie exekúcie dňom 12.10.2015. Navrhovateľka ku dňu podania žaloby
na súd zaplatila odporcovi čiastku 1.880,- Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2012

spolu s rozhodcovskou zmluvou majú povahu formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárane v obdobných
prípadoch a ktorých obsah sa nemení, pretože ide o formulárovú predtlač. Navrhovateľka má postavenie
spotrebiteľa a nemala možnosť vyjednať si zmluvné podmienky iné ako sú tie, ktoré jej boli predložené,
ktoré boli slabo čitateľné a ich významu neporozumela a netušila, že dôjde k založeniu právomocirozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR07215/14 Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, nemohol nadobudnúť
právoplatnosť, pretože neexistuje právomoc pre vydanie tohto rozsudku na strane rozhodcovského

súdu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere predstavuje spolu s rozhodcovskou zmluvou formulárovú zmluvu,
ktorá svojim obsahom predstavuje neplatný právny úkon, ktorý odporuje zákonu, zákon obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Zmluva naviac neobsahuje riadne vyplnený zmluvný formulár, v ktorom nie
je uvedený údaj o RPNN a absentuje tým zákonná náležitosť v zmysle § 11 ods.1 písm. a zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy nie je jasné za čo si navrhovateľ uplatňoval 780,- Eur

ako poplatok, pretože spotrebiteľovi nebolo poskytnuté žiadne reálne plnenie. Rovnako je neplatné aj
zabezpečenie plnenia zo zmluvy prostredníctvom dohody o vyplnení zmeniek, ktoré bolo dojednané
rozporne s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu
týchto zákonných náležitostí je rozhodujúcim kvalifikačným kritériom úverovej zmluvy odplata za úver,
ktoré dojednanie, keď je neplatné, potom stráca úverová zmluva svoje opodstatnenie. Navrhovateľka
má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy ako celku, pretože potrebuje poznať skutočnú

výšku svojho dlhu s ohľadom na neplatnosť viacerých zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a ich rozpor s dobrými mravmi. Navrhovateľke bol poskytnutý úver 900,- Eur a ku dňu podania
žaloby na súd uhradila 1 880,- Eur, pričom vzhľadom na vady v náležitostiach zmluvy vzniklo na strane
odporcu bezdôvodné obohatenie, pretože navrhovateľka mu poskytla plnenie, na ktoré nemal právny
nárok a plnila mu bez právneho dôvodu. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou

úveru a reálne uhradenou čiastkou.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne v podaní zo dňa 04.04.2016. Uviedol, že úverovú zmluvu č.
614900986 zo dňa 11.05.2012, ktorá uzatvorená medzi účastníkmi konania nemožno považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvné strany

si dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka na právny vzťah, ktorá dohoda má prednosť. Súd môže
určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ale s ohľadom
na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nemožno určiť neplatnosť zmluvy ako celku. Prioritu má
výklad zachovávajúci platnosť právneho úkonu a nie výklad, ktorý platnosť zmluvy popiera. Vyhlásenie
neplatnostizmluvyoúvereakocelkunemáoporuvustanoveniachvnútroštátnehoanieurópskehopráva.

Ďalej uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru neodporuje zásadám poctivého obchodného styku.
Navrhovateľka v čase uzatvárania úverovej zmluvy navrhované podmienky akceptovala a to vrátane
dojednania o zmluvnom poplatku. Tento pozostáva v 1/3 z úroku zmysle § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka a 2/3 jeho výšky predstavuje čiastka za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere z
administratívnymi nákladmi. V zmluve o úvere je výška zmluvného poplatku dostatočne konkrétna

a navrhovateľka mala vedomosť pri podpisovaní zmluvy o tom aká je cena úveru. S poplatkom za
spracovanie zmluvy vo výške 1% počíta aj dôvodová správa Zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorá poplatok za spracovanie zmluvy a úrok považuje za odplatu za poskytnutie úveru. Jedná sa o
cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa Občianskeho zákonníka.
Obchodný zákonník taktiež pripúšťa vyberanie iných platieb ako splátok úveru a úroku, pretože má

dojednanie o poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov. V zmluve o úvere č. 614900986 je
presnevymedzenávýškaposkytnutéhoúveruavýškapríslušnéhopoplatku,pretosajednáoštandardnú
zmluvu,ktorúnavrhovateľkamalamožnosťsipreštudovaťaslobodnesarozhodnúťčipodmienkyzmluvy
bude akceptovať, alebo nie. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na navrhovanom určení.
Zo zmluvy o úver nenastala, žiadna z foriem bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ plnil na základe

platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a právny dôvod na plnenie
z tohto dôvodu nikdy neodpadol a preto k bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Rozhodcovská zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom je nevýhradnou a umožňuje každej zmluvnej strany sa
domáhať ochrany práva, buď v rozhodcovskom konaní alebo pred súdom. Spotrebiteľ nebol nútený
podriadiť sa rozhodcovskému konaniu a mal možnosť výberu. Prípustnosť rozhodcovského konania

v spotrebiteľských sporoch potvrdzuje aj odporúčanie Európskej komisie č. 98/257/ES. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek spotrebiteľských sporov vyplýva tiež zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry.

Na pojednávaní navrhovateľ navrhol pripustiť zmenu žalobného návrhu a žiadal, aby súd určil,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2012 je neplatná a odporca je povinný uhradiť

navrhovateľovi sumu 980,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia alternatívne, aby súd určil, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.05.2012 je bezodplatná a odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi
sumu 780,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Súd po vyhlásení uznesením na pojednávaní zmenu
návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil a pokračoval v konaní o zmenenom návrhu.Na pojednávaní dňa 24.05.2016 navrhovateľ trval na návrhu. Zdôraznil okolnosti uzatvorenia zmluvy
o úvere, kedy navrhovateľke neboli vysvetlené podmienky spotrebiteľského vzťahu. Poukázal na

existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
popri nároku na zaplatenie čiastky 780,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V zmluve absentujú
zákonné náležitosti vyžadované osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
zvlášť údaj o RPMN, výške splátok, istiny úrokov a poplatkov. Neplatné sú aj ďalšie dojednania o
zabezpečení zmluvných záväzkov a výške úroku z omeškania 0,25 % denne, ktoré odporuje dobrým

mravom. Vzhľadom na tieto vady je zmluva ako celok neudržateľná. Súčasťou obsahu zmluvy sú aj
dojednania,ktorésnavrhovateľkounebolidohodnutéatonapriektomu,ženavrhovateľkamápostavenie
spotrebiteľky. Zvlášť poukázal na rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola podpísaná v rovnaký deň ako
úverová zmluva a ktorá je podkladom pre vykonanie exekúcie. Navrhovateľka má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá rozdielu v plnení, ktoré odporcovi poskytla bez právneho
dôvodu vo 1 680,- Eur a čiastkou, ktorá je bola poskytnutá a ktorú mala plniť podľa úverovej zmluvy

t.j. 900,-Eur.

Odporca nebol prítomný na pojednávaní a písomným podaním doručeným súdu dňa 24.05.2016
požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a súhlasil, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho
neprítomnosti. Súd preto postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti odporcu

prihliadajúc pritom na obsahu spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spis. zn. SR07215/14 č. l. 5 a nasl., Rozhodcovská zmluva z 11. 05. 2012 na č. l.
7, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru na č. l. 8, Zmluva o úvere číslo 614900986 z 11. 05. 2015 na

č. l. 8, Splátkový kalendár k zmluve 614900986 na č. l. 9, Výzva na úhradu dlžnej sumy na č. l. 10, Výpis
z účtu navrhovateľky č. l. 11, Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 23SP/53/2013-18 z 21.
11. 2013 na č. l. 12 a nasl., obsah pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 5Er/674/2015.

Súd na základe vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav veci:

Medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 11.05.2012 uzatvorená zmluva o úvere č. 614900986.
Navrhovateľka v zmluve má postavenie dlžníka a odporca mal postavenie veriteľa. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru vo výške 900,- Eur, ktoré sa navrhovateľka
ako dlžníčka zaviazala veriteľovi vrátiť navýšené o príslušný poplatok vo výške 780,- Eur s tým, že

celkom mala zaplatiť sumu 1 680,- Eur prostredníctvom 12 mesačných splátok po 140,- Eur mesačne.
Úverové prostriedky neboli poskytnuté na účel zamestnania podnikania alebo povolania navrhovateľky.
Zmluva neuvádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Navrhovateľka s podpisom zmluvy
vyslovila súhlas a zaviazala sa dodržiavať všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa
na zadnej strane zmluvy. Dňa 11.05.2012 bola spoločne so zmluvou úvere uzatvorená medzi účastníkmi

aj rozhodcovská zmluva k zmluve o úvere č. 614900986. V článku 2 bod. 1 rozhodcovskej zmluvy sa
zmluvné strany dohodli na riešení sporov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o úvere buď pred Stálym
rozhodcovským súdom alebo na Všeobecnom súde. Súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár, ktorý nie
je inkorporovaný do obsahy zmluvy, prostredníctvom konkrétneho ustanovenia všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a nie je navrhovateľkou ako dlžníkom podpísaný. Splátky sa podľa kalendára mali

realizovať prostredníctvom predtlačených vkladových lístkov, resp. prevodných príkazov. Z písomnej
výzvy odporcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.02.2016 (č.l.10) vyplýva, že navrhovateľka ku dňu
02.02.2016 uhradila istinu úveru spolu s poplatkom vo výške 1 680,- Eur a to z úverovej zmluvy č.
614900986 zo dňa 11.05.2012. Ďalej z tejto výzvy vyplýva, že vzhľadom na omeškanie si odporca
nárokuje úhradu dohodnutého zmluvného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy

a zákonného úroku 6% ročne z dlžnej sumy. Poplatok za rozhodcovské konanie celkovo 1 158,86
Eur a nedoplatok na nákladoch spojených s núteným zabezpečením návratnosti pohľadávky 616,89
Eur. Odporca sa dožadoval vrátenia sumy spolu 3 673,08 Eur, ktorá má zodpovedať neuhradeným
dohodnutým a zákonným zmenkovým úrokom a nedoplatku na nákladoch. Zmluva neuvádza výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov ani poplatkov a ani poradie v akom by sa tieto splátky mali

priraďovať k jednotlivým nezaplatených zostatkom.Podľa § 497 Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy;
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len: „OZ“); spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 6 OZ; Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 39 OZ; neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 OZ; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k) Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy; Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v

čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za

splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami
alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa §11 ods. 1 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; Ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka; predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Súdprirozhodovanísaspravovalvyššiecitovanýmizákonnýmiustanoveniami,ktoréaplikovalnazistený
skutkový stav veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania je žiadosť navrhovateľa, aby súd vyslovil,
že zmluva o úvere č. 614900986 zo dňa 11. 5. 2012 je neplatná, alternatívne, že úverová zmluva

je bezodplatná a aby súd odporcu zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho
rozdielumedziposkytnutoučiastkoufinančnýchprostriedkovtitulomúveruasumou,ktorúnavrhovateľka
odporcovi z tohto dôvodu zaplatila. Súd vychádzal z ustáleného názoru právnej praxe, podľa ktorého
žaloba na plnenie z neplatného právneho úkonu v zásade vylučuje naliehavosť právneho záujmu na
určení neplatnosti právneho úkonu, pretože pri posudzovaní opodstatnenosti požadovaného plnenia

musí byť otázka platnosti zmluvy (právneho úkonu) vyriešená ako predbežná. V predmetnej veci sa
však navrhovateľka výslovne dožadovala určovacieho výroku súdu s ohľadom na právnu istotu, pretože
nedôvodnosť nároku odporcu v rozsudku výslovne určujúceho neplatnosť zmluvy voči navrhovateľke
bude oveľa zjavnejšia, ako keby neplatnosť bola konštatovaná len v odôvodnení rozhodnutia. Súd preto
dospel k záveru, že pre jasné a definitívne usporiadanie právnych vzťahov navrhovateľky a odporcu
zo zmluvy existuje naliehavý právny záujem na navrhovanom určení neplatnosti alebo bezodplatnosti

zmluvy o úvere. Ďalej je potrebné konštatovať, že vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom založený
zmluvou o úvere č. 614900986 zo dňa 11.05.2012 je vzťahom spotrebiteľským, pretože predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S ohľadom na postavenie
zmluvných strán je zrejmé, že navrhovateľka má v zmluve postavenie spotrebiteľky, pretože nekonala pri
uzatváranízmluvyvrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopovolania.Odporcanaopakmápostavenie

veriteľa, pretože predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov nebankovým spôsobom. Na vec
sa teda aplikujú aj právne normy spojené s ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany a to bez
ohľadunadojednaniezmluvnýchstránopoužitíObchodnéhozákonníka.Navrhovateľkanemávyriešenú
otázku skutočného dlhu z úverovej zmluvy voči odporcovi a nevie, či vzhľadom na tvrdenú absenciu
zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere má odporcovi poskytnúť ďalšie plnenia alebo

jej dlh splnením už zanikol. Určovacím výrokom súdneho rozhodnutia preto možno odstrániť spornosť
vzájomného vzťahu medzi účastníkmi, čo podľa súdu odôvodňuje právny záujem na určovacej žalobe
ako naliehavý.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby súvisí s vyriešením otázky, či Zmluva o úvere č. 614900986 zo

dňa 11.05.2012 má zákonné náležitosti podľa všeobecnej právnej úpravy vyplývajúcej z Obchodného
zákonníka a aj osobitného zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka alebo či pre ich absenciu je zmluva neplatná alebo je zmluva platná ale sa jedná o úver
bezúročný a bezpoplatkový. Preskúmaním Zmluvy o úvere č. 614900986 zo dňa 11.05.2012 súd zistil,
že bola zmluva bola uzavretá medzi spôsobilými subjektmi a vôľa zmluvných strán sa viaže k neurčitému

predmetu zmluvy. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 900,- Eur
a navrhovateľka mala povinnosť vrátiť sumu úverových prostriedkov zvýšenú o poplatok 780,- Eur, t. j.
navrhovateľka mala celkom zaplatiť 1680,- Eur. Z úverovej zmluvy nevplýva údaj o splatnosti mesačných
splátok, o konečnej splatnosti úveru, ani o splatnosti prvej splátky úveru. Povinnosť dlžníka vrátiť
úverové prostriedky a zaplatiť z nich úroky musí byť v úverovej zmluve pritom vyjadrená jednoznačne a

zrozumiteľne (§ 497 Obchodného zákonníka), pretože ide o základnú podstatnú náležitosť obsahu a jej
nedodržanie má za následok neplatnosť zmluvy ako celku. Z obsahu zmluvy vyplýva, že navrhovateľka
ako dlžníčka mala odporcovi vrátiť sumu 900,- Eur zvýšenú o príslušný poplatok 780,- Eur a to
prostredníctvom 12 mesačných splátok po 140,- Eur. Zmluva nešpecifikuje, čo predstavuje „poplatok“
za poskytnutie úveru, či sa jedná o odplatu za dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá

zahrňuje aj úrok a ani aká je výška tejto odplaty tvorená úrokom. Záväzok navrhovateľky ako dlžníka z
úverovej zmluvy vrátiť mu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky je v obsahu zmluvy vyjadrený
podľa súdu neurčito. Len z obsahu zle čitateľných a drobným písomnom vyhotovených všeobecných
podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) z bodu 10 VPPÚ vyplýva, že navrhovateľka ako dlžník
má povinnosť podľa zmluvy zaplatiť odporcovi dlžnú sumu, ktorú však už dopredu uznala a to vrátane

poplatku uvedeného v zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 zahrňujú náklady na
vypracovanieauzatvoreniezmluvyoúverespolusoadministratívoustýmspojenou.VPPÚmajúpovahu
zmluvného formulára vyhotoveného drobným písmom, neboli navrhovateľkou podpísané a nie je jasné,
či práve s obsahom týchto VPPÚ na č. l. 8 bola navrhovateľka oboznámená a s nimi aj súhlasila, pretože
boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Z dikcie dojednania uvedeného v bode 10. VPPÚ len výpočtom

možno ustáliť, že poplatok 780,- Eur predstavuje súčet úrokov z poskytnutého úveru vo výške 28,89
% ročne (260,- Eur) a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške
66,67 % (520 Eur). Dohodnutý ročný úrok na úrovni 28,89 % z poskytnutých úverových prostriedkov
viac ako trojnásobne presahuje priemernú úrokovú mieru pri spotrebiteľských úveroch obdobného druhuv bankovom sektore. Hodnota odplaty sa v rozhodnom období podľa údajov zverejnených na portály
Národnej banky SR pohybovala na úrovni 7,24 % ročne pri úveroch so splatnosťou do jedného roka.
Z tohto dôvodu súd dohodnuté úroky považoval za rozporné s dobrými mravmi pre ich neúmernú

výšku, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 OZ. Navyše administratívny poplatok 520
Eur za vypracovanie a uzavretie zmluvy predstavuje až 66,67 % poskytnutých úverových prostriedkov.
Požadovanie poplatku v takejto výške znásobuje neprimeranosť odplaty a je neprijateľnou podmienku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože dodávateľ (odporca) vyžaduje od spotrebiteľa (navrhovateľky) finančný
záväzok za plnenie, ktoré z materiálnej stránky spotrebiteľovi vôbec nie je dodané. Takéto zmluvné

dojednanie predstavuje neúnosné zaťaženie spotrebiteľa, nakoľko je mu účtovný poplatok bez toho,
aby mu nebanková spoločnosť poskytla reálne protiplnenie. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru
je podstatné to, aby sa nimi platilo iba za skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a ktoré je v
jeho záujme. Súd preto vychádzal z názoru, že ak nebanková spoločnosť požadovala od spotrebiteľa
poplatok za spracovanie úveru resp. vypracovanie zmluvy vo výške, ktorá predstavuje viac ako
polovicu hodnoty poskytnutých peňažných prostriedkov, poškodila spotrebiteľa, pretože ho vystavila

neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene úveru. Súd v tejto súvislosti primerane poukazuje na prax
všeobecných súdov SR (napr. rozsudok KS Prešov, sp. zn. 18Co/109/2011) a súdov členských štátov
EÚ (napr. rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe, sp. zn. AZ17U 192/2010 z 3.5.2010). Na
tomto základe potom vyhodnotil dojednanie o odplate za poskytnutý spotrebiteľský úver za neurčité a
neprimerané. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a vady zmluvy sa týkajú jej podstatných obsahových

náležitostí, preto zakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy ako celku s poukazom na § 37 ods. 1, § 39
ods. 1 a § 53 ods. 5 OZ.

Neboli však dodržané ustanovenia osobitného zákona v ustanovení § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 písm. f), i),
j), k), zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva

nevyjadruje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov ani iných poplatkov, resp. poradie, v akom sa
tieto priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru. Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke
a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Zmluva

o spotrebiteľskom úvere 11.05.2012 neuvádza údaj o výške RPMN, o úrokovej sadzbe, o konečnej
splatnostiúveru.Odporcanepreukázal,žepreduzavretímZmluvypostupovalsodbornoustarostlivosťou
a posúdil schopnosť navrhovateľa splácať spotrebiteľský úver. Zákon absenciu vyššie označených
náležitostí spája s následkom uvedených v § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, t. j. spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Súd z

tohto dôvodu dospel k záveru, že zmluva o úvere ako celok nie je udržateľná a je potrebné vysloviť jej
neplatnosť v celom rozsahu.

Zo splátkového kalendára (č. l. 9) vyplýva, že splatnosť celého dlhu nastala najneskôr 12.05.2013 t. j.
splatnosťou poslednej splátky, pričom navrhovateľka ku dňu začatia rozhodcovského konania uhradila

1.029 Eur a ku dňu 02.02.2016 uhradila celú istinu spolu s poplatkom vo výške 1.680,- Eur ( č. l. 10).
Vzhľadom na to, že zmluva o úvere č. 614900986 zo dňa 11.05.2012 je pre neurčitosť a pre rozpor s
dobrými mravmi absolútne neplatný právny úkon s účinkami ex tunc, navrhovateľka má voči odporcovi
právo na vrátenie plnenia, ktoré mu vyplatila nad rámec poskytnutého úveru a to titulom bezdôvodného
obohatenia s poukazom na § 451 ods. 1 a § 457 OZ. Ak sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne

obohatila, má povinnosť mu bezdôvodné obohatenie vydať. Z návrhu na začatie konania a z pripojených
listinných dokladov vyplýva, že navrhovateľke boli poskytnuté úverové prostriedky vo výške 900 Eur a
odporcovikudňu02.02.2016uhradilacelkomčiastku1.680,-Eur,nastraneodporcuvzniklobezdôvodné
obohatenie plnením navrhovateľky bez právneho dôvodu spočívajúceho v zmluve č. 614900986 zo dňa
11.05.2012 vo výške 780,- Eur, ktoré by mal navrhovateľke vydať v zmysle platnej právnej úpravy (§

456 OZ). Z týchto uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a odporcovi uložil povinnosť
navrhovateľke zaplatiť sumu 780 Eur.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., na základe zásady úspechu
v konaní. Navrhovateľka mala v konaní plný procesný úspech a vzniklo jej právo na náhradu trov proti

odporcovi. Navrhovateľke vznikli trovy z dôvodu jej právneho zastúpenia v súdnom konaní. Právny
zástupca si trovy právneho zastúpenia vyčíslil v zákonnej lehote a to za tri úkony právnej služby po 66,-
Eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd - vypracovanie žaloby, konanie pred
súdom - účasť na pojednávaní 24.05.2016), 3 x režijný paušál k úkonom vo výške 25,17 Eur (3 x 8,58EUR). Celkovo si navrhovateľka nárokovala trovy právneho zastúpenia vo výške 223,74 EUR. Súd po
preskúmaní výpočtu trov zistil, že boli uplatnené v súlade s ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby § 11 ods. 1 písm. a), § 13a

ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3 adv. tarify a aj v súlade s rozsahom poskytnutej právnej pomoci. Súd
preto odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi v celkovej výške
223,74 Eur na účet jeho právneho zástupcu a to v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho

písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.