Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116215353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne: E. I.Q., J..: XX.XX.XXXX, G.
P. XX, XXX XX Š., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v konaní o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
17Csp/31/2016-57 zo dňa 08.03.2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku určil, že
úver zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,je bezúročný a bez poplatkov a v II. výroku
určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX z XX.XX.XXXX, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru - bod 13. o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je
neprijateľná. V III. výroku rozhodol o nároku na náhradu trov konania a vyslovil, že žalobkyňa má nárok

na náhradu trov konania vo výške 100 % a IV. výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť štátu na
účet Okresného súdu Prešov súdny poplatkov vo výške 189,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX
Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi,

úver v sume 20.000,- Sk (663,88 Eur) za poplatok vo výške 19.120 Sk (634,67 Eur) s tým, že celkovú
čiastku 39.120,- Sk (1.298,55 Eur) zaplatí žalobkyňa žalovanému v 12-tich splátkach po 3.260,- Sk
(108,21 Eur). Súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto zmluve je vyznačené, že dlžník prehlasuje,
že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Predmetná zmluva neobsahuje údaje
o úrokovej sadzbe, RPMN, priemernej RPMN, údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Žalobkyňavžalobeuviedla,žedoposiaľžalovanémuuhradilasumu442,75Eur.Vbode13Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sa nachádza text: Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej

výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je
uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom
na to, že žalovaný vzniesol námietku rozsúdenej veci, t. j. res iudicata, sa musel súd prvej inštancievysporiadať, či ide o dôvodnú námietku, pretože, ak by táto námietka bola dôvodná, súd by musel
konanie zastaviť. Poukázal na to, že žalovaný neoznačil spisovú značku rozhodcovského rozsudku, ani
nepredložil o tom žiaden dôkaz o jeho existencii. V svojom podaní - vyjadrení z 29.9.2016 na strane

4 uvádza, že o podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXX už bolo rozhodnuté
24.11.2009 rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.1.2010 a
vykonateľnosť 21.1.2010, avšak v celom tomto texte časti II neuvádza žalovaný spisovú značku
rozhodcovského rozsudku, ani ho nepripojil ako listinný dôkaz, naviac označuje zmluvu o úvere, o
ktorom malo byť rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ako zmluvou č. XXXXXXX, avšak predmetom

sporu je posúdenie zmluvy XXXXXXX, teda inej zmluvy, ako uvádza sám žalovaný. Vychádzajúc z
obsahu rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia
úveru, s ktorou sa už vysporiadali súdy v iných konania, tak že konštatovali neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy, a tým aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, mal súd prvej inštancie za to, že je
daná jeho právomoc vo veci konať, a nejedná sa o prekážku rozhodnutej veci. Súd prvej inštancie
mal za to, že Zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi sporovými stranami dňa XX.XX.XXXX,

je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 OZ a podlieha súdnej kontrole. Ďalej konštatoval, že táto
zmluva neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z. z. v znení
účinnom k XX.XX.XXXX, keď v nej nie sú uvedené celkové náklady spotrebiteľa, RPMN, priemerná
hodnota RPMN, úroková sadzba, konečná splatnosť úveru a dôsledkom týchto porušení je, že takýto
úver v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa preto

žalobkyňa domáhala určenia, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.,
mal súd prvej inštancie za to, že je daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, a ten je
daný uplatnením spotrebiteľského práva a s takýmto určovacím výrokom počíta aj ustanovenie § 3 ods.
3 a 5 zákona 250/2007 Z. z., ako aj § 53a OZ a ustanovenie § 298 C.s.p.. Uzavrel, že na základe tohto
určovacieho výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobkyňa bude môcť plniť žalovanému

dlh očistený od nezákonnosti a neprijateľných podmienok.

3. Súd prvej inštancie vyhovel zároveň aj ďalšej časti určovacieho petitu o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky uvedenej v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou. Rovnaký výrok o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky súd vyslovil
už v rozsudku 11C 42/2012 a určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú, lebo dohodnutý poplatok
žiadaný žalovaným ako dodávateľom nezodpovedá skutočnému plneniu spotrebiteľovi, a nie je v jeho
záujme. Takáto zmluvná podmienka predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože mu je
účtovaný poplatok bez toho, aby mu bolo poskytnuté protiplnenie. Súd poukázal na to, že žalovaný hrubo

porušuje svoje povinnosti, pokiaľ naďalej používa rovnakú neprijateľnú zmluvnú podmienku, o ktorej už
súd rozhodol a postupuje tak v rozpore s ustanovením § 53a OZ, ako aj ustanovenie § 4 ods. 10 zákona
250/2007 Z. z., a takéto konanie sa zo strany žalovaného sa považuje za závažné porušenie povinnosti
napriek tomu, že má zákonnú povinnosť takejto zmluvnej podmienky sa vzdať. Z vyššie uvedených
dôvodov súd prvej inštancie vyhovel v plnom rozsahu podanej žalobe.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 C.s.p.. Žalobkyňa bola
v konaní plne úspešná, priznal jej súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
O výške trov konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 C.s.p. a nasledujúcich. Vzhľadom na to, že žalobkyňa je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov

podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, v konaní bola plne
úspešná, podľa § 2 ods. 2 je povinný súdny poplatok zaplatiť žalovaný. Súd prvej inštancie mu uložil
zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1b za dva určovacie petity, t. j. 2x po 99,50 Eur, čo predstavuje
spolu sumu 189,- Eur, ktoré zaplatí do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet Okresného
súdu v Prešove.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že v konaní
došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) C.s.p. tým, že súd prvej inštancie rozsudok
nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie

dospel tiež na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcom predložená zmluva o úvere nie je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je uvedený účel „povolanie“. Zmluvné strany sa dohodli
na to, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Súd prvej inštanciesvoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Opätovne poukázal na prekážku už rozhodnutej veci.
Rozhodcovská doložka bola dohodnutá ako nevýhradná. Žalobca má právo kedykoľvek sa rozhodnúť,
na ktorom súde uplatní svoje právo. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie

konanie.

6. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.),
oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), prejednal odvolanie podané žalovaným v zmysle ustanovení § 378 a
nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej

miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 C.s.p.).

8. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom

stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu, a na internetovej
stránke súdov SR (§ 378 ods.2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).

9. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2
C.s.p.) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu,

či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

10. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou Zmluvou o spotrebiteľskom úvere pod
č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných

ustanovení (§ 52 Občianskeho zákonníka, § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch),
pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ide o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Žalovaný pri jej uzatvorení vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalobkyňa je v zmluve identifikovaná svojim rodným číslom, bez akéhokoľvek odkazu na

to, že by pri uzatváraní zmluvy vystupoval v pozícii subjektu realizujúceho svoje podnikateľské alebo
iné obchodné aktivity. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti.

11. K tvrdeniu žalovaného o tom, že strany sporu si v zmluve dohodli režim podľa Obchodného
zákonníka, odvolací súd poukazuje na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie mala
žalobkyňa v zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, zmluva o úvere je preto spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil

zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo zmluvy vyplýva, že dlžník
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 96
% z úverových prostriedkov, z toho 2/3 poplatku tvoria administratívne náklady. Odvolací súd je tohonázoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej stránke dodané
a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať veriteľ u

spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo skutočné
plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma aj
bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva plnenie
z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom neznamená,

že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške. Poplatok vo
výške dosahujúcej takmer 100 % sumy poskytnutého úveru, nemôže byť v súlade s princípom dobrých
mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery. Ak mal žalovaný, ako z odvolania vyplýva, za to,
že poplatok je aj odplatou za úver v zmysle dohodnutých úrokov z úveru, je potrebné uviesť, že takáto
konštrukcia vyjadrenia ceny úvery vo forme úrokov z úveru je neurčitá, neprehľadná a ak by aj poplatok
za úver mal byť konštruovaný ako sumár platby za administráciu a úroky, nič to nemení na závere o

jeho neprijateľnosti v zmysle výšky v pomere k samotnej sume úveru, ale aj na dôsledku, ktorý vyplýva
z § 4 ods. 3 druhá veta Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak zmluva
okrem iného neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), t.j. aj úrokovú sadzbu, ide
o úver bezúročný a bez poplatku..

13. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné súhlasiť aj s určením neprijateľnosti zmluvnej podmienky
vo vzťahu k tomuto poplatku z úveru, pretože skutočne ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi tohto konania ako dodávateľom a
spotrebiteľom.

14. Skutočne je potrebné konštatovať, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, pričom tento
poplatok nie je ani náležite špecifikovaný, a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že
nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so

zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

15. Nedôvodnou je odvolacia námietka žalovaného o prekážke veci právoplatne rozhodnutej
rozhodcovským súdom. Ako uviedol Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 3512/11
z 11.11.2013, obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv,

majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej,
zložitoformulovanej,malýmpísmompísanejforme,skryldodávateľdojednania,ktorésúprespotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si

v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu.

16. Rozhodcovský súd založil svoje oprávnenie na rozhodcovskej doložke, ktorá bola uvedená v
obchodných podmienkach žalovaného, na rozhodcovskej doložke, uzavretie ktorej nebolo osobitne
dojednané. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami
a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah.

17. Rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaného
nezodpovedá individuálnosti dojednania. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.
zn. 3Cdo 122/2011 z 9.2.2012, ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol

spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola vydaná právomoc
rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemá
právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Najvyšší súdSlovenskej republiky v uznesení 6MCdo 9/2012 zo 16.2.2013 uviedol, že v prípade, že exekučný titul
bol vydaný orgánom verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé a ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za

neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak
tento orgán nemal právomoc ho vydať. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu tak nie
je spôsobilé ani založiť prekážku „rei iudicata“.

18. Závery, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovaných rozhodnutiach posudzujúc

totožné tvrdenia, ktoré vyplynuli z odvolania žalovaného, ako aj z jeho vyjadrenia v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie, si odvolací súd osvojil, stotožniac sa s nimi, v dôsledku čoho dospel k záveru
o nerelevantnosti odvolacej námietky žalovaného o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej,
pre ktorú by sa malo konanie zastaviť.

19. Vo vzťahu k rozhodnutiu prvoinštančného súdu o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu

100 %, neboli zo strany odvolateľa podané námietky nad rámec odvolacích dôvodov týkajúcich sa
veci samej, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výrok rozsudku,
ktorým prvoinštančný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, bližšie
preskúmavať.

20. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie.

21.Ztýchtodôvodovodvolacísúdpostupomvyplývajúcimzustanovenia§387ods.1,2C.s.p.,rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania.

22.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.,vspojenísust.§255
ods. 1 C.s.p.. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto právo na náhradu trov odvolacieho
konania patrí žalobkyni. Táto si však trovy odvolacieho konania neuplatnila, a ani žiadne preukázateľné
trovy jej v odvolacom konaní nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že sporovým stranám nepriznáva

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).