Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 20, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/618/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213383
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315213383.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s.,

Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému M. I., nar. XX. X. XXXX, C. XXXX/X, A., resp. U.
X, K., zast. Mgr. Michalom Gargulákom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o zaplatenie 1550,57
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1322,11 eur s 8% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
11.07.2013 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 70%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 25. 11. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorú upresnil podaním doručeným súdu dňa
21.12.2015aktoroužiadalzaviazaťžalovanéhonazaplatenieistiny1454,29eur,úroku94,62eur,úroku
z omeškania 1,66 eur, úroku vo výške 12,9% ročne zo sumy 1954,29 eur od 12. 7. 2013 do 28. 8. 2015,
úroku vo výške 12,9% ročne zo sumy 1454,29 eur od 29. 8. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 1954,29 eur a zo sumy 94,62 eur od 12. 7. 2013 do 28. 8. 2015, úroku z
omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1454,29 eur a zo sumy 94,62 eur od 29. 8. 2015 do zaplatenia

a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7. 11. 2012 uzatvoril so žalovaným Úverovú zmluvu č. 14403, na základe
ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2000 eur. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť v pravidelných anuitných splátkach, pričom počet a termíny splátok istiny, úrokov a
poplatkov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Celý úver žalovaný bol povinný
splatiť do 18. 10. 2022. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a preto listom zo

dňa 18. 6. 2013 bol vyzvaný na predčasné splatenie úveru.

Ku dňu zosplatnenia 11. 7. 2013 dlh žalovaného predstavoval sumu 2116,54 eur, ktorý pozostával z
istiny poskytnutého úveru 1954,29 eur, úroku 94,62 eur (vypočítaný pri sadzbe 12,9% ročne), úrokov
z omeškania 1,66 eur (vypočítaný pri sadzbe 8% ročne) a poplatkov 65,97 eur (za upomienky a výzvu
na predčasné splatenie úveru). Podanou žalobou si však žalobca neuplatňuje poplatky 65,97 eur. Po
zosplatnení úveru žalovaný uhradil žalobcovi sumu 500 eur, ktorá bola započítaná na istinu úveru.

Teda podanou žalobou si žalobca uplatnil istinu úveru 1454,29 eur, úrok 94,62 eur a úrok z omeškania
1,66eur.Taktiežsiuplatnilajúrokvovýške12,9%ročnezistiny1954,29eurod12.7.2013dozaplatenia,úrok z omeškania vo výške 8% ročne z istiny 1954,29 eur a nezaplatených úrokov 94,62 eur od 12. 7.
2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Dňa 21. 12. 2015 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý doplnil žalobu a uviedol, že žalovaný v danom
úverovom vzťahu čerpal sumu 2000 eur. Na istine do zosplatnenia spolu uhradil sumu 45,71 eur a po
zosplatnení 500 eur. Preto neuhradená istina úroku je 1454,29 eur, ktorá je aj predmetom konania.
Podanou žalobou žalobca požaduje ďalej kapitalizovaný úrok 94,62 eur, ktorý bol vypočítaný úrokovou
sadzbou 12,9% ročne za obdobie od 7. 11. 2012 do 11. 7. 2013. Taktiež si uplatňuje aj nezaplatené

úroky z omeškania 1,66 eur, ktoré boli vypočítané sadzbou 7%, resp. 8% ročne za obdobie od 20. 11.
2012 do 11. 7. 2013.

3.Dňa4.11.2016adňa23.12.2016, došlinasúdpodaniažalovaného,ktorýprostredníctvomprávneho
zástupcu potvrdil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bolo poskytnutých
2000 eur, ktoré mal splatiť 120mesačnými splátkami po 29,76 eur. Poukázal na to, že na daný právny

vzťah sa vzťahuje Zák. č. 129/2010 Z.z., keďže sa jedná o spotrebiteľský úver. Má však za to, že zmluva
neobsahuje náležitosti v zmysle citovaného zákona. Chýba napr. rozlíšenie pri splátke, aká suma zo
splátky pripadá na splátku istiny, úrokov a iných poplatkov, ako ani ich poradie, pričom žalovaný je
toho názoru, že musia byť individualizované výška, počet a podmienky splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Taktiež v zmluve absentujú všetky podklady na výpočet RPMN, ktoré sa vyžadujú na jej

výpočet. Uvedená náležitosť je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej absencia
spôsobuje, že uvedený úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný v prospech žalobcu uhradil
jednotlivými splátkami celkovo sumu 677,89 eur a má za to, že neuhradená istina teda predstavuje
sumu 1322,11 eur. Žiadal však žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodu, že žalobca pri poskytnutí úveru
nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa §7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch a teda

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Toto svoje
tvrdenie oprel o to, že žalobca s odbornou starostlivosťou bol povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom sa berie do úvahy doba, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,
výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účet spotrebiteľského úveru. Žalobca
však nesprávne posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, nakoľko by už pri vynaložení

minimálnej odbornej starostlivosť zistil, že žalovaný je zmluvnou stranou ako dlžník pri viacerých
úveroch, ktoré mu boli poskytnuté a v danom čase nemal žiaden príjem. Na preukázanie uvedeného
žalobca predložil súdu úverovú zmluvu č. 5955 zo dňa 21. 9. 2012, kde žalovaný od žalobcu čerpal
sumu 2000 eur, ďalej úverovú zmluvu zo dňa 19. 9. 2012, kde žalovaný od Poštovej banky čerpal úver
vo výške 1000 eur a úverovú zmluvu zo dňa 26. 9. 2012, kde žalovaný od Poštovej banky čerpal úver vo

výške 1000 eur. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu
trov konania.

4. Žalobca doručil súdu dňa 7. 12. 2016 a dňa 15. 2. 2017 podania, z obsahu ktorých vyplýva, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť neyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale v zmysle

článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, musia byť vyhotovené písomne
alebo na inom trvalom nosiči. Teda náležitosti zmluvy. Teda žalobca má za to, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z
nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Keďže neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, kde

sú uvedené niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať, preto žalobca má za to, že táto sporná zmluva má všetky náležitosti podľa Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Súčasne poukázal na to, že v zmysle čl. 10 ods. 2 písm. h) vyššie
citovanej smernice nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s

istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca nedostatočne
posúdil schopnosť žalovaného splácať úver a preto nemá právo požadovať jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru, žalobca uviedol, že bonita žalovaného bola preverená na základe reportu zo
Sociálnej poisťovne overením výšky príjmu a reportu zo Spoločného registra bankových informácií
(SRBI), o čom žalobca predložil súdu dôkaz, t.j. výpis zo SRBI a Sociálnej poisťovne. Taktiež si žalobca

od žalovaného vyžiadal aj údaje o jeho výdavkoch v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru. Podľa
názoru žalobcu tým bola splnená podmienka, že u žalovaného bola skúmaná bonita a teda žalobca
konal s odbornou starostlivosťou, čím úver nie je bez úrokov a bez poplatkov.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou
o poskytnutie spotrebného úveru, úverovou zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu,
sadzobníkom poplatkov žalobcu, druhou upomienkou, výzvou na predčasné splatenie úveru a zistil

nasledovný skutkový stav.

6. Žalovaný Žiadosťou zo dňa 7. 11. 2012 požiadal o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 2000 eur
s dobou splácania 10rokov. V tejto žiadosti žalovaný uviedol, že je zamestnaný a jeho čistý mesačný
príjem je 625 eur. Pri údajoch o výdavkoch uviedol, že mimo splátok úverov vo výške 170 eur nemá

žiadne iné výdavky. Uviedol, že je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť.

7. Medzi stranami sporu bola dňa 7. 11. 2012 uzatvorená Úverová zmluva č. 14403, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 2000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe do splatnosti
úveru 12,9% ročne. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 120 anuitnými splátkami po 29,76 eur mesačne.
Súčasnesazaviazaluhrádzaťajpoplatokzasprávuúverovéhoúčtu1,99eurmesačne.Termínsplatnosti

prvej splátky bol 19. 11. 2012 a poslednej 18. 10. 2022. Každá ďalšia splátka bola splatná k 18. dňu v
kalendárnom mesiaci. Výška RPMN bola 15,83% a priemerná hodnota RPMN bola 19,08%. Celkovo sa
žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 3810 eur (článok 1. Zmluvy).

Podľa článku 2., bod 2.1. Zmluvy, podrobné podmienky splácania úveru, podmienky uplatňovania

úrokovej sadzby a jej zmien sú uvedené vo VOP. Klient nie je oprávnený splatiť úver alebo jeho časť
zmenkou alebo šekom.

Podľa článku 3., bod. 3.1. Zmluvy, klient sa zaväzuje riadne a včas splniť si všetky svoje záväzky
vyplývajúce z úverovej zmluvy, riadne a včas splácať úver, platiť banke poplatky súvisiace s úverom

uvedené v úverovej zmluve, VOP a sadzobníku poplatkov.

V zmysle článku 4., bod 4.1 Zmluvy, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo na úrok z
omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej anuitnej splátky až do jej zaplatenia.

Podľačlánku4.,bod4.2.Zmluvy,akklientnesplníaleboporušíakýkoľvekzáväzokvyplývajúcizúverovej
zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania v zmysle predchádzajúceho bodu
4.1. alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú bankou, banka je oprávnená:
- žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v Úverovej
zmluve a VOP,

- požadovať od klienta pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle Sadzobníka poplatkov a to
za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti, vrátane povinnosti podľa bodu 3.3.. Trestno-právna
zodpovednosť klienta tým nie je dotknutá.
- vymáhať pohľadávku súdnou cestou, resp. cestou rozhodcovského súdu,
- uplatniť inú sankciu v zmysle VOP.

Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri
úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, a to až do jej
zaplatenia. Sankcie uvedené v úverovej zmluve môže banka uplatniť jednotlivo aj kumulatívne (článok
4. bod 4.3 a 4.4 Zmluvy).

8. Žalobca Všeobecné obchodné podmienky, účinné od 15. 9. 2012 a Všeobecné obchodné podmienky,
účinné od 1. 3. 2015, kde v zmysle čl. 9. banka poskytuje spotrebiteľské a inú úvery klientom vo
všetkých segmentoch. Podmienkou poskytnutia úveru spotrebiteľovi nie je vedenie bežného účtu pre
klienta bankou. Podmienky poskytovania úverov upravujú osobitné obchodné podmienky pre úvery

poskytované klientom v príslušnom segmente.

9. V zmysle Sadzobníka poplatkov žalobcu - I. časť, účinných od 1. 3. 2015, poplatok za vypracovanie
dodatku k zmene zmluvných podmienok na klientovu žiadosť je 40 eur, poplatok za upomienku za
neuhradenie splátky je 15 eur, poplatok za výzvu na splatenie úveru je 30 eur a pokuta za porušenie

zmluvných povinností je 200 eur.

10. Druhou upomienkou zo dňa 22. 4. 2013 žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlžnej splátky vo
výške 88,18 eur najneskôr do 27. 4. 2013.11. Listom označeným ako Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 18. 6. 2013 žalobca žalovanému
oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to ani

napriek opakovanej snahe zo strany žalobcu, žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a
vyzval žalovaného na jeho zaplatenie najneskôr do 10. 7. 2013.

12. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na svojich doterajších písomných vyjadreniach.
Podľa jeho názoru, žalovaný by mal uhradiť žalobcovi len sumu 1322,11 eur, kde požiadal o povolenie

úhrady dlhu v splátkach, pričom však nevedel súdu preukázať súčasnú situáciu žalovaného, t.j. aké sú
jeho zárobkové možnosti a schopnosti a preto v tejto povolenie splátok ponechal na zvážení súdu.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné
vyhovieť len čiastočne.

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa ustanovenia §9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úverpri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 splátkami
po 29,76 eur + 1,99 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého

úveru a žalovanému bola stanovená nová lehota na plnenie peňažného záväzku do 10. 7. 2013.
Žalovaný uviedol, že v prospech žalobcu v danom úverovom vzťahu uhradil sumu 677,89 eur, čo žalobca
nespochybňoval.

15. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je

vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou -
nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na
ňu aplikovať Zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách upravené v Občianskom zákonníku v §52 a nasl., taktiež aj Zákon o ochrane spotrebiteľa,
ako aj smernicu Rady 93/13/EHS. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne špeciálne
spotrebiteľské právo. Podľa §54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna

úprava, ktorá je v prospech spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.Ustanovenie §53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

16. Keďže sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j.
spotrebiteľa - žalovaného aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté

v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu.

Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje

spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)

zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom

slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré má žalovaný žalobcovi ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných poplatkov.
Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v zmluve
uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet a termíny
splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri uzatváraní

zmluvy mal jasne, určito a zrozumiteľné vyjadrené čo, kedy a kde má platiť a z čoho pozostáva úver,
ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.

V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods. 2 písm.

k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba celkový počet
splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky, bez rozlíšenia z čoho takáto splátka pozostáva,
bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ostatných splátok ani
v zmluve nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je
ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jehozáväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť
informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalobca mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v

zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

Argumentácia žalobcu v tom smere, že počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené
termínom splatnosti anuitnej splátky, čo sa vzťahuje aj na poplatky, neobstojí. Anuitná splátka je splátka,

ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch -
väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel úrokov a
zvyšuje sa podiel úmoru istiny. Teda súd má za to, že v danej veci nie je naplnené ustanovenie §9 ods.
2 písm. k) citovaného zákona a síce v zmluve absentujú údaje pri jednotlivých splátkach a to údaje o
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX Krajský súd v O. uviedol -„Jednou z
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve

absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie
NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

18. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa §11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu E. sp. zn.
XXC/XXX/XXXX zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu V. A. sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa 02.02.2016,
Okresného súdu O. sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa 10.02.2016, prípadne Okresného súdu I. sp. zn. XXC/

XX/XXXX alebo rozhodnutie Krajského súdu v O. zo dňa 6. 4. 2017 sp. zn. XCo/X/XXXX.

19.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci R.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a C. K..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v

zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,

tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

20. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v O. v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru
EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok

spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo
veci R.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval

k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

21. Podľa ustanovenia §11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľaustanovenia§7ods.1Zák.č.129/2010Z.z.,účinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,veriteľje
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené

peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

Podľa ustanovenia §7 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o

spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Žalovaný spochybňoval, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola dostatočne skúmaná a posúdená jeho
bonita a preto mal za to, že žalobca úver nemohol vyhlásiť za predčasne splatný. Súd mal však
zo strany žalobcu za preukázané, že žalobca skúmal prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ako aj
prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií (SRBI) schopnosť žalobcu splácať úver, kde

v zmysle uvedeného skúmania žalovaný bol zamestnaný s príjmom, ako aj poberateľom dôchodku, kde
z tohto dôchodku nie sú vykonávané žiadne zrážky. Taktiež žalobca skúmal pomery žalovaného a to v
Žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, kde žalovaný vyhlásil, že jeho čistý mesačný príjem je 625
eur a jeho výdavky sú 170 eur mesačne. Preto podľa názoru súdu, žalobca pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným dostatočne skúmal jeho schopnosť splácať úver, ako aj vzhľadom na žalovaným uvádzané

údaje posúdil jeho schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Preto súd je toho názoru, že v
danejvecinemožnoaplikovaťustanovenie§11ods.2Zák.č.129/2010Z.z.,účinnéhovčaseuzatvorenia
zmluvy o úvere.

22.Žalovanýtakmážalobcovivrátiťlensumureálnečerpanýchprostriedkovzúverovejzmluvy.Vkonaní

bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 2000 eur, pričom žalobcovi splátkami uhradil
sumu 677,89 eur, čo žalobca nespochybňoval. V zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia tak žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 1322,11 eur a preto súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o zaplatenie
1322,11 eur a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

23. Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Jenepochybné,žežalovanýsadostaldoomeškaniasozaplatenímsvojhozáväzkuvovýške1322,11eur
a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia
§517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením

§3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.. Výzvou na predčasné splatenie úveru žalobca poskytol
žalovanému novú lehotu na plnenie, keď ho vyzval na zaplatenie dlhu najneskôr do 10. 7. 2013. Preto
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od nasledujúceho dňa 11. 7. 2013, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

V danej veci žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 1550,57 eur. Súd žalobe žalobcu
vyhovel v časti o zaplatenie 1322,11 eur (85% žalovanej sumy), čo predstavuje úspech žalobcu
a neúspech žalovaného. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 228,46 eur (15% žalovanej sumy), čo
predstavuje neúspechu žalobcu a úspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledkubol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu v
konaní od jeho úspechu v konaní, t.j. v rozsahu 70% z celkových trov konania, na ktoré by mal žalobca
nárok pri plnom úspechu. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia §262

ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.