Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/494/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215609
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814215609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: A. S. W. s.r.o., so sídlom O.,
V. 5, H.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou I. S., s.r.o., so sídlom O., V. 5, H.: XX
XXX XXX, proti žalovanej: X. O., bytom Z., E. XXXX/XX/X, do 30.06.2016 za účasti VB. o zaplatenie
4.943,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
24. februára 2016, č.k. 18C/175/2014-133, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Občianske združenie B. R. V. W. m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania
nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Občianskemu združeniu B. R. V. W. (do 30.06.2016
vedľajší účastník na strane žalovanej) náhradu trov konania v sume 1.101,71 eur na účet právneho
zástupcu JUDr. O. X., do 3 dní. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust.

§ 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 524
ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že v prejednávanej veci sa žalobca ako postupník
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.943,26 eur s príslušenstvom, pričom ide o pohľadávku, ktorú
mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 od postupcu, právneho
predchodcu žalobcu - W. sporiteľne, a.s., ktorá je bankou. Pohľadávka pritom vznikla na základe zmluvy

o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - W. W., a.s. a žalovanou podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym zákonníkom. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd sa
zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby, keďže súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.06.2013 bola uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok medzi postupcom W. W.ou, a.s. a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom

malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.11.2008.
V konaní bolo preukázané, že W. W., a.s. pred postúpením pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru a že k takémuto vyhláseniu došlo zo strany žalobcu dňa 06.02.2013. Súd tak skúmal súčasné
splnenie oboch podmienok uvedených v § 92 ods. 7 zák. o bankách (písomná výzva banky, omeškanietrvajúceviacako90dní).Súdzlistínpredloženýchžalobcomdovyhláseniarozhodnutiamalpreukázané,
že žalovaná bola písomne vyzvaná W. W.ou, a.s. výzvou z 15.06.2010 na úhradu dlžnej sumy, avšak
žalobca v konaní nepreukázal, že táto výzva bola žalovanej skutočne aj zaslaná a doručená, naviac,

ak žalovaná sama v konaní potvrdila, že polovicu pošty, ktorá jej bola doručovaná na adresu Z., E. XX/
X nedostala z dôvodu, že jej druh jej poštové zásielky zahadzoval a neodovzdával jej ich. Žalobca tak
nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok
uvedenýchv§92ods.7zák.obankách,pretosúdpostúpeniepohľadávkyuplatnenejžaloboupovažoval
zaneplatnévzmysleust.§39Obč.zákonníkaažalobcapotomnenadobudolpohľadávkuvočižalovanej.

Pokiaľ vedľajší účastník vzniesol v konaní aj námietku premlčania, súd zdôraznil, že žalobu zamietol pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pričom dospel k záveru, že predmetná pohľadávka je
premlčaná. Jednotlivé mesačné splátky úveru, tak ako boli dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a
§ 103 Obč. zákonníka v trojročnej premlčacej dobe od splatnosti jednotlivých splátok. Premlčacia doba
pri využití práva podľa § 565 Obč. zákonníka začala plynúť už splatnosťou nezaplatenej splátky, teda
v danom prípade najmenej splátkou splatnou k 20.02.2010, keď posledná splátka zo strany žalovanej

bola zrealizovaná k 26.01.2010 v sume 317,06 eur. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia
preto uplynula splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie
a pokiaľ žalobca podal žalobu 27.08.2014, je zrejmé, že ju podal po uplynutí zákonnej premlčacej
doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Obč. zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po
omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od

nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky
na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. Uvedené však nemá
vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej
veci splatnej 20.02.2010. Vzhľadom k uvedenému súd považoval nárok žalobcu za premlčaný a ak by
aj bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, predmetnú žalobu by súd zamietol pre

premlčanie nároku. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď
v konaní bola úspešná žalovaná a vedľajší účastník na jej strane. Žalovaná si žiadne trovy v konaní
neuplatnila, preto jej neboli priznané a právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka súd priznal náhradu
trov vo výške 1.101,71 eur.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Zdôraznil, že v konaní bolo nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca
žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách ukladá, a teda nedošlo
k porušeniu bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách ukladá banke podmienky, ktoré je

zo strany banky potrebné splniť, aby sa banka voči svojmu klientovi nedopustila porušenia bankového
tajomstva. Konkrétne toto ustanovenie vyžaduje, aby bol dlžník v omeškaní zo splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a aby bol
bankou vyzvaný na zaplatenie aspoň časti svojho peňažného záväzku. Za kvalifikovanú výzvu právneho
predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 15.06.2010, ale aj oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, ku ktorému žalobca pripojil kópiu doručenky. Na
základe uvedeného považuje za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v čase
postúpenia napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany
právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách a k porušeniu

bankového tajomstva. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť splnené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S
nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávok, ale len sankcia vyplývajúca zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v
zmysle ust. § 50 ods. 1 zákona o bankách. V súvislosti s premlčaním žalobca uviedol, že zastáva
názor, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keďže na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby. Na daný prípad bolo potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-

záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2011 a sp. zn. 6MCdo 4/2012; ďalej
na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co 34/2015, 23Co 640/2015, ako aj 25Co 353/2015.
Zastáva názor, že v súdenej veci začala plynúť premlčacia doba 14.06.2013 (deň nasledujúci povyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) a uplynula by až 14.06.2017. Žaloba bola podaná 27.08.2014,
preto je toho názoru, že jeho nárok nemožno považovať za premlčaný ani len v časti. Ďalej žalobca
v odvolaní namietal rozhodnutie vo výroku, ktorým bol zaviazaný na úhradu trov konania vedľajšieho

účastníka. Priznané trovy vedľajšieho účastníka konania nemôže považovať za účelne vynaložené a v
danom prípade je podľa jeho názoru na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Nepriznaním náhrady
týchto trov súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní, pričom
obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR v Náleze II. ÚS 78/2003. Mal za to, že dochádza k zneužívaniu
inštitútu ochrany spotrebiteľa a právnej úpravy trov konania a v danom prípade je na mieste aplikácia

ust. § 150 ods.1 O.s.p. S poukazom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, prípadne sa domáhal zrušenia veci a vrátenia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrilo prostredníctvom právneho zástupcu Občianske

združenieB.R.V.W. auviedlo,žesavplnomrozsahustotožňujesrozhodnutímsúduprvejinštancie
v merite veci. Aj naďalej trvá na absencii aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní ako dôvodu,
pre ktoré súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. V tejto súvislosti poukázalo na rôzne rozhodnutia
odvolacích súdov (Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline,
Krajského súdu v Bratislave). Podľa jeho názoru, žalobca k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
stav a následne prijať právne závery. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami,
ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalobca aj v priebehu prvoinštančného
konania. Odvolanie žalobcu preto považuje za nedôvodné. Za správne považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie aj vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka. Zdôraznilo, že ustanovenia O.s.p. umožnili

občianskym združeniam zameraným na ochranu spotrebiteľa vstúpiť do spotrebiteľských sporov aj v
prípade, že nemajú žiadnu vedomosť o týchto sporoch. Z logiky veci tak vyplýva, že k oboznámeniu
sa so spisom tak môže dôjsť práve až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Právne argumenty
použité vedľajším účastníkom v konaní boli opodstatnené a úkony boli účelne vynaložené. Poukázalo
na viacero rozhodnutí odvolacích súdov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý je

právnickouosobouzaloženounaochranuprávspotrebiteľov,máprávonechaťsavkonanízastupovať,a
to aj advokátkou kanceláriou, takisto ako každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť. Žiadalo preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 179,55 eur.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

5. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie

žalobcu bolo podané pred 01. júlom 2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Ust. § 470 ods. 1 zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesno-právnych noriem, ktorá znamená, že nová

procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto
nového zákona.

6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj základných

princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd v danej veci posudzoval
žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa
vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

7. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie vo veci samej predovšetkým na nedostatku

vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal splnenie podmienok pre postúpenie
pohľadávky z právneho predchodcu W. sporiteľne, a.s. na žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 27.06.2013, a to v náväznosti na ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení
s § 92 ods. 7 (v súčasnosti § 92 ods. 8 ) zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách.8. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi - ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania.

9. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle ust. § 92 ods. 7 (teraz § 92 ods. 8) zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,

ktorá je 1) splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2) písomnej výzvy potom, čo bol klient banky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú zákonnými predpokladmi
pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že jediná
výzva banky (W. sporiteľne, a.s.) na zaplatenie celej pohľadávky bola žalovanej doručená dňa
28.05.2013, a to listom zo dňa 20.05.2013, označenom ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti“. Ku dňu 27.06.2013 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi bankou
(W. W.ou, a.s.) a žalobcom pritom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej. Z uvedenej časovej
postupnosti nepochybne vyplýva, že od výzvy žalovanej bankou do postúpenia predmetnej pohľadávky
žalobcovi neuplynulo 90 kalendárnych dní. Tým neboli splnené zákonné podmienky ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách. Na základe týchto skutočností preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že

žalobca nie je v spore vecne aktívne legitimovaný. S poukazom na tento vecne správny záver súdu
prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu odvolací súd už
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami zo strany žalobcu k merite veci.

11. Čo sa týka napadnutého výroku o trovách vtedajšieho vedľajšieho účastníka, súd prvej inštancie

opodstatnene považoval jeho trovy za účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva
spotrebiteľa. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. do 30.6.2016 umožňovalo, aby ako vedľajší účastník sa
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra
2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré mohli vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.

K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastenstva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho
účastníctva, v ktorej muselo ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania,
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúmal. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dával samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupovala právnická osoba. Boli to aj
prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa mohla vystupovať právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti bola ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Do konania mohla v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného
zákonného ustanovenia mal vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
avšak konal iba sám za seba. Vychádzajúc z výkladu Ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov o

tom, že súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom bola aj účasť vedľajšieho účastníka, je
opodstatnený záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatnilo základné právo na súdnu ochranu, malo
zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom.
Takáto náhrada nemohla byť priznaná len v prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúce
v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp. neúčelné, ale táto náhrada nemohla byť priznaná len na

základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom.

12. Za neúčelné pritom nebolo možné trovy právneho zastúpenia považovať z dôvodu, že právne
zastúpený účastník (aj vedľajší), bol sám odborne spôsobilý právne kvalifikovane vystupovať v konaní.
Obdobne bola táto problematika v rozhodovacej praxi riešená v prípade existencie právnych oddelení

na strane účastníka, či v prípadoch zastúpenia fyzických osôb s právnickým vzdelaním a
profesiou, kde uvedené skutočnosti neboli dôvodom pre záver o neúčelnosti trov vynaložených
na zastúpenie advokátom. Okrem iných dôvodov tu totiž môže byť právne zastúpenie opodstatnené
aj z kapacitných dôvodov samotného účastníka vystupovať vo väčšom množstve sporov súčasne.
Neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia tiež nemožno bez ďalšieho dovodzovať z typových

podaní zo strany právneho zástupcu, pretože v typových sporoch sa jedná o štandardnú techniku danú
povahou veci, a to na oboch stranách sporu. V danom prípade boli preto trovy vtedajšieho vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane žalovanej (pretože táto nemala právne zastúpenie) vynaložené
účelne a rozsudok aj v tejto časti bol vecne správny.13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaná a Občianske
združenieB.,vystupujúcenajejstraneamalibypretonároknaichnáhradu.Žalovanejvšakvodvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná. Občianskemu združeniu B. bol

priznaný nárok na náhradu týchto trov voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške týchto
trov rozhodne v zmysle ust § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).