Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118200968.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členiek
senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: S.. Q. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX Y. - V. L., právne zastúpenej: JUDr. František Komka, advokát, so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: S.. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX
Y. - V. L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, AK Hlavná 17, 080 01 Prešov,

o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 7C/5/2018-25 zo dňa 30.01.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % žalobkyni, ktoré je povinný
nahradiť žalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému, aby
nevstupoval dočasne do rodinného domu evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., okres
Y., so súpisným číslom XXXXX, nachádzajúcom sa na ulici Z., orientačné číslo X, stojaceho na parcele č.
C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2, parcela evidovaná
na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., ako aj na priľahlý pozemok zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne

územie V. L., parcela C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere 566 m2, a na pozemok
na parcele C KN XXXX/XXX/X, druh pozemku: záhrada, o výmere 331 m2, zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálne územie V. L., nakoľko ide o rodinný dom a k nemu prináležiace pozemky, v ktorom býva
žalobkyňa a maloleté deti S. H., nar. XX.XX.XXXX, a K. H., nar. XX.XX.XXXX, vo vzťahu ku ktorým je
žalovaný dôvodne podozrivý z násilia. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť podať na súde žalobu voči
žalovanému o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to do 30 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie. O trovách konania rozhodol tak, že priznal
žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1
a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1, § 336 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov vyhodnotil situáciu

strán za vážnu natoľko, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná i bez nariaďovania
pojednávania, vyjadrenia žalovaného, či vykonania ďalšieho dokazovania. Mal za preukázané, že
správanie žalovaného pred niečo vyše mesiacom v decembri 2017 vyhodnotila aj poriadková polícia
ako správanie nežiaduce a odôvodňujúce vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia po dobu 10 dní.
Polícia v domácnosti strán zasahovala od septembra 2017 opakovane, pričom žalovaný neupustil od
nadmernéhopožívaniaalkoholuaodnevhodnéhosprávaniavočisvojejnajbližšejrodineanivčasetesne

pred Vianocami. Považoval čestné prehlásenia príbuzných a susedy za hodnoverné a je toho názoru,
že ide o ľudí, ktorí mali možnosť poznať rodinnú situáciu strán a najmä správanie žalovaného. Podľavšetkého ide o dlhodobý problém na strane žalovaného spôsobený nadmerným požívaním alkoholu a
následným agresívnym správaním, ktorého sa nedokáže zdržať ani v prítomnosti vlastných maloletých
detí. S osobitným zreteľom pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia prihliadal práve na prítomnosť

maloletých detí v spoločnej domácnosti strán a svedectvá, ktoré naznačujú, že maloleté dcéry rodinnú
situáciu intenzívne vnímajú a správanie otca ich trápi. Súd prvej inštancie vyhovel aj z toho dôvodu, že
žalobkyňa preukázala vlastníctvo bytu žalovaným v Prešove. Žalovaný tak má reálnu možnosť počas
zákazu zdržiavania sa v spoločnej domácnosti strán ako bývalých manželov zabezpečiť si bývanie vo
svojej vlastnej nehnuteľnosti, a to de facto v rovnakom meste. Priemerne dosahovaný mesačný príjem

žalovaného je aj po odpočítaní dohody o výške výživného je postačujúci na to, aby si žalovaný uhrádzal
svoje životné náklady vrátane nákladov bývania mimo doterajšej spoločnej domácnosti, ktorú viedol so
žalobkyňou a maloletými dcérami. Dospel k záveru, že bezodkladná potreba upraviť pomery strán je
daná tým, že je v záujme žalobkyne a dvoch maloletých detí neodkladným opatrením predísť konfliktným
situáciám v rodine a eliminovať ako negatívny vplyv správania žalovaného pod vplyvom alkoholu na
žalobkyňu a dve maloleté detí, tak i reálnu hrozbu domáceho násilia, ktorého by sa žalovaný mohol voči

nim dopustiť. Mal za to, že neodkladným opatrením v danom prípade nemožno dosiahnuť trvalú úpravu
pomerov, keďže rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a k jeho vyporiadaniu po
rozvode zatiaľ nedošlo. Z uvedeného dôvodu uložil žalobkyni povinnosť podať na súde žalobu voči
žalovanému o úplné vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľnosti, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia, ktorým sa nariadilo neodkladné opatrenie.

4. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 CSP a priznal
úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

5. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že celý návrh na

vydanie neodkladného opatrenia je plný klamstiev, poloprávd, zákernosti a krivých obvinení. Poukázal
na dôvody rozvodu so žalobkyňou. Žalobkyňa počas manželstva udržiavala viac ako dva roky intímnu
známosť s mužom o dvanásť rokov mladším, čo ho veľmi zranilo a trpeli tým i ich deti. Napriek jej sľubu
o ukončení mimomanželského pomeru, žalobkyňa tak neurobila. Dochádzalo častejšie ku vzájomným
hádkam,ajedentakýtokonfliktžalobkyňazneužilaazavolalpolíciu.Priznal,žežalobkyňusotilnaposteľ,

ale bol vtedy nahnevaný, že napriek sľubom neukončil svoj mimomanželský vzťah. Ťažko znášal prístup
žalobkyne k manželstvu a rodine. Žalobkyňa ho provokovala, kričala na neho a vulgárne mu nadávala.
Považoval za lož, že bol aj tri krát do týždňa opitý. A vyjadrenia rodičov žalobkyne za tendenčné.
Poukázal na to, že v rozvodovom konaní ustúpil žalobkyni na súhlas rozvodom, napriek tomu že s
tým pôvodne nesúhlasil. Nezmienil sa pritom o jej nevere, aj keď ona tvrdila o onom, že je alkoholik,

čo nebola a nie je pravda. Jeho zamestnávateľ s ním nemal žiaden problém, pokiaľ ide o požívanie
alkoholu na pracovisku. Žalobkyňa ho oklamala, pokiaľ ide o dohodu o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva, keď prehlásil, že sa ňou necíti byť viazaná a považovala ju za neplatnú. Týmto
neodkladným opatrením žalobkyňa sleduje len to, aby ho dostala z domu, aj keď preto nie sú objektívne
dôvody. Samotná skutočnosť, že bol raz riešený za priestupok za skutok, ktorý mal spáchať v septembri

minulého roku, nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia a nie je ním ani vykázanie zo
spoločného obydlia na dobu 10 dní z decembra 2017. Od decembra 2017 sa medzi nami neprihodilo
nič také, čo by zakladalo dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Návrh bol podaný 29.01.2018
a pred jeho podaním neboli medzi nami žiadne spory ani nijaké hádky. Problém medzi nami nastal,
keď po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, som žalobkyňu žiadal, aby sme uzavreli dohodu

o vyporiadaní BSM v zmysle našej predchádzajúcej zmluvy o budúcej dohode zo dňa 21.11.2017.
Považoval tvrdenia o tom že sa ho boja deti za vymyslené. S deťmi má krásny vzťah. Počas manželstva
sme celá rodina žili harmonicky, chodievali sme na výlety i dovolenky, trávili sme spolu čas, vychádzali
sme spolu dobre, a to až do doby, keď sa prevalila nevera žalobkyne a vystupňovala sa jej snaha o
rozbitie manželstva. K odvolaniu priložil fotografie z dovolenky z obdobia pred rozvodom manželstva.

Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas
podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vykázať z bytu
alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu

vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo
spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

13. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia

prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

14. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho
násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity
fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s

páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko
znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne
neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej
domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napríklad aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či
v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napríklad z dôvodu pravidelných návštev iných osôb

tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického
násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP
je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí
byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencia jeho hrozby
dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia.
Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo
priestupkového konania a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému
alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať
napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu
povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedných osôb, spolubývajúcich

alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky.

16. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je veľmi aktuálnym a
účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že
vdôsledkujehouplatnenia-zákazuvstupovanianásilnejosoby-saohrozenejosobeposkytujepomerne

rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí
opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu
a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.17. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak
jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného

na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin,
ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane
vyhrážaniasatakýmitočinmi,zastrašovaniaalebosvojvoľnéhoobmedzovaniaslobody,atovo verejnom
či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného

dôvodu bolo aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ OSP (v súčasnosti
§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP), ktorého účelom je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite
zistený (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012 zo dňa 15.10.2012).

18. Žalobkyňa a žalovaný sú bývali manželia, rodičia dvoch maloletých deti. Rozsudkom zo dňa

22.11.2017, č.k. 27P/494/2016-29 boli účastníci rozvedení a na základe súdom schválenej rodičovskej
dohody boli maloleté deti (12 ročná S. a 11 ročná K.) zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že
otec bol zaviazaný prispievať na výživu oboch deti. Účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci rodinného
domu evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie V. L., okres Y., so súpisným číslom XXXXX,
nachádzajúcom sa na ulici Z., orientačné číslo X, stojaceho na parcele č. C KN XXXX/XXX/X a na

uvedenej adrese majú nahlásený trvalý pobyt, spolu s maloletými deťmi.

19. Možno konštatovať, že žalobkyňa skutočnosti, ktoré v návrhu tvrdila, osvedčila. Z potvrdenia o
vykázaní zo spoločného obydlia Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Sever pripojeného k
návrhuvyplýva,žežalovanýboldňa22.12.2017podľa§27aods.1zákonač.171/1993Z.z.oPolicajnom

zbore vykázaný na dobu 10 dní z rodinného domu na adrese Y., V. L., ul. Z. XC, čo je spoločné obydlie
žalovaného a ohrozených osôb - žalobkyne a maloletých deti. Vykázanie sa vzťahovalo na spoločný
rodinný dom a priľahlý pozemok. Žalobkyňa k návrhu predložila súdu záznamy o podaní oznámenia
o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 29.09.2017, 30.11.2017 a dňa 22.12.2017 na
Obvodnom oddelení Policajného zboru Prešov - Sever. V uvedených oznámeniach žalobkyňa uvádzala

vulgárne a násilne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich maloletým deťom a za ich prítomnosti,
najmä po požití alkoholických nápojov (údery dlaňou, facky, sotenie na posteľ, kopance).

20.Osvedčeniuskutočnostitvrdenýchžalobkyňouodvolacísúdpodporujeajpísomnévyjadrenierodičov
žalobkyne zo dňa 11.12.2017 o vulgárnom správaní a opíjaní sa žalovaného, čím trpia najmä maloleté

deti. Ako aj písomné vyjadrenie susedky zo dňa 12.12.2017 o tom, že žalovaný chodí často domov opitý,
je hlučný, vulgárne sa vyjadruje a vzbudzuje verejné pohoršenie.

21. Uvedené skutočnosti tak umožňujú prijať záver, že takto zistená situácia je postačujúca preto, aby
žalovanému bolo dočasne zakázané vstupovať do rodinného domu (vrátané prináležiacich pozemkov),

v ktorom žije žalobkyňa a maloleté deti oboch účastníkov. Žalovaný v odvolacom konaní neosvedčil,
že by sa fyzického násilia voči žalobkyni nedopustil, a teda nevyvrátil dôvodné podozrenie z násilia
smerujúceho voči žalobkyni, resp. podozrenie z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne.
Žalobkyňa naopak predložila dôkazy - záznamy o podaní oznámenia o spáchaní priestupku, potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia, vyhlásenia rodičov a susedky osvedčujúce dôvodné podozrenie

z násilného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré žalovaný žiadnym právne relevantným
spôsobom nevyvrátil.

22. Právne účinky navrhnutého neodkladného opatrenia pritom neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný obsah, nebude teda narušený princíp proporcionality.

Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt
neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Žalovaný je vlastníkom bytu č.XX, vchod č. X
v bytovom dome č. XXXX na T. E. X. v Y., kde má takto zabezpečené bývanie.

23. V ďalšom konaní bude predmetom dokazovania zisťovanie ďalších skutkových a právnych okolností

pre účely rozhodnutia o dôvodnosti žaloby žalobkyne vo veci samej (pokiaľ si splní žalobkyňa povinnosť
uloženú jej súdom prvej inštancie a podá príslušnú žalobu).24. S ohľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v
spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný
úspech vo veci, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).