Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 9, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612207137
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5612207137.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu U. S., nar. X.

X. XXXX, bytom Q. X. XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Beňo & partners advokátska
kancelária, s. r. o., so sídlom v Poprade, Nám sv. Egídia č. 40/93, IČO: 44 250 029, proti žalovanej
T. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. M., Q. C. XX/XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Jančim, advokátom
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, v spore o vypratanie bytu a o zaplatenie 500 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 7. 2012, sa žalobca domáhal voči
žalovanej vypratania bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome
súp. č. XX, orientačné číslo XX, na ulici Q. C. Q. D. M. a zaplatenia nájomného vo výške 500 eur a
úrokov z omeškania zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 4. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 5. 2012 do zaplatenia,
zo sumy 100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 6. 2012 do zaplatenia, zo sumy
100 eur vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 7. 2012 do zaplatenia, zo sumy 100 eur vo

výške 2,5 promile za každý deň omeškania od 1. 8. 2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedol, že byt prenechal do užívania žalovanej na základe zmluvy o nájme bytu, uzatvorenej
dňa 21. 2. 2011, a to od 12. 4. 2011. Nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú, do 30. 6. 2011,
kedy aj skončil. V uvedený deň bola žalovaná povinná byt odovzdať, čo však neučinila. Žalovaná sa
zaviazala riadne a včas uhrádzať na jeho účet nájomné a ostatné platby spojené s užívaním bytu na účet
správcovi bytového domu, obchodnej spoločnosti BYP, s. r. o.. Žalovaná doposiaľ užíva byt bez platnej
nájomnej zmluvy, hoci bola na uvedenú skutočnosť opakovane upozornená a vyzvaná na uvoľnenie a

vypratanie bytu. V čl. V. nájomnej zmluvy si dojednali mesačné nájomné vo výške 100 eur. V uvedenej
sume nebola zahrnutá platba za služby spojené s užívaním bytu. Nájomné bolo splatné do 20. dňa v
mesiaci. Žalovaná mu doposiaľ nezaplatila nájomné za mesiace marec - júl 2012. Žalovaná si taktiež
neplní povinnosť uhrádzať platby za služby spojené s nájmom bytu na účet správcu.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 18. 2. 2013, uviedla, že predmetný
byt nikdy žalobcovi nepredala, ani to nemala v úmysle. Je vdova v pokročilom veku, v tom čase sa syn

po rozvode vrátil domov, má 2 maloleté deti, ktoré mu boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti,
je preto proti zdravému rozumu, aby byt predala. Keď žalobca zistil situáciu, navrhol, aby poskytla byt
ako formu zábezpeky z dôvodu, že jej syn mu bol dlžný finančné prostriedky. Pri uvedenom jednaní
bol prítomný jej syn a bývalá nevesta. S týmto nesúhlasila, ale z dôvodu psychického nátlaku žalobcupristúpila na návrh, že bude ručiť bytom, za podmienok, že stále bude jeho vlastníkom, pričom jej syn
bude žalobcovi splácať dlžnú sumu po 100 eur mesačne. Po určitom čase ju žalobca navštívil, išla s ním
podpísať zmluvu na matriku. Všetko sa zbehlo rýchlo, nedal jej čas na potrebné preštudovanie zmluvy.

Opakovali sa vyhrážky a nátlak na jej osobu, preto pre dobro syna a kľud podpísala zmluvu. Žalobca jej
ani jeden exemplár zmluvy nenechal. V priebehu pár mesiacov syn zistil, že vlastníkom bytu je žalobca,
ktorý prišiel za ňou následne s návrhom nájomnej zmluvy. Keďže bol vlastníkom bytu, nezostávalo jej
nič iné, len zmluvu podpísať. Syn mu zaplatil nájomné na 3 mesiace dopredu, s tým, že nájomná zmluva
sa bude predlžovať. Žalobca mal od začiatku v pláne o byt ju pripraviť. Žalobca na nej spáchal podvod,

s úmyslom získať jej byt.

3. Právny zástupca žalobcu navrhol podanej žalobe vyhovieť, uložiť žalovanej povinnosť vypratať byt
a súčasne priznať bezdôvodné obohatenie. Primeranosť bezdôvodného obohatenia odôvodnil tým, že
náhrada za užívanie bytu bola dojednaná nájomnou zmluvou, ktorá vyjadrovala konkrétnu primeranú

hodnotu nájomného, dojednanú účastníkmi nájomnej zmluvy v konkrétnom čase a mieste. Poukázal
na to, že pri právnych úkonoch, ktorých obsah je zachytený v písomnej forme, je znenie právneho
úkonu objektívne vyjadriteľné. V danom prípade zmluva bola jasne označená ako kúpna zmluva.
Žalovaná v konaní nepreukázala, že zmluvu podpísať nechcela. Žalovaná podpísala aj ďalšie listiny, a
to zmluvu o nájme bytu, návrh na vklad, príjmový doklad a zabezpečila vyhlásenie správcu bytového

domu. Výdavkový doklad, predložený žalovanou a príjmový doklad, ohľadne úhrady kúpnej ceny, sú
rozdielne doklady, ktoré sa týkajú iných účastníkov a iných právnych vzťahov. Záväzok, ktorý zaplatil H.
P. žalobcovi, nesúvisí so záväzkom medzi žalobcom a žalovanou, nakoľko subjektom tohto záväzkového
vzťahu boli iní účastníci a týkal sa iného právneho dôvodu. Ak by účelom predaja bytu bolo spôsobenie
zániku záväzku syna žalovanej voči žalobcovi predajom bytu, nejedná sa o právne nedovolené konanie.

4. Právny zástupca žalovanej navrhol podanú žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaná príjmový
pokladničný doklad nepodpisovala, kúpna cena za byt vyplatená nebola. Kúpna zmluva je neplatná,
nakoľko nebola uzavretá slobodne a vážne, resp. žalovaná bola v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka

uvedená do omylu. Preto je neplatná aj nájomná zmluva a vlastníkom bytu je žalovaná. Nájomný vzťah
skončil 30. 6. 2011, pričom žalobca si uplatňuje nájomné od 1. 4. 2012, preto je žaloba nedôvodná aj v
časti uplatneného peňažného plnenia. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že kúpna zmluva a v nadväznosti na ňu aj nájomná zmluva z 21. 2. 2011, je absolútne neplatná,
nakoľko právny úkon nebol urobený slobodne a vážne. Žalovaná nemala nikdy úmysel byt predať,

keďže je vdova v pokročilom veku a ani ona, ani jej syn, nevlastnia inú nehnuteľnosť. Žalovaná pod
hrozbou opakovaných vyhrážok žalobcu poskytla byt do zábezpeky, keďže mala za to, že jej syn dlhuje
žalobcovi peniaze. Na strane žalovanej nebola daná vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu. Žalovaná podpísala
kúpnu zmluvu, pretože bola v tom, že uzatvára nejakú zábezpeku, nakoľko si bola vedomá, že existujú
spory, a to aj finančné, medzi jej synom a žalobcom. V prípade vyhovenia žalobe navrhol aplikovať

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zákonné ustanovenie § 257 Civilného sporového
poriadku, keďže existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce vo výnimočných okolnostiach
na strane žalovanej, a to v jej sociálnom postavení, a taktiež okolnostiach veci, nakoľko žalovanej by
neprislúchala bytová náhrada, pričom situáciu, v ktorej sa nachádza, si sama nezavinila.

5. Rozsudkom zo dňa 24. 6. 2013, č. k. 10C/139/2012-117, súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko
mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou nebola platne uzatvorená kúpna zmluva, keďže u
žalovanej nebola daná vôľa (neexistovala voľa), smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Krajský súd
v Žiline uznesením zo dňa 30. 1. 2014, č. k. 9Co/574/2013-154, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a

vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že súd nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie na prijatie ním
ustálených skutkových záverov a následne neposúdil vec právne správne. Poukázal na to, že súd pri
rozhodovaní nezohľadňoval vôľu žalovanej podľa toho, ako ju v písomne uzatvorenej zmluve prejavila,
ale podľa toho, ako ju prezentovala na súdnych pojednávaniach. Súd prvej inštancie opomenul, že
súčasťou spisu, vedeného Správou katastra Liptovský Mikuláš, bolo i splnomocnenie žalovanej, udelené

žalobcovi na doplnenie údajov ohľadne kúpnej zmluvy o prevode bytu a taktiež vyhlásenie BYP, s. r. o.,
ktoré bolo adresované žalovanej a vydané na jej žiadosť. Súd prvej inštancie taktiež nezohľadnil zmluvu
o prenájme bytu, uzatvorenú medzi účastníkmi, na ktorej boli matričným úradom osvedčené podpisy
strán sporu, predmetom ktorej bol prenájom sporného bytu. Strany sporu uzatvorili dva písomné právneúkony, v ktorých žalovaná najskôr prejavila vôľu previesť byt, vypratania ktorého sa žalobca domáha,
na žalobcu a v druhom žalobca aj žalobkyňa prejavili vôľu prenechať byt žalovanej do nájmu s tým, že
ho bude ako nájomkyňa ďalej užívať po stanovený čas a bude uhrádzať dohodnuté nájomné. V danom

prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca úplne odoprel alebo zmaril možnosť
žalovanej oboznámiť sa pred podpisom s ňou podpísanými právnymi úkonmi, resp. že by ju ubezpečoval
o inom obsahu, ako bol v skutočnosti v písomných právnych úkonoch obsiahnutý. Súd prvej inštancie
neodstránil rozpor vo výpovedi žalobcu, žalovanej a svedkov o tom, či vôbec syn žalovanej dlhoval
nejaké peniaze žalobcovi, resp. jeho synovi, ak áno, v akej výške, s akou lehotou splatnosti a kedy

malo dôjsť k úhrade zo strany syna žalovanej. Súd prvej inštancie taktiež neskúmal, či žalobca, ako
vlastník bytu, uzatvoril zmluvu o správe bytu s príslušným správcom bytu, či došlo k prevodu energií
na nového vlastníka, či žalovaná poskytla v tomto smere žalobcovi potrebnú súčinnosť, či sa žalovaná
odhlásila u dodávateľa energií a žalobca ako kupujúci sa prihlásil k ich odberu. Taktiež zostalo zo strany
súdu prvej inštancie nepovšimnuté, prečo žalovaná hneď po tom, ako sa dozvedela o prevode bytu na
žalobcu, nepodala návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaná je plne spôsobilá k právnym

úkonom a z jej strany je nutné predložiť také dôkazy, ktorými jednoznačne súd presvedčí o tom, že pri
podpise kúpnej zmluvy, aj zmluvy o nájme bytu, konala pod psychickým nátlakom, resp. pod hrozbou
bezprostrednéhofyzickéhonásilia,tedaženanejprotiprávnebolovynucovanéniečo,čotaktovynucovať
nemožno, vzbudilo to v nej dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozil, a teda že takáto bezprávna vyhrážka
bola priamo adresovaná a smerovaná voči nej. Žalovaná neuviedla, akým konkrétnym spôsobom jej

žalobca hrozil, ani či jeho hrozby mohli u nej vzbudiť dôvodnú obavu, že ich uskutoční. O existencii dlhu
svojho syna sa vyjadrovala ona, aj svedkovia, veľmi neurčito, preto bolo uložené súdu prvej inštancie
v tomto smere doplniť dokazovanie. Je tiež potrebné doplniť dokazovanie o vyjadrenie žalovanej, z
akého dôvodu zabezpečovala písomné podklady k prevodu bytu na žalobcu, keď tvrdila, že byt v
skutočnosti previesť nechcela, ani o tom neuvažovala. Pokiaľ poukazovala žalovaná na agresivitu, resp.

nevhodnosť správania žalobcu, ktorú preukazovala priestupkovým spisom, uvedený incident sa odohral
až po podpise kúpnej zmluvy a zmluvy o prenájme bytu. Zo strany žalovanej je potrebné preukazovať
nevhodnosť správania sa žalobcu, z ktorého by mohla u nej vzniknúť dôvodná obava, že úkon, ktorým
jej hrozí, uskutoční, časovo pred uzatvorením kúpnej zmluvy a zmluvy o prenájme bytu.

6. Po doplnení dokazovania v rozsahu uloženom odvolacím súdom a v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým bol súd prvej inštancie, v zmysle zákonného ustanovenia § 226 Občianskeho
súdneho poriadku, v ďalšom konaní viazaný, rozsudkom zo dňa 10. 6. 2015, č. k. 10C/139/2012-251,
(v poradí druhým), súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vypratať byt číslo XX, nachádzajúci

sa na X. poschodí, vchod číslo XX, bytového domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku
zapísanom ako parcela č. KN-C 1121/4, nachádzajúci sa v katastrálnom území D. M., zapísaný v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX,
v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť zaplatiť žalobcovi 500 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 500 eur od 15. 9. 2012 do zaplatenia, do 3

mesiacov od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania
si vyhradil na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd vyhodnotil
zistený skutkový stav tak, že žalovaná ňou tvrdené dôvody, ktoré by mali za následok absolútnu resp.
v prípade omylu relatívnu, neplatnosť kúpnej zmluvy, nepreukázala. Na základe odvolania žalovanej
KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,uznesenímzodňa17.5.2016,č.k.11Co/164/2016-315,rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť vypratať byt a zaplatiť žalobcovi 500
eur s príslušenstvom, zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku,
ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, ponechal nedotknutý. Podľa odôvodnenia rozhodnutia
odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov
vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne nevyvodil ani správny

právny záver. Z výpovede žalovanej a jej syna zhodne vyplýva, že pred podpisom kúpnej zmluvy syn
žalovanej dlhoval peniaze tak žalobcovi, ako i jeho synovi. Vo vzťahu k žalobcovi syn žalovanej svoje
dlhy vyrovnal, avšak naďalej dlhoval peniaze vo vzťahu k synovi žalobcu a na pojednávaní syn žalovanej
potvrdil, že synovi žalobcu naďalej peniaze dlhuje. Výpovedi žalovanej a jej syna ako svedka nasvedčuje
i zmluva o pôžičke, uzatvorená medzi synom žalovanej a žalobcom, kde síce ako veriteľ vystupuje

exmanželka syna žalovanej a žalobca ako svedok, ktorou mala exmanželka syna žalovanej poskytovať
mu mesačne finančnú čiastku 170 eur z titulu splácania pôžičky syna žalovanej vo vzťahu k žalobcovi až
do sumy 13.278 eur. Na podklade uvedeného sa javí hodnoverné tvrdenie žalovanej a ňou označených
svedkov o tom, že byt mal slúžiť na vyrovnanie pôžičky jej syna vo vzťahu buď k synovi žalobcu, alebovo vzťahu ku samotnému žalobcovi, ktorý dlh svojho syna prevzal, keď i dojednaná kúpna cena za
prevod bytu sa zhodovala s výškou požičanej sumy a bola ustálená na sumu 13.278 eur. Pokiaľ by teda
žalovaná aj v konaní nepreukázala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 21. 2. 2011, z

dôvodov uvedených v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda že by právny úkon neurobila
slobodne a vážne, mal súd absolútnu neplatnosť právneho úkonu na podklade vykonaného dokazovania
posúdiť i v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Tak ako nemožno pričítať
na ťarchu žalobcu, že si žalovaná kúpnu zmluvu neprečítala pred jej podpisom, nemožno ponechať
bez povšimnutia, že výsledky vykonaného dokazovania naznačujú, že vykonaný prevod bytu mal slúžiť

na úhradu pôžičky, ktorú mal syn žalovanej vo vzťahu k synovi žalobcu, splnenie ktorej ďalej za syna
prevzal žalobca. Odvolaciemu súdu sa javí, že žalobca uzatvorením kúpnej a následne nájomnej zmluvy
so žalovanou nesledoval legitímny cieľ zabezpečiť si bývanie, respektíve vyriešiť svoju bytovú situáciu.
Uzatvorená kúpna zmluva spolu s nájomnou zmluvou neboli nevyhnutným a primeraným opatrením na
dosiahnutie žalobcom sledovaného legitímneho cieľa - vyrovnania dlhu syna žalovanej vo vzťahu k jeho
synovi, respektíve jemu. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie prehodnotiť prijaté závery a vec posúdiť

v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že byt pozostáva zo vstupnej chodby, kúpeľne, WC,
izby a pivnice, ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu. Byt kúpil kúpnou zmluvou od žalovanej.

V zmluve je uvedené, že pri jej podpise nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Byt kupoval pre syna, ktorý je
vojakom z povolania. Kým sa synovi veci vyjasnia, dal byt do nájmu žalovanej. Nájomná zmluva bola
dojednanánadobuurčitú.Žalovanánájomnéneplatila.Nájomnéniejezaplatenéodmarca2012.Poznal
syna žalovanej, ktorý mu navrhol, z dôvodu, že má dlhy, predaj bytu. Žalovaná bola pri tom prítomná,
s takýmto riešením súhlasila. V kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena vo výške 13.278 eur, ktorú

aj žalovanej zaplatil. Na žalovanú žiadny fyzický, ani psychický nátlak v súvislosti s uzavretím kúpnej
zmluvy nevyvíjal. Poprel, že by sa byt prevádzal za účelom zábezpeky. Kúpnu zmluvu boli podpisovať
na matrike. Po podpise kúpnej zmluvy dal žalovanej 2 rovnopisy zmluvy. Kúpnu cenu si určila žalovaná.
Nájomná zmluva sa uzatvárala v deň podpisu kúpnej zmluvy. Nájomnú zmluvu dojednali na dobu určitú,
nakoľko počul, čo je to za partia od susedov, že neplatili. Žalovaná na jeho výzvy na vypratanie bytu

nijakým spôsobom nereagovala. Priestupkové konanie sa skončilo tak, že zaplatil pokutu. O skutočnosti,
žežalovanáchcebytpredať,vedelodjejsyna,ktorýbolunehoauvedenériešeniemunavrhol.Žalovaná
chcela byt predať pre dlhy. Žalovaná mu nikdy netvrdila, že zmluvu uzavrela pod psychickým nátlakom.
Syn žalovanej mu povedal, že majú 3 byty, a to v Jamníku, v Liptovskom Mikuláši a v Liptovskom Hrádku,
a že byt v Liptovskom Hrádku chcú predať, nakoľko má kopec dlhov a babka pôjde bývať k nim. Prvý

krát bola pri jednaní prítomná aj nevesta žalovanej, potom tam už nebola. O predaji bytu začali hovoriť
už v dlhšom časovom období pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podklady ku kúpnej zmluve mu poskytla
žalovaná so synom, a to list vlastníctva, doklady z bytového podniku, že je všetko poplatené. Pôvodnú
zmluvu o prevode vlastníctva bytu mu neposkytla. Žalovaná do zmluvy pozerala doma, aj na matrike,
nevedel uviesť, či ju aj čítala. Potom žalovanej telefonoval, že sú v súvislosti s konaním na katastri nejaké

nedostatky. K vyplateniu kúpnej ceny došlo v Liptovskom Hrádku, v kaviarni hotela Smrek. Bankovky
boli rôzne, mal ich pripravené v taške, žalovaná si peniaze prepočítala. Doklad o prevzatí vypisoval v
kaviarni. Peniaze na kúpnu cenu mal doma, nakoľko podniká a bežne má doma takéto sumy. V deň
podpisu zmluvy bol syn žalovanej doma, avšak na matriku s nimi nešiel. Stretnutia u žalovanej boli v
korektnej atmosfére, ešte aj doniesol deťom darčeky. Syn žalovanej mu nič nedlhoval, ani jeho synovi.

Pri výsluchu na pojednávaní dňa 21. 1. 2015 uviedol, že trvá na predchádzajúcej výpovedi. Kúpnu
zmluvu uzatváral na základe ponuky syna žalovanej, urobil si následne prieskum trhu. O záležitostiach
svojho syna, pokiaľ ide o jeho dlhy, nevie. Jemu H. P. žiadne peniaze nedlhoval. Pokiaľ ide o príjmový
pokladničný doklad, ktorý vystavil, tak sa domnieval, že sa jednalo o splátku dlhu, ktorý mal zrejme H.
P. voči jeho synovi. Jemu však peniaze nedlhoval. Keďže však bol prítomný pri preberaní tovaru, preto

označil príjmový doklad svojím menom. Zrejme mal cestu okolo, preto mu syn P. povedal, že P. mu dlhuje
peniaze, aby ich išiel zobrať. Na uzavretí kúpnej zmluvy sa dojednali po návšteve syna žalovanej u neho
doma, potom si bol byt pozrieť, prešiel si realitné kancelárie. Cenu navrhla žalovaná. Kúpnu zmluvu
pripravoval on, na základe podkladov z internetu, nejaké listiny mu poskytla žalovaná. V deň podpisu
kúpnej zmluvy bol u syna žalovanej, potom aj so žalovanou išli na matriku. Žalovanej dal kúpnu zmluvu

k dispozícii u nej doma, predpokladá, že si ju prečítala, pozerali do nej aj ona, aj jej syn. Plnomocenstvo
na zastupovanie v katastrálnom konaní podpisovali na matrike. Vyhlásenie správcu bytu zabezpečila
žalovaná. Dodatok k zmluve o výkone správy sa riešil písomne. Stredoslovenská energetika, a. s. mu
oznámila, že ak žalovaná zostáva v nájme, je zbytočné platiť poplatky za odhlásenie a prehlásenie.Okrem priestupkového konania, ktoré bolo oboznamované v rámci listinných dôkazov, iné priestupkové,
ani trestné konanie, voči nemu vedené nebolo. Žalovaná nepodala žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy.
Od začiatku sa hovorilo o kúpnej zmluve, nie o zabezpečovacom inštitúte.

8. Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalobcom sa spoznala vtedy, keď začal chodiť
za jej synom, približne v októbri roku 2010. Za synom chodil preto, že mu údajne, resp. jeho synovi,
dlhoval peniaze. Pri každom stretnutí prítomná nebola. Syn jej povedal, že žalobcovi dlhuje peniaze,

bolo to asi v tej výške, ako bolo uvedené na príjmovom doklade. Následne prišiel žalobca s návrhom,
aby dala byt ako zábezpeku, s tým, že syn bude platiť po 100 eur, kým sa dlh nesplatí. Žalobca sa
im vyhrážal, kričal, že ich pozabíja, že syn mu ukradol peniaze. Vyhrážky zabitím boli skôr v zúrivosti,
afekte, žalobca by to neurobil, len chcel dosiahnuť svoje. Na stretnutí sa dohodli, že byt poskytne ako
zábezpeku. Potom prišiel žalobca so zmluvou, ktorá sa podpisovala na matrike. Stále bola v tom, že je
to zábezpeka. Išla s ním v strese, aby mala pokoj. Nevedela uviesť, prečo si zmluvu neprečítala. Byt

predávať nechcela. Na bytovom podniku jej potom povedali, že vlastníkom bytu je žalobca. K podpisu
nájomnej zmluvy došlo v apríli 2011, po podpise kúpnej zmluvy. Keď chodili papiere z katastra, nečítala
ich, ani na ne nereagovala, nakoľko bola v tom, že je to zábezpeka. K podpisu na príjmovom doklade
uviedla, že vyzerá ako jej, ale nebola si vedomá, že by niečo také podpísala. Následne uviedla, že
podpis nie je jej. Po uzavretí nájomnej zmluvy žalobcovi neplatila nič, boli dohodnutí tak, že to bude

platiť syn, kým sa dlh nevyrovná. Okrem nájomnej zmluvy, ktorá je založená v spise, iné nájomné zmluvy
so žalobcom uzatvorené neboli. Keď prišiel žalobca podpisovať zmluvu na matriku, bola v tom, že je
to zábezpeka. Aj telefonovala synovi, ktorý jej povedal, aby so žalobcom sama nešla nikde. Myslela
si, že podpisuje zábezpeku, ktorá bude trvať dovtedy, kým sa dlh nesplatí. Byt predať nechcela. Iné
nehnuteľnosti nevlastní, ani v čase podpisu kúpnej zmluvy nevlastnila. Byt v Jamníku bol obecný a byt v

Liptovskom Mikuláši patril vnukovi, avšak už bol predaný. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 21. 1. 2015
uviedla, že všetko je klamstvo, byt nechcela predať, nechce predať. Žalobca jej povedal, že jej syn mu
dlhuje peniaze a že to bude zábezpeka a bude tam môcť do smrti bývať. Jej syn mal dlhovať peniaze
synovi žalobcu, približne 13.000 eur. Peniaze, ktoré dlhoval žalobcovi, vrátil. Potom prišli k nej syn,
nevesta a žalobca, že žalobca je už vyriešený, ale jeho synovi ešte dlhuje 13.000 eur. Žalobca uviedol,

žesynazavriedobasy,chcelaajvolaťpolicajtov,alejuodhovorili.Žalobcanahovoriljejsyna,abyodkúpil
byt od elektrární, ona potom byt odkúpila. Žalobcovi platili asi rok. V deň podpisu kúpnej zmluvy nebol
doma nikto, žalobca mal všetko pripravené. Nevedela uviesť, čo podpísala, lebo má toľko rokov, nikdy
predtým také niečo nepodpisovala. Zmluvu podpísala preto, že žalobcovi verila. Žalobca jej dal doma
nejaké papiere, zmluvy, s tým, že idú na matriku. Bola v tom, že je to zábezpeka. Zmluvu na matrike

popodpisovala, nevedela, že je to kúpna zmluva. Žalobcu sa bála, lebo sa vyhrážal synovi, že pošle na
neho bandu cigánov. Syn to na polícii nehlásil. Žalobca sa jej vyhrážal, že ju zabije a dostane z bytu.
To bolo v čase, ktorý je uvedený v priestupkovom spise. Pred podpisom kúpnej zmluvy sa jej žalobca
nevyhrážal, len synovi. Počula, keď sa žalobca vyhrážal synovi. V deň, keď sa zmluva dojednávala,
žalobca kričal, že ich všetkých pozabíja, že ich dostane do basy. Nemyslela si, že by ich naozaj pozabíjal.

V deň podpisu kúpnej zmluvy na ňu žalobca nekričal, nevyhrážal sa jej. Nevedela sa vyjadriť k tomu,
prečo si zmluvu nepozrela. Nevedela, či podpísala príjmový pokladničný doklad. Na bytovom podniku
bola sama, poslal ju tam žalobca, dal jej 102 eur, ktoré doplácala. Potom je prišlo vyhlásenie správcu asi
poštou. Na bytovom podniku podpísala, že sa jedná o zábezpeku. Následne prišiel k nej žalobca domov,
povedal jej, že nemusí ísť do Liptovského Mikuláša, potom mu podpísala na matrike plnomocenstvo na

zastupovanie pri oprave chýb v katastrálnom konaní. S informáciou, že sa vedie vkladové konanie na
základe kúpnej zmluvy, nijako nenaložila. Nájomnú zmluvu podpísala na dva a pol mesiaca, bola v tom,
že byt bude v nájme, kým sa dlh nesplatí. Vec neriešila, nakoľko nemá peniaze na advokátov. Sumu 100
eur platil syn, ak bolo uvedené, že to platila ona, tak to bolo zo synových peňazí, keďže ona peniaze
nemala. Nevedela uviesť, prečo v príkazoch na úhrade bolo uvedené, že sa platí nájomné.

9. Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj výsluchom svedkov H. P.,
Q. P. a G.. P. S. a listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
D. M., zmluvou o nájme bytu, výzvami na vypratanie bytu a na zaplatenie dlžného nájomného vrátane

podacích lístkov, listinnými dôkazmi preukazujúcimi dlžnú sumu na službách spojených s užívaním
bytu, záznamom z mestskej polície, zápisnicou o trestnom oznámení, listinnými dôkazmi preukazujúcimi
úhrady nájomného a služieb za užívanie bytu, kúpnou zmluvou, príjmovým pokladničným dokladom,
správou OO PZ Liptovský Mikuláš, správami Liptovskej vodárenskej spoločnosti, a. s., Stredoslovenskejenergetiky, a. s., Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., dodatkom k zmluve o výkone správy,
zmluvou o pôžičke, dohodou medzi žalobcom a H. P., výdavkovým pokladničným dokladom, obsahom
pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/146/2009, Obvodného oddelenia

PZ Liptovský Hrádok, sp. zn. ČVS: ORP-570/LH-LM-2012, Správy katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn.
V/466/2011 a Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 358/2012, zistiac nasledovný skutkový stav:

10.Žalobcajepodľavýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXprekatastrálneúzemieD.M.zapísanýakovýlučný

vlastník bytu č. XX nachádzajúceho sa vo vchode XX, na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XX
na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1121/4, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielukpozemkuzapísanémuakoparc.
č. KN-C 1121/4 vo veľkosti 391/2869-in, na základe kúpnej zmluvy V 466/2011.

11. Žalovaná ako predávajúca a žalobca ako kupujúci uzatvorili dňa 21. 2. 2011 kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol predaj bytu č. XX na X. poschodí, X. podlaží bytového domu súpisné číslo XX,
postaveného na pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1121/4, vrátane spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na
pozemku zapísanom ako parc. č. KN-C 1121/4, vo veľkosti 391/2869-in, za kúpnu cenu vo výške 13.278

eur. Podľa čl. 7.1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu predávajúcej v
hotovosti pri podpise zmluvy. Katastrálne konanie bolo prerušené rozhodnutím Správy katastra zo dňa
21. 3. 2011, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 25. 3. 2011. Žalovaná dňa 30. 3. 2011 splnomocnila
žalobcu na prejednanie a doplnenie údajov na Správe katastra Liptovský Mikuláš vo vzťahu k povoleniu
vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 21. 2. 2011. Rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 3.

2011, číslo V 466/2011, bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalobcu.
Rozhodnutie žalovaná prevzala dňa 4. 4. 2011.

12. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli dňa 21. 2. 2011 zmluvu o prenájme bytu,

v ktorej sa dojednali, že žalobca ako prenajímateľ prenecháva žalovanej ako nájomníčke do užívania
byt č. XX na X. poschodí, v X. nadzemnom podlaží bytového domu súpisné číslo XX, postaveného
na pozemku parc. č. KN-C 1121/4, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Podľa čl. II. bola nájomná
zmluva uzavretá na dobu určitú, od 12. 4. 2011 do 30. 6. 2011. Podľa čl. V. sa účastníci dohodli na
výške nájomného 100 eur mesačne, ako aj povinnosti nájomníčky uhrádzať poplatok podľa platobného

výmeru BYP, s. r. o..

13. Žalobca vyzval žalovanú na vypratanie bytu výzvami zo dňa 13. 10. 2011, odovzdaná na poštovú
prepravu dňa 14. 10. 2011, zo dňa 14. 1. 2012 a dňa 15. 5. 2012 výzvou, odovzdanou na poštovú

prepravu dňa 21. 5. 2012 vyzval žalovanú na úhradu dlžného nájomného za mesiace marec - máj 2012
vo výške 100 eur mesačne. Taktiež vyzval žalovanú na úhradu dlhu vo výške 524,79 eura a vypratanie
bytu výzvou zo dňa 24. 5. 2012, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28. 5. 2012.

14. Podľa rozpisu dlžnej čiastky, vystaveného BYP, s. r. o., predstavovala dlžná suma za služby spojené
s užívaním bytu za obdobie od apríla 2011 do júna 2012 spolu 224,79 eura, za obdobie od januára 2012
do júla 2012 348,60 eura.

15. Dňa 31. 5. 2012 bol spísaný na Mestskej polícii Liptovský Hrádok záznam so žalobcom, ktorý
požiadal o radu ohľadne riešenia vypratania bytu žalovanou, pričom mu bolo doporučené, aby sa obrátil
na súd. Dňa 31. 5. 2012 podal žalobca trestné oznámenie na OO PZ Liptovský Hrádok na žalovanú,
v ktorom uviedol, že žalovaná napriek uplynutia doby nájmu dňa 30. 7. 2011 a jeho výzvam užíva byt,
ktorý mu patrí.

16. Z listinných dôkazov, predložených žalovanou, mal súd preukázané úhrady žalovanou dňa 12. 4.
2011 vo výške 300 eur žalobcovi z titulu nájomného za mesiace apríl - jún 2011, synom žalovanejžalobcovi dňa 11. 8. 2011 vo výške 100 eur, 9. 9. 2011 vo výške 100 eur, 24. 10. 2011 žalovanou vo výške
100 eur, dňa 8. 11. 2011 žalovanou vo výške 100 eur ako nájomné, dňa 9. 5. 2012 synom žalovanej
vo výške 100 eur ako nájomné, dňa 20. 2. 2012 žalovanou ako nájomné, dňa 18. 1. 2012 žalovanou

vo výške 100 eur ako nájomné.

17. Žalobca vystavil dňa 21. 2. 2011 výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého vyplatil žalovanej
13.278 eur z titulu kúpnej ceny za byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 2. 2011.

18. Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš súdu oznámilo, že vo veci vyslania hliadky v roku 2010 do
predajne Q. P. nebolo prijaté žiadne oznámenie o priestupku.

19. Žalovaná nadobudla predmetný byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu, uzavretej dňa 27.
10. 2010 s predávajúcim Slovenské elektrárne, a. s..

20. Podľa príjmového pokladničného dokladu, vystaveného žalobcom, Q. P. vyplatila žalobcovi dňa 1.

6. 2010 sumu 1218,93 eura, ako splátku pôžičky formou nákupu tovaru.

21. Slovenský plynárenský priemysel, a. s. súdu oznámil, že neeviduje žalovanú ako odberateľku
zemného plynu. Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s. súdu oznámila, že zmluva na dodávku pitnej

vody a odvádzanie odpadových vôd nie je uzatvorená s jednotlivými obyvateľmi bytového domu, ale s
Bytovým podnikom, s. r. o. Liptovský Hrádok. Stredoslovenská energetika, a. s. súdu oznámila, že na
odberné miesto Liptovský M. - A.É. C. XX/X, má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny so
žalovanou, od 19. 11. 2010. BYP, s. r. o. súdu predložil dodatok k zmluve o výkone správy zo dňa 24. 4.
2011, ktorým došlo k zmene zmluvy o výkone správy z dôvodu zmeny vlastníka bytu č. XX na žalobcu.

Uvedený dodatok k zmluve o výkone správy, spolu s mesačným preddavkovým listom, bol dňa 14. 4.
2011 doručený žalobcovi.

XX. H. P. ako dlžník a žalobca ako svedok uzavreli dňa 1. 6. 2010 zmluvu o pôžičke, v ktorej je ako veriteľ

označená Q. P., predmetom ktorej je poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 170 eur mesačne z
titulu splácania pôžičky H. P. voči U.Á. S., a to až do doby, kým nenadobudne pôžička sumu 13.278 eur.
Dňa 9. 4. 2010 bola uzavretá dohoda medzi H. P. a žalobcom o plnení vrátenia finančných prostriedkov,
ktoré boli zverené na zhodnocovanie, v celkovej výške zostatku 300.000 Sk, t. j. 9958,18 eura, na
splácanie ktorých sa dohodli zmluvné strany v mesačných splátkach v sume 1000 eur.

23. Podľa výdavkového pokladničného dokladu, vystaveného H. P. dňa 21. 2. 2011, H. P. mal vyplatiť
žalobcovi sumu 13.278 eur ako splátku časti pôžičky - investície do fondov.

24. Z pripojeného spisu Obvodného oddelenia PZ Liptovský Hrádok, sp. zn. ČVS: ORP-570/LH-
LM-2012, súd zistil, že na základe trestného oznámenia, podaného žalobcom dňa 31. 5. 2012 na
žalovanú, bolo uznesením zo dňa 4. 6. 2012 začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie
žalovanej pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa

§ 218 ods. 1 Tr. zákona, pričom uznesením prokurátora zo dňa 15. 6. 2012, č. k. 1Pv/315/12-2, bolo
uznesenieozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvineniaakoneopodstatnenézrušené.Uznesenímzo
dňa 21. 6. 2012 bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku.

25. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3P/146/2009, mal súd
preukázané, že rozsudkom zo dňa 16. 11. 2009, č. k. 3P/146/2009-25, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27. 11. 2009, bola schválená v mene maloletého X. P. kúpna zmluva, uzatvorená dňa 23.6. 2009, predmetom ktorej bol odpredaj bytu maloletým ako predávajúcim č. XX na X. poschodí,
vchod č. XX, obytného domu súp. č. XXXX, na pozemku parc. č. KN 5269/66 v katastrálnom území
D. P., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,

spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. KN 5269/66 vo veľkosti 6140/221090-in, zapísaného
v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, na liste
vlastníctva č. XXXX.

26. Z priestupkového spisu Obvodného úradu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 358/2012, súd zistil, že na
základe záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 31. 5. 2012 bolo voči žalobcovi vedené
priestupkové konanie, pričom rozhodnutím zo dňa 20. 9. 2012, číslo 358/2012/0624, bol žalobca uznaný
za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tak, že dňa
31. 5. 2012 v čase okolo 15.30 hod. v bytovom dome Q. C. XX/XX Q. D. M. vulgárne nadával žalovanej
a vyhrážal sa jej zabitím, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním, za čo mu

bola uložená pokuta vo výške 20 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Proti
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Ministerstvo vnútra SR rozhodlo dňa 6. 12.
2012, pod číslom SVS-OP2/2012-027011/TKL tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdilo.

27. Svedok H. P., syn žalovanej, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že prvé stretnutie so žalobcom
absolvovaliajspolusjehobývaloumanželkou,kdesadohodli,žebytžalovanejbybolzábezpeka,pričom
on bude dlžnú sumu splácať po 100 eur. Peniaze dlžil synovi žalobcu, P. S.. Žalobca potom uviedol,
že pripraví návrh zmluvy o ručení a splátkový kalendár. Potom jedného dňa prišiel žalobca k nim, on
však bol v práci, žalovaná mu telefonovala, avšak nemohol prísť. Preto jej povedal, že si zmluvu potom

spolu prejdú. Nakoniec šla žalovaná, aj vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti, so strachom
podpísať zmluvu na matriku. Potom zistili, že sa nejednalo o zmluvu o zabezpečení, a to na katastrálnom
portáli. Žalobcu pozná cez jeho syna, ktorý bol jeho spolužiakom. Momentálne mu peňažné prostriedky
nedlhuje. V minulosti mu dlhoval peniaze, avšak boli vyplatené skôr, ako jednali ohľadne zmluvy. Synovi
žalobcu dlhuje peniaze asi od roku 2008-2009. Okolo zmluvy sa začali riešiť veci v lete roku 2010 -

2011. Ohľadne zmluvy sa žalobca stretol so žalovanou jeden krát, kedy bola prítomná aj jeho bývalá
manželka. Žalobca navrhol, aby sa dlh splácal po 100 eur, pričom chcel mať záruku, ktorou mal byť
byt. Žalovaná s tým nesúhlasila, teda nesúhlasila ani so zábezpekou. Potom začali osobné nátlaky na
žalovanú, žalobca sa vyhrážal, že ho zničí, pôjde sedieť. Fotil si ho pri osobných stretnutiach bez toho,
aby o tom vedel. Vyhrážky adresoval aj jeho bývalej manželke. Pred uvedeným stretnutím chodil žalobca

aj za jeho bývalou manželkou do obchodu, bral si odtiaľ veci na splátku dlhu. Žalobca sľúbil žalovanej,
že zostane vlastníkom bytu, o zmene vlastníctva bytu sa nehovorilo, určite sa so žalovanou ohľadne
predaja bytu nedojednávali. Žalovaná po podpise zmluvy viackrát žiadala žalobcu, aby jej dal kópiu
zmluvu, čo neurobil. Žalobca ich ukľudňoval, že s nimi uzavrie nájomnú zmluvu, avšak vždy to bolo len
na obdobie, za ktoré bolo zaplatené nájomné. Pred rozvodom manželstva býval u žalovanej, byt ani on,

ani jeho manželka, nevlastnili. Bývali v U. v obecnom byte. Jediný byt bol žalovanej. Syn X. vlastnil byt
na Nábreží po jeho starom otcovi, avšak byt sa predal. Byt bol predaný ešte pred rozvodom. Poprel, že
by povedal žalobcovi, že má 3 byty a jeden chce predať. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 1. 4. 2015
uviedol, že vo vzťahu k žalobcovi už dlh nemá. Dlh voči žalobcovi mal preto, že žalobca a jeho syn chceli
cez neho investovať nejaké peniaze, ktoré neinvestoval. Peniaze mu poskytli prevodom na účet, rádovo

sa jednalo o niekoľko tisíc eur. Syn žalobcu mu poskytol približne 25.000 eur, nevedel uviesť, koľko
mu poskytol žalobca. Bolo to asi v roku 2006-2007. Nevedel, koľko dlhoval žalobcovi, bolo to rádovo
niekoľko tisíc eur. Uvedené prostriedky zaplatil žalobcovi v roku 2010-2011, ešte pred podpisom kúpnej
zmluvy. V čase podpisu kúpnej zmluvy dlhoval synovi žalobcu 700.000 Sk, uvedená suma sa doposiaľ
nezmenila. Syn žalobcu sa voči nemu nedomáhal splnenia záväzku súdnou cestou, vždy to bolo len

formou nátlaku na rodinu a blízkych. Žalobca to chcel urobiť tak, aby bol nútený dodržiavať splátkový
kalendár, ktorý bol po 100-150 eur mesačne a niekoľko mesiacov to aj platil. Žalobca povedal, že chce
mať zábezpeku, že by pripravil zmluvy o zábezpeke, potom však využil situáciu, že bola mama sama
doma a myslela si, že podpisuje zmluvu o zábezpeke. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo bol splátkový
kalendár podpísaný žalobcom, keď peniaze dlhoval jeho synovi. Syn žalobcu mu povedal, že veci, ktoré

sa týkali jeho dlhu, bude preberať jeho otec. Dlh žalobcovi platil pár mesiacov, prestal ho platiť vtedy, keď
zistil, že byt bol prepísaný. On uhrádzal aj zálohové platby bytovému podniku, a to priamo do pokladne,
resp. ich chodila platiť mama. Sumy vo výške 100 eur platil žalobcovi on. Uvedenými sumami platil dlh,
nevedel sa vyjadriť ku skutočnosti, že ako účel platby bol uvedený nájom.28. Svedkyňa Q. P., bývalá nevesta žalovanej, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že niekedy v roku

2010 bolo avizované žalobcom, aby sa stretli v byte u žalovanej. Tomuto predchádzalo veľké množstvo
SMS správ zo strany žalobcu a nátlaku, ktorý žalobca praktizoval vo vzťahu k synovi žalovanej. Stretli
sa v byte žalovanej, žalobca predložil nejaké riešenia. Uzavrela so žalobcom zmluvu, že bude splácať
dlh manžela po 170 eur mesačne. Žalobca chcel, aby žalovaná zriadila kvázi záložné právo, s tým, že
tam bude naďalej bývať. Žalobca ešte pred tým 1. 6. 2010 prišiel k nej do obchodu, bral si tovar, až

jeho hodnota dosiahla 1300 eur a potom aj podpísal, že je to splátka dlhu. Potom ešte v septembri
alebo v októbri 2010 jej telefonovala predavačka z obchodu, že je tam žalobca, chce zobrať veci, s
čím nesúhlasila. Preto následne volala aj políciu, hliadka aj prišla. Bývalého manžela sa nepýtala, v
akej výške je jeho dlh voči žalobcovi, bola to vysoká suma. Stretnutie 1. 6. 2010 sa odohralo v byte u
žalovanej, žalovaná plakala, najskôr s tým nesúhlasila. Žalobca od nej chcel záruku alebo zábezpeku,
že keď sa ona pominie, bude mať byt. Dohodli sa, že žalovaná bude po 100 eur splácať nejaký dlh

a zábezpeka bude dovtedy, kým sa dlh nesplatí, pričom zábezpekou malo byť záložné právo na byt.
Žalovanánapokonodtlakomsúhlasila,žebytdádozábezpekyžalobcovi.Slovokúpa,predaj,prijednaní
nepadlo, nehovorilo sa nič o zmene vlastníka bytu. Pokiaľ sa žalobca vyhrážal aj zabitím, asi by to nebol
naozaj spravil. Žalovaná jej povedala, že jej volali z bytového podniku, že tam nebola záložná zmluva,
ale byt je už prepísaný. Žalovaná určite neobdržala kúpnu cenu za byt, nakoľko k nej vodí každý druhý

týždeň deti a vie, v akých pomeroch žije.

29. Svedok G.. P. S., syn žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že ku kúpe bytu došlo asi 5-6
rokov dozadu, k príčinám kúpy sa vyjadriť nevedel. O tom, že jeho otec kúpil byt, sa dozvedel, keď nastali

problémy s platením. Nevedel, že otec zamýšľa byt kúpiť a že ho kúpil. Vie, že otec chodil za žalovanou
a vyzýval ju, aby byt platila. Žalovanú stretol asi jeden krát. Syna žalovanej pozná od roku 2001, kedy
spolu nastúpili do školy ako spolužiaci. Po odchode syna žalovanej zo školy sa ich kontakt postupne
vytrácal. Riešil s ním nejaké zmluvy, ktoré mal uzavreté ohľadne životného poistenia asi v roku 2005.
Syn žalovanej mu ich sprostredkoval. Od roku 2005 so synom žalovanej prichádzal do kontaktu asi 1-2

krát ročne. Naposledy sa stretli asi v roku 2008-2009. Asi jeden krát bol prítomný na stretnutí aj jeho
otec. Nevedel uviesť, či sa na stretnutiach rozprávalo aj o finančných záležitostiach. Synovi žalovanej
požičal asi 50.000 Sk. Iné peňažné prostriedky mu nepožičal. Peniaze mu vložil na účet, nedohodli sa
na forme vrátenia pôžičky, ani na časovom období. Syn žalovanej mu prostriedky vrátil asi do pol roka v
celom rozsahu. Iný dlh syn žalovanej voči nemu nemal, ani nemá. Má za to, že dlh je splatený, zaplatil

mu aj úroky. Otec sa ho pýtal, či mu syn žalovanej dlhuje nejaké peniaze, on mu to potvrdil. Pôžičku
mu platil na viackrát, úroky boli do 50 eur. Potom to už riešil jeho otec, vycestoval za synom žalovanej.
Nevedel, či konkrétne peniaze priniesol, keďže v tom období aj on dlhoval peniaze svojím rodičom a otec
mu povedal, že peniaze si odpísal z jeho dlhu. Jemu osobne syn žalovanej na účet, resp. v hotovosti,
peniaze nevrátil. Nevedel, či syn žalovanej dlhoval jeho otcovi nejaké peniaze. Voči synovi žalovanej sa

nikdy nedomáhal splnenia dlhu súdnou cestou.

30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31. Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

32. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.33. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť
prejavy účastníkov na tej istej listine.

34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

35. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

36. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

37. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

38. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

39. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

40. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Je potrebné uviesť, že súd bol po zrušení rozsudku zo dňa 10. 6. 2015 (v
poradí druhého) opätovne (tak ako po zrušení rozsudku zo dňa 24. 6. 2013) viazaný v ďalšom konaní
právnym názorom odvolacieho súdu, uvedeným v uznesení zo dňa 17. 5. 2016, v zmysle zákonného

ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Predmetom konania, vzhľadom na skutočnosť,
že rozsudok zo dňa 10. 6. 2015 v časti, v ktorej bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť, zostalo uloženie povinnosti vypratať byt a zaplatiť 500 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 500 eur od 15. 9. 2012 do zaplatenia.
Súd v ďalšom konaní, vzhľadom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu, uvedenom v

uznesení zo dňa 17. 5. 2016, prehodnotil prijaté závery a vec posúdil v zmysle intencií zrušujúceho
uznesenia. Súd doplnil dokazovanie len listinným dôkazom - výdavkovým pokladničným dokladom,
predloženýmžalovanou.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvyprataniabytu,ktoréhoje,podľazápisu
vkatastrinehnuteľností,výlučnýmvlastníkomazaplatenianájomného(resp.bezdôvodnéhoobohatenia)
zaužívaniebytuzamesiacemarecažjúl2012.Vlastníckeprávokbytumal žalobcanadobudnúťkúpnou

zmluvou, uzavretou so žalovanou dňa 21. 2. 2011. Žalobca sa teda podanou žalobou domáhal ochrany
svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná namietala
vlastnícke právo žalobcu k predmetnému bytu, a to z dôvodu absolútnej aj relatívnej neplatnosti zmluvy,
ktorou mal žalobca vlastnícke právo k bytu nadobudnúť, súd prvotne, ako predbežnú otázku, skúmal
existenciu vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu a v rámci posudzovania uvedenej otázky

platnosť kúpnej zmluvy, ktorou mal žalobca vlastnícke právo nadobudnúť. Hoci vlastníckemu právu
žalobcu svedčil aktuálny zápis v katastri nehnuteľností, podľa ustálenej judikatúry je súd v konaní
o vlastníckej žalobe oprávnený riešiť ako predbežnú otázku vlastnícke právo k veci, pričom nie je
viazaný stavom zapísaným v katastri nehnuteľností, od ktorého sa môže v otázke vlastníka odchýliť(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 67/2000). Podľa § 34 Občianskeho zákonníka,
je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,
ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedenej legálnej definície vyplývajú pojmové

znaky právneho úkonu, ktorými sú prejav vôle, jeho zameranie na následky, ktoré sa prejavom vôle majú
vyvolať, pričom sa jedná o právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle právne predpisy spájajú.
Aby právny úkon vyvolal následky, ku ktorým má smerovať, je nevyhnutné, aby spĺňal všetky zákonom
stanovené náležitosti. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere
vôle a prejavu a predmete. Jedným z najčastejších právnych úkonov je zmluva, ktorá predstavuje

právny úkon, vznikajúci na základe dvoch platných, vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle
zmluvných strán. Obsahom zmluvy, tak ako každého právneho úkonu, sú práva a povinnosti. Na platnosť
zmluvy,zhľadiskajejobsahu,jenevyhnutné,abyobsahovalapodstatnénáležitosti,bezktorýchvzniknúť
nemôže. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy je dojednanie zmluvných strán o predmete kúpnej
zmluvyaokúpnejcene.Žalovanánamietalaneplatnosťkúpnejzmluvyzdôvoduabsencie(neexistencie)
vôle na uzavretie zmluvy, ako aj absencie slobodnej a vážnej vôle a uvedenia do omylu. Súd, v

súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, prehodnotil prijaté skutkové a právne závery, najmä
s ohľadom na doplnenie dokazovania po zrušení rozsudku zo dňa 24. 6. 2013 (v poradí prvého) a
vyhodnotenia zisteného skutkového stavu odvolacím súdom v uznesení zo dňa 17. 5. 2016 ako aj
vykonania listinného dôkazu - výdavkového pokladničného dokladu po zrušení rozsudku zo dňa 10.
6. 2015 (v poradí druhého). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a

žalovanou nebola platne uzatvorená kúpna zmluva, nakoľko u žalovanej nebola daná vôľa (neexistovala
vôľa), smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Existencia (danosť) vôle je základnou náležitosťou
vôle v rámci posudzovania platnosti právneho úkonu. Bez toho, aby vôľa bola daná, aby skutočne
existovala, právny úkon nevznikne. Vôľa (a prejav vôle) je základným atribútom právneho úkonu, ktorý
je predpokladom vzniku právneho úkonu. Preto, ak na strane konajúceho subjektu absentuje vôľa na

vykonanie právneho úkonu, jedná sa o neexistentný právny úkon (non negotium). Občiansky zákonník
však pojem neexistentného právneho úkonu neupravuje a niektoré prípady, vrátane právnych úkonov,
pri ktorých absentuje vôľa konajúceho subjektu, subsumuje pod neplatnosť právneho úkonu podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov súd kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi stranami
sporu dňa 21. 2. 2011, považoval za absolútne neplatný právny úkon, s ktorým sa nespájajú žiadne

právne následky. Žalobca preto nebol aktívne vecne legitimovaný v spore o priznanie žalovaných
nárokov z právneho dôvodu ochrany jeho vlastníckeho práva k bytu. Žalovaná počas celého sporu
tvrdila,ženikdynehodlalabytžalobcovipredať,keďžeinýspôsobbývaniazabezpečenýnemalaanemá.
Súhlasila len s použitím bytu ako „zábezpeky“ v prospech žalobcu do času, kým jej syn splatí svoj
dlh žalobcovi. Uvedené tvrdenia žalobkyne potvrdili aj svedkovia H. P. a Q. P., ktorí boli prítomní pri

jednaní medzi žalobcom a žalovanou. Svedkovia zhodne uviedli, že žalovaná byt nikdy nezamýšľala
žalobcovi predať, pôvodne nesúhlasila ani s použitím bytu na zabezpečenie dlhu svojho syna, následne,
najmä v dôsledku správania sa žalobcu, súhlasila s poskytnutím bytu ako zábezpeky na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu. Pokiaľ aj výpoveď svedka H. P. mohla byť do určitej miery účelovo motivovaná,
vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah k žalovanej a skutočnosť, že so žalovanou v predmetnom byte

býva, iný spôsob bývania zabezpečený nemá, teda je v jeho záujme, aby žalovaná byt užívala naďalej,
o dôveryhodnosti svedkyne Q. P. súd nemal dôvod pochybovať. Svedkyňa P. je so synom žalovanej
rozvedená, nebývajú v spoločnej domácnosti, preto nebol preukázaný dôvod, pre ktorý by mala záujem
na tom, aby žalovaná byt aj naďalej užívala. Žalovaná kúpnu zmluvu podpísala, avšak pred jej podpisom
si zmluvu neprečítala, nakoľko si myslela, že podpisuje zmluvu o zabezpečení dlhu, ako aj z dôvodu

jej predchádzajúcich negatívnych skúseností so žalobcom (nevhodné správanie žalobcu popísali aj
vypočutí svedkovia). Žalobca v konaní nepreukázal žiaden racionálny a logický dôvod, pre ktorý by
mu žalovaná byt chcela predať. Pokiaľ poukazoval na to, že syn žalovanej mu ponúkol byt na predaj
z dôvodu, že majú k dispozícii ďalšie dva byty, uvedené tvrdenie v konaní nepreukázal. Naopak, z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že syn žalovanej s manželkou užívali obecný nájomný byt a

byt, patriaci ich synovi, bol ešte pred uskutočnením jednaní o uzavretí zmluvy predaný. Žalovaná teda v
časeuzatvoreniakúpnejzmluvynemalazabezpečenéžiadneinébývanie.Bolobypretoúplnenelogické,
aby vykonala právny úkon, smerujúci k strate vlastníckeho práva k bytu, ktorý slúžil na uspokojovanie jej
bytových potrieb. Žalovaná mala vôľu poskytnúť byt len ako „zábezpeku“ na zabezpečenie dlhu jej syna.
Žalobca nepreukázal, že na strane žalovanej bola daná (existovala) vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu. Hoci

súčasťou súdneho spisu je listinný dôkaz - kúpna zmluva zo dňa 21. 2. 2011, uzavretá medzi žalobcom a
žalovanou, vzhľadom na vyššie uvedené _ole_ove zistenia, najmä neexistenciu inej nehnuteľnosti, ktorá
by mohla uspokojiť potrebu bývania žalovanej, okolnosti predchádzajúce podpisu zmluvy, existenciu
dlhu syna žalovanej v _ole podpisu zmluvy a okolnosti uzavretia zmluvy, mal súd preukázanú jejabsolútnu naplatnosť z dôvodu absencie _ole žalovanej zmluvu uzavrieť. Pokiaľ ide o ďalšie úkony, ktoré
žalovaná vykonala po podpise kúpnej zmluvy, resp. skutočnosti, ku ktorým došlo po podpise zmluvy
(zabezpečenie a prevzatie vyhlásenia správcu bytového domu, podpísanie návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností a príjmového pokladničného dokladu, ktorým potvrdila prevzatie kúpnej
ceny za byt, podpísanie zmluvy o prenájme bytu, prevzatie rozhodnutia o prerušení vkladového konania,
splnomocnenie žalobcu na zastupovanie pri oprave údajov kúpnej zmluvy k bytu, prevzatie rozhodnutia
Správy katastra Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 3. 2011, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
k bytu), súd ich vyhodnotil v kontexte s vyššie zistenými skutkovými okolnosťami tak, že žalovaná ich,

prihliadajúc aj ku skutočnosti, že sa jedná o osobu neznalú práva, vykonala v domnení, že sa týkajú
zmluvy o „zábezpeke“ (pravdepodobne sa ani neoboznámiac s ich obsahom). Pokiaľ aj žalobca popieral
existenciu akejkoľvek pohľadávky, či už jeho alebo jeho syna, voči synovi žalovanej, z výdavkového
pokladničného dokladu zo dňa 21. 2. 2011 mal súd existenciu dlhu syna žalovanej vo výške minimálne
13278 eur jednoznačne preukázanú. Hoci ako príjemca uvedenej sumy, ktorá mala predstavovať splátku
časti pôžičky, je uvedený žalobca, jednalo sa zrejme o pohľadávku syna žalobcu, ktorého splnenie v

prospech neho žalobca zabezpečoval, čo vyplynulo tak z výpovede syna žalovanej ako aj syna žalobcu.
Existencia dlhu syna žalovanej vyplývala aj z príjmového dokladu, vystaveného žalobcom dňa 1. 6.
2010 a listinných dôkazov, predložených synom žalovanej, a to zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi
synom žalovanej a žalobcom dňa 1. 6. 2010 (pokiaľ aj v zmluve bola označená ako veriteľ Q. P., zmluvu
nepodpísala), v ktorej je uvedený dlh syna žalovanej voči žalobcovi z titulu pôžičky vo výške 13278

eur, čo zodpovedá výške dlhu, uvedenej vo výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 21. 2. 2011 a
súčasne dojednanej kúpnej cene za byt s príslušenstvom. Taktiež z dohody, uzavretej medzi žalobcom
a synom žalovanej dňa 9. 4. 2010 vyplýva dlh syna žalovanej vo výške 9958,18 eura.

41. Nakoľko súd nemal v konaní preukázanú existenciu vôle žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu, teda
vôľa na strane žalovanej úplne absentovala, v dôsledku čoho predstavovala uzavretá kúpna zmluva
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neprichádzalo do úvahy
skúmanie slobody, vážnosti a bezomylnosti vôle pri uzatváraní kúpnej zmluvy, namietané žalovanou.
Vzhľadom na preukázaný dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou,

súd neskúmal ani možnú neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozpornosti s dobrými mravmi. Odvolací súd v
uznesení zo dňa 17. 5. 2016 súdu prvej inštancie uložil, aby skúmal absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy
podľa 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka len v prípade, ak by žalovaná v konaní nepreukázala
absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodov uvedených v ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, k čomu nedošlo (keďže žalovaná preukázala absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu

absencie vôle na jej uzavretie).

42. Už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ právny zástupca žalobcu poukazoval na to, že ak by účelom
predaja bytu bolo spôsobenie zániku záväzku syna žalovanej voči žalobcovi predajom bytu, nejedná

sa o právne nedovolené konanie, uvedená argumentácia bola bez významu na právne posúdenie
veci, nakoľko súd nemal z vykonaného dokazovania preukázané, že byt, ktorý vlastnila žalovaná,
mal predstavovať „protiplnenie“ dlhu syna žalovanej (mal byť poskytnutý na úhradu dlhu). Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná nikdy nemala vôľu vykonať právny úkon, ktorým by stratila
vlastníctvo k bytu. Navyše, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21. 2. 2011 bol vystavený synom

žalovanej, nie žalovanou. Už len pre úplnosť súd uvádza, že kúpna zmluva nemohla predstavovať
ani simulovaný právny úkon v zmysle § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka iného (zastretého,
disimulovaného) právneho úkonu, najmä právneho úkonu slúžiaceho na zabezpečenie pohľadávky,
keďže predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť. Podmienkou platnosti disimulovaného právneho úkonu
je totiž splnenie všetkých jeho náležitostí, vrátane formy právneho úkonu, ktorá pri právnych úkonoch

zabezpečujúcich záväzok nehnuteľnosťou musí byť písomná.

43. Keďže súd mal v konaní preukázanú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom
a žalovanou, v nadväznosti na to bola absolútne neplatná aj zmluva o nájme bytu zo dňa 21. 2.

2011, nakoľko žalobca nebol oprávnený byt užívať ako vlastník, a teda ani prenechať ho do užívania
inej osobe. Preto súd žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie nájomného (bezdôvodného
obohatenia) ako nedôvodnú zamietol.44. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Keďže v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania, ktoré jej súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.