Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 4, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/88/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207450
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1208207450.12

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou Y.. Ľ. B. v právnej veci navrhovateľa:
J. J. - PRESSBURG PAPIER, so sídlom Chrobáková 20, Bratislava, IČO: 35 031 018, zastúpeného
advokátkou JUDr. Vladimírou Klučkovou, AK Sliezska 9, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie
Slobody 6, Bratislava, IČO: 31 751 067, o zaplatenie 61.442,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 39 977,32 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania
od 12.3. 2008 do zaplatenia.

V časti o zaplatenie 21.465,12 € súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa XX. XX. XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorýmbysúdzaviazalodporcunazaplatenieistiny61.442,44€ /1.851.015,-Sk/s8,5%ročnýmúrokom
z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX do zaplatenia titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym
úradnýmpostupom,čoodôvodniltým,žedňaXX.XX.XXXXnavrhovateľpodalnaMiestnyúradmestskej
časti Bratislava - G. žiadosť o vydanie stavebného povolenia na "H. X. - J. D. X.. Týmto dňom bolo začaté

územné konanie spojené so stavebným konaním o vydanie povolenia na stavbu pod č. G.-XXXX-X/
XXXX. Mestská časť Bratislava - G. ako stavebný úrad následne
zaslal navrhovateľovi oznámenie o začatí konania, v ktorom ho vyzval na doloženie dokladu, ktorým
preukáže oprávnenosť na prenájom pozemku parc. č. XXXXX/X kat. úz. G., na doplnenie žiadnych iných
dokladov vyzvaný nebol. Dňa XX. XX. XXXX vydal stavebný úrad rozhodnutie o prerušení stavebného
konaniaanavrhovateľavyzvalnadoplneniesvojejžiadosti ovydaniestavebnéhopovoleniaostanovisko

starostu mestskej časti Bratislava G. k umiestneniu stavby. V písomnom oznámení zo dňa XX. XX.
XXXX navrhovateľ uviedol, že súhlas starostu mestskej časti Bratislava - G. bol už udelený a to dňa XX.
XX. XXXX pod č. G., ako aj to, že tento súhlas sa podľa jeho vedomostí nachádza v spise. Stavebný
úrad následne vydal rozhodnutie, ktorým stavebné konanie prerušil. Proti tomuto rozhodnutiu podal
navrhovateľ odvolanie, pričom Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutie o zastavení konania
zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na rozhodnutie v zlúčenom a stavebnom konaní. Stavebný úrad

následne dňa XX. XX. XXXX vydal stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.
XX. XXXX. Nesprávnym úradným postupom stavebného úradu mestskej časti Bratislava G. mala byť
navrhovateľovi spôsobená škoda vo výške 1.851.015,- Sk, ktorá pozostáva z rozdielu cien pôvodne
objednanej umývacej linky a novej umývacej linky, ktorú objednal po vydaní stavebného povolenia,
ako aj z rozdielu medzi cenou pôvodne dohodnutou za výstavbu autoumyvárne a cenou dohodnutou v
zmluve, ktorá bola uzavretá po vydaní stavebného povolenia. Ďalšiu časť škody predstavuje ušlý zisk

navrhovateľa spolu vo výške 576.615,- Sk. Tento zisk by navrhovateľ dosiahol v prípade, ak by stavebný
úrad postupoval v súlade so zákonom a vydal by stavebné povolenie včas.Odporca (pôvodne Slovenská republika - Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja) s návrhom
navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ si náhradu škody uplatňuje v

súvislosti s rozhodnutím mestskej časti Bratislava - G. č. G.-XXXX-X/XXXX/Šin zo dňa XX. XX. XXXX,
ktorého nesprávnosť spočívala v tom, že stavebný úrad bezdôvodne nevyhovel jeho žiadosti o vydanie
stavebného povolenia. Tak v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ako aj v
návrhu navrhovateľ uviedol, že nakoľko stavebný úrad mu dal spočiatku súhlas na vydanie stavebného
povolenia a bol vypracovaný návrh na vydanie stavebného povolenia, navrhovateľ začal uzatvárať

zmluvy s dodávateľmi, leasingovou spoločnosťou atď. Tieto vyjadrenia nenahrádzajú právoplatné
stavebné povolenie, ktoré jediné oprávňuje stavebníka stavbu uskutočňovať. Odporca ďalej upozornil
na skutočnosť, že aj v prípade, že by bolo stavebné povolenie vydané v navrhovateľom predpokladanom
termíne, stavbu by bolo možné užívať iba na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, čo
predpokladá ďalšie konanie podľa stavebného zákona, pričom taktiež nie je možné predpokladať, v
akom časovom termíne a s akým výsledkom bude ukončené. Bolo na slobodnej vôli navrhovateľa ako

podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho podnikateľskej činnosti - prevádzkovaniu autoumyvárne,
zvážil riziká a to najmä s prihliadnutím na lehoty správneho konania. V čase uzavretia zmlúv,
ktorých predmetom bola výstavba autoumyvárne, resp. jej financovanie, nebolo ešte vydané stavebné
povolenie, ktoré by navrhovateľa oprávnilo začať stavbu realizovať a ani kolaudačné rozhodnutie, ktoré
by ho oprávňovalo stavbu užívať. Podľa odporcu tak nedošlo k naplneniu predpokladov pre vznik

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Po vykonanom dokazovaní výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka N.. Š. W. a oboznámením sa
s obsahom listinných dôkazov: Výpis zo živnostenského registra navrhovateľa, Oznámenie Miestneho
úradu mestskej časti Bratislava - G. zo dňa XX. XX. XXXX, Oznámenie zo dňa XX. XX. XXXX,

Rozhodnutie mestskej časti Bratislava - G. zo dňa 23. 03. 2004, Vyjadrenie zo dňa XX. XX. XXXX,
Rozhodnutie mestskej časti Bratislava - G.Ž. zo dňa XX.XX.XXXX, Odvolanie navrhovateľa zo dňa XX.
XX. XXXX, Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa XX. XX. XXXX, Oznámenie
Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - G. zo dňa XX. XX. XXXX, Rozhodnutie mestskej časti
Bratislava - G. zo dňa XX. XX. XXXX, Návrh zmluvy o dielo, Zmluva o dielo zo dňa XX. XX. XXXX,

Lízingová zmluva č. XXXXXX, Lízingová zmluva č. XXXXXX, Dodatok č. 1 k Lízingovej zmluve č.
XXXXXX, Žiadosť o náhradu škody, Oznámenie právneho predchodcu odporcu zo dňa XX. XX. XXXX ,
tunajší súd vydal dňa XX.XX.XXXX rozsudok č.k. XXC/XX/XXXX-XX, ktorým návrh zamietol a odporcovi
nepriznal náhradu trov konania. Súd mal za to, že o nesprávny úradný postup ide iba pri riešení prípadov
vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou a to, že stavebný úrad nepostupoval v

konaní a rozhodovaní v súlade s právnymi predpismi, nemožno považovať za nesprávny úradný postup,
keďže náprava sa dosiahla v odvolacom konaní a teda v rámci rozhodovacej činnosti, Súd mal zároveň
za to, že stavebný úrad nemá povinnosť stavebné povolenie vydať vždy a nemá povinnosť vydať
stavebné povolenie v presne určenej lehote. Okrem toho stavebné povolenie oprávňuje stavebníka
iba na realizáciu stavby a nie na jej užívanie, ktoré je možné až po tom, čo nadobudne právoplatnosť

kolaudačné rozhodnutie ku stavbe. Ak teda v čase uzatvára zmlúv navrhovateľa s dodávateľmi nebolo
ešte vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu (a teda nebolo možné predpokladať, s akým
výsledkom bude územné konanie spojené so stavebným konaním ukončené), navrhovateľ vstupoval
svojím konaním dobrovoľne do podnikateľského rizika.

Na odvolanie navrhovateľa, ktorý napadol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX - rozsudok
č.k. XXC/XX/XXXX-XX v celom rozsahu, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa XX.XX.XXXX
č.k. XCo XXX/XXXX-XXX napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Krajský súd v X. v odôvodnení uznesenia uviedol, že odvolací súd nepovažuje za správny
záver súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup ako základný

predpoklad vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Odvolací
súd bol zhodne s navrhovateľom toho názoru, že uvedený postup prvostupňového stavebného úradu
napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto dôvodov odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia

vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvého stupňa musieť vykonať
dokazovanie za účelom zistenia výšky škody. Odvolací súd ďalej v odôvodnení uviedol, že aj keby
bolo stavebné povolenie vydané v navrhovateľom predpokladanom termíne, stavbu je možné užívať
až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo na predmetnú stavbu vydanéXX.XX.XXXX a nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX. Odporca preto nezodpovedá za škodu, ktorá
navrhovateľovi vznikla v dôsledku toho, že ešte pred vydaním stavebného povolenia a kolaudačného
rozhodnutia uzavrel so spoločnosťou Wash - service, spol. s r.o. zmluvu na dodávku umývacej linky,

pričom po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia bol nútený kúpiť novší typ tejto linky, lebo pôvodný
sa už nevyrábal. Obdobne odporca nezodpovedá za škodu spočívajúcu vo zvýšení cien materiálu a
stavebných prác, pretože v čase uzavretia pôvodnej zmluvy o dielo (rok 2004) nebolo vydané stavebné
povolenie a ani kolaudačné rozhodnutia. Odporca zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ale nemôže zodpovedať za dôsledky podnikateľského rizika navrhovateľa. Bolo

na slobodnej vôli navrhovateľa ako podnikateľského subjektu, aby vo vzťahu k jeho podnikateľskej
činnosti - prevádzkovanie autoumyvárne, zvážil riziká, a to najmä s prihliadnutím na lehoty správneho
(stavebného) konania. Pokiaľ ide o ušlý zisk, treba vychádzať z toho, že to čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k
rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci by sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (G.).

Po vrátení predmetnej právnej veci odvolacím súdom tunajšiemu súdu (súdu prvého stupňa) potom ako
odvolací súd určil, že uvedený postup prvostupňového stavebného úradu napĺňa znaky nesprávneho
úradného postupu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, tunajší súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vykonal dokazovanie za účelom zistenia výšky náhrady škody (skutočná škoda a ušlý zisk) prednesmi

právnej zástupkyne navrhovateľa, prednesmi povereného zamestnanca odporcu, výsluchom svedkov
N.. H. S. a doc. J.. N.. T. T., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Znalecký
posudok č. XX/XXXX vypracovaný znaleckou organizáciou CM-CENTRUM, spol. s r.o., so sídlom
Sasinkova 1069/7, Piešťany ( ďalej len „ Znalecký posudok č. XX/XXXX“), Doplnenie k Znaleckému
posudku č. XX/XXXX, Vyjadrenie J.. J.. N.. T. T. k odporcom namietaným otázkam č. 2 a 3 z Doplnenia

č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojich prednesoch na nariadených pojednávaniach uviedla, že
škoda vyčíslená v návrhu predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk. Nakoľko na posúdenie výšky škody a
ušlého zisku sú potrebné odborné znalosti, požiadali znaleckú organizáciu o vypracovanie znaleckého

posudku. Pokiaľ ide o podnikateľské riziko, ktorého si mal byť navrhovateľ vedomý, navrhovateľ žaluje
skutočnú škodu a ušlý zisk, nežaluje žiadne sankcie alebo zmluvné pokuty. Ak by neprišlo ku konaniu
stavebného orgánu je možné predpokladať, že tie isté právne skutočnosti by nastali skôr. Stavebný úrad
mal všetky podklady na to, aby vydal stavebné povolenie a v tomto vidí príčinnú súvislosť. Pokiaľ ide
o skutočnosť uvádzanú odvolacím súdom, že navrhovateľ mohol osloviť aj iné spoločnosti, uviedla, že

navrhovateľ si sám robil tender, pričom na trhu sa v tom čase nevyskytovala lepšia ponuka. Keby došlo k
výberuinejspoločnosti,muselibysaprepracovávaťprojekty.Pokiaľideourčeniezačatiarozhodnejdoby
správny poriadok ustanovuje, že rozhodnutie treba vydať bezodkladne alebo do 30 dní, v zložitejších
prípadoch do 60 dní. Navrhovateľovi nebolo oznámené, že by sa táto lehota nejako predlžovala. A ak by
aj v danom prípade bola maximálna lehota 60 dní, tak rozdiel oproti znaleckému posudku je 16 dní, čo

nemá žiadny vplyv na žalovanú sumu. Pokiaľ ide o určenie konca lehoty, za ktorú požaduje navrhovateľ
náhradu škodu, má za to, že podstatná je právoplatnosť stavebného povolenia a nie dátum jeho vydania.

Poverený zástupca odporcu vo svojich prednesoch na nariadených pojednávaniach uviedol, že sa
stotožňujú so závermi odvolacieho súdu s tým, že predmetnú stavbu je možné užívať až na základe

právoplatného kolaudačného rozhodnutia a teda, že odporca nezodpovedá za škodu spočívajúcu
vo zvýšení cien a materiálu v čase, kedy ešte nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné
rozhodnutie. Odporca preto nezodpovedá za dôsledky podnikateľského rizika navrhovateľa. Podľa ich
názoru sa doba, za ktorú si navrhovateľ uplatnil vzniknutú škodu a ušlý zisk, sa mala počítať odo dňa
XX.XX.XXXX, kedy uplynula zákonná lehota 60 dní podľa správneho poriadku, správny orgán je povinný

oznámiť predĺženie lehoty len ak vie, že nerozhodne v lehote 60 dní. Okrem toho namietol aj koniec
lehoty, podľa ich názoru mala lehota skončiť XX.XX.XXXX, kedy bol nesprávny úradný postup ukončený
tým, že toto rozhodnutie bolo oznámené a nie uplynutím 15 dňovej lehoty na podanie odvolania. Podľa
ich názoru by sa sumy 42.302,- € a 43.819,- € do výšky škody nemali započítať vzhľadom na uznesenie
Krajského súdu v X., kde bolo konštatované, že ide o podnikateľské riziko. Pokiaľ ide o ušlý zisk zo

sumy 75.804,- € sa mala odpočítať suma 43.819,06 €, ktorá predstavuje náklady na lízingové splátky.
Ušlý zisk by teda predstavoval 31.985,- €. Tento ušlý zisk však odporca neuznáva, a len ak by súd by
súd dospel k záveru, že došlo k ušlému zisku, tak by jeho výška mala podľa ich názoru byť 31.985,- €.
Naďalej však zotrvávali na tom, že návrh nie je nedôvodný a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť.Na základe objednávky spoločnosti U. N. U..G..C.., so sídlom U. T. XX, X., IČO: XX XXX XXX,
vypracovala v období T., H. XXXX znalecká organizácia CM-CENTRUM, s.r.o., so sídlom Sasinkova

1069/7, Piešťany, Znalecký posudok č. XX/XXXX za účelom určenia výšky škody a výšky ušlého
zisku, ktorý vznikol navrhovateľovi v súvislosti s predmetným súdnym konaním, pričom ako vyplýva z
rekapitulácieznaleckéhoposudkusledovanýmobdobímboloobdobieodXX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX,
t.j. 11 mesiacov a 10 dní. Uvedené obdobie bolo vymedzené tým, že dňa XX.XX.XXXX Miestny úrad
mestskej časti Bratislava - G. vydal navrhovateľovi oznámenie o začatí konania, a to spojené územné

konanie so stavebným konaním. Navrhovateľ prevzal uvedené oznámenie dňa XX.XX.XXXX a všetky
dotknuté orgány štátnej správy sa mali vyjadriť do 10-tich dní. Lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX,
Stavebné povolenie bolo vydané dňa XX.XX.XXXX a právoplatnosť nadobudlo dňa XX.XX.XXXX. Prvou
úlohou znaleckej organizácie bolo určiť výšku škody, ktorá spočívala vo zvýšení cien stavebného
materiálu a stavebných prác a technológie zadávateľovi, ktorá vznikla konaním Stavebného úradu,
nesprávneho úradného postupu pri vydávaní stavebného povolenia, ktorú znalecká organizácia určila

sumou 42.302,34 € z toho 20.115,52 € - výška škody, ktorá spočívala vo zvýšení cien stavebného
materiálu a 22.186,82 € - výška škody, ktorá spočívala vo zvýšení cien technológie, druhou úlohou bolo
určiť výšku škody, ktorá vznikla nerealizovaním lízingových zmlúv č. XXXXXX /objekt autoumyvárne/
a č. XXXXXX /portálová umývacia linka/ na dodávku technológie a stavebných prác a materiálu, ktorá
vzniklakonanímStavebnéhoúradu,nesprávnehoúradnéhopostupuprivydávanístavebnéhopovolenia,

ktorú znalecká organizácia určila sumou 43.819,06 € a treťou úlohou znaleckej organizácie bolo určiť
výšku ušlého zisku navrhovateľa, ktorý vznikol konaním Stavebného úradu, nesprávneho postupu pri
vydávaní stavebného povolenia, ktorú znalecká organizácia určila sumou 75.804,64 € (predikované
výnosy 123.925,60 € - predikované náklady 48.120,96 €), pričom pri určení predikovaných výnosov
znalecká organizácia vychádzala z kníh pokladníc navrhovateľa za obdobie Y. - U. XXXX, G. XXXX

H. G. XXXX.

Na základe žiadosti tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX bolo znaleckou organizáciou -spoločnosťou
CM-CENTRUM, spol. s r.o. vypracované v mesiacoch C., B. XXXX Doplnenie č.1 Znaleckého posudku
č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že náklady na mesačnú prevádzku autoumyvárne boli prevzaté z

účtovných dokladov navrhovateľa, ako sú: faktúry, mzdové listy, pokladničné výdavkové doklady za
sledované obdobie, pričom sledovaným obdobím bolo obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Na
základe účtovných dokladov boli stanovené priemerné mesačné náklady na prevádzku autoumyvárne a
tie boli prenásobené 11 mesiacmi a 10-timi dňami. Týmto spôsobom boli vyčíslené náklady za obdobie
od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo je 11 mesiacov a 10 dní. Prevádzková réžia predstavuje náklady

na čistiace prostriedky a jednorazový materiál: handry, utierky a pod. Pokiaľ ide o výšku nákladov na
prevádzku autoumyvárne, keďže sa pri posudku vychádzalo v rámci určenia ušlého zisku okrem obdobia
Y. XXXX-U. XXXX a z rokov XXXX a XXXX, k zmene výšky nákladov na prevádzku autoumyvárne za
jednotlivé roky nedošlo. Pri určení ušlého zisku konkrétne náklady navrhovateľa na Lízingovú zmluvu
č. XXXXXX a Lízingovú zmluvu č. XXXXXX neboli za obdobie Y. - U. XXXX, rok XXXX a rok XXXX

z tržieb odpočítané. Mesačné splátky vyplývajúce z Lízingových zmlúv č. XXXXXX a č. XXXXXX boli
uvedené v jednotlivých lízingových zmluvách. Fotokópie lízingových zmlúv tvoria prílohu Znaleckého
posudku č. XX/XXXX. Obstarávacia cena za dielo bola dohodnutá medzi dodávateľom a navrhovateľom.
Lízingová spoločnosť na dohodnutú cenu poskytla lízing. Výška jednotlivých mesiacov predstavovala
výšku nákladov za jednotlivé mesiace. Pri výpočte tržieb a nákladov navrhovateľa neboli použité tržby

a náklady za roky XXXX a XXXX. Znalecké dokazovanie pre určenie výšky škody a ušlého zisku bolo
vykonané iba za sledované obdobie, a to od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Tržby a náklady za roky
XXXX a XXXX neboli použité preto, lebo pri výpočte ušlého zisku vychádzali z tržieb a nákladov za roky
XXXX, XXXX a Y. -U. XXXX. V tomto prípade bolo obdobie sledovaných troch rokov postačujúce.

K predmetnému doplneniu znaleckého posudku bolo dňa XX.XX.XXXX doručené vyjadrenie odporcu,
ktorý uviedol, že nesúhlasí s odpoveďami č. 2 a 3, čo odôvodnil tým, že má za to, že za jednotlivé
roky muselo dôjsť k zmene výšky nákladov na prevádzku autoumyvárne. Náklady na prevádzku sa
muselimeniťvzhľadomnapr.napočetzamestnancovvýškucienelektrickejenergie,vodnéhoastočného
a pod. A požadoval, aby boli prevádzkové náklady vypočítané samostatne za jednotlivé roky a nie

tak, ako to bolo uvedené v Znaleckom posudku č. XX/XXXX. Ďalej požadoval, aby boli z tržieb za
roky XXXX, XXXX a Y. - U. XXXX odpočítané aj náklady (splátky) navrhovateľa za lízingové zmluvy
č. XXXXXX a č. XXXXXX. V podaní ďalej uviedol že navrhovateľ požadoval aj náhradu ušlého zisku,
pričom ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti krozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk
sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Za ušlý zisk nie je
možné považovať zostatok z tržieb navrhovateľa po odpočítaní nákladov na prevádzku autoumyvárne,

ale len tzv. čistý zisk, t.j. to, čo navrhovateľovi zostalo aj po odpočítaní nákladov (splátok) navrhovateľa
za lízingové zmluvy príp. jeho ďalších nákladov.
J..J..T.T.,znalec,ktorý sapodieľalnavypracovaníZnaleckéhoposudkuč.XX/XXXX,aktorývypracoval
Doplnenie č. 1 k Znaleckému posudku č. XX/XXXX, sa písomne vyjadril k námietkam zo strany odporcu.
Vo svojom podaní uviedol, že výška prevádzkových nákladov za jednotlivé roky: časť roka XXXX, rok

XXXX a XXXX bola prevzatá z účtovníctva. Tieto náklady boli spriemerované a použité v znaleckom
posudku za sledované obdobie, t.j. za 11 mesiacov 10 dní. Ak by aj boli prevádzkové náklady počítané
samostatne za jednotlivé roky, ovplyvnilo vy to výsledok len v minimálnej miere, t.j. v rozsahu od 5 do 10
%, čo vzhľadom na žalovanú sumu 61.442, 44 € nemá žiadny vplyv. Ďalej uviedol, že celková škoda, ku
ktorej v znaleckom posudku došli je 42.302,34 € + 43.819,06 € + 75.804,64 € = 161.926, 04€, ak by aj
odpočítali od tejto sumy lízingové splátky, tak ako to požaduje odporca, čo predstavuje sumu 43.819,06

€, bola by celková škoda bez týchto lízingových splátok 118.106,98 €. Okrem toho sa vyjadril, že trvá
na tom, že v znaleckom posudku výšku škody vypočítali správne, a že bolo správne zahrnúť do výšky
škody aj lízingové splátky.

Svedok N.. H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. X, L., konateľ spoločnosti CM-CENTRUM, s.r.o., so

sídlom Sasinkova 1069/7, Piešťany, ktorá vypracovala Znalecký posudok č. XX/XXXX, na pojednávaní
nariadenom na deň XX.XX.XXXX uviedol, že Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný
na základe oslovenia právnickej kancelárie. Pri vypracovaní posudku vychádzali predovšetkým z
účtovníctva a z ďalších materiálov dodaných objednávateľom, ktoré sú vymenované v znaleckom
posudku, pričom postupovali v zmysle vyhlášky a v zmysle metodiky. Na základe toho výšku škody

spočívajúcu vo zvýšení cien stavebného materiálu, stavebných prác a technológie vyčíslili v sume
42.302,34 €, výšku škody, ktorá vznikla nerealizovaním lízingových zmlúv na dodávku technológie
stavebných prác a materiálu v čase, kedy mali byť realizované vo výške 43.819,06 € a výšku ušlého
zisku zadávateľa (navrhovateľa) vo výške 75.804,64 €, pričom pri určení ušlého zisku vychádzali z
predikcie hrubých výnosov a hrubých nákladov a vychádzali z účtovníctva navrhovateľa od začiatku

jeho podnikania až do času, kým nebola podaná žaloba na súd. Pri vyčíslení škody, ktorá vznikla
dôsledkom zvýšenia cien stavebného materiálu a stavebných prác, vychádzali z cenových ponúk, ktoré
mal navrhovateľ a následne z realizácie, ktorá bola reálne uskutočnená. Pri stanovovaní výšky škody,
ktorá vznikla nerealizovaním lízingových zmlúv vychádzali z toho, že lízing navrhovateľa by dôsledkom
nerealizovania lízingových zmlúv mal skončiť o rok skôr. Tento lízing sa nesprávnym úradným postupom

o rok predlžil. Pri určovaní výšky škody vychádzali z lízingových zmlúv a z realizácie platieb. Pokiaľ ide
o ušlý zisk, sledované obdobie bolo od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Všetky dotknuté orgány sa mali
vyjadriťdo10dnínazákladeoznámeniamiestnehoúraduozačatíkonaniaatospojenéúzemnékonanie
so stavebným konaním. Navrhovateľ prevzal oznámenie dňa XX.XX.XXXX. Pri výpočte mesačných
nákladov na prevádzku autoumyvárne vychádzali z účtovníctva navrhovateľa a materiálov dodaných

materiálov navrhovateľom.

Svedok J.. T. T., ktorý pracoval na Znaleckom posudku č. XX/XXXX a vypracoval aj Doplnenie č.
X k Znaleckému posudku č. X a ako aj odpovede na otázky č. 2 a 3 na základe podania odporcu,
ktorým sa odporca vyjadril k doplneniu č. X k Znaleckému posudku č. X, v rámci svojho výsluchu na

pojednávaní nariadenom na deň XX.XX.XXXX uviedol, že bol spoluautorom vypracovania znaleckého
posudku, predmetom ktorého bolo určenie výšky škody a ušlého zisku, výsledok je uvedený v
znaleckom posudku a jeho doplnení. Lízingové splátky zohľadnili pri určení výšky škody takže pri
ušlom zisku ich už nezohľadňovali, náklady a tržby spriemerovali, zobrali teda priemer a opreli sa
o účtovníctvo navrhovateľa. Ohľadne určenia obdobia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uviedol, že

súčasťou znaleckého posudku je aj rozhodnutie Mestskej časti G. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo
doručené dňa XX.XX.XXXX, na to uplatnili lehotu 10 dní, v ktorej bolo treba podať námietky.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 6Co 269/10-134
ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v

časti o zaplatenie

V konaní bolo preukázané, že v prejednávanej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to tým,
že stavebný úrad napriek tomu, že mal k dispozícii všetky podklady pre vydanie stavebného povolenia
na predmetnú stavbu, stavebné povolenie nevydal, bez právneho základu vyzval navrhovateľa na

doloženie stanoviska starostu Mestskej časti Bratislava G. k umiestneneiu stavby, hoci v Oznámení o
začatí konania z XX.X. XXXX uviedol, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný
podklad pre jeho posúdenie. Nesprávnosť postupu prostupňového stavebného úradu konštatoval i
Krajský stavebný úrad v X. v rozhodnutí zo dňa XX.XX. XXXX, ktorým bolo zrušené rozhodnutie
MestskejčastiBratislava-G.(ktorýmbolostavebnékonaniezastavené),pričomvodvolacomkonaníbolo

zistené, že požadovaný doklad nie je potrebný pre pokračovanie v stavebnom konaní. Uvedený postup
stavebného úradu teda napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle §9 zák.č. 514/2003 Z.z.

V zmysle intencií Krajského súdu v Bratislave bolo úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie
za účelom zistenia výšky škody, pričom bolo poukázané na tú skutočnosť, že že aj keby bolo

vydané stavebné povolenie v navrhovateľom predpokladanom termíne, stavbu je možné užívať až na
základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo v predmetnej veci vydané XX.X. XXXX a
právoplatnosť nadobudlo XX.X. XXXX.V danom prípade bolo stavebné povolenie vydané dňa XX.XX. XXXX a právoplatné sa stalo dňa XX.XX.
XXXX.

Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa XX.X. XXXX a právoplatnosť nadobudlo dňa XX.X. XXXX.

Doba odo dňa právoplatnosti stavebného povolenie do dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
predatavuje v danom prípade 164 dní.

Súd bol toho názoru, že keby aj bolo rozhodnutie (stavebné povolenie) vydané včas, tak do dňa
právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia by prešlo 164 dní.

V znaleckom posudku, ktorý dala vypracovať strana navrhovateľa a ktorý súd vyhodnotil ako listinný
dôkaz, bolo rozhodné obdobie určené dobou XX.XX. XXXX - XX.XX. XXXX t.j. 11 mesiacov a 10 dní čo
predstavuje celkom 347 dní. Vzhľadom na to, že stavbu je možné užívať až na základe právoplatného

kolaudačného rozhodnutia, je potrebné od doby určenej v znaleckom posudku - 347 dní- odpočítať dobu
164 dní (doba za ktorú sa vydalo kolaudačné rozhodnutie), čo predstavuje 183 dní.

Súd navrhovateľovi nepriznal výšku škody spočívajúcu vo zvýšení cien materiálu a stavebných prác
ako i vo zvýšení cien za dodávku umývacej linky (vyčíslenú na sumu 42.302,34 €), pretože v čase

uzavretia pôvodnej zmluvy o dielo nebolo vydané stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie. Išlo
teda o podnikateľské riziko a bolo na slobodnej vôli navrhovateľa, aby zvážil všetky riziká. Takisto ako
podnikateľské riziko, súd vyhodnotil aj nerealizáciu leasingových zmlúv v celkovej výške 43.819,06 €.

Súd priznal len ušlý zisk, pričom vychádzal z toho, čo poškodený mohol získať, nebyť udalosti.

Poškodený v dôsledku tejto udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré by sa dalo
očakávať pri riadnom behu udalostí. Ušlým ziskom je buď skutočne ušlý zisk alebo náhrada zisku
dosahovanéhospravidlavpoctivomobchodnomstykuzapodmienokobdobnýchpodmienkamporušenej
zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Pri určovaní výšky ušlého zisku, súd vychádzal zo sumy uvedenej v znaleckom posudku 75.804,-
€, pričom rozhodné obdobie bolo určené od XX.XX.XXXX (X.X.XXXX doručené rozhodnutie MČ
Bratislava G. zo dňa XX.X.XXXX + 10 dňová lehota na podanie námietok) do XX.X.XXXX-právoplatnosť
kolaudačného rozhodnutia). Ušlý zisk uvedený v tomto posudku predstavuje sumu za 347 dní.

Nakoľko navrhovateľ mohol stavbu užívať až na základe právoplatného kolaudačného rozhodnutia, tak
aj ušlý zisk treba počítať za 183 dní (347 dní určených podľa znaleckého posudku mínus 164 dní-doba,
ktorá uplynula od vydania stavebného povolenia do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia). Takto
vypočítaná náhrada škody predstavuje celkovo sumu 39 977,32 € (75 804: 347= 218,45 ( 1 deň) x 183
dní = 39 977,32 €).

Navrhovateľ si uplatňoval náhradu škody v celkovej výške 61.442,44 €. Vzhľadom na to, že súd priznal
navrhovateľovi nárok na náhradu škody v sume 39.977,32 €- súd návrh v časti o zaplatenie 21.465,12
€ zamietol.

Nakoľko odporca bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku a to v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, súd ho zaviazal i na zaplatenie úrokov
z omeškania odo dňa XX.X.XXXX, tak ak boli uplatnené v návrhu na začatie konania t.j odo dňa
nasledujúceho pod ni doručenia oznámenia Ministerstva výstavy a regionálneho rozvoja SR o neuznaní
nároku na náhradu škody pri predbežnom prerokovaní.

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v súlade s ust. § 151
ods. 3 O.s..p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona(§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).