Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, February 23, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/152/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115224775
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115224775.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu
JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, právne zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná 61, Prešov, proti žalovanému:
1/ B. B., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s
r.o., Kováčska 21, Košice, 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,

Bratislava, právne zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/
A, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č.k. 24C/240/2015-67 zo dňa 22.08.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa uznesenie vo výroku o trovách konania žalovaného v 2. rade tak, že žalovanému v 2. rade sa
náhrada trov prvoinštančného konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznáva.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie voči
žalovanému v 2. rade zastavil. Žalovanému v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že v podaní doručenom súdu dňa 13.09.2016 žalobca uviedol, že berie žalobu
voči žalovanému v 2.rade späť, pričom dôvodom jeho späťvzatia je rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo
301/2012 zo dňa 31.03.2016.

4. Žalobca ako žalovaného v 2.rade uviedol Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group
pretože žalovaný v 1.rade mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlapráveužalovanéhov2.rade.VrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 20.04.2011 sp.zn. 4Cdo 168/2009, je rozobratá otázka pasívnej legitimácie poisťovne
v obdobnom prípade, kde bolo uvedené, že plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje na nárok na náhradu nemajetkovej
ujmyvyplývajúcejz§13ods.2Občianskehozákonníka,atedanemôževystupovaťvkonaníakožalobca
v2.rade.Tvrdeniežalobcu,ženiejemožnésúhlasiťstým,žežalobabolapodanáneoprávnene,nakoľko
rozhodnutie, ktoré má význam pre toto konanie bolo vydané NS SR až v roku 2016 (31.03.2016), je
irelevantné, nakoľko najvyšší súd sa podobným prípadom už zaoberal, a už v čase podania žaloby bolo
zrejmé, že poisťovňa nie je subjektom, ktorý by bol v obdobných prípadoch pasívne legitimovaným a

bolo by ju možné žalovať.5. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalobca nesprávne označil ako pasívne legitimovaného v
2.rade Komunálnu poisťovňu, a.s. Vienna Insurance Group a teda žaloba bola voči nemu podaná
neoprávnene. Týmto konaním spôsobil žalobca aj to, že bolo potrebné konanie v časti voči žalovanému

v 2.rade zastaviť, a teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP je povinný nahradiť trovy konania žalovanému v
2.rade, ktorých náhrada bola priznaná v rozsahu 100%.

6. Proti uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania žalovaného v 2. rade podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu nejednotnej rozhodovacej praxe súdov a vydaniu rozhodnutia NS
SR z marca 2016. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že pasívna legitimácia žalovaného 2/ nie
je daná. Po späťvzatí žaloby sa rozhodovacia prax ustálila na tom, že pasívna legitimácia poisťovne je
daná. V predmetnej veci sú nepochybne dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalovanému 2/ náhradu trov
konania neprizná.

7. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s odvolaním žalobcu sa v plnom
rozsahu stotožňuje. Súdnou praxou nie je ustálené, či má byť nemajetková ujma krytá z povinného
zmluvného poistenia.

8. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril

9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia

pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Žalobca podaním vzal žalobu voči žalovanému 2/ späť z dôvodu vydania rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/301/2012 zo dňa 31.03.2016. Týmto procesným úkonom žalobca zavinil zastavenie konania proti

žalovanému 2/, preto mu v zmysle § 256 ods. 1 vznikla povinnosť náhrady trov konania žalovanému 2/.

13. Použitie ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania
azodpovednostizazavinenie,pretožemádopadnatoho,ktobymalinakprávonanáhradutrovkonania.
Aplikácia ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie

práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

14. Aplikácia § 257 CSP je možná v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov
hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na stranách
sporu. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu

a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom.

15. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci vzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP vyznievajúcich v prospech žalobcu.

16. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je v prvom rade povaha predmetného konania, v ktorom sa
žalobca na základe žaloby doručenej súdu dňa 29.09.2015 domáha náhrady nemajetkovej ujmy. Nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v súdnom konaní z dôvodu smrti jeho dcéry spôsobenej
protiprávnym konaním žalovaného 1/ (dopravná nehoda), ktorý mal uzatvorené poistenie zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/.

17. Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj stav rozhodovacej praxe. Je potrebné prisvedčiť
tvrdeniu žalobcu, že rozhodovaciu prax v otázke pasívnej legitimácie poisťovne vo veciach náhradynemajetkovej ujmy nie je možné označiť za jednotnú. V minulých rokoch bolo možné vysledovať
takmer zastabilizovanú aplikačnú prax súdov so záverom, že poisťovne nemajú pasívnu legitimáciu
v sporoch o nemajetkovú ujmu (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky so sp. zn.

4Cdo 168/2009 zo dňa 20. 04.2011). Zásadný zlom nastal po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-22/12 Haasová proti Rastislavovi Petríkovi a Blanke Holingovej zo dňa 24.10.2013. V rovnakom
období Súdny dvor EÚ vyhlásil rozsudok vo veci C-277/12 Vitalijs Drozdovs proti Baltikums AAS zo
dňa 24.10.2013. Aplikačná prax vo svetle vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ začína
intenzívnejšie konfrontovať doterajší názor s názorom o existencii pasívnej legitimácie poisťovní v

sporoch o náhradu nemajetkovej ujmy. Ústavný súd SR odmieta sťažnosti poisťovní a podporuje
eurokonformný výklad zákona o povinnom zmluvnom poistení (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR
so sp. zn. III. ÚS 645/2015, rozhodnutie Ústavného súdu SR so sp. zn. III. 666/2016). Samotný odvolací
súd sa pri svojej rozhodovacej činnosti odkláňa od názorov o absencii pasívnej vecnej legitimácie
poisťovní (porovn. napr. rozhodnutie KS PO vo veci 6Co/230/2015 zo dňa 21.09.2016). Odvolací
súd zároveň príkladmo poukazuje na závery vyslovené v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 20Co/183/2014 zo dňa 26.05.2015: „Odvolací súd zastáva názor, že je daný právny nárok proti
poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia, pretože povinné zmluvné poistenie kryje aj náhradu
škody na zdraví.
Náhrada ujmy je ako terminus technicus v súkromnom práve určitá anomália. Principiálne ide o škodu,
a to buď majetkovú alebo nemajetkovú.

Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je
preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví.
Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v
emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Je plne opodstatnený
záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb.

Odvolacísúdrovnakoakoprvostupňovýsúdnemalpochybnostioutrpenížalobcovvsúvislostisostratou
života ich syna a brata, nemal žiadne pochybnosti o existencii ujmy na zdraví, ktorú treba považovať
za nemateriálnu škodu na zdraví.
Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy
za stratu života je upravená v inej časti kódexu Prvá časť druhá hlava ako náhrada škody (šiesta časť

druhá hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu, ako nemateriálnu.
Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto
náhradu vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu
na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada
nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka.
Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný
výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Iný výklad je podľa názoru
odvolacieho súdu treba hodnotiť ako nadmerne formalistický, v dôsledku ktorého sa neprípustne
zasahujedosystematikyinštitútuškodyobsiahnutejvObčianskomzákonníkuavosobitnýchpredpisoch.

Za stavu, že právo umožňuje žalobcovi požadovať náhradu nemajetkovej ujmy je dôvodný záver, že
takáto náhrada nemajetkovej ujmy musí byť likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Právna
úprava, ktorá by tomuto odporovala bráni naplneniu cieľa vyššie uvedených smerníc Európskej únie a
takáto právna úprava sa nesmie použiť (Simmenthal C-106-77).
Ak Slovenská republika má uregulovanú náhradu nemajetkovej škody (ujmy), potom vo svetle rozsudku

Súdneho dvora musí poistné krytie dopadať aj na takúto ujmu.
Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti poukazuje na Smernicu Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 a je
bez pochybností zrejmé, že cieľom spomínanej smernice je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel
umožňovalo všetkým spolujazdcom, obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie
za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z

prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok
Súdneho dvora C-537/03, body 27 a 28).
Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov
je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa jednak škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Citovaný právny
predpis výslovne nevylučuje náhradu nemajetkovej ujmy, keď v tejto súvislosti je potrebné vychádzať z

extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na
zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode.Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje,
že ak sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma, majú nahradiť podľa uplatniteľného
vnútroštátneho práva, žeby sa mali vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).

Keďžezodpovednosťpoisteného,ktorávyplývaz§11anasl.Občianskehozákonníkavzniklanazáklade
dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje, že na túto zodpovednosť sa
nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú uvedené smernice
(bod 57 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).
Ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej nehody požadovať náhradu

utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným poistením motorového vozidla.
Účastníkom tohto poistného vzťahu je žalovaný (poisťovňa) v 2/ rade a z toho vyplýva dôvodnosť jej
pasívnej legitimácie v prebiehajúcom konaní. Treba zdôrazniť, že unijné právo vzťahy ohľadne náhrady
škody nereguluje. Harmonizácia sa týka až následného poistného krytia náhrady utrpenej nemajetkovej
ujmy, ak ju vnútroštátne právo priznáva.
Zmyslom a cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

je pokryť z poistenia náhradu ujmy v najširšom význame slova. Riziko vzniku škôd pri prevádzke
dopravných prostriedkov je vysoké a nie je opodstatnené obmedzovať poistné plnenie a prenášať ho na
osoby, ktoré práve za účelom nepredvídateľných situácií sú povinne zmluvne poistené, vrátane vodičov
(porov. NS SR 3Cdo 228/2012).“

18. Naviac žalovaný 2/ je obchodnou spoločnosťou so stabilným zázemím na trhu a nepriznanie mu
náhrady trov konania nie je spôsobilé ohroziť riadny chod spoločnosti, jej ďalšiu podnikateľskú činnosť.

19. Žalovanému 2/ síce voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1
CSP, odvolací súd však vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257

dospel k záveru, že žalobcu nie je spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania žalovanému 2/.

20. Za tohto stavu odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozhodnutie v napadnutom rozsahu
tak, že žalovanému 2/ voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

21.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP
a § 257 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, avšak vzhľadom na skutočnosť, že k zmene
napadnutého rozhodnutia došlo len s poukazom na potrebu aplikácie ust. § 257 CSP, ktorá závisí od
úvahy súdu, spravodlivému usporiadaniu veci zodpovedá rozhodnutie o trovách odvolacieho konania,
ktorým sa náhrada trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným 2/ nepriznáva.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).