Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315010111
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5315010111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Adriany

Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 4. júla 2017 prejednal odvolanie
podané obžalovaným B. O., nar. X.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 2T/39/2015-139
zo dňa 9.8.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, č.k.
2T/39/2015-139 zo dňa 9.8.2016.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný B. O., nar. X.X.XXXX v E., trvale bytom I., W. XXX,
okres E.,

u z n á v a s a vi n n ý m , ž e :

dňa 09.11.2014 v čase okolo 20.00 h v obchodnom dome Tesco, na ul. R. Jašíka 555, Turzovka, okres
Čadca, zobral z regála 1 ks holiaceho strojčeka zn. Gillete Mach 3 a jedno balenie dámskych bielych

ponožiek, ktorý tovar si ukryl pod bundu a takto prešiel priestorom pokladní bez jeho zaplatenia, na
čo bol po prejdení priestorom pokladní za pokladničnou zónou zadržaný pracovníkom strážnej služby,
čím odcudzením tovaru spôsobil spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Bratislava, IČO: 31 321 828
škodu v sume 14,99 €, pričom uvedeného skutku sa dopustil po tom, čo bol dňa 14.10.2014 právoplatne
postihnutý pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
kedy mu bola uložená Okresným úradom Čadca v rozkaznom konaní č. PS 586/2014 pokuta v sume
35,- € pre spáchanie drobnej krádeže tovaru v obchodnom dome Tesco Turzovka dňa 24.08.2014,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného B. O. na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č.k. 2T/39/2015-139 z 9.8.2016, bol obžalovaný B. O. uznaný
vinným, že:

„dňa 9.11.2014 v čase okolo 20.00 h. v obchodnom dome Tesco, na ul. R. Jašíka 555, Turzovka, okres
Čadca, zobral z regála 1 ks holiaceho strojčeka zn. Gillete Mach 3 a jedno balenie dámskych bielych
ponožiek, ktorý tovar si ukryl pod bundu a takto prešiel priestorom pokladní bez jeho zaplatenia, na čo
bol po prejdení priestorov pokladní za pokladničnou zónou zadržaný pracovníkom strážnej služby, čím
odcudzením tovaru spôsobil spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Bratislava, IČO: 31 321 828 škodu

v sume 14,99 Eur, pričom uvedeného skutku sa dopustil po tom, čo bol dňa 14.10.2014 právoplatne
postihnutý pre spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
kedy mu bola uložená Okresným úradom Čadca v rozkaznom konaní č. PS 586/2014 pokuta v sume
34,- Eur pre spáchanie drobnej krádeže tovaru v obchodnom dome Tesco Turzovka dňa 24.8.2014 a
tiež po tom, čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp.zn. 2T 94/12 zo dňa 17.4.2013,

právoplatným dňa 30.4.2013 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák.
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu v trvaní dva roky“,

čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa

§ 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9.8.2016 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, po vysvetlení

významu rozsudku a po poučení o opravných prostriedkoch uviedol obžalovaný, že sa nevyjadruje a
prokurátor uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie.

Dňa 23.8.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie obžalovaného B. O. podané
prostredníctvom ustanoveného obhajcu, ktorý odvolanie odôvodnil nasledovne:

„I.
S predmetným rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. 2T/39/2015 zo dňa 09.08.2016 nesúhlasím a
preto proti nemu podávam odvolanie v zmysle § 306 a nasl. Tr. por. v zákonom stanovenej lehote

podľa § 309 ods. 1 Tr. por.
II.
Odvolanie podávam proti výroku o vine ako i proti výroku o uložení trestu. Uložený trest pokladám
za neprimerane prísny. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2016 môj obhajca v rámci
záverečnej reči poukázal a navrhoval uloženie mi podmienečného trestu vzhľadom k tej skutočnosti,

že som v čase spáchania skutku, ktorý sa mi kládol za vinu, trpel duševnou poruchou, pričom takýto
podmienečný trest pokladal za primeraný a postačujúci na prevýchovu a nápravu mojej osoby. Zároveň
navrhol súdu, aby mi popri podmienečnom trestu uložil i ochranné opatrenie, a to ochranné liečenie
ambulantnou formou, nakoľko ústavné liečenie, s poukazom na závery vypracovaného znaleckého
posudku, nie je potrebné. Prvostupňový súd pri ukladaní trestu nevzal do úvahy môj duševný stav,

ktorý som mal pred, v čase ako i teraz po spáchaní skutku a to moju duševnú poruchu - mentálnu
retardáciu ľahkého stupňa a disociálnu poruchu osobnosti, v dôsledku ktorej by sa malo moje správanie
a konanie hodnotiť nie tak prísne, malo by sa prihliadať na moje mentálne nedostatky. Podotýkam,
že v danom prípade nebola spôsobená žiadna škoda, teda nedošlo k porušeniu, či ohrozeniu záujmu
chráneného trestným zákonom, s poukazom na výpoveď poškodenej I. Z. - manažérky predajne SM

Tesco v Turzovke. Jediným svedkom skutku bol Q. Q., ktorý v čase spáchania skutku vykonával SBS
službu v priestoroch, v ktorých malo dôjsť ku spáchaniu uvedeného skutku. Samotný prvostupňový
súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.08.2016 konštatoval, že pochybnosti vznikajú ohľadom
tej skutočnosti, či som bol vyššie uvedeným pracovníkom SBS služby vyzvaný na zaplatenie pred
pokladničnou zónou alebo až za pokladničnou zónou, teda či bolo zasiahnuté do mojich základných

práv a slobôd alebo nie. Ako som uviedol v podanom odpore, uvedeným SBS pracovníkom som bolvyzvaný na predloženie všetkých vecí, ktoré mám pri sebe ešte pred pokladničnou zónou a veci, resp.
tovar, ktorý som mal pri sebe som chcel zaplatiť, avšak uvedeným konaním zo strany SBS pracovníka
mi riadne zaplatenie tovaru bolo znemožnené. Podotýkam, že v trestnom práve platí základná zásada

in dubio pro reo, čo znamená v pochybnostiach v prospech veci, t. j. v prospech obvineného. Pokiaľ
v prejednávanej trestnej veci vzniknú pochybnosti o otázke viny, teda či obvinený, resp. obžalovaný
spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, ktoré nemožno rozptýliť dôkazmi, obžalovaného nemožno
odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech a spod obžaloby ho oslobodiť. Napriek tomu, že len vyššie
uvedený svedok SBS pracovník pán Q. tvrdil, že ma vyzval na zaplatenie až za pokladničnou zónou a

nik iný to nevie potvrdiť, mám za to, že táto výpoveď nemôže byť dôkazom nasvedčujúcim spáchanie
skutku z mojej strany. Poukazujem, že v danom prípade absentuje i subjektívna stránka trestného činu
a to úmysel z mojej strany, pretože tovar, ktorý mi pracovník SBS služby a príslušníci PZ našli som chcel
kúpiť a za tento riadne zaplatiť. V dôsledku nenaplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty trestného
činu, nemožno skutok hodnotiť ako trestný čin. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mám za to,
že rozsudok Okresného súdu v Čadci č. 2T/39/2015 zo dňa 09.08.2016 je nesprávny a nezákonný a

preto tento žiadam zrušiť. Nakoľko nedisponujem písomným vyhotovením rozsudku, po jeho doručení
doplním podané odvolanie o ďalšie skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku“.

V ďalšej časti odvolateľ cituje zákonné ustanovenia (§ 306 ods. 1 Tr. por. až 322 ods. 1 Tr. por.) a
navrhuje, aby Krajský súd v Žiline ako súd odvolací rozsudok Okresného súdu v Čadci č. 2T/39/2015

zo dňa 9.8.2016 zrušil v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), b), c), e) Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové rozhodnutie podľa § 322 ods. 1 Tr. por.

Dňa 24.8.2016 bolo súdu prvého stupňa doručené ďalšie odvolanie obžalovaného B. O. podané v
tomto prípade obhajcom zvoleným matkou obžalovaného, ktorý odôvodnil odvolanie ďalším písomným

podaním, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 2.11.2016, pričom v odvolaní argumentuje v
podstatnom nasledovne:

„V predmetnej veci súd ustálil, že som vinný zo spáchania predmetného trestného činu krádeže na
skutkovom základe založeného na výpovedi svedka Q. Q., z ktorého vyplýva, že ten si ma mal dňa

09.11.2014 v OD Tesco v meste Turzovka približne okolo 20.00 hod. všimnúť ako prechádzam okolo
regálov v predajni a mám na bunde v zadnej časti hrb. W. M. Q. mal okolo pokladne prejsť a počkať
za zónou, kde sa tovar platí. Následne som mal okolo pokladne prejsť ja bez toho, aby som za tovar
zaplatil. Za pokladničnou zónou som mal byť svedkom M. Q. slušne vyzvaný, aby som ukázal, čo
schovávam v bunde. Z dôvodu pohybu ľudí v OD Tesco som mal byť napokon vyzvaný, aby som

svedka M. Q. nasledoval do priestorov kancelárie. Skutočnosti uvádzané svedkom M. Q. dotýkajúce
sa odcudzenia veci poškodenému neboli potvrdené v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom
preukázané a potvrdené v rámci dokazovania iným dôkazom. Zo zápisnice o mojom výsluchu z OO PZ
Turzovka zo dňa 27.01.2015 ako i zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 09.08.2016 vyplýva, že
som v predmetnej veci využil svoje právo odoprieť vypovedať a nevypovedal som. Napriek uvedenému

však z môjho odporu proti trestnému rozkazu Okresného súdu Čadca zo dňa 16.04.2015, ktorý som
spísal dňa 09.10.2015 a osobne podal na súde dňa 12.10.2015 vyplýva, že sa nestotožňujem s tým,
čo sa mi v danom trestnom rozkaze kladie za vinu, z dôvodu, že som sa skutku nedopustil a cítim sa
byť nevinný. V odpore potom ďalej popisujem zásadné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujem svoju
nevinu, spočívajúcu najmä v tom, že ma pred pokladňou, v časti vyhradenej pre nakupovanie, vyzvali

mne neznáme osoby, aby som šiel s nimi, pričom tieto mi ďalej neumožnili (oproti iným zákazníkom
prítomným v časti predajne vyhradenej pre nakupovanie), aby som pokračoval v nákupe a riadne za
tovar zaplatil. Rovnako v odpore uvádzam, že som nemal úmysel kradnúť ale za tovar riadne zaplatiť.
Za situácie, kedy je odsudzujúce rozhodnutie súdu založené na skutkových okolnostiach vyplývajúcich
z usvedčujúcej výpovede svedka M. Q., ktoré rozporujem vo svojom odpore zo dňa 09.10.2015,

nemožno bez náležitého doplnenia dokazovania vykonaním ďalších dôkazov spoľahlivo považovať
takto vytvorený skutkový stav ako za objektívne zistený. Súd v každej trestnej veci vo všeobecnosti
je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,
a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Je potrebné s rovnakou starostlivosťou objasňovať
okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, aby bolo možné

vyniesť spravodlivé rozhodnutie. Mám za to, že orgány činné v trestnom konaní v mojej trestnej veci
od počiatku nevyvinuli dostatočné úsilie pri objasňovaní okolností svedčiacich či už o mojej vine alebo
nevine (viď nezabezpečenie svedkov na mieste činu alebo kamerového videozáznamu poškodeného
privolanou hliadkou PZ), v dôsledku čoho však s odstupom času došlo k zmareniu niektorých zásadnýchdôkazov a ďalšie takéto dôkazy nie je možné dostatočne v konaní zabezpečiť. Podľa § 322 ods. 3
prvá veta TP, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na
poklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi

vykonanýmipredodvolacímsúdom.Podľa§285písm.a)TPsúdoslobodíobžalovanéhospodobžaloby,
ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Prihliadajúc na vyššie zmienenú
nemožnosť súdu nevyhnutne pristúpiť k objektivizácii dôkaznej situácie vykonaním ďalších relevantných
dôkazov v mojej trestnej veci z dôvodu ich zmarenia mám za to, že na základe doposiaľ zisteného
skutkového stavu nie je možné zo strany súdu dospieť k odsudzujúcemu rozhodnutiu bez toho, aby

takéto rozhodnutie súdu nevzbudzovalo dôvodné pochybnosti v otázke preukázania mojej viny, a
preto v týchto zásadných pochybnostiach dotýkajúcich sa preukázania mojej viny na spáchaní skutku
uvedeného rozsudku prvostupňového súdu žiadam odvolací súd, aby v mojej veci v zmysle § 322 ods.
3 prvá veta TP sám rozhodol a to oslobodzujúcim rozsudkom podľa § 285 písm. a) TP“.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k dôvodom odvolania obžalovaného B. O..

Po splnení zákonom stanovených podmienok (§ 293 ods. 5 Tr. por.) krajský súd vykonal verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného B. O.. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom
prokurátorka s poukazom na výsledky doplneného dokazovania navrhla odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a uznať obžalovaného vinným z trestného činu podľa § 212 ods. 2 písm. f)

Tr. zák. a uložiť mu primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody. Obhajca obžalovaného navrhol
obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Ak by tento návrh krajský súd neakceptoval, žiadal prehodnotiť
výšku uloženého trestu, vzhľadom na rozumovú vyspelosť obžalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.

por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., odvolanie spĺňa
náležitosti § 311 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k
späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316
Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom
konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám,

ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového
súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom
dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových
zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa
v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný B. O. založil odvolanie na námietkach proti skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa. Zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní z 9.8.2016 (č.l. 134-138) vyplýva, že obžalovaný B. O. prehlásil,
že je nevinný, k výpovedi svedka Q. Q., ktorý ho zo spáchania skutku usvedčoval, uviedol, že to

vôbec nie je pravda, ale v rámci záverečných rečí obhajca obžalovaného nenamietal skutkové a právne
závery obžaloby, ale žiadal, aby súd pri ukladaní trestu a jeho výmery zobral do úvahy skutočnosť, že
obžalovaný bol v čase skutku duševné chorý, trpel duševnou poruchou. Obžalovaný sa v záverečnej
reči vyjadril tak, že súhlasí s tým, čo predniesla obhajoba. Postoj obžalovaného B. O. v rámci jeho
obhajoby prezentovanej v prebiehajúcom konaní je potom kontroverzný, pretože v priebehu hlavného

pojednávania prostredníctvom obhajcov nenamietal skutkové a právne závery obžaloby, tieto namietal
v dôvodoch odvolania podaného rovnako prostredníctvom jeho obhajcov.Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa v čase svojho rozhodovania sa riadne vysporiadal so
všetkými relevantnými, skutkovými okolnosťami veci a zaujal právne stanovisko zodpovedajúce stavu
veci a zákonu, pričom nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom

súde.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne, a dospel k logicky
odôvodneným skutkovým zisteniam.

Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania
žalovaného skutku a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v
dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je

nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti
skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov

vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od
skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Až následne z uvedených
skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom posúdení skutku, resp. o inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah rozhodol
a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery.

Pri hodnotení svedeckej výpovede sa zásadne vychádza z toho, že svedok po poučení o význame a
dôležitosti svedeckej výpovede, následnom zložení prísahy v konaní pred súdom, hovorí pravdu, pokiaľ
nie je procesne účinnými dôkazmi preukázaný opak. V predmetnej trestnej veci nezistil odvolací súd
absolútne žiadny dôvod, ktorým by bolo relevantným spôsobom spochybnené svedectvo svedka Q.
Q., ktorý podrobne popísal okolnosti, za ktorých obžalovaný spáchal skutok a podporne jeho výpoveď

potvrdzujú svedkovia X. O. a V. S.. Z vyšetrovacieho a súdneho spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti,
ktorébymohličoilennasvedčovaťookolnostiach,ktorébybolimotívomprekrivúvýpoveďsvedkaQ.Q..

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12
Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, a dospel k logicky odôvodneným skutkovým
zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len
preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim
výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle
uvedeného ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho

presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy
hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktorémali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si ale odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si
neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne

záväzných právnych predpisov.

Plynutie času po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa, ktorý bol napadnutý odvolaním
obžalovaného B. O. spôsobilo, že nastali nové právne skutočnosti, ktoré bol krajský súd v rámci
odvolacieho konania preskúmať a následne posúdiť v rámci odvolacieho konania. Krajský súd
poznamenáva, že prvýkrát bolo odvolanie obžalovaného so spisom predložené odvolaciemu súdu

20.2.2017 (č.l. 164 spisu). Spis bol však vrátený súdu prvého stupňa, ako predčasne predložený z
dôvodov, ktoré sú uvedené na č.l. 165 súdneho spisu a odvolanie bolo so spisom následne predložené
druhýkrát odvolaciemu súdu 4.5.2017.

Na verejnom zasadnutí krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním časti spisu Okresného súdu

Čadca sp.zn. 2T/94/2012, a to od písomného vyhotovenia rozsudku z č.l. 104 po č.l. 151 a ďalej
prečítal správu Okresného úradu Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy z 21.6.2017 č. OU-CA-
OVVS-2017/007813-002 a Mesta Turzovka z 21.6.2017 č. R2426/2017//S266/2017 a aktuálny odpis
registra trestov.

Po doplnení dokazovania dospel krajský súd k záveru, že odvolaním obžalovaného napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť, i keď zo zásadne iných dôvodov, ako sú uvádzané v
odvolaniach obžalovaného a nahradiť ho vlastným rozhodnutím. Podľa názoru krajského súdu v čase
jeho rozhodovania, a to v podstate už od 30.4.2017 existovali nové skutočnosti, ktoré odvolaním neboli
vytýkané, ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Zo spisu Okresného súdu Čadca vyplýva, že rozsudkom, č.k. 2T/94/2012-104 zo 17.4.2013, bol B. O.
uznaný vinným, že:

„dňa 16.3.2012 asi o 19.30 hod. vo vestibule železničnej stanice v Turzovke, okr. Čadca, prišiel k X. E. a

bez slova mu z vnútorného vrecka bundy vytiahol 1 ks 20 eurovej bankovky, ktorú si schoval do vrecka
nohavíc a odišiel preč, čím mu spôsobil škodu v sume 20,- Eur a skutku sa dopustil, hoci bol trestným
rozkazom Okresného súdu Čadca sp.zn. 1T/95/2011 z 11.8.2011, právoplatný 9.9.2011, uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák.“,

čím spáchal prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a za to bol odsúdený
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému bol výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložený s určením skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 2 (dva)
roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.4.2013 (č.l. 104 označeného spisu).

Je nesporné, že označené rozhodnutie Okresného súdu Čadca tvorí súčasť skutku popísaného v
skutkovej vete obžaloby, ako aj súčasť skutku popísaného v skutkovej vete odvolaním napadnutého
rozsudku a má svoj význam z hľadiska právnej kvalifikácie konania obžalovaného, keď spĺňa kritéria
recidívy v konaní obžalovaného a následne kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa §

212 ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Z označeného spisu Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/94/2012, ale vyplýva, že po skončení skúšobnej
doby 30.4.2015 súd prvého stupňa nerozhodol v lehotách upravených v § 50 ods. 5 a v § 50 ods. 6 Tr.
zák. o osvedčení, resp. neosvedčení sa obžalovaného B. O. v skúšobnej dobe a obsah spisu Okresného

súdu Čadca, sp.zn. 2T/94/2012, nedáva žiaden podklad pre záver, že na neurobení rozhodnutia podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. mal vinu samotný obžalovaný B. O..
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné
uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadinepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1,
c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.
3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo

d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku
4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa § 50 ods. 6 Tr. zák. rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od
uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom
vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie pre iný trestný čin.

Podľa § 50 ods. 7 Tr. zák. ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má

za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.

Podľa § 128 ods. 6 Tr. zák. odsúdeným sa na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol
právoplatným rozsudkom uznaný za vinného. To neplatí, ak je odsúdenie zahladené.

V čase rozhodovania odvolacím súdom pri aplikácii označených ustanovení hmotného práva trestného
už potom neprichádzalo do úvahy zotrvať na skutkových zisteniach súdu prvého stupňa, ktoré inak v
časejehorozhodovaniabolisprávneaanineprichádzalodoúvahyzotrvaťnaprávnomposúdeníkonania
obžalovaného B. O., ktoré bolo inak v pôvodnom rozsudku súdu prvého stupňa takisto správne.

V rámci dokazovania v odvolacom konaní krajský súd zo správ Okresného úradu Čadca, odbor
všeobecnej vnútornej správy z 21.6.2017 (č.l. 196) a Mesta Turzovka z 21.6.2017 (č.l. 207) zistil, že B.
O. nezaplatil sankciu vo výške 35,- Eur, ktorá mu bola uložená právoplatným a vykonateľným rozkazom
vydaným Okresným úradom Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 22.9.2014 pod č. p. PS
586/2014-Mr.

Na podklade uvedených skutočností potom odvolací súd upravil skutkovú vetu obžaloby pri zachovaní
totožnosti skutku, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného B. O. tak, aby zodpovedala upravenej
skutkovej vete a tieto skutočnosti potom zohľadnil vo výrokovej časti svojho rozsudku.

Zmena skutkových okolností a právnej kvalifikácie konania obžalovaného B. O. bola aj dôvodom pre
nové rozhodnutie odvolacieho súdu o výmere trestu pri zachovaní druhu trestu, ktorý bol obžalovanému
uložený súdom prvého stupňa. Z aktuálneho odpisu registra trestov nevyplynuli žiadne doteraz neznáme
skutočnosti týkajúce sa predchádzajúcich odsúdení obžalovaného B. O.. Pri ukladaní druhu a výmery
trestu krajský súd aplikoval ustanovenia § 34 Tr. zák. a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle

§ 37 písm. m) Tr. zák. (odsúdenia vo veciach Okresného súdu Čadca, sp.zn. 3T/131/11, 2T/35/13)
aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. a v konečnom dôsledku uložil obžalovanému B. O. podľa § 212
ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov. Po splnení podmienok stanovených
§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odvolací súd obžalovaného B. O. na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd zastáva názor, že takto uložený trest obžalovanému B. O. je v súlade so zákonom a zároveň
ho považuje aj za spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.