Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/154/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206037
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: B. W., nar. XX.XX.XXXXX, bytom
E. P. X, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089
01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/89/2016-45 zo dňa 31.05.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťvydaťžalobkynibezdôvodné
obohatenie vo výške 620 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 620 eur
od 22.04.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom určil,
že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2014, uvedená v bode 2.
- administratívne poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so
všetkouadministratívoustýmspojenouvovýške345,95eur(,,administratívnypoplatok“),jeneprijateľná.

Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
620 eur s prísl. a určenia, že administratívny poplatok v zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2014 je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods.

1 až 4, § 53 ods. 1 až 6, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, § 454, § 456 veta prvá, § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka § 4 ods. 8, § 8 ods. 3, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 451 ods. 1, ako aj § 3 ods. 1
Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.zistil,žestranysporuuzavrelidňa23.05.2014Zmluvuospotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX vo výške 700,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému vrátiť úrok vo výške
274,05 eur a administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spolu so všetkou administráciou vo výške 345,95 eur a to všetko do 20.05.2015. RPMN bola stanovená

vo výške 88,57 % a priemerná RPMN v sadzbe 45,02 %. V rovnaký deň strany uzavreli Dohodu o plnení
vsplátkachkvyššieuvedenejúverovejzmluve,podľaktorejsažalobkyňazaviazaladlžnúsumuvovýške
1.320 eur uhradiť v 12. mesačných splátkach po 110 eur s tým, že RPMN bola určená vo výške 266,18
%. Žalobkyňa zaplatila žalovanému celkom sumu 1.320 eur. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, žeúver brala kvôli tomu, že neplatila za byt a dohodu o splátkach musela podpísať a nebola jej daná na
výber voľba, či túto dohodu môže odmietnuť. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie
považoval za spotrebiteľskú.

4. K namietanému naliehavému právnemu záujmu na vyhlásení administratívneho poplatku za
neprijateľný, prvoinštančný súd uviedol, že vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa je potrebné vyhodnotiť, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne
ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela

tento naliehavý právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva
priamo z vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp.zn.
1Co/237/2013). Administratívny poplatok podlieha preskúmavanej právomoci súdu. Podľa názoru súdu
administratívny poplatok, ktorý je uvedený v zmluve, nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenie,
ktorým pri zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok dlžníka

vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Na základe uvedeného teda administratívny poplatok podlieha
prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.

5. Administratívny poplatok je uvedený v bode 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to vo výške 345,95

eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 700 eur, pričom
sa zaviazala vrátiť 1.320 eur. Z toho je zrejmé, že administratívny poplatok tvorí podstatnú časť
odplaty, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému. Súd prvej inštancie tento poplatok vyhodnotil ako
neplatný z dôvodu rozporu s § 39 Občianskeho zákonníka pre obchádzanie zákona. Obchádzanie

zákona videl súd v tom, že dojednanie tak vysokého administratívneho poplatku, prevyšujúceho úrok,
nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi a zároveň spôsobil neúmerne navyšovanie úveru. Samotné dojednanie
administratívneho poplatku protizákonné nebolo a v čase uzavretia úverovej zmluvy právnym predpisom
nebola ani stanovená resp. obmedzená výška úroku pri úveroch. Z rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky je však zrejmé, že dojednanie úrokov v neprimeranej výške bolo a je v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Taktiež výška poplatku je 49,42 % z poskytnutej
čiastky a teda je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s
vypracovaním a uzatvorením zmluvy, a preto je takýto poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu
sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd bol názoru, že administratívny poplatok spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto
je neprijateľný. Poukázal aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U
192/2010 zo dňa 03.05.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému

vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery,
ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva,
že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku

predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný
poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd prvej inštancie
poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/42/2012-46, zo dňa 13.09.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Co/219/2013-91, zo dňa 21.08.2014.

6. Prvoinštančný súd tak dospel k záveru, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXzodňa23.05.2014uvedenávbode2,administratívnenákladynavypracovanieauzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 345,95 eur
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

7. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že nemá dôvod neveriť žalobkyni, že spolu so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere musela uzavrieť so žalovaným aj dohodu o plnení v splátkach. Je nelogické, aby
žalobkyňa požiadala o uzavretie takejto dohody, keďže podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere mohla dlh
splatiťdo20.05.2015,ktorýmohlaajpostupnesplácať,pretožejepovinnosťouveriteľaprijaťajčiastočnéplnenie. Takýmto konaním, ak uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podmieňuje uzavretie dohody
o plnení v splátkach, sa žalovaný dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa a nekalej obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa.

8. Tiež konštatoval, že úrok vo výške 39,15 % dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere je v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva,
rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Za právny úkon priečiaci sa dobrým

mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (pozri rozhodnutie NS
SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003). Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera
obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2014
na úrovni 8,11 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 39,15 % ročne uvedená v zmluve podstatne
(skoro pätnásobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch

poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2014. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce
podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď
vyššia ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať
znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne
z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky. Dohodnutá
úroková sadzba je preto v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 39
občianskeho zákonníka neplatná.

9. Prvoinštančný súd tiež vyhodnotil, že zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech

spotrebiteľa. RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška
poplatkov, ktoré sú spojené s úverom, ale aj výška úrokovej sadzby. V zmluve je uvedená RPMN vo
výške 88,57 %. Žalovaný sám vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že do výpočtu RPMN zahrnul
iba administratívny poplatok vo výške 345,95 eur a nie aj úrok vo výške 39,15 % p.a., ktorý vyčíslil
vo výške 274,05 eur. RPMN je preto nižšia, než aká by bola v prípade, ak by do výpočtu žalovaný

zahrnul aj úrokovú sadzbu vo výške 39,15 % p.a. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver
pokladázabezúročnýabezpoplatkov,akvzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. V úverovej zmluve nebola uvedená obligatórna
náležitosť, a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. absencia uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods.

2 písm. c)) je sankcionovaná tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. S poukazom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 uviedol, že Smernica č. 2008/48
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky, preto nedošlo
k nedodržaniu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ.

11. Vzhľadom na to, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 23.05.2014
uzavretej medzi stranami konania je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyňa z poskytnutého úveru
700 eur uhradila sumu 1.320 eur, žalovaný sa na jej úkor obohatil o sumu 620 eur a preto je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať. Súd prvej inštancie ho preto zaviazal na zaplatenie sumy 620 eur.

Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 22.04.2016, t.j. dňom nasledujúcim po doručení žaloby.
Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 620 eur od 22.04.2016 až do zaplatenia.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v

konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O
výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

13. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní tvrdil,
že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP tým, že rozsudok je nedostatočne

odôvodnený, lebo sa súd nevyporiadal s argumentáciou žalovaného, čím mu odňal možnosť konať pred
súdom, rovnako prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti
poukázal na nálezy Ústavného súdu SR a rozsudky ESĽP, ako aj NS SR. K zmluve o spotrebiteľskomúvere č. XXXXXXXXX uviedol, že výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto nie je možné hovoriť o absencii
uvedených údajov. Dlžník však v ten istý deň požiadal o využitie splátkového kalendára, podľa ktorého

sa zaviazal uhradiť dlžnú sumu v 12. mesačných splátkach po 110 eur, vždy k 20. kalendárnemu dňu
v mesiaci, počnúc dňom 20.06.2014. Vzhľadom na dohodu o splátkach sa navýšila RPMN na 266,18
% z pôvodnej 88,57 % v prípade jednorázovej úhrady. Vzorec na výpočet RPMN je jasne a zreteľne
uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Podľa odvolateľa preto súd
prvejinštancienesprávnevyhodnotilúverakobezúročnýabezpoplatkový,lebonebolnaplnenýanijeden

prvok na takéto konštatovanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa nezhoduje s Rozsudkom
Súdneho dvora z 09.11.2016 sp. zn. C-42/15. Ďalej tvrdil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na
preukázanie, v čom spočíva klamlivé uvádzanie RPMN. Keďže Dohodu o plnení v splátkach podpísala
žalovaná na základe slobodnej vôle, považuje ju za platnú. Ďalej uviedol, že úrok nie je odplatou pri
poskytovaní peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením
peňažných prostriedkov. Úrok pritom nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až

po poskytnutí peňažných prostriedkov. V predmetnej spotrebiteľskej zmluve o úvere je odplata vo výške
620 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 88,57 %. Pritom výška priemernej RPMN bola 45,02 %. Výška
odplaty je tak v súlade s nariadením.

14. K administratívnemu poplatku uviedol, že slovenská právna úprava jeho účtovaniu nebráni. Zákon

poplatok za spracovanie zmluvy nielen že pripúšťa, ale aj uvádza. V čase uzavretia zmluvy žiaden
právny predpis nestanovoval maximálne prípustnú výšku úrokov, preto možno vychádzať z § 53 ods.
6 OZ, keď dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca, nie žalovaný. Poukazovať
na údaje bánk k výške odplaty bolo možné len na základe § 53 ods. 6 OZ účinného do 31.10.2008
alebo do 31.05.2010. Pritom úroková sadzba je pre banky nižšia, je preto správne prihliadať na úrokovú

sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Zákon
zakazuje iba podstatné prevýšenie odplaty. Vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú úroky
požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Tiež upriamil pozornosť na
ustanovenia obchodného zákonníka, ktoré umožňujú vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a
úroku. Zotrval na tvrdení, že žalobcom uvádzanú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo

samotného Zákona o spotrebiteľských úveroch. Odmietol, aby zmluvná podmienka, ktorú súd vyhodnotil
za neprijateľnú, takou bola. Ani zo Smernice Rady 93/13/EHS 05.04.1993 záver súdu nevyplýva, lebo
primeranosť ceny plnenia má upravovať dohoda strán a ponuka na trhu. Preto nekalá povaha jasných
a zrozumiteľných podmienok, ktoré stanovujú cenu alebo rozsah povinností súvisiacich s hlavným
plnením, nepodlieha kontrole podľa čl. 3 citovanej smernice. Z ustanovení európskeho primárneho

práva vyplýva, že efektívny trh založený na voľnej súťaži cien a súťaži služieb, rovnako ako trhové
hospodárstvo založené na autonómii vôle zmluvných strán, patrí medzi základné princípy európskeho
práva. Nemožno preto pripustiť, aby rozširujúca aplikácia práva na ochranu spotrebiteľa vylúčila princíp
autonómie vôle pri dojednávaní základných prvkov zmluvného vzťahu, akým sú predmet plnenia a jeho
cena. Uvedené bolo do nášho právneho poriadku implementované cez § 53 ods. 1 OZ. Predmetom

prieskumu preto nemôže byť zmluvné dojednanie týkajúce sa primeranosti ceny. V opačnom prípade by
dochádzalo k neprimeraným a extrémnym zásahom do trhu a k regulácii cien všetkých tovarov a služieb.
Bolo by to v rozpore s článkom 95 ods. 1 Ústavy SR. Preto zmluvné dojednanie nemôže byť predmetom
súdneho preskúmavania, vzhľadom na § 53 ods. 1 OZ, ako aj čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS.

15. K bezdôvodnému obohateniu s poukazom na § 451 OZ uviedol, že vo vzťahu k zmluve o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia stanovená zákonom. Žalobkyňa plnila na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako nikdy
neodpadol dôvod plnenia a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Razantne odmietol,
aby z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konanie.

16. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) stým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu
v Prešove dňa 29.01.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj k
odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok nie

je riadne odôvodnený, čo je možné považovať za odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom,
je preto nedôvodná. Rovnako nie je možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania nesprávne zistil skutkový stav. Podľa názoru odvolacieho súdu súd
správne vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi stranami sporu pod č. XXXXXXXXX zo dňa 23.05.2014 ako
spotrebiteľskú zmluvu, a preto správne poskytol žalobkyni ako spotrebiteľke ňou žiadanú ochranu.

19. Nie je možné súhlasiť s odvolateľom, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi stranami sporu boli uvedené všetky náležitosti v zmysle zákona. Ak žalovaný tvrdí, že v zmluve
bola konkretizovaná výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo podľa odvolateľa
mábyťuvedenépriamonaprednejstranezmluvy,tototvrdenieniejepravdivé.Zmluvaospotrebiteľskom
úvereanimožnosťprípadnýchsplátokatobôžvýškuistiny,úrokovainýchpoplatkovneobsahuje.Zmluva

o spotrebiteľskom úvere nebola uzavretá s tým, že poskytnutý úver bude splácaný v splátkach, lebo
obsahuje dohodu, že žalobkyňa celú sumu uhradí do 20.05.2015. Uvedené údaje nie sú obsahom ani
ďalšej dohody o plnení v splátkach, lebo tam nie je rozlíšené, z čoho splátky pozostávajú, a to čo sa
týka výšky istiny, úrokov a iných poplatkov. K RPMN, ktorej výška podľa žalovaného je správne uvedená
odvolací súd uvádza, že pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere výška RPMN je vyčíslená hodnotou

88,57eur,vdohodeoplnenívsplátkachjejejvýškastanovenáhodnotou266,18%.Neobstojíaniobrana
žalovaného, že v dohode o plnení v splátkach je RPMN vyššia ako v základnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere vzhľadom na možnosť žalobkyne úver zaplatiť v splátkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je totiž
nelogické, aby mohla byť platne určená RPMN za situácie, keď žalobkyňa mala povinnosť poskytnutý
úver uhradiť do 20.05.2015 a to, či už jednorázovo alebo aj v splátkach, ak by sa tak rozhodla kedy

sa RPMN navýšila na hodnotu 266,18 % z pôvodnej 88,57 %. Pritom správne aj súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný by bol povinný prijať aj čiastočné plnenie od žalobkyne, ak by sa táto rozhodla
poskytnutú sumu uhradiť žalovanému v splátkach alebo naraz k 20.05.2015. Ťažko možno súhlasiť s
tvrdením žalovaného, že dohodu o plnení v splátkach žalobkyňa uzavrela na základe slobodnej vôle,
keďže podľa jej tvrdenia na pojednávaní dňa 31.05.2017 dohodu o splátkach musela podpísať a nemala

na výber, či ju môže alebo nemôže odmietnuť.

20. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku namietanému v odvolaní súd dáva do pozornosti názor,
podľa ktorého, ak do celkovej výšky spotrebiteľského úveru bol zahrnutý aj poplatok za poskytnutie
pôžičky, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej

službe, poskytnutému úveru, takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a
súčasne ju zakazuje, čo plynie aj z rozsudku NS SR z 27.11.2013, sp. zn. 6Sž/21/2013. Tiež je
možné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2014, sp. zn. 9Co/350/2012,
podľa ktorého poplatky za služby spojené s administratívnou agendou predstavujú plnenia, ktoré nie
sú v záujme spotrebiteľa a konanie subjektu poskytujúceho úvery, ktoré spočíva v účtovaní takýchto

poplatkov, možno vo vzťahu k spotrebiteľovi hodnotiť ako poškodzujúce. Opodstatnený je preto názor
o neprijateľnosti zmluvných ustanovení, ktoré oprávňujú vyberať tieto poplatky. Pre spotrebiteľa je vždy
neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými nie sú spotrebiteľovi
poskytované nijaké protiplnenia.

21. Je však možné súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že úroky požadované nebankovými veriteľmi môžu
byť vyššie ako úroky poskytované bankovým sektorom. No ak poplatok v predmetnej veci označenej
ako administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou je vo výške 345,95 eur, nemožno ho považovať za súladný so
zákonom. Správne preto uvedenú zmluvnú podmienku súd prvej inštancie určil za neprijateľnú. Ide o

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že ak do celkovej výšky spotrebiteľského úveru bol zahrnutý aj
poplatok označený ako administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou, je nutné ju považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorú zákon zakazuje,čo plynie aj z vyššie uvedeného rozsudku NS SR z 27.11.2013, sp. zn. 6Sž/21/2013 a aj z rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 22.05.2014, sp. zn. 9Co/350/2012. V tejto súvislosti možno podporiť
názor súdu prvej inštancie, ktorým poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe,

sp. zn. AZ17U192/2010 zo dňa 03.05.2010 a z ktorého vychádzal. Správny je aj záver súdu prvej
inštancie, že výška administratívnych nákladov predstavuje hodnotu 49,42 % z poskytnutej sumy úveru
a je možné jednoznačne súhlasiť s jeho záverom, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré
mal žalovaný s vypracovaním a uzavretím zmluvy so správnym záverom, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku,spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospech

spotrebiteľa.

22. Odvolací súd rovnako považoval aj ďalšiu námietku žalovaného o tom, že nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia na jeho strane za nedôvodnú. Ak totiž súd prvej inštancie aj podľa
odvolacieho súdu správne vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi stranami sporu
dňa 23.05.2014 ako bezúročnú a bez poplatkov a keďže žalobkyňa z poskytnutého úveru 700 eur

uhradila sumu 1.320 eur, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 620 eur, ktoré
súd prvej inštancie správne uložil žalovanému vydať žalobkyni. Žalobkyňa totiž uvedenú sumu plnila
žalovanému bez právneho dôvodu, keďže úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaný tak
nemal nárok na zaplatenie žiadnych úrokov ani poplatkov v súvislosti s uzavretím predmetnej úverovej
zmluvy.

23. Vzhľadom na to, že žalovaný v odvolacom konaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávneprávneposúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j, náležitý

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie v predmetnom konaní však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné
právne predpisy na zistený skutkový stav pri rozhodovaní v tejto veci.

24. Judikatúrou súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami.

25. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ktorý tiež zodpovedá
zákonným ustanoveniam, všetko v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a nasl. CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni bol voči v odvolacom konaní
neúspešnému žalovanému priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradní.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.