Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 8, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 4T/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215010517
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1215010517.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Michaelou Bucekovou, PhD. v trestnej veci

obžalovaného I.. Š. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b)
Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 08. 03. 2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: I.. Š. Z., E.. XX.XX.XXXX K. D., J.
I. D., D. XX,

s a u z n á v a v i n n ý m, ž e

napriek tomu, že mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva povinnosť prispievať
na výživu svojich maloletých detí A. Z. E.. XX.XX.XXXX a A. Z. E.. XX.XX.XXXX a výška vyživovacej
povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 12C/ 265/2009 zo dňa
28.01.2010, právoplatným 18.02.2010 a vykonateľným dňa 16.03.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať
na výživu svojho syna A. sumou 100,- Eur mesačne a svojej dcéry A. sumou 100,- Eur mesačne, vždy

do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky A.. A. Z., pričom svoju vyživovaciu povinnosť si riadne
neplní v mieste svojho trvalého bydliska ani nikde inde neplní od októbra 2013 do súčasnosti, čím mu
za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 10 200 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 ods. 1 písm. b) Trestného zákona,

Za t o s a o d s u d z u j e:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný napriek tomu,
že mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva povinnosť prispievať na výživu
svojich maloletých detí A. Z. E.. XX.XX.XXXX a A. Z. E.. XX.XX.XXXX a výška vyživovacej povinnosti

mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 12C/ 265/2009 zo dňa 28.01.2010,
právoplatným 18.02.2010 a vykonateľným dňa 16.03.2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu
svojho syna A. sumou 100,- Eur mesačne a svojej dcéry A. sumou 100,- Eur mesačne, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky A.. A. Z., pričom svoju vyživovaciu povinnosť si riadne neplní v
mieste svojho trvalého bydliska ani nikde inde neplní od októbra 2013 do súčasnosti, čím mu za uvedené

obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 10 200 €.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku. Uviedol, že od októbra 2013 výživné
naplatil, nemá stabilnú prácu, sám na seba si nevie zarobiť. Ani keby prácu mal tak by tých 200,-€
mesačne nevedel zaplatiť. S deťmi sa nestretával. Uviedol, že svedkyni-poškodenej dával peniaze na

ruku ale nemá o tom doklad. Za posledné tri roky nezaplatil vôbec nič. Od októbra 2013 nevedel uviesť,
či niečo zaplatil. Ďalej uviedol, že mal živnosť na montovanie klimatizácií od roku 2013 do konca roka
2014, dovtedy svedkyňa-poškodená určte mala peniaze. Potom mu ale klienti prestali platiť a začali
sa jeho finančné problémy. Stále sa suma navyšovala, odvtedy nezaplatil ani cent, čakal, že peniaze
prídu naraz a sumu vyplatí. Po tom ako skončil so živnosťou už zamestnaný nebol, hľadal si prácu. V

súčasnosti robí na stavbách , kde má mesačný príjem 400 - 450,-€. Jeho výdavky sú na byt v sume
128,-€ mesačne plus strava, dokopy asi 140,-€. Svoj byt v súčasnosti predáva. O pôžičku si požiadať
nemôže, nemá od koho si peniaze požičať, od rodičov nemôže, stará sa o nič. Inú vyživovaciu povinnosť
nemá. S deťmi nekomunikuje vôbec, nevie ani kde bývajú.

Svedkyňa-poškodená A. Z.J. vypovedala, že obžalovaný od októbra 2013 nezaplatil ani cent. S deťmi sa
nekontaktuje, vôbec sa o ne nezaujíma. Za rozhodné obdobie mi neprispel na ruku ani raz. Predtým platil
niekedy na ruku, niekedy na účet. Poukázala na to, že má hypotéku, ktorú navyšuje. Ďalej poukázala na
náklady na maloleté deti, spočívajúce v nákladoch na stravu, ošatenie, školu, krúžky, lieky a iné výdavky
ako splátky hypotéky, telefóny, kozmetika. Uviedla, že jej rodičia sú dôchodcovia, niekedy jej prispeje

ale to málokedy väčšinou na Vianoce a sviatky. V rozhodnom období jej príjem predstavoval približne
1 000,-€. Snaží sa aby deti netrpeli núdzou, aj keď v minulosti to bolo miestami veľmi ťažké, musela
navýšiť hypotéku. Obžalovaný v minulosti brával deti k svojim rodičom, kde ich nechal a išiel do krčmy,
niekedy aj s nimi. Ešte v roku 2014 jej zaplatil za dva mesiace, inak nič. Deťom musela zrušiť poistky
aj sporenia, dcéra má už len stavebné sporenie 30,-€.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané listinné dôkazy, a to, rozsudok
Okresného súdu Bratislava V sp.zn.: 12C 265/2009 zo dňa 28. 01. 2010, rodné listy maloletých detí,
potvrdenie o návšteve školy, výpočet dlžného výživného, výzva na zaplatenie podlžnosti zo dňa 12.
05. 2014, lustrácia v systéme Regob, lustrácia v systéme Avízo, správa katastra nehnuteľností, správa

zo sociálnej poisťovne, správa z Daňového úradu Komárno, správa Úradu práce, soc. vecí a rodiny
Komárno, evidenčná karta vodiča, správa Okresného úradu Komárno, výpis zo živnostenského registra,
odpis registra trestov obžalovaného, register priestupkov obžalovaného, lustrácia v systéme Avízo.

Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn.: 12C 265/2009 zo dňa 28. 01. 2010 mal súd

preukázané, že manželstvo obžalovaného a svedkyne-poškodenej bolo rozvedené a zároveň bola
schválená dohoda rodičov o tom, že obžalovaný bude prispievať na ich výživu sumou 100,-€ mesačne
na každé dieťa zvlášť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky.Podľa § 207 ods. Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov naplní, čo aj z
nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného potrestá sa odňatím slobody až na
dva roky.

V zmysle odseku 3 písm. b) citovaného ustanovenia odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin závažnejším spôsobom konania.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je

obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
páchateľa, než občianskoprávny súd.

Súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach. Vykonaným

dokazovaním ako aj priznaním obžalovaného mal nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil
uvedeného skutku a svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona po stránke objektívnej ako aj
subjektívnej. Okrem priznania obžalovaného je tento usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne-poškodenej
A. Z.. Zo samotnej výpovede obžalovaného vyplýva, že si bol vedomý svojej povinnosti a túto neplnil,

pričom ako sám uviedol, čakal kým bude mať finančné prostriedky a výživné vyplatí naraz. Počas
uvedeného obdobia neplatil výživné ani čiastočne, pričom mal živnosť. Skutočnosť, že by dával
peniaze svedky-poškodenej na ruku, táto nepotvrdila. Obžalovaný po prečítaní zápisnice z prípravného
konania zo dňa 25. 05. 2015 potvrdil skutočnosti v nej uvedené, kedy vypovedal, že nemá problém
výživné zaplatiť, ale len ak mu svedkyňa-poškodená umožní kontakt s maloletými deťmi. V tom čase

bol samostatne zárobkovo činnou osobou v príjmom 800,-€. Je zrejmé, že bolo v možnostiach aj
schopnostiach obžalovaného zaplatiť výživné, ktorého platenie ale podmieňoval kontaktom s deťmi.
Takýto postoj obžalovaného nie je v žiadnom prípade akceptovateľný. V čase keď už obžalovaného
príjem neumožňoval platiť výživné v súdom určenej výške mal možnosť požiadať o zníženie výživného,
a tým zabezpečiť plnenie svojej zákonnej povinnosti, čo však neurobil.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnému činu priznal, nepriťažovalo mu nič.

Za uvedený prečin možno uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov.

Z odpisu Registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dva krá súdom trestaný. V jednom
prípade sa ne naho hľadí ako keby nebol odsúdený. V prípade druhého odsúdenia mu bol pre prečin
zneužívania právomoc verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona uložený podmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky, do 27. 11. 2018.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemá záznam.

Zo správy Sociálnej poisťovne Komárno vyplývam že obžalovaný nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni.

Zo správy Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Nitra vyplýva, že obžalovaný nie je držiteľom ani
vlastníkom motorového vozidla.

Zo správy katastra nehnuteľností vyplýva, že obžalovaný je vlastníkom bytu v katastrálnom území
Komárno, na ktorom viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve.

Keďže u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, znižoval súd hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v sadzbe 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. Pri
ukladaní trestu zobral do úvahy aj osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, spôsob spáchania činu
ako aj zavinenie. Po zvážení uvedených okolností považoval súd za primeraný trest odňatia slobody na

samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní dvanásť mesiacov, pričom vzhľadom
k tomu, že obžalovaný sa tohto trestného činu, ktorý má prvky pokračovacieho trestaného činu dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.
zn.: VS-1T 9/07, bolo na mieste ukladať trest nepodmienečný.Obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatiaslobodypreúmyselnýtrestnýčin,pretohosúdprevýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba