Uznesenie Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9Csp/192/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217222
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417217222.3

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore navrhovateľky: C. K., nar.
X.XX.XXXX, bytom N. D., D. A. XXXX/XX, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, podľa ktorého odporca je povinný zdržať sa akéhokoľvek
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015 a Dohody o

zrážkachzomzdy(inýchpríjmov)dlžníkač.8500102007zodňa4.2.2015uzatvorenýchmedziodporcom
a navrhovateľkou.

II. Súd p o u č u j eodporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti navrhovateľke žalobu
o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015 a zo Zmluvy o
úvere č. 8500102007 zo dňa 4.2.2015.

III. Súd p r i z n á v a navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa 29.11.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.12.2017 sa
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 odsek 2 písmeno d) C.S.P. a
navrhovala, aby súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015 a Dohody o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500102007 zo dňa 4.2.2015, uzatvorených medzi stranami sporu a zároveň sa
domáhala, aby súd poučil odporcu, že na Okresný súd Nové Zámky môže podať proti navrhovateľke
žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015 a zo
Zmluvy o úvere č. 8500102007 zo dňa 4.2.2015. V návrhu uviedla, že so žalobcom uzatvorila dňa
4.2.2015 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500102004, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý

odporcom úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 42
mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 81,87 eur, s úrokovou sadzbou 17,68 %, celkovou
čiastkou spojenou so zaplatením úveru vo výške 2.131,14 eur a v ten istý deň zároveň strany sporu
uzavreli Dohodu o zrážkach č. 8500102004 zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z vyššie
uvedenej úverovej zmluvy a dohody o poskytovaní služieb. Strany sporu uzavreli ďalšiu Zmluvu o
revolvingovom úvere č. 8500102007 dňa 4.2.2015, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý

odporcom úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v pravidelných 42
mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 81,87 eur, s úrokovou sadzbou 17,68 %, celkovou
čiastkou spojenou so zaplatením úveru vo výške 2.131,14 eur a v ten istý deň zároveň strany
sporu uzavreli Dohodu o zrážkach č. 8500102007 zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
z vyššie uvedenej úverovej zmluvy a dohody o poskytovaní služieb. Navrhovateľka má za to, že obe
zmluvy neobsahujú zákonom predpísané náležitosti podľa § 9 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a zároveň napáda aj obe dohody o zrážkach zo mzdy pri oboch zmluvách,
nakoľko neobsahujú určite a zrozumiteľne výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacímprostriedkom zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku - existujúce budúce podmienené
záväzky v neurčitej výške a skutočnosť, že dohody o zrážke zo mzdy neboli individuálne dojednané a
ich uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán.

2. Súd uznesením zo dňa 20.12.2012 č. k. 9Csp/192/2017-47 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní
odo dňa doručenia tohto uznesenia svoje podanie doručené súdu dňa 12.12.2017 označené ako „Návrh
na naradenie neodkladného opatrenia“ doplnila tak, aby z podania bol zrejmý vykonateľný petit návrhu a
čoho sa navrhovateľka domáha, nakoľko mala by uviesť určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit, najmä v

tom smere, že je povinná konkrétne uviesť, akej povinnosti sa má odporca zdržať v súvislosti s dohodami
o zrážkach zo mzdy, t. j. konkrétne má uviesť, či sa má zdržať vykonávania zrážok zo mzdy s použitím
dohôd o zrážkach zo mzdy v prospech jednotlivých zmlúv o revolvingových úverov resp. konkrétne má
uviesť, akého použitia sa má zdržať, keďže petit návrhu v časti ....“je povinná zdržať sa akéhokoľvek
použitia“... je nekonkrétny, neurčitý a nevykonateľný. Zároveň v tomto uznesení bola poučená v súlade
s ustanovením § 129 odsek 3 D.S.P., že ak v lehote určenej súdom navrhovateľka podanie nedoplní

alebo neopraví, súd takéto podanie odmietne.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
uznesením č. k. 9Csp/192/2017-51 zo dňa 12.1.2018 tak, že odmietol tento návrh a odporcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, lebo navrhovateľka v

zákonnej lehote podala voči nemu odvolanie, ktoré zdôvodnila príliš formalistickým postupom súdu prvej
inštancie. Mala za to, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, z akých dôvodov
považuje dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné právne úkony, na základe ktorých dochádza k
bezdôvodnému obohateniu spoločnosti - odporcu.

4. Krajský súd v Nitre o odvolaní rozhodol uznesením č. k. 25Co/30/2018-61 dňa 28.2.2018 tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, keď
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 odsek 1 písmeno b) C.S.P. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že z obsahu
návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, čoho sa podaním

domáhala. Podrobne uviedla skutkové okolnosti, z ktorých odvodzovala svoj nárok. Súd prvej inštancie
ju nemal vyzývať na odstránenie vád podania, ale mal vo veci rozhodnúť. Názor súdu prvej inštancie, že
navrhovateľka nešpecifikovala povinnosť zdržania sa použitia dohôd o zrážkach zo mzdy nie je správny.
Navrhovateľ nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktoré by mal súd bez
ďalšieho prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia, avšak z návrhu musí jednoznačne vyplývať, čoho

sa domáha. Každý návrh sa posudzuje podľa svojho obsahu.

5. Navrhovateľka pripojila k návrhu Žiadosť o poskytnutie úveru revolvingového typu / zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 4.2.2015 č. 8500102004, zmluvné dojednania k tejto
zmluve, dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015, dohodu o poskytovaní

služieb č. 8500102004 zo dňa 4.2.2015, Žiadosť o poskytnutie úveru revolvingového typu / zmluva o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 4.2.2015 č. 8500102007, zmluvné dojednania k tejto
zmluve, dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500102007 zo dňa 4.2.2015, dohodu o poskytovaní
služieb č. 8500102007 zo dňa 4.2.2015.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.S.P. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.S.P.).

8. Podľa § 325 ods. 1 a 2 písmeno d) C.S.P., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená,
odsek 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala.

9. Podľa § 326 C.S.P., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 328 ods. 1 C.S.P., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 328 ods. 2 C.S.P., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.S.P., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.S.P., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 337 odsek 1 C.S.P., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 odsek 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,

prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného
opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi

účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo
trvalým charakterom, upravujú však vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy

účastníkov sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie
neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To
znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom
svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť
od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

16. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva,
čo súvisí aj s tým, že účastníci nemusia byť vypočutí a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné
dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu,
ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho

rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol
vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť

primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na ž neodkladného opatrenia a jeho návrh by
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie všaknemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností
umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a
bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

17. Ďalej odvolací súd konštatuje, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje
novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu.
Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy,
no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na

vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia
právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom
predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej,
resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj
inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter. Nová právna úprava upúšťa od
doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení

nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pri
nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Súd môže určiť,
že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 ods. 1 CSP). Neodkladné opatrenie

zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP). Nová právna úprava pripúšťa nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP),
na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení
vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Výnimky z
predchádzajúcej právnej úpravy však už pripustila aj doterajšia judikatúra.

18. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd
pred začatím konania, počas konania a po skončení konania.

19. V zmysle čl. 51 Ústavy SR je Civilný sporový poriadok zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“
právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní
tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má
poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej.

Neodkladné opatrenie môže mať charakter trvalej úpravy pomerov strán alebo dočasného opatrenia
súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom strán dovtedy, kým títo
nepodajú žalobu vo veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu
definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie predbežného opatrenia je zamerané na usmerňovanie
subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych

skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní
sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti
ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie
situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej
ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné

vymedziťpredpokladyjehonariadenia,abynedochádzalokneprimeranémuanenapraviteľnémuzásahu
zasdoprávodporcualebotretejosoby,atýmkvytvoreniuťažkoobnoviteľnéhopredchádzajúcehostavu.

20. Z hľadiska rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné zohľadniť
zákonné možnosti a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení § 324

až 342 C.S.P. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 odsek 2 umožňuje neodkladným opatrením
uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu
procesnánormaupravujeurčitéprávaapovinnostilenvovzťahukstranámsporu.Zadanéhozákonného
znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom
ustanovení § 76 odsek 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe,

nielenvovzťahukúčastníkomkonania,výslovneumožňujenariadiťneodkladnéopatrenievýlučnelenvo
vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť
formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný
sporový poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričomide len a výlučne o navrhovateľa a odporcu, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti,
práva a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc
dôsledne zo znenia ustanovenia § 328 odsek 1 C.S.P. súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie,

len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 C.S.P., a teda len vo vzťahu k stranám sporu -
navrhovateľke a odporcovi. Prípadný iný - extenzívny výklad jednoznačného znenia ustanovenia § 328
odsek 1 v spojení s ustanovením § 60 C.S.P., by tak široko presahoval zákonnú dikciu a nemal by tak
oporu v zákone.

21. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka možno vo
všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a
platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých
zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola

predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť
vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka
uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi,
veriteľovi vzniká nárok na náhradu škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na
uplatnenie nároku (§ 420 ods. 1). Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na

zabezpečenie peňažnej pohľadávky len v prípade, že medzi stranami sporu existuje platný záväzkový
vzťah,zktoréhotátopohľadávkavznikla.Medzihlavnýmzáväzkovýmvzťahomadohodouozrážkachzo
mzdy musí byť vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (v tomto prípade
úverová zmluva či následná zmenka), takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je postihnutá absolútnou
neplatnosťou a následne niet ani zabezpečovacieho prostriedku v podobe dohody o zrážkach zo mzdy.

22. Súd v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že je potrebné vyhovieť
navrhovateľke nariadením neodkladného opatrenia v súlade aj s uznesením odvolacieho súdu č. k.
25Co/30/2018-61 zo dňa 28.2.2018, ktorý jednoznačne konštatoval, že z obsahu návrhu navrhovateľky
na vydanie neodkladného opatrenia jednoznačne vyplýva, čoho sa podaním domáhala. Podrobne

uviedla skutkové okolnosti, z ktorých odôvodňovala svoj návrh. Nie je potrebné, aby navrhovateľka
presne slovne vyjadrila petit neodkladného opatrenia, avšak z návrhu musí jednoznačne vyplývať čoho
sa domáha a túto podmienku navrhovateľka splnila. Preukázala, že uzavrela so žalovaným dve zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a ku každej zo zmlúv uzatvorila s odporcom aj dohody o zrážkach zo mzdy.
Pruekázala, že odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy pri oboch zmluvách na základe dvoch

listov zo dňa 27.3.2017 označených ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“, prílohou ktorých
boli dohody o zrážkach zo mzdy k obom zmluvám k zamestnávateľovi navrhovateľky. V súčasnej
dobe zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva zrážky zo mzdy vo výške 163,74 eur, čo preukazujú
priložené výplatné pásky. Súd sa stotožnil s jej závermi na ochranu práv spotrebiteľa, keď neodkladným
opatrením môže zabrániť ďalšiemu výkonu zrážok zo mzdy a následne exekúcie, keď hrozí obava,

že by zrážky zo mzdy ohrozovali jej majetok na základe uzavretých spotrebiteľských zmlúv, ktoré
obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere súd odkazuje na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp. zn. 17Co/43/2013. S poukazom na predložené listinné dôkazy
navrhovateľkou dostatočným spôsobom osvedčila svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia
a preukázala dôvodnosť potreby dočasne upraviť pomery. Odôvodnila a preukázala nebezpečenstvo

hroziacej ujmy, ktorá je osvedčená tým, že odporca požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy, pričom však platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, a teda aj zákonnosť vykonávaných
zrážok bola navrhovateľkou spochybnená a namietaná. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako
súd prvej inštancie rozhodol v prvom svojom výroku tohto uznesenia, sa dosiahne trvalá úprava pomerov
medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok zo mzdy na základe špecifikovaných dohôd. Súd preto

podľa názoru navrhovateľky nemusí uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. S
dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stavov vo
vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy, nevznikne nenapraviteľná
ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, a preto súd prvej
inštancievosvojomdruhomvýrokuuzneseniapoučilodporcu,žemôžepodaťprotinavrhovateľkežalobu

o zaplatenie dlžných splátok úveru z oboch zmlúv o úvere zo dňa 4.2.2015. Takúto možnosť pripúšťa
nový procesný kódex, a to Civilný sporový poriadok.23. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný
v celom rozsahu, pričom súd sa zároveň stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto podľa ň 325 odsek 2 písmeno d) C.S.P. ďalšie dôvody

neuvádza v odôvodnení svojho uznesenia.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich navrhovateľke v rozsahu 100
%, nakoľko bola v konaní úspešná podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne
súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.