Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/297/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204696
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616204696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a

členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajove, v právnej veci žalobcu: Z. O., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom U. O. XXX, zastúpeného JANČI & Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého
720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom, so sídlom J. XX, Y., v konaní o zaplatenie 4 082,67 eur s príslušenstvom a uložení
povinnostiplniťzpoistnejzmluvy,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
č.k. 11C/150/2016-77 zo dňa 07. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti (výrok I., II. a III.) p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti (výrok IV.) ostáva rozsudok n e d o t k n u t ý.

Žalobca má voči žalovanej p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu

4 082,67 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalovaná
je povinná plniť za žalobcu v prospech Sociálnej poisťovne, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, IČO: 30 807 484 do budúcna na základe jednotlivých výziev tretej osobe na uznanie a
dobrovoľnésplneniepovinnostinahradiťškodu,ktorávzniklaSociálnejpoisťovnivýplatoudôchodkových
dávok T. L. formou invalidného dôchodku v určenej výške a za určené obdobie, vedené pod č.
R-220-900-0158/2011, ktoré budú zo strany Sociálnej poisťovne doručené žalobcovi, ktorý ich následne
predloží žalovanej na plnenie za podmienok uvedených vo výzve. Žalobcovi priznal náhradu trov

konania v plnom rozsahu. Žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou
na pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 30. 05. 2017 v plnom rozsahu. V odôvodnení
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné to, že žalobca
zavinil dňa 04. 10. 2005 ako vodič motorového vozidla dopravnú nehodu, keď nedal prednosť v jazde
protiidúcemu osobnému motorovému vozidlu, ktoré viedol O. I., čím došlo k zrážke obidvoch vozidiel
a následnému zraneniu U. I., ako aj spolujazdkyne T. L., v súvislosti s čím bolo voči žalobcovi vedené
trestnéstíhanie,ktorébolouznesenímOkresnéhosúduLučeneczodňa18.04.2006,sp.zn.3T/41/2006

podmienečne zastavené na skúšobnú dobu jeden rok. Následkom tohto zavineného protiprávneho
konania žalobcu Sociálna poisťovňa vypláca od 04. 10. 2006 poškodenej T. L. mesačné dôchodkové
dávky formou invalidného dôchodku, pričom v konaní taktiež nebolo sporné to, že žalovaná titulom
uzatvorenej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení potom, ako žalobca jej postúpil výzvu Sociálnejpoisťovne na plnenie, refundovala nároky Sociálnej poisťovne od roku 2006 do roku 2015. Následne
žalovaná v roku 2015 po prehodnotení právneho názoru tieto nároky prestala refundovať, čo viedlo
žalobcu k podaniu žaloby. Spornou bola otázka, či Sociálna poisťovňa má priamy nárok na plnenie zo

strany žalovanej, pričom žalobkyňa svoju procesnú obranu postavila aj na tom, že podľa jej názoru
povinnosť ustanovená zákonom č. 430/2003 Z. z. účinným od 01. 11. 2003, ktorým sa novelizoval
zákon č. 381/2001 Z. z., uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia aj dôchodkové dávky,
bola stanovená poisťovateľovi len vo vzťahu k poškodenému a nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni.
Počínajúc od 01. 11. 2003 sa z povinného zmluvného poistenia hradia aj regresné nároky Sociálnej

poisťovne, pokiaľ táto vyplatila alebo poskytla svojim poistencom, ktorí utrpeli škodu v dôsledku
prevádzky motorového vozidla, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ. Podmienkou hradenia týchto
nárokov je, aby príslušné zákony upravujúce Sociálne poistenie, to znamená v prejednávanej veci
zákon. č. 461/2003 Z. z., obsahovali ustanovenie o prechode nároku za vyplatené dávky na Sociálnu
poisťovňu, v opačnom prípade regresný nárok uplatniť nemožno. Náklady predstavujúce vyplatené
dávky nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni.

To znamená, že Sociálna poisťovňa má postavenie poškodeného v danej veci. Regresné nároky
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla vzniknuté výplatou dávok
sociálneho poistenia totiž patria výlučne Sociálnej poisťovni ako verejnoprávnej inštitúcii, nepatria teda
ani poistencovi, ani príjemcovi dávok, v danom prípade poškodenej T. L.. Z poistenia zodpovednosti
má nepochybne poistiteľ povinnosť nahradiť za poisteného nárok poškodeného na náhradu škody,

ak tento nárok bol voči poistenému škodcovi uplatnený a preukázaný čo do výšky. Náhrada škody
poistiteľom za poisteného formou poistného plnenia z poistenia zodpovednosti je viazaná na splnenie
základných predpokladov, ktorými sú existencia zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému,
oznámenie poistnej udalosti poisteným poistiteľovi a uplatnenie a preukázanie nárokov na náhradu
škody poškodeným, pričom súd konštatuje, že všetky tieto predpoklady boli v súdenej veci splnené.

Žalobca v konaní preukázal, že po doručení žaloby uhradil na účet Sociálnej poisťovne sumu 4 082,67
eur, čiže splnil za poistiteľa povinnosť, ktorá žalovanej vyplynula z platne uzatvorenej zmluvy o povinnom
zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si túto povinnosť
splnil potom, ako nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 09.
2016, sp. zn. 6C/382/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 03. 2017, sp. zn.

5Co/41/2017, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť Sociálnej poisťovni sumu 4 082,67 eur v lehote
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca v tomto konaní postavil svoju procesnú
obranu na tom že nie je vecne pasívne legitimovaný v spore. Na základe vykonaného dokazovania
a vo svetle dôvodov uvedených v ods. 16 tohto odôvodnenia súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 082,67 eur v zákonnej lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Žalobca síce uhradil uplatnenú sumu až po začatí konania, avšak pre súd je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobca domáhal do budúcna
uloženia povinnosti žalovanej nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových
dávok poškodenej T. L., súd s poukazom na vyššie uvedené považoval žalobu za dôvodnú aj v tejto
časti. Sociálna poisťovňa má postavenie poškodenej v predmetnej veci, nakoľko plnenia predstavujúce

vyplatené dávky dôchodkového poistenia môžu ako súd už konštatoval vzniknúť iba Sociálnej poisťovni.
Na túto skutočnosť nemá vplyv ani novela zákona č. 381/2001 Z. z. zákonom č. 110/2007 Z. z.,
účinným od 01. 04. 2007, ktorým bol do § 4 doplnený odsek 3, podľa ktorého poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,

úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Je tomu tak z dôvodu, že podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa vznik práva
Sociálnej poisťovne viaže na výplatu dávky a nie na čas, kedy sa poistná udalosť, na ktorú sa vyplatené
dávky viažu, stala, a preto žiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby Sociálna poisťovňa si svoje

nároky uplatňovala priamo u poistiteľa, to znamená u žalovanej, bez ohľadu na to, či poistná udalosť
vznikla pred alebo po novelizácii zákona, ktorým sa aj podľa názoru súdu len precizovala právna úprava
za účelom odstránenia rôznych výkladov. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti II. žalobného petitu. Okrem
zákonných dôvodov na takýto postup, existujú aj dôvody vychádzajúce z právnych princípov, na ktorých
je postavený právny poriadok Slovenskej republiky. Poznať zákony neznamená držať sa ich slov, ale

poznať ich význam a účel. Zákonodarca jeden z účelov zákona č. 381/2001, vyjadril v ustanovení § 15,
ktorý upravuje priamy nárok poškodeného proti poistiteľovi. Nie je preto potrebné ani hospodárne, aby v
prípadesaopakujúcichplnenísiSociálnapoisťovňauplatnilanárokužalobcu,ktorýbynásledneplnenie,
ktoré poskytol za žalovanú, uplatňoval u žalovanej titulom splnenia povinnosti zo zmluvy o povinnomzmluvnom poistení. Len postup podľa II. výroku tohto rozhodnutia je podľa názoru súdu súladný s
princípom právnej istoty, ako aj s princípom proporcionality, obsahom ktorého je aj princíp tzv. zdravého
rozumu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a zároveň aj podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje separátne trovy
za situácie, keď strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Vzhľadom k tomu,
že žalobca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zároveň
bola priznaná aj náhrada trov právneho zastúpenia žalovanej v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa
30. 05. 2017 v plnom rozsahu, a to z dôvodu, že toto muselo byť odročené z dôvodov na strane žalobcu,

ktorý žiadal o odročenie za účelom predloženia listinného dôkazu preukazujúceho úhradu žalovanej
sumy Sociálnej poisťovni. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady
trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, kde uviedla, že povinnosť poisťovateľa uhradiť
na základe uzavretej poistnej zmluvy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnené a preukázané náklady zdravotného poistenia,
nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia vo vzťahu k príslušným subjektom bola
legislatívne zavedená do právneho poriadku SR zákonom č. 110/2007 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 381/2001 Z.z., zakotvená s účinnosťou odo dňa 01. 04. 2007. V predmetnom prípade
sa musia aplikovať ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. účinné k dátumu nehody 04. 10. 2005

(v znení účinnom do 01. 11. 2013) tieto ustanovenia upravujú len priamy nárok poškodeného voči
poisťovateľovi. Poškodeným v priamej príčinnej súvislosti s nehodou zo dňa 04. 10. 2005 je iba
poškodená, za žiadnych okolností nemožno za poškodeného považovať Sociálnu poisťovňu. Žalobca
v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi plnením Sociálnej poisťovni a dávkami vyplatenými
Sociálnou poisťovňou poškodenej. Súd sa nedostatočne zaoberal a nezohľadnil skutočnosť, že žalobca

plnil Sociálnej poisťovni až na základe opakovaných námietok žalovaného. Výrok, ktorým súd uložil
povinnosť žalovanej plniť za žalobcu v prospech Sociálnej poisťovne, so sídlom Ulica 29. augusta 8 a
10, Bratislava, IČO: 30 807 484 do budúcna na základe jednotlivých výziev tretej osobe na uznanie a
dobrovoľnésplneniepovinnostinahradiťškodu,ktorávzniklaSociálnejpoisťovnivýplatoudôchodkových
dávok T. L. formou invalidného dôchodku v určenej výške a za určené obdobie, považuje v rozpore

s pre predmetný prípad platným právnym stavom a zároveň za nevykonateľný, nakoľko v súlade s
platnou legislatívou nie je možné, aby žalovaná plnila do budúcna Sociálnej poisťovni, keďže Sociálna
poisťovňa v kontexte s dátumom poistnej udalosti nemá a nemôže mať priamy nárok voči žalovanej.
Súd túto otázku nesprávne právne posúdil. Žalovaná má za to, že musí platiť, že Sociálna poisťovňa
plní poškodenej, následne si uplatní náhradu plnenia u žalobcu, ten ju uhradí a obráti sa na žalovanú,

ktorá následne bude plniť z titulu poisťovateľa a na základe zákona o PZP. Iné spôsoby plnenia sú
podľa žalovanej neudržateľné a v rozpore s platným právnym poriadkom. Žalobca predložil dôkaz o
tom, že údajne plnil Sociálnej poisťovni sumu vo výške 4.082,67 eur, avšak k plneniu došlo dňa 02.
06. 2017, kedy až v tomto momente podľa žalovanej vznikol žalobcovi v konaní uplatňovaný nárok.
Vzhľadom na túto skutočnosť bola žaloba žalobcu podaná predčasne, kedy ešte v momente jej podania

neexistoval uplatňovaný nárok. Vo vzťahu k otázke trov konania žalovaná uviedla, že vznikli zavinením
žalobcu, no napriek tomu ich súd žalobcovi priznal v plnom rozsahu. Žalovaná poukázala na ust. §
256 ods. 2 CSP, podľa ktorého mal súd priznať plnú náhradu trov konania žalovanej. Rovnako žalovaná
vyjadrila nesúhlas pokiaľ išlo o trovy právneho zastúpenia za pojednávanie zo dňa 30. 05. 2017, ktoré
priznal obom stranám. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

Okresného súdu a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, v ktorom zotrval na všetkých doposiaľ tvrdených
skutočnostiach tak, ako vyplývajú z jeho vyjadrení ako aj zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní. Žalobca
je toho názoru, že v konaní riadne preukázal právny titul vymáhanej sumy. Podľa žalobcu sa súd prvej

inštancie riadne vyporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej,
jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a presne označil
zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom na jeho zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Pokiaľ
žalovaná namietala skutkové zistenia súdu, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, pretože súdu
nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia preukazovala. Na základe uvedených skutočností

žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalobcu zaslala žalovaná repliku, v ktorej len zopakovala svoje tvrdenia a dôvody, ktoré
pôvodne uviedla v podanom odvolaní.5. K replike žalovanej zaslal žalobca dupliku, v ktorej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v
odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP

potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti ostal rozsudok nedotknutý.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné

pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s
rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane
vysvetlil. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje

aj krajský súd.

11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

12. Na základe vykonaného dokazovania, súdneho spisu a toho, čo uviedli strany konania dospel

odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený dôvodne. K poistnej udalosti došlo 04. 10. 2005.
Sociálna poisťovňa dňom 04. 10. 2006 začala vyplácať poškodenej p. T. L. dôchodkové dávky formou
invalidného dôchodku. Následne Sociálna poisťovňa zasielal písomné výzvy žalobcovi na náhradu
škody, ktorá jej vznikla výplatou uvedených dávok. Žalobca pravidelne odkazoval Sociálnu poisťovňu s
nárokom na žalovanú s odvolaním sa na platne uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaná

následne refundovala nároky Sociálnej poisťovne za žalobcu z titulu poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX bez
výhrad. Žalovaná však v apríli 2015 odmietla refundovať nárok Sociálnej poisťovne uplatnený na
základe výzvy Sociálnej poisťovne č. 8/2015, č: R-220-900-0158/2011-044 z 1. 4. 2015. Odmietnutie
plnenia odôvodnila tým, že z obsahu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. účinného do

01. 11. 2003 vyplývala povinnosť poisťovateľa nahradiť za poistenú osobu poškodenému uplatnené
a preukázané nároky, a to škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení, škodu vzniknutú poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym
zastúpením pri uplatňovaní nárokov a ušlého zisku. Explicitne však v ňom nebola vyjadrená zákonná
povinnosťpoisťovateľanahradiťzaškodcunárokyuplatňovanézostranySociálnejpoisťovne.Povinnosť

uhrádzať na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla aj dôchodkové dávky vyplýva pre poisťovateľa až odo dňa 01. 11. 2003, od účinnosti
zákonač.430/2003Z.z.,pričombolastanovenápoisťovateľovivovzťahukpoškodenému,nievovzťahu
k Sociálnej poisťovni. Táto povinnosť bola legislatívne zavedená do právneho poriadku Slovenskejrepubliky až zákonom č. 110/2007 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2007. Sociálnu poisťovňu nie je možné
za žiadnych okolností považovať za poškodeného pre účely zákona č. 381/2001 Z. z.

13. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu a obranou žalovanej je rozhodujúce určenie rozsahu
poistenia zodpovednosti, ktorý určuje § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. zákonom č. 430/2003 Z.z. účinným
od 1. 11. 2003 sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má právo, aby poskytovateľ za neho nahradil
poškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejokreminého,úhradoudávok
nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Tu je potrebné zdôrazniť, že dávky dôchodkového

poistenia je oprávnená vyplácať len sociálna poisťovňa a teda náklady za takto vyplatené dávky môžu
vzniknúť iba Sociálnej poisťovni. Potom z ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení zákona č.
430/2003 Z.z. účinného od 1. 11. 2003 vyplýva, že Sociálna poisťovňa je v prípade náhrady škody
vzniknutej úhradou v tomto prípade dávok dôchodkového poistenia poškodeným. Zákonom č. 110/2007
Z.z. bol § 4 doplnený o nový odsek 3, podľa ktorého poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho hradil príslušným subjektom uplatnené a preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia. Tieto plnenia boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001
Z.z. , t.j. z pôvodného ods. 4 ods. 2 písm. a) bol vypustený dovetok „ako aj škody vzniknutej úhradou
nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia",

ktorý tam bol doplnený práve zákonom č. 430/2003 Z.z. Touto novou právnou úpravou nedošlo k
významovej zmene predchádzajúcej právnej úpravy, ale len o bližšie špecifikovanie jednak rozsahu
poistenia zodpovednosti a tomu prislúchajúcemu okruhu oprávnených subjektov - poškodených, ktorým
je poisťovateľ povinný plniť za poisteného. Odlišná interpretácia dotknutého ust. § 4 ods. 1 a 3 zákona
č. 381/2001 v znení zákona č. 430/2003 účinného od 1. 11. 2003 a v znení zákona č. 110/2007 Z.z.

účinného od 1. 4. 2007 zo strany žalovanej je mylná, v rozpore so zákonom.

14.
I. Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. 10. 2003 poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na

náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a) a b),

d) ušlého zisku.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

II. Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení zákona č. 430/2003 Z.z. účinnom od 1. 11.
2003 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d),
d) ušlého zisku.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa

odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Podľa § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení zákona č. 110/2007 Z.z. účinnom od 1. 4.
2007 poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 5 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom
uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,

dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

15. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že neexistuje právny dôvod, ktorý by
spochybňoval právnu povinnosť žalovanej na refundáciu týchto dávok. Zároveň za okolností, že od
októbra 2006 do apríla 2015 žalovaná tieto dávky bez akýchkoľvek námietok refundovala, neobstojí jej

obrana spočívajúca v tom, že žalovaná pristúpila spätne k prehodnoteniu poistného plnenia v spojení
s právnou úpravou zavedenou zákonom č. 110/2007 Z.z., nakoľko je nedôvodná a bez opory v platenej
právnej úprave.

16. Námietka žalovanej, že nárok žalobcu v čase podania neexistoval je nedôvodná, nakoľko v

čase vyhlásenia rozsudku žalobca finančnú čiastku 4.082,67 eur, ktorá bola predmetom konania,
preukázateľne uhradil na účet Sociálnej poisťovne, čo bolo dôvodom aby súd žalobe žalobcu vyhovel
a žalovanú zaviazal na zaplatenie predmetnej sumy.

17. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k II. časti žalobného

petitu, nakoľko s poukazom na mechanizmus poistného plnenia a jeho následnej refundácie (kedy
Sociálna poisťovňa vyzve žalobcu na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dôchodkových dávok
poškodenej, ktorú výzvu následne žalobca zašle žalovanej a ktorá po šetrení poistenej udalosti plnenie
poukáže Sociálnej poisťovni), ako aj závery vyslovené k povinnosti žalovanej uhradiť žalovanú sumu
žalobcovi, súhlasí, že je daný zákonný základ pre takýto postup.

18. Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o úspechu
žalobcu v prejednávanej veci a preto jeho rozhodnutie o nároku na trovy konania považuje za správne.
Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania za účasť na
pojednávaní dňa 30. 05. 2017 obom sporovým stranám, odvolací súd len poznamenáva, že v tomto

štádiu konania súd rozhodol len o nároku, kedy v prípade žalobcu vychádzal z úspechu v konaní a v
prípade trov žalovanej zase zohľadnil zavinenie protistrany. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovanej,
že súd za úkon - účasť na pojednávaní dňa 30. 05. 2017, priznal trovy konania obom stranám, keďže
jednotlivé úkony právnej pomoci, t.j. ich dôvodnosť, či samotná výška bude predmetom posudzovania
až pri rozhodovaní o výške trov konania, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

19. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci a vykonané dokazovanie odvolací súd sa
stotožnil so súdom prvej inštancie a jeho postup považoval za plne v súlade so zákonom. Odvolací súd
neuznal opodstatnenosť argumentov odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolacie dôvody, a preto

napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mal plný úspech žalobca, a preto odvolací

súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ďalej
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)