Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 30, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/205/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226219
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116226219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: P. H., F..

XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom
Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, o vydanie bezdôvodného obohatenia 7 003,48 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.12.2016 žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie sumy 7 003,48

€ a to na nasledujúcom skutkovom základe:
1.1. Dňa 08.12.2004 uzavrel pán S. T. ako dlžník, zmluvu o splátkovom úvere č. 0503249473 so J.
J. ako veriteľom, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebný úver bez účelu vo výške 100 000,-
Sk. Rovnakého dňa 08.12.2004 uzavrel žalobca ako ručiteľ so J. J. I..J.. ako veriteľom zo zmluvy
o splátkovom úvere uzatvorenom s pánom S. T. dohodu o ručení podľa § 303 - 312 Obchodného
zákonníka, ktorou sa zaviazal uhradiť záväzok s príslušenstvom pána T. v prípade, že tak tento neučiní
riadne a včas. Žalobca nemal vedomosť o tom, ako a či vôbec dlžník T. svoj záväzok z úveru voči

banke spláca. Listom zo dňa 20.11.2009 mu banka oznámila postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi T.
zo zmluvy zo dňa 08.12.2004 postupníkovi - žalovanému, pričom k postúpeniu pohľadávky vo výške
6 180,19 € malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1105/2009/CE uzatvorenej dňa
04.11.2009. Vtedy sa žaloba dozvedel, že dlžník nemal svoj záväzok riadne plniť. Následne teda žalobca
ako ručiteľ začal záväzok plniť. V októbri 2015 žalobca telefonicky požiadal žalovaného o oznámenie,
akú sumu je ešte potrebné uhradiť na splnenie záväzku. Listom zo dňa 30.10.2015 žalovaný oznámil, že
jeho pohľadávka z postúpeného záväzku bola uhradená v plnej výške a vec považuje za uzavretú. Na

písomnúvýzvužalobcuovydaniebezdôvodnéhoobohateniaavyúčtovanieuhradenýchplatiebžalovaný
dňa 12.02.2016 vyplatil žalobcovi sumu 2 596,52 € a listom zo dňa 23.02.2016 mu oznámil, že jeho
platby započítaval v prvom rade na istinu a až následne na príslušenstvo postúpenej pohľadávky, pričom
malo ísť celkovo o sumu 7 003,48 € pozostávajúcu z istiny 4 876,58 €, sankčných úrokov 1 303,61 € a
úrokov z omeškania 823,29 €. Následne žalobca požiadal banku o oznámenie kedy došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, kedy a akým spôsobom bola táto skutočnosť oznámená dlžníkovi T. a
žalobcovi. Listom z 27.05.2016 J. J. I..J.. žalobcovi oznámila, že v súlade s ustanovením § 92 ods. 8

zákona o bankách, odovzdala všetku k veci sa vzťahujúcu dokumentáciu žalovanému ako postupníkovi.
1.2. Žalobca má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo J. J. na žalovaného je neplatná pre
rozpor s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca vychádzal z toho, že konečná splatnosť
úveru bola stanovená na deň 10.11.2009. Ak teda nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniuúveru a pohľadávka bola postúpená zmluvou uzatvorenou dňa 04.11.2009, stalo sa tak pred konečnou
splatnosťou úveru, resp. pred tým ako by došlo k jeho platnému predčasnému zosplatneniu, a preto
takáto zmluva je neplatná. Na základe toho sa žalobca domáha na žalovanom vyplatenia sumy 7 003,48

€ ako bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi žalobcom zaplatenou sumou 9 600 €
a sumou zatiaľ vrátenou vo výške 2 596,52 €.
1.3. Žalobca vo svojej žalobe cituje rozsudky tuzemských súdov na úrovni krajských súdov, ktoré
podporujú jeho právnu argumentáciu o tom, že porušenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má viesť k
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

2. K žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017. Pokiaľ ide o
rozhodujúcu otázku, a to otázku výkladu § 92 ods. 8 zákona o bankách, na rozdiel od žalobcu, žalovaný
cituje množstvo rozhodnutí tunajších súdov rovnako na úrovni krajských súdov, vrátane KS v Prešove,
ktoré majú za to, že podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie sú podmienkami,
ktoré normujú platnosť postúpenia bankovej pohľadávky na inú osobu. Žalovaný rovnako poukázal

na ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok J. J. o tom, že banka môže kedykoľvek svoju
pohľadávku z úveru postúpiť, s čím dlžník vyslovuje súhlas.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.04.2017, v ktorom
uviedol ďalšie rozhodnutia podporujúce jeho právnu argumentáciu.

4. Na toto vyjadrenie reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.06.2017, v ktorom opätovne
uviedol ďalšie rozhodnutia, naopak podporujúce jeho právnu argumentáciu.

5.Súdvovecivykonalpojednávaniedňa30.10.2017zaúčastistránsporu,resp.ichprávnychzástupcov,

na ktorom vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:
5.1. Žalobca ako ručiteľ uzatvoril so J. J. ako poskytovateľom úveru pánu S. T.S. dohodu o ručení o
tom, že v prípade, ak úver nebude riadne a včas splácaný dlžníkom T., uhradí úver on. Dohoda o ručení
sa vzťahovala k zmluve o splátkovom úvere č. 0503249473 zo dňa 08.12.2004, ktorou J. J. ako veriteľ
poskytla dlžníkovi S. T.S. úver vo výške 100 000,- Sk.

5.2.Ďalejsúdvykonaldokazovaniekomunikácioumedzižalobcomažalovaným,zktorejvyplývajúvýzvy
na zaplatenie dlžnej sumy žalobcom ako ručiteľom a následne oznámenie o tom, že zo strany žalobcu
bola celá pohľadávka dlžníka T. už uhradená. Z listu žalovaného zo dňa 23.02.2016 vyplýva, že tento
vracia žalobcovi sumu 2 596,52 € ako preplatok z ním zaplatenej sumy.

6. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:
6.1. Podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách - Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

6.2. Pre prejednávanú vec má podstatný význam výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách. Tu je potrebné
uviesť, že senát 9C Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 9C/134/2014 rozhodol v súlade s právnou
argumentáciou prezentovanou žalobcom tak, že žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na vymáhanie pohľadávky z dôvodu neplatnosti postupnej zmluvy. Predmetný
rozsudok Okresného súdu bol uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/19/2016 zo dňa

07.12.2016 zrušený s tým, že na strane žalobcu ako postupníka je daná vecná pasívna legitimácia na
vymáhaniepohľadávky,pretožekrajskýsúdzaujalnázor,že§92ods.8zákonaobankáchniejeprávnou
normou, ktorá by normovala platnosť postúpenia bankovej pohľadávky. Krajský súd ďalej poukázal na
Všeobecné obchodné podmienky, a to na bod 19.16 (rovnaké obchodné podmienky sú súčasťou ajprejednávanej veci), podľa ktorého - klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú ako aj bez ohľadu na to, či

banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na
tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Súčasne krajský súd poukázal na
§ 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého je takáto dohoda medzi bankou a žalovanými možná a
v súlade so zákonom.
6.3. Senát 9C tohto súdu, teda senát prejednávajúci aj túto vec, rozsudkom sp. zn. 9C/63/2014

opätovne žalobu postupníka ako nadobúdateľa bankovej pohľadávky voči spotrebiteľovi zamietol s
poukazom na výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách prezentovaný žalobcom. Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 5Co/332/2015 zo dňa 09.05.2017 však rozsudok okresného súdu zrušil s tým,
že zaujal názor, podľa ktorého § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je právnou normou, ktorá by
upravovala podmienky platnosti bankovej pohľadávky. V rámci tohto rozhodnutia krajský súd poukázal
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 29Odo/1613/2005, ktorý sa zaoberal dôsledkami porušenia ustanovenia

§ 38 ods. 9 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách (ktorý je v podstate totožný s terajším § 92 ods. 8
zákona) a uviedol, že: „Účelom inštitútu bankového tajomstva je ochrana klienta pred zverejnením,
či podávaním informácii o jeho majetkových pomeroch. Úprava zmluvného postúpenia pohľadávky
v OZ ani príslušné ustanovenia OZ vo všeobecnosti nezakazujú postúpenie pohľadávky len preto,
že dôsledkom postúpenia je prelomenie bankového tajomstva. Ochranu poskytnutú klientovi banky

prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva je nutné vždy zvažovať aj s prihliadnutím k tomu, či a
akým spôsobom osoba, ktorá má byť týmto inštitútom chránená sama porušuje svoje povinnosti plynúce
z príslušného bankového obchodu. Zákon o bankách totiž banke tiež ukladá obozretne hospodáriť
a chrániť majetkové záujmy všetkých svojich klientov. Pri plnení tejto povinnosti nemôže byť banka
pripravená o možnosť zbaviť sa v záujme ostatných svojich klientov rizikovej pohľadávky k situácii,

keď dlžník porušuje povinnosť pohľadávku splácať len preto, aby prostredníctvom inštitútu bankového
tajomstva chránil a individuálny záujem takéhoto dlžníka. Z hľadiska možných úvah o následkoch
neoprávneného porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k
náprave uvedeného stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.“
Krajský súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, v ktorom je zdôraznené,

že základným princípom výkladu zmluvy je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred
takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
6.4. Vzhľadom na vyššie uvedené teda v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj
prípadné porušenia § 92 ods. 8 zákona o bankách by neviedlo k neplatnosti postúpenia pohľadávky.
Tu je potrebné zdôrazniť ešte to, že v prejednávanej veci došlo k postúpeniu pohľadávky pár dní pred

konečnou splatnosťou úveru. Teda aj ak by súd vychádzal a priklonil sa k právnej argumentácii žalobcu,
má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky by nebola neplatná celkom ale iba čiastočne a postúpená
by bola celá omeškaná pohľadávka s výnimkou poslednej splátky, pretože iba jedna splátka bola splatná
po dni uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok.
6.5. V rámci právnej argumentácie potrebuje súd ďalej poukázať na nasledujúcu súdnu prax, ktorá

v rozhodnutiach krajských súdov predkladaných stranami sporu uvedená nebola. Napríklad podľa
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32Cdo/4511/2009 vychádzajúceho z rovnakej právnej úpravy postúpenia
pohľadávky podľa OZ ako je v SR je uvedené: „Oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným
dlžníkovi vyvolá postupca zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie a tiež na seba berie riziko vyplývajúce
z toho, že i v prípade neplatnosti (či neexistencie) zmluvy o postúpení pohľadávky, splní dlžník dlh tretej

osobe (postupníkovi) s účinkami i pre postupcu. Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza
k inej zmene záväzku než osobe veriteľ a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že
k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre (pôvodného) veriteľa.
Právnou skutočnosťou, na ktorú právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie
postupcu dlžníkovi - vôbec nie je podstatné, či v skutočnosti k postúpeniu platne, či vôbec došlo.

Notifikačný úkon vyvolá zamýšľané právne následky týkajúce sa osoby oprávnenej prijať plnenie i vtedy,
ak k cesii vôbec nedošlo, či zmluva o postúpení bola neplatná. Otázku, či pohľadávka bola skutočne
postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť iba v spore medzi postupcom a postupníkom.“
6.6. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/2/2016, podľa ktorého: „Z procesného
hľadiska je pre úplnosť potrebné poukázať na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ak oznámi postupca

dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, dlžník v zásade nemá v spore o úhradu pohľadávky
k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy postúpení pohľadávky, iba ak by išlo o
niektorý z prípadov uvedených v § 525 OZ. Otázka neplatnosti nie je nevýznamná, ak je predmetomsporu o neplatnosť takejto zmluvy, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré predstavuje hodnotu
neuhradenej postúpenej pohľadávky.“
6.7. Vychádzajúc teda z vyššie uvedeného súd prichádza k záveru, že aj v prípade aplikácie názoru

žalobcu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok by uvedené neviedlo k rozhodnutiu v prospech
žalobcu, pretože podstatné je to, že zo strany žalobcu ako dlžníka došlo k splneniu záväzku. To, či
došlo k splneniu záväzku oprávnenej osobe ako vyplýva z vyššie uvedeného podstatné nie je, podstatné
je to, že záväzok žalobcu bol plnením odovzdaným postupníkovi splnený bez ohľadu na to, či zmluva
o postúpení pohľadávky platná je alebo nie je a samotnú výšku zaplatenej sumy žalobca žiadnym

spôsobom nerozporoval.
6.8. Na základe vyššie uvedeného teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
7.1. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. z dôvodu, že má ta to, že postupom
žalovaného predchádzajúcim konaniu vo veci samej došlo k okolnostiam hodným osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo v rozpore s elementárnou spravodlivosťou priznať náhradu trov konania procesne
úspešnému žalovanému. Týmito okolnosťami je to, že žalovaný si ponechával plnenia poskytované mu

žalobcom na postúpenú pohľadávku aj potom, keď jeho záväzok bol už v celom rozsahu splnený. Súd je
presvedčený, že nebyť aktivity žalobcu k vráteniu preplatku by nebolo došlo. V týchto okolnostiach teda
súd vidí takú hrubú neslušnosť na strane žalovaného, ktorá neumožňuje napriek procesnému úspechu
v tomto konaní mu náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.