Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/155/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107233572
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2107233572.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľky: Ing. J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom C., P. S. XXXX/XX, zastúp: JUDr. Ján Majling,
s.r.o., Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728, proti odporcom: 1. F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., W. XXX/XX, t.č. ÚVTOS N.-E., 2. TRIER s.r.o., Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 36 817 601,
zastúp: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu
a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a vyhlásení o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou, č. Nz 40440/2007,
N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v Trnave,
zamieta.

II. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX
ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej
bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom

pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti
v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX,
XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc.č. 127 - zastavené plochy a
nádvoria vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky
z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), zamieta.

III. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia J. W., rod. K.,

nar. XX.X.XXXX, zo dňa 10.10.2007 ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz
40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so
sídlom v C., v ktorom podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka prehlásila, že uspokojí pohľadávku
oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy
použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí F.
A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba povinná č. 1, zamieta.

IV. Súd návrh v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10.10.2007 na sumu
3.400.000,- Sk medzi veriteľom spoločnosťou TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10,
Trnava, a dlžníkom F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

V. Súd určuje, že Ručiteľské vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 10.10.2007 o tom, že
uspokojí v plnom rozsahu záväzok dlžníka F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, v sume 3.400.000,- Sk

(112.859,32 eur) voči veriteľovi spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10,
Trnava, je neplatné.VI. Súd určuje, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N
565/2007, NCRls 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. W. Y., notárom so sídlom v C., medzi

J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a F. A., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a tiež ako osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho súdneho
poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby
povinnej č. 1, vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej v čl. I notárskej zápisnice,
voči osobe oprávnenej spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava

a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je
neplatná.

VII. Súd určuje, že právny úkon - vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, že svoj záväzok vyplývajúci
z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, a to splatiť záväzok osobe oprávnenej spoločnosti TRIER
s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa

10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. I Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs
40148/2007zodňa10.10.2007napísanejJUDr.W.Y.,notáromsosídlomvC.,alebonesplatenýzostatok
dlhuvrátaneprípadnéhopríslušenstva(úrokyzomeškania,trovypoužiténavymáhaniedlhuainéúčelne
vynaložené náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
ako osoba povinná č.1, v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk

uznáva, je neplatný.

VIII. Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 16.11.2007, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2007,
domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007,
NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 10.10.2007 bola na
Notárskom úrade JUDr. W. Y. v C. spísaná notárska zápisnica o vyhlásení osôb povinných o uznaní
dlhu a súhlase s exekúciou, ktorá má slúžiť ako exekučný titul. Keďže okolnosti, za ktorých bola spísaná

notárska zápisnica nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin podvodu, podala trestné oznámenie
a domáha sa určenia neplatnosti tejto notárskej zápisnice, ako aj ďalších právnych úkonov s tým
súvisiacich.

Navrhovateľka návrhom zo dňa 18.2.2008 návrh doplnila a žiadala vysloviť, že ručiteľské vyhlásenie

navrhovateľky je neplatné, uvedená notárska zápisnica je neplatná alebo notárska zápisnica v časti
týkajúcej sa ručiteľa je neplatná.

Navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 18.11.2008, doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.11.2008
navrhla, aby súd do konania na strane odporcu pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka a to veriteľa,

spoločnosť TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava, nakoľko je zrejmé, že konateľ veriteľa
osobu odporkyne poznal, pravdepodobne si bol vedomý skutočnosti, že odporkyňa nie je dôveryhodnou
osobou a mohol tušiť, že odporkyňa nebude schopná splniť svoj záväzok. Preto požadoval zabezpečiť
svoju pohľadávku ručiteľským záväzkom tretej osoby, bol po celý čas prítomný u notára a podieľal sa
spoločne s notárom, ako aj s odporkyňou na manipulácii s navrhovateľkou, pričom využili jej omyl a

neznalosť právnej problematiky. V uvedenom podaní navrhovateľka zároveň požiadala aj o pripustenie
zmeny návrhu tak, aby súd určil, že Zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2007 medzi veriteľom (odporcom
v 2. rade) a dlžníkom (odporkyňou v 1. rade) je neplatná. Zároveň sa domáhala určenia neplatnosti
jej ručiteľského vyhlásenia o tom, že uspokojí v plnom rozsahu záväzok dlžníčky (odporkyne v 1.
rade) voči veriteľovi (odporcovi v 2. rade), ako aj neplatnosti notárskej zápisnice o vyhlásení osôb

povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 14C/155/2007-84
zo dňa 5.12.2008 pripustil pristúpenie spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava
do konania ako odporcu v 2. rade a zároveň pripustil navrhovanú zmenu petitu návrhu. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2009.Dňa 17.3.2009 odporca v 2. rade doručil súdu návrh, ktorým žiadal o nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil navrhovateľke nenakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
katastrálnom území C. a D., zapísané na Správe katastra C. do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde C. pod sp. zn. 14C 155/2007. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia
odôvodnil tým, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde C. pod sp. zn. 14Er 908/2007
vo veci oprávneného TRIER s.r.o., proti povinným J.. J. W. a F. A., povolil súd odklad exekúcie do
právoplatného skončenia konania o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného pod
sp. zn. 14C/155/2007. Odporca v 2. rade tak zostáva pri svojej pohľadávke voči odporkyni v 1.

rade a navrhovateľke neuspokojený, exekúcia na majetok navrhovateľky je odložená, a nemožno
v nej pokračovať. Odporca v 2. rade má preto dôvodnú obavu, že navrhovateľka bude mať snahu
zmariť uspokojenie jeho pohľadávky. Súd uznesením č.k. 14C/155/2007-104 zo dňa 14.4.2009 nariadil
navrhovateľke, aby s predmetnými nehnuteľnosťami nenakladala až do právoplatného skončenia
konania o návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu vedeného pod sp. zn. 14C/155/2007.
Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2009.

Dňa 5.10.2010 bolo súdu doručené podanie, ktorým navrhovateľka opätovne rozšírila doterajšie návrhy
a domáhala sa určenia, že právny úkon - ručiteľské vyhlásenie J. W. ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté
v notárskej zápisnici, v ktorom prehlásila, že uspokojí pohľadávku osoby oprávnenej ako veriteľa a to
spoločnosti TRIER s.r.o. vo výške 3.400.000,- Sk je neplatný, ďalej, aby súd určil, že dohoda uzatvorená

dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako
ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a dlžníkom F. A. ako osobou povinnou č. 1, na základe ktorej
ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej
zo zmluvy o pôžičke, v ktorej sa zaviazala uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku
nesplní dlžník, je neplatná a tiež, že právne úkony - vyhlásenie J. W., že svoj záväzok vyplývajúci z

ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej- spoločnosti TRIER
s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane
prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené
náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1 v plnom rozsahu,
čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznáva a ako ručiteľ a osoba povinná č. 2 vyhlasuje, že v prípade

nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa
táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný
majetok ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2 až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným
príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady,
sú neplatné. Žiadosť o zmenu návrhu odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že Notárska zápisnica č.

Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 obsahuje podľa jej názoru viaceré právne úkony, ktoré
sú neplatnými právnymi úkonmi. Uznesením č.k. 14C/155/2007-216 zo dňa 21.6.2011 súd pripustil takto
navrhovanú zmenu návrhu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2011.
V priebehu konania sa odporkyňa v 1. rade určitý čas nachádzala na mieste neznámom pre súd, preto
jej bol uznesením č.k. 14C/155/2007-249 zo dňa 27.7.2012 ustanovený opatrovník pre zabezpečenie

ochrany jej práv v konaní. Dňa 29.10.2015 však bola odporkyňa v 1. rade umiestnená do väzby
v prípravnom konaní Špecializovaného trestného súdu, čím odpadol dôvod pre ustanovenie jej
opatrovníka, preto uznesením č.k. 14C/155/2007-333 zo dňa 4.12.2015, bolo uznesenie o ustanovení
opatrovníka odporkyni v 1. rade zrušené.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka bola zo strany odporkyne v 1. rade uvedená

do omylu, keď spáchaním trestného činu o ktorom navrhovateľka nevedela, dosiahla uzavretie právneho
úkonu navrhovateľkou a uzavrieť právne úkony ju nútila aj psychickým nátlakom. Trestné konanie
vedené voči obžalovanej odporkyni v 1. rade, je právoplatne skončené, a preto sa navrhovateľka
domnieva, že je tu dôvod aplikácie jednak § 49a Občianskeho zákonníka, ako aj § 39 Občianskeho
zákonníka. Relatívnu neplatnosť právnych úkonov odvodzuje z toho, že poskytnutie pôžičky a navedenie

navrhovateľky na ručiteľské vyhlásenie, vrátane súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo
urobené v omyle a tento právny úkon bol určený osobe, ktorá omyl vyvolala alebo o ňom musela
vedieť - odporkyni v 1. rade. Navrhovateľka bola zo strany odporkyne v 1. rade uvedená do omylu,
keď jednak zo psychickej stránky nútila navrhovateľku uzavrieť právne úkony, avšak najmä tým, že
spáchala trestný čin podvodu, nakoľko sama skutková podstata trestného činu podvodu je založená na

úmyselnom uvedení poškodeného do omylu. Podvodné konanie odporkyne v 1. rade zakladá neplatnosť
právnych úkonov aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právny úkon odporuje zákonu
a prieči sa dobrým mravom, keďže právny úkon dosiahnutý trestným činom nemôže byť v súlade so
zákonom. V právoplatnom odsudzujúcom rozsudku sa jednoznačne uvádza, že odporkyňa v 1. radeje vinná, že v čase uzavretia pôžičky vedela, že požičiavané peniaze nebude schopná vrátiť, pričom
konala a uviedla do omylu aj navrhovateľku, že vlastní hodnotné nehnuteľnosti, obchoduje so železným
šrotom, čo sa však nezakladalo na pravde. Podľa názoru navrhovateľky, odporca v 2. rade stavia

svoju obranu len na domnienke pravdivosti, pravosti notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou.
Predpokladom tejto notárskej zápisnice sú však zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky
a v prípade, že sa v danom konaní preukáže ich neplatnosť, musí to mať zásadný vplyv aj na určenie
neplatnosti uvedenej notárskej zápisnice. Neplatnosť zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia k
zmluve o pôžičke odvodzuje navrhovateľka tým, že odporkyňa v 1. rade bola uznaná vinnou z obzvlášť

závažného zločinu podvodu, a teda poskytnutie pôžičky a navedenie navrhovateľky na ručiteľské
vyhlásenie, vrátane vykonateľnosti notárskej zápisnice, bolo dosiahnuté trestným činom. Záväzkový
právny vzťah z ručenia môže existovať iba pri hlavnom základnom záväzkovom právnom vzťahu, a
preto bol v polohe vedľajšieho právneho vzťahu. Pokiaľ neexistuje hlavný záväzok, napr. z dôvodu
neplatnosti, nemôže existovať platne ani záväzok z ručenia. Pre neplatnosť ručiteľského záväzku tak
postačuje, aby bol hlavný záväzok zo zmluvy o pôžičke neplatným právnym úkonom a ďalšie skutočnosti

ohľadom ručiteľského záväzku nie je potrebné ďalej dokazovať. Ďalej poukázal na výhradu vo
vyhlásení o vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kde je uvedené, že navrhovateľka
bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom pre exekúciu, a to najmä na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok ručiteľa okrem parc. č. 127.
Z uvedeného je viac ako zrejmé, že sa nejednalo o bezvýhradný súhlas navrhovateľky, práve naopak,

táto urobila vyhlásenie s výhradou alebo podmienkou, ktorá by obmedzovala exekúciu. Toto však zákon
neumožňuje, preto je uvedené vyhlásenie neplatné. Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení
neplatnosti týchto právnych úkonov spočíva v tom, že je ohrozené jej ústavne deklarované vlastnícke
právo a daným stavom je spôsobená neistota v jej postavení, nakoľko odporca v 2. rade podal návrh na
výkon exekúcie na základe týchto právnych úkonov, ktorému exekučný súd vyhovel vydaním poverenia,

pričom až na základe návrhu na povolenie exekúcie podaného navrhovateľkou, bol do skončenia
predmetného konania o návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov, povolený odklad tejto exekúcie.

K návrhu sa vyjadril právny zástupca odporcu v 2. rade, ktorý uviedol, že právny úkon ručiteľského
vyhlásenia bol vykonaný slobodne, vážne a bez relevantného omylu a nie je žiaden dôvod na vyslovenie

jehoneplatnosti.Navrhovateľkajedospelá,vysokoškolskyvzdelanáosobavproduktívnomveku,uktorej
nemôže byť pochybnosti o tom, že pri podpise príslušných dokumentov presne vedela, čo podpisuje a
aký bude mať tento podpis dôsledky, čo potvrdzuje aj jej následné správanie po podpísaní zápisnice.
Nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľky, že bola citovo vydieraná, resp. bol na ňu vyvíjaný
nátlak, o čom napokon nepredložila žiaden dôkaz. Je toho názoru, že vo vzťahu k notárskej zápisnici,

ktorá je exekučným titulom, sa pripúšťa iba preskúmanie vykonateľnosti notárskej zápisnice exekučným
súdom s využitím právnych inštitútov v rámci exekučného konania. Exekučný súd má skúmať náležitosti
materiálnej vykonateľnosti podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku a formálnej vykonateľnosti podľa
§ 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov aj to iba z pohľadu, či prípadné nedostatky vo formálnej vykonateľnosti alebo materiálnej

majú takú intenzitu, že to vylučuje uznať notársku zápisnicu ako exekučný titul. Náležitosti notárskej
zápisnice už preskúmal exekučný súd a to tak pri vydaní poverenia ako aj na základe námietok povinnej
č. 2 (navrhovateľky). Námietky boli súdom právoplatne zamietnuté s odôvodnením, že ak povinná
č. 2 považovala postup pri spisovaní notárskej zápisnice za nesprávny, nemala notársku zápisnicu
podpisovať. Súd notársku zápisnicu a jej vykonateľnosť preskúmal a nezistil žiadne nedostatky. Zastáva

preto názor, že notárska zápisnica ako exekučný titul by nemala byť predmetom ďalšieho prieskumu
v občianskom súdnom konaní tak, ako to navrhuje navrhovateľka v žalobnom návrhu, a preto by
mal súd konanie v tejto časti zastaviť. Vzhľadom na zachované účinky platnej notárskej zápisnice
absentuje naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na určení
neplatnosti zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007, keďže takéto určenie by

právne postavenie navrhovateľky nezmenilo, a preto súd by mal v tejto časti konanie zastaviť pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu ako predpokladu na určení neplatnosti právneho úkonu.
Neplatnosť podľa § 49a Občianskeho zákonníka odôvodňuje navrhovateľka práve uvedením do omylu
a aktívnu legitimáciu navrhovateľka odvodzuje z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka a to tak,
že okrem účastníkov samotného úkonu sa dovolať neplatnosti môže aj ten, kto bol takýmto úkonom na

svojich právach ukrátený, teda osoba, ktorej právny úkon zasiahol do jej hmotnoprávneho postavenia, v
uvedenom prípade práve osoba navrhovateľky. K tomuto však uvádza, že právo navrhovateľky dovolať
sa neplatnosti daných právnych úkonov z ustanovenia § 40a vôbec nevyplýva a výklad zákona k tomu
smerujúci je silený a účelový. Z ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka je zrejmé, že neplatnostiprávneho úkonu sa môže dovolať iba konajúca osoba, ktorá ho urobila v omyle, vychádzajúcom zo
skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie rozhodujúca, aj to iba za predpokladu, že osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Len táto osoba je dotknutou osobou

podľa § 40a Občianskeho zákonníka. V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že
rieši relatívnu neplatnosť viacerých ustanovení Občianskeho zákonníka, je potrebné legislatívne použiť
širší pojem ako konajúca osoba, aby zahŕňala tak konajúce osoby ako aj iné ako konajúce osoby,
ako to vyplýva z konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto pre dovolanie sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu - pôžičky, ručiteľského vyhlásenia navrhovateľkou podľa § 49a v spojení s

§ 40a Občianskeho zákonníka, chýba základný zákonný predpoklad a to, že osoba, ktorej bol právny
úkon určený, omyl konajúcej osoby vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Ďalej sa ešte vyjadril k otázke
neplatnosti daných právnych úkonov, keď uvádza, že právoplatné odsúdenie odporkyne v 1. rade z
trestného činu podvodu pre skutok súvisiaci s danými právnymi úkonmi, treba v občiansko-právnom
zmysle jednoznačne subsumovať pod ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie
Občianskeho zákonníka je špeciálne vo vzťahu k ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka, pretože

omyl je považovaný za špeciálnu vadu vôle, takisto aj toto ustanovenie je špeciálne vo vzťahu k § 39
Občianskeho zákonníka, pretože ak je podľa § 49a Občianskeho zákonníka relatívne neplatný právny
úkon určený osobe, ktorá omyl úmyselne vyvolala a tento úkon by bol aj inak absolútne neplatný pre
rozpor s dobrými mravmi, resp. rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je zrejmé, že
zákonodarcatoutošpeciálnouúpravouustanovilodklonodvšeobecnéhoustanovenia§39Občianskeho

zákonníka pre prípad omylu a skutkové okolnosti v nich uvedené. Z uvedeného vyplýva, že zmluva
o pôžičke sa v prípade právoplatného odsúdenia odporkyne v 1. rade môže považovať za neplatnú
výlučne podľa § 49a Občianskeho zákonníka z dôvodu, že osoba, ktorej bol právny úkon určený, teda
odporkyňa v 1. rade, vyvolala omyl odporcu v 2. rade ako veriteľa úmyselne, a to za predpokladu, že
by sa neplatnosti tohto právneho úkonu dovolal podľa § 40a Občianskeho zákonníka sám odporca v 2.

rade. Odporca v 2. rade sa však neplatnosti tohto právneho úkonu doteraz nedovolal, ani sa jej nedovolá,
pretože na tom nemá právny záujem a objektívne uplynula aj premlčacia lehota na uplatnenie tohto
práva. Naopak, odporca v 2. rade je v celej kauze jediným poškodeným, čo je zrejmé aj z právoplatne
ukončenej trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/35/2009. V tejto súvislosti poukazuje
právny zástupca odporcu v 2. rade aj na judikát R 36/1978, podľa ktorého pre právny vzťah medzi

veriteľom a ručiteľom dlžníka nie je rozhodujúce, či bol ručiteľ predtým, než urobil písomné prehlásenie
o ručení, uvedený dlžníkom do omylu, omyl by musel byť úmyselne vyvolaný veriteľom, voči ktorému
ručiteľ svojím písomným prehlásením vzal na seba povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí
dlžník. Iba vtedy by omyl mohol vyvolať právne následky v občianskoprávnom vzťahu medzi veriteľom
a ručiteľom. Nie je preto možné sa úspešne domáhať omylu, údajne vyvolaného dlžníkom s právnymi

účinkamipreveriteľa.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,považuježalobnýnávrhnavrhovateľkyvcelom
rozsahu za nedôvodný a žiadal, ak súd konanie nezastaví, aby návrh v celom rozsahu zamietol a priznal
odporcovi v 2. rade náhradu trov konania.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov, ich právnych

zástupcov a svedka T. S., oboznámením sa s Notárskou zápisnicou č. Nz 40440/2007, N 565/2007,
NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007, so Zmluvou o pôžičke zo dňa 10.10.2007, s Ručiteľským
vyhlásením zo dňa 10.10.2007, so spismi Okresného súdu Trnava sp.zn. 2T/35/2009 a 30T/22/2010,
oboznámením sa s vyšetrovacími spismi a s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Dňa10.10.2007bolapodpísanálistinaoznačenáako„Zmluvaopôžičke“medziveriteľom-spoločnosťou
TRIER s.r.o., a dlžníkom - F. A. na sumu 3.400.000,- Sk, v ktorej dlžník potvrdil prevzatie pôžičky
peňazí v sume 3.400.000,- Sk v hotovosti a zaviazal sa požičanú sumu peňazí vrátiť veriteľovi osobne
k jeho rukám dňa 17.10.2007 v mieste jeho sídla. Dňa 10.10.2007 podpísala J. W. listinu označenú
ako „Ručiteľské vyhlásenie“ v ktorej vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí v plnom rozsahu na písomnú

výzvu veriteľa záväzok F. A. voči veriteľovi TRIER, s.r.o. zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, ak zo
strany dlžníka nedôjde k splateniu označenej pôžičky riadne a včas. Dňa 10.10.2007 bola na Notárskom
úrade JUDr. W. Y. spísaná Notárska zápisnica č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007,
ktorej obsahom bolo v zmysle § 46 Notárskeho poriadku „vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu a
súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“. Obsahom zápisnice bola tiež

dohoda uzatvorená medzi navrhovateľkou ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a dlžníkom
ako osobou povinnou č. 1 - F. A. (odporkyňou v 1. rade) v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku,
na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej
č. 1, vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej v čl. I notárskej zápisnice, vočiosobe oprávnenej - spoločnosti TRIER s.r.o., a v ktorej sa zaviazala uspokojiť pohľadávku osoby
oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník. Obsahom zápisnice bolo tiež vyhlásenie navrhovateľky,
že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe

oprávnenej- spoločnosti TRIER s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, tak ako je
popísaný v čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva
(úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, že
tento záväzok riadne a včas nesplní osoba povinná č.1 - F. A. v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu
i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk uznáva a tiež, že ako ručiteľ a osoba povinná č. 2 vyhlasuje, že v

prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým,
aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa - osoby povinnej č. 2 (najmä na
nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX,
XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy
a nádvoria vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom

(úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady).

Navrhovateľka uviedla, že dňa 10.10.2007 bola telefonicky požiadaná odporkyňou v 1. rade, aby sa
stala ručiteľkou jej záväzku, ktorý mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke medzi ňou a odporcom v 2.
rade, keď predmetom pôžičky mala byť suma vo výške 2.400.000,-Sk. Ako dôvod pôžičky jej odporkyňa

v 1. rade uviedla, že požičané peniaze potrebuje za účelom kúpi firmy W. s.r.o. so sídlom v N. D..
Spoločnosť ktorá jej mala pôžičku poskytnúť trvala na ručení, bez ktorého jej žiadnu pôžičku neposkytne.
Navrhovateľka mala byť ručiteľom len počas piatich dní, pretože ako sa odporkyňa vyjadrila, predala
svoje nehnuteľnosti v hodnote asi 230.000.000,- Sk a kúpna cena jej má byť v dohľadnej dobe vyplatená.
Taktiež predala svoj tovar, za ktorý jej mala byť vyplatená kúpna cena 25.000.000,- Sk. Odporkyňa v 1.

rade na navrhovateľku vyvíjala psychický nátlak, keď jej uviedla, že príde o svoje vložené investície vo
výške 7.000.000,-Sk do odkúpenia firmy W. v prípade, ak v stanovenej dobe nezaplatí sumu 2.400.000,-
Sk, ktorú si chcela požičať. Odporkyňa v 1. rade jej zdôrazňovala, že je v časovej tiesni nakoľko jej vyprší
lehota na vyplatenie peňazí v ten deň poobede, a garantovala jej vrátenie peňazí z vyplatenej kúpnej
ceny za nehnuteľnosť a tovar. Navrhovateľka nemala nikdy vôľu ručiť za nejaký cudzí dlh, a to ešte

celým svojim majetkom, preto sa vyjadrila, že môže za záväzok odporkyne ručiť maximálne pozemkami
v extraviláne v Nitre s odôvodnením, že hodnota týchto pozemkov je postačujúca na výšku poskytnutej
pôžičky. Nakoľko podľa vyjadrenia odporkyne, veriteľovi toto ručenie nepostačovalo, prosila ju, aby ručila
okrem pozemkov v N. aj svojim domom v D., s čím navrhovateľka na veľké naliehanie odporkyne
súhlasila. Po tom, ako ju odporkyňa zaviezla na správu katastra, kde tak v N. ako aj v C. si vyžiadala listy

vlastníctva, zašli na Notársky úrad JUDr. Q. Y. v Trnave, kde malo byť predmetom stretnutia spísanie
ručiteľského vyhlásenia a uznania dlhu so súhlasom s vykonateľnosťou do notárskej zápisnice, ktorá
sa následne stala exekučným titulom, na podklade ktorého sa v súčasnej dobe vedie exekúcia. Podľa
informácii, ktoré boli navrhovateľke poskytnuté, malo ísť o pôžičku vo výške 2.400.000,- Sk na 5 dní
s úrokom 1.000.000,- Sk. Na notárskom úrade po zistení, že odporca nemá v predmete podnikania

poskytovanie pôžičiek, navrhol notár spísanie zmluvy o pôžičke vo výške 3.400.000,- Sk bezúročne a
zároveň aj do notárskej zápisnice a ručiteľského vyhlásenia uviesť, že zmluva o pôžičke bola uzavretá
na sumu 3.4000.000,- Sk na dohodnutý čas, bezúročne, teda že odporca v 2. rade reálne odovzdá sumu
2.400.000,- Sk, avšak zmluva bude znieť na sumu 3.400.000,- Sk. Po podpísaní listín, konateľ odporcu
v 2. rade, pán M. vybral peniaze a odporkyňa ich začala prepočítavať, následne jej pán M. vydal doklad

na 3.400.000,-Sk. Až neskôr navrhovateľka od majiteľky firmy W. s.r.o. zistila, že s odporkyňou v 1. rade
ohľadom predaja firmy vôbec nejednala. V tom sa navrhovateľka cíti byť podvedená, pretože odporkyni
išla ručiť s vedomím, že peniaze potrebuje na kúpu práve tejto firmy.

Odporkyňa v 1. rade potvrdila, že navrhovateľku požiadala o ručenie pri poskytnutí pôžičky od odporcu

v 2. rade. Počas osobného jednania so štatutárnym zástupcom odporcu v 2. rade, ho požiadala o
poskytnutie pôžičky bez uvedenia jej výšky, táto závisela od toho, aké bude ručenie. Po stretnutí jej
pán M. telefonicky oznámil, na ktorý notársky úrad má prísť. Navrhovateľke oznámila účel pôžičky,
ako aj dobu, na ktorú jej peniaze budú požičané. Na notárskom úrade im notár vysvetlil alternatívy,
ktorými je možné poskytnutú pôžičku zabezpečiť, a po výbere vhodného spôsobu, odišli z notárskeho

úradu, pretože bola vyhotovovaná notárska zápisnica. Nasledovalo čítanie zápisnice a jej podpisovanie,
následne odovzdanie peňazí, ktoré boli v obálke položené na stôl a ktoré spolu s navrhovateľkou
prerátala, pričom pánom M. bola odovzdaná taká suma, aká je uvedená v notárskej zápisnici, pričom
pôžička bola poskytnutí bezúročne. V dobe splatnosti pôžičky nemala k dispozícii celú sumu, ale len časťvo výške presahujúcej 2.000.000,- Sk, z ktorej sumy dala časť vo výške 1.000.000,- Sk navrhovateľke
s ktorou sa dohodli, že ak bude mať celú sumu, pôjdu na notársky úrad, kde obe sumy dajú do kopy a
vrátia veriteľovi. Z toho dôvodu sa odporkyňa v 1. rade stretla s pánom M., aby mu vrátila aspoň časť

pôžičky ktorú mala k dispozícii, podmienkou však bolo, aby sa vrátila celá požičaná suma naraz.

Štatutárny zástupca odporcu v 2. rade uviedol, že na požiadanie odporkyne v 1. rade súhlasil s
poskytnutím pôžičky len pokiaľ by mala ručenie, a to aj vzhľadom k tomu, že išlo o pôžičku na krátku
dobu. S odporkyňou sa bavili o pôžičke vo výške 3.400.000,- Sk a po tom, ako predložila listy vlastníctva

na nehnuteľnosti, ktorými by navrhovateľka ručila, požiadal odporkyňu aby si našla notára. Následne
oslovil notára JUDr. Y., u ktorého sa stretol s odporkyňou v 1. rade a s navrhovateľkou. Notár im vysvetlil
akým spôsobom sa dá poskytnutá pôžička zabezpečiť, pričom vyplynuli dve alternatívy, keď do úvahy
prichádzalo buď záložné právo alebo notárska zápisnica. Nakoľko odporkyňa potrebovala peniaze ešte
v ten deň, požiadal notára o spísanie notárskej zápisnice. Peniaze vo výške 3.400.000,- Sk odovzdal
odporkyni v 1. rade, ktorá si ich prepočítala, časť z peňazí prerátavala navrhovateľka. Dohodli sa na

splatnosti pôžičky 7 dní bezúročne s tým, že keď budú reálne vedieť na koľko dní mala odporkyňa
peniaze požičané, dohodnú sa na výške odmeny. Zároveň sa dohodli, že o týždeň sa stretnú u notára,
prišla len navrhovateľka a telefonicky zistili od odporkyne, že jej prišli peniaze, ktoré však nemá vybraté z
banky.Odporkyňav1.rademupôžičkunesplatilaaničiastočneadohodlisanaďalšomtermínestretnutia
z dôvodu odovzdania peňazí, keď sa s odporkyňou nestretli ani v ďalších dohodnutých termínoch, podali

návrh na výkon exekúcie. Odporkyňu v 1. rade vyzval ako dlžníčku na splatenie dlhu, nie však písomne,
iba niekoľkokrát ústne.

Svedok T. S., spoločník odporcu v 2. rade potvrdil, že má vedomosť o poskytnutí pôžičky zo strany
spoločnosti TRIER s.r.o. odporkyni v 1. rade. Táto pôžička bola poskytnutá z peňazí, ktoré spoločnosti

zapožičal zo svojich súkromných prostriedkov. Predmetom pôžičky medzi odporkyňou v 1. rade a
odporcom v 2. rade bola suma 3.400.000,- Sk. Pôžička bola poskytnutá bezúročne, pretože bola
poskytnutá na krátku dobu 1 týždňa a bolo zaujímavé ručenie za pôžičku, takže to nebolo pre nich
rizikové.

Z Rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 2T/35/2009-2071 zo dňa 19.10.2010 súd zistil, že ním
bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu podvodu na tom skutkovom
základe, že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v sídle Notárskeho úradu JUDr. Q. Y. v C.,
uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. Trnava zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá
pôžička 3.400.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť do 17.10.2007, pričom už v čase uzatvorenia

zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a taktiež
naviedla Ing. J. W. na ručenie k uvedenej pôžičke celým svojim hnuteľným a nehnuteľným majetkom,
pričom jej uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške
230.000.000,- Sk a z predaja železného šrotu a konštrukčnej výstuže za ktorý má obdržať hotovosť
vo výške 25.000.000,- Sk, že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila,

žiaden obchod neuskutočnila, peňažné prostriedky použila nezisteným spôsobom a pôžičku následne
nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava škodu vo výške 112.859,32 eur (3.400.000,-
Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom konaní od Ing. J. W. by tejto spôsobila škodu v
celkovej výške najmenej 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk), za čo bola odsúdená na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.9.2013.

Z Uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 6To/131/2010-3467 zo dňa 26.9.2013 súd zistil, že odvolanie
obžalovanej F. A. sa zamieta, nakoľko prvostupňový súd správne vyhodnotil konanie obžalovanej ako
obzvlášť závažný zločin podvodu, a taktiež ani súdom I. stupňa uložený trest odňatia slobody v trvaní 8
rokov nemožno považovať za trest neprimeraný z hľadiska jeho prísnosti.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako

dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s
veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

Podľa § 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.

Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 3 ods. 3 Notárskeho poriadku, zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej
činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len "notárska listina") a ich osvedčené odpisy sú verejnými
listinami.

Podľa § 46 ods. 1 Notárskeho poriadku, notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske
zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár,ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie
v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa § 134 Občianskeho súdneho poriadku, listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými
štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za
verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Navrhovateľka sa svojim návrhom v znení jej poslednej úpravy, domáhala určenia neplatnosti Zmluvy
o pôžičke zo dňa 10.10.2007, určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007, určenia
neplatnosti Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007,
určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia navrhovateľky obsiahnutého v notárskej zápisnici o tom,
že podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade ak pohľadávku
neuspokojí dlžníčka, určenia neplatnosti dohody uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako ručiteľkou a

odporkyňou v 1. rade ako dlžníkom č. 1 v notárskej zápisnici v zmysle § 256 Občianskeho súdneho
poriadku, že ručiteľ preberá na seba povinnosti dlžníka voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku ak
túto nesplní dlžník č. 1, určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky ako ručiteľky, že svoj záväzok
vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007 splatiť záväzok veriteľovi v prípade ak tento
záväzok nesplní odporkyňa v 1. rade ako dlžník uznáva a určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky

ako ručiteľky, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči veriteľovi súhlasí s tým, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok (návrhy
na určenie neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky o uznaní svojho záväzku ako ručiteľky a neplatnosti
vyhlásenia navrhovateľky o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, sú obsiahnuté spoločne v
bode VI. uznesenia č.k. 14C/155/2007-216 zo dňa 21.6.2011, ktorým bola pripustená posledná zmena

petitu návrhu).

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku dospel súd k záveru, že
návrh je dôvodný iba z časti, keď navrhovateľka v tejto časti preukázala, že má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, nakoľko je ohrozený výkon jej vlastníckych práv k jej majetku, voči ktorému

sa už začala viesť exekúcia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je daný
najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto určenia
jeho právne postavenie stalo neistým. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ nemá
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a
existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním návrhu s

petitom určovacím. Návrh na začatie konania, ktorý nerieši spornosť vzťahu účastníkov nie je procesne
prípustný. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka.

Navrhovateľka však nemá naliehavý právny záujem na tej časti návrhu, ktorou sa domáha určenia

neplatnosti notárskej zápisnice a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, určenia neplatnosti
vyhlásenia navrhovateľky podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka obsiahnutého v notárskej zápisnici,
a určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke.

Notárska zápisnica v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 46 ods. 2 Notárskeho poriadku

má povahu verejnej listiny osvedčujúcej právny úkon alebo inú skutočnosť v nej obsiahnutú, u ktorej
sa predpokladá pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, a to až do doby, pokiaľ
nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica teda nie je právnym úkonom, a to ani vtedy, keď vo
svojom obsahu osvedčuje prejav vôle účastníkov smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo
povinností. Predpisy hmotného práva upravujú len podmienky platnosti a dôvody neplatnosti právneho

úkonu, neustanovujú však možnosť domáhať sa neplatnosti osvedčenia o právnom úkone vydaného
vo forme notárskej zápisnice notárom. Ani Notársky poriadok neobsahuje také ustanovenie, ktoré by
umožňovalo dotknutej osobe domáhať sa neplatnosti notárskej zápisnice na súde. Návrh na určenie
neplatnosti notárskej zápisnice (osvedčenia o právnom úkone vydaného notárom v tejto forme), nemá
oporu v zákone a nemožno sa s úspechom na súde takéhoto určenia neplatnosti domáhať. V sporovom

konaní je možné domáhať sa určenia len neplatnosti právneho úkonu osvedčeného v notárskej zápisnici
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009). A pokiaľ ide o otázku
formálnej stránky exekučného titulu, túto je oprávnený riešiť výhradne len exekučný súd (§ 44 ods. 2,
§ 50 ods. l Exekučného poriadku) v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, príp. vrámci konania o námietkach povinného. Vzhľadom na uvedené súd návrh v časti o určenie neplatnosti
notárskej zápisnice zamietol.

Navrhovateľka sa domáhala, aby súd určil, že vyhlásenie navrhovateľky ako ručiteľa a osoby povinnej č.
2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej, bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí
s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku,atonacelýjejhnuteľnýanehnuteľnýmajetokakoručiteľa(najmänanehnuteľnostivkat.území
B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX,

v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere
309 m2 ) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania,
trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), je neplatné.
Vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorým vyjadruje súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle,

aby malo samo osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho
vzťahu. Ide iba o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho
poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je teda len jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica
mohla byť exekučným titulom, teda aby mohla mať takúto kvalitu. V prípade notárskej zápisnice so

súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní
s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá
ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti
pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom
súdnom konaní (§ 159 Občianskeho súdneho poriadku). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala

poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom
s vykonateľnosťou, podľa názoru súdu celkom nevylučuje, aby sa povinná osoba v individuálnych
prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - domáhala návrhom na súde určenia,
že nie je povinná plniť, príp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť. (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/63/2009). Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z

tohto dôvodu neprichádza do úvahy, preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti vyhlásenia osoby povinnej č. 2 J. W. ako ručiteľa,
podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka, že uspokojí pohľadávku oprávnenej ako veriteľa vo výške
istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 tak, ako je popísaná v

čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z
omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku
neuspokojí osoba povinná č. 1, ktoré vyhlásenie je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007,
N 565/2007, NCRIs 40148/2007. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka urobila vo
vzťahu k veriteľovi dňa 10.10.2007 ručiteľské vyhlásenie, ktoré je ako samostatný úkon navrhovateľky

uvedený na samostatnej listine, ktorá, ako sa konštatuje v notárskej zápisnici, tvorí jej neoddeliteľnú
súčasť. Uvedené vyhlásenie obsiahnuté v čl. IV. notárskej zápisnice, je potom iba konštatovaním, že
pohľadávka vzniknutá na základe zmluvy o pôžičke je zabezpečená vyhlásením J. W. ako ručiteľa, a je
zrejmé, že obsahom zápisnice nemá byť aj opätovné ručiteľské vyhlásenie, čo vyplýva aj z jej úvodu v
ktorom sa uvádza, že „účastníci požiadali, aby s nimi do Notárskej zápisnice bolo spísané vyhlásenie

osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“,
teda spísanie úkonov už urobených. V notárskej zápisnici navrhovateľka opätovne neprehlásila, že
uspokojí pohľadávku veriteľa, čo možno vyvodiť aj z toho, že ručiteľské vyhlásenie je neoddeliteľnou
súčasťou zápisnice. Nakoľko v tejto časti zápisnice ide iba o poukázanie na už predtým urobené
ručiteľské vyhlásenie, nezakladá toto žiadne práva ani povinnosti, preto súd návrh na jeho vyhlásenie

za neplatné zamietol.

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna
neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený,

tátoneplatnosťnemôžebyťzhojenádodatočnýmschválenímanemôžesakonvalidovaťanidodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky. Pri
posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia
byť účastníkom tvrdené (napr. nedostatok slobody, vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl)a ostatnými, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť
subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
5Cdo/208/2010).

Omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu (nedostatočnú)
predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl je právne významný, teda má za následok neplatnosť
právneho úkonu, ak právny úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá
bola pre urobený právny úkon rozhodujúca a bez ktorej by k právnemu úkonu nebolo došlo, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl buď vyvolala alebo o ňom musela vedieť a druhú stranu

na tento omyl neupozornila. Ak bol omyl vyvolaný úmyselne (ľstivo) osobou, ktorej bol právny úkon
určený, je neplatný bez ohľadu na to, či sa týkal rozhodujúcej skutočnosti pre uzatvorenie právneho
úkonu. Pod pojmom lesť sa má na mysli klamné predstieranie okolnosti, ktorá neexistuje, či naopak
klamné zastieranie okolnosti, ktorá existuje. Ľsti, ktorá je sankcionovaná neplatnosťou sa môže dopustiť
druhá strana právneho úkonu, poprípade i tretia osoba, avšak za predpokladu, že druhá strana o
tejto ľsti tretieho vedela alebo vedieť musela. Neplatnosť právneho úkonu pre omyl je tzv. relatívnou

neplatnosťou. Relatívna neplatnosť spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej
neplatnosti, vznikol, existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna
neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
sa uskutočňuje výslovným prejavom, súdna prax nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti
možno považovať i tvrdenie v žalobe, že nechce byť právnym úkonom viazaný. V zmysle rozhodnutia

NajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.21Cdo/826/2005zmluva,priktorejuzavretíjedenzúčastníkov
úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo tým
využil jeho omylu, nie je neplatná pre nedostatok vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka (ako sa domnieva navrhovateľka), ale ak právny úkon bol uzatvorený v
dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov, ktorý bol právoplatným rozhodnutím uznaný za

vinného zo spáchania trestného činu podvodu, treba neplatnosť právneho úkonu posudzovať podľa
§ 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkovi, ktorý konal v omyle, musí byť daná možnosť
rozhodnúť sa, či sa neplatnosti chce dovolať. Dôvodom takéhoto postoja je skutočnosť, že právny
úkon môže byť aj na prospech účastníka, ktorý konal v omyle. Na toto rozhodnutie sa odvolal aj
Ústavný súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí I. ÚS 384/05, a v tejto súvislosti uviedol, že

naplnenie trestnoprávnej skutkovej podstaty má v súkromnoprávnej rovine vplyv práve len na možnú
existenciu omylu v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor sa nachádza aj
v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky, napr. sp. zn. 26Cdo/2237/2008, sp. zn.
33Cdo/5384/2008, sp. zn. 26 Cdo 863/2007, sp.zn. 31Cdo/3620/2010.
Navrhovateľka sa ako ručiteľka domáhala neplatnosti zmluvy o pôžičke, avšak ručiteľ nie je účastníkom

tejto zmluvy a preto jediným, kto by sa relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke mohol dovolať, bol
odporca v 2. rade - veriteľ. Nakoľko tento sa v zákonnej lehote neplatnosti nedovolal, zmluva o pôžičke
je naďalej platná. S poukazom na vyššie uvedený právny názor, v zmysle ktorého zmluva nie je neplatná
pre nedostatok vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a aj v
prípade, ak zmluva bola uzatvorená v dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov, ktorý bol

právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu, je treba neplatnosť
právneho úkonu posudzovať podľa § 49a Občianskeho zákonníka, súd návrh navrhovateľky na určenie
neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol.

Ďalej sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007.

Ručenie je jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku ručiteľom, ktorým na seba berie
povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľovi za predpokladu, že túto neuspokojí dlžník, hoci na to bol
veriteľom písomne vyzvaný.
Vzťah ručiteľského a hlavného právneho pomeru - zmluvy o pôžičke, je zásadne určený akcesorickou
povahou ručiteľského právneho pomeru vo vzťahu k hlavnému právnemu pomeru. Na vznik ručiteľského

záväzku je nevyhnutná existencia hlavného záväzku. Ručiteľský záväzok tak môže vzniknúť buď s
hlavným záväzkom alebo samostatne, nie však pred vznikom alebo po zániku hlavného záväzku.
Prevziať ručiteľský záväzok je preto možné iba za platnú pohľadávku. Podľa Občianskeho zákonníka
možno ručením zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje
a je určitá, čo do výšky a čo do jej trvania.

Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pre jej vznik nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej
zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku konsenzu zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. V
danomprípadesúdnazákladepreukázanýchskutočnostívšakdospelkzáveru,žekodovzdaniupeňazí,
teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo až po podpísaní zmluvy o pôžičke a ručiteľskéhovyhlásenia. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného aj zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. W. Y. zo dňa
8.2.2008 ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej
polície v C., kde uviedol: „Po podpise zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia predložil Ing. M.

finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíčku pani A., ktorá si finančnú hotovosť začala prepočítavať.
Po prepočítaní celej finančnej hotovosti dala menšiu časť peňazí prepočítať aj pani W.“. Rovnako tiež
aj zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. Q. Y. zo dňa 8.2.2008. ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na
Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v C. vyplýva, že: „...bola im predložená
zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie, ktoré priniesol na USB kľúči Ing. M.. Vytlačili sa na počítači

a predložili všetkým stranám. Po prečítaní uvedených dokumentov: zmluva o pôžičke a ručiteľské
vyhlásenie sa ich syn spýtal, či súhlasia s ich obsahom, na čo odpovedali, že súhlasia a pred ním tieto
podpísali. Po podpise predložil Ing. M. finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíku p. A., ktorá ju
začala prepočítavať. Po prepočítaní celej finančnej hotovosti dala časť peňazí prepočítať aj p. W.. Po
prepočítanífinančnejhotovostibolvystavenýpríjmovýpokladničnýdokladoprevzatífinančnejhotovosti.
Podľa zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia sa vyhotovila notárska zápisnica, ktorú všetci bez

výhrad podpísali a bola zaregistrovaná a uložená“. V takomto rovnakom znení vypovedali aj F. A., J. W.,
Ing. T. M., C. V. v právoplatne skončených trestných veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn.
2T/35/2009 a 30T/22/2010. Preto ako vyplýva z uvedeného, pokiaľ došlo len k dohode zmluvných strán
o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, zmluva o
pôžičke nevznikla (rozsudok NS Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 238/2010).

Pokiaľ v čase ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá mala byť ručením zabezpečená,
nemohloplatnevzniknúťaniručenie.Občianskyzákonníknepripúšťaručenímzabezpečiťzáväzok,ktorý
vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky. Aj keď neskôr pohľadávka
vznikla, nemohol už platne vzniknúť ručiteľský záväzok podľa Občianskeho zákonníka. Ručiteľský
záväzok môže vzniknúť najskôr so vznikom hlavného záväzku a zaniká najneskoršie spolu so zánikom

hlavného záväzku. Nemôže existovať bez hlavného záväzku alebo pred ním.
Z uvedených dôvodov má súd za to, že dohoda o ručení, tak ako bola dojednaná medzi navrhovateľkou
ako ručiteľom a odporcom v 2. rade ako veriteľom, je podľa ustanovení občianskeho práva neprijateľná,
atedaabsolútneneplatnáspoukazomna§39Občianskehozákonníka.Akovyplývazvyššieuvedených
svedeckých výpovedí, peniaze boli odovzdané až po podpise ručiteľského vyhlásenia, preto v čase

vyhlásenia ručiteľa neexistoval žiaden záväzok, resp. zmluva o pôžičke, a preto ani nebolo možné toto
vyhlásenie platne urobiť. Táto právna úprava má chrániť ručiteľov (dlžníkov), nakoľko inak už vopred
stavia ručiteľa do postavenia, keď vôbec nie je isté, či peniaze a v akej výške budú vôbec vyplatené,
najmä keď je v súdnej praxi považované „písomné potvrdenie dlžníka o prevzatí peňazí za najčastejší
a najjednoduchší dôkaz, ktorý si starostlivé zmluvné strany môžu zadovážiť“ (rovnaký názor zaujal

Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 2547/2011, podobne nález ÚS ČR sp. zn.
I. ÚS 2061/08.). Potom práve ručiteľa, resp. dlžníka zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že pôžička
uzavretá nebola proti dôkaznej sile písomného dokladu, čo v neposlednom rade nastalo aj v tomto
prípade, keď je sporné, aj vďaka neustále sa meniacim výpovediam odporkyne v 1. rade, v akej výške
bolipeniazeskutočneodovzdané.Pretopodľanázorusúdujeprávomaprobovanýpostup,podľaktorého

zmluvné strany najskôr uzavrú zmluvu o pôžičke (teda dôjde k odovzdaniu peňazí) a až následne dôjde
k vzniku ručiteľského vyhlásenia.
Súd mal v konaní preukázané, že učiteľské vyhlásenie navrhovateľky vzniklo v čase, keď žiadna
pohľadávka neexistovala. Pretože neexistoval hlavný záväzok, nemohol vzniknúť ani vedľajší záväzok,
nakoľko akcesorická povaha ručenia sa musí prejaviť aj pri jeho vzniku. Z toho dôvodu súd návrhu v

tejto časti vyhovel a určil, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky je neplatné.

Aj keď je prevzatie ručiteľského záväzku jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho práva,
použitie každého inštitútu upraveného v právnom poriadku má svoje hranice a nimi je najmä
rešpektovanie základných princípov spravodlivosti, zmyslu a účelu príslušných zákonných ustanovení.

Pri hľadaní práva v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého
prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení. Povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť takéto
relevantné individuálne okolnosti v súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže
nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Cdo 88/2011).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nesmie byť výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy treba považovať súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda osúhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami spoločnosti. Právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 Občianskeho

zákonníka). Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj
osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia

a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.
Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť podložená
konkrétnymi zisteniami v konaní. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že Rozsudkom Okresného
súdu C. č.k. 2T/35/2009-2071 zo dňa 19.10.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
6To/131/2010-3467 zo dňa 26.9.2013, bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou z obzvlášť závažného
zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v sídle

Notárskeho úradu JUDr. Q. Y. v C. uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. C. zmluvu o pôžičke, na
základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička 3.400.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala vrátiť do 17.10.2007,
pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná v dohodnutej lehote
splatnosti vrátiť a taktiež naviedla Ing. J. W. na ručenie k uvedenej pôžičke celým svojim hnuteľným
a nehnuteľným majetkom, pričom jej uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja

svojej nehnuteľnosti vo výške 230.000.000,- Sk a z predaja železného šrotu a konštrukčnej výstuže
za ktorý má obdržať hotovosť vo výške 25.000.000,- Sk, že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom
žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila, peňažné prostriedky použila nezisteným
spôsobom a pôžičku následne nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava škodu vo výške
112.859,32 eur (3.400.000,- Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom konaní od Ing. J.

W. by tejto spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk). Takéto konanie
odporkyne v 1. rade zásadne smerovalo k tomu, že sa obohatí na úkor iného, pretože z priebehu
trestného konania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa nemala nikdy v úmysle splniť svoj dlh. Jej
úmyslom bolo priamo poškodiť navrhovateľku a preniesť zodpovednosť za splnenie svojho záväzku na
tretiu osobu, pričom sledovala svoj vlastný prospech, keď podvodným konaním naviedla navrhovateľku

na podpísanie ručiteľského záväzku. Z tohto je zrejmé, že navedenie navrhovateľky na podpísanie
ručiteľského záväzku bolo dosiahnuté trestným činom, právoplatne odsúdeným, takže sa jedná o právny
úkon odporujúci zákonu a právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť právneho úkonu pre
rozpor s dobrými mravmi, je absolútnou neplatnosťou.
Jednostrannou aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pri ktorej by sa nevzala na zreteľ

celá označená situácia, ale len záujem odporcu v 2. rade a ním uvádzané okolnosti ohľadom
nemožnosti navrhovateľky domôcť sa neplatnosti zmluvy o pôžičke), by mohlo dôjsť k oslabeniu
princípu záruk a bezpečnosti občianskoprávnych úkonov, najmä za situácie, že ako vyplynulo z
doterajšieho odôvodnenia, navrhovateľka ako ručiteľka, by sa nemala možnosť ani v prípade, že došlo
k právoplatnému odsúdeniu odporkyne v 1. rade za podvod, brániť dôsledku podpísania ručiteľského

záväzku, i keď bolo preukázané, že jediným dôvodom pre ktorý záväzok podpísala, bol práve podvod
odporkyne na nej spáchaný. Z týchto dôvodov považoval súd Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 10.10.2007
za absolútne neplatný právny úkon aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

V ďalšej časti sa navrhovateľka domáhala určenia vyhlásenia, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v

Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako ručiteľom a tiež
ako osobou povinnou č. 2 a F. A. ako dlžníkom a osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho
súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka
ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 voči osobe oprávnenej
a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je

neplatná.
Je zrejmé, že navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou v 1. rade ako s povinnou č. 1 v notárskej
zápisnici okrem iného aj bližšie nešpecifikovanú a neurčitú dohodu, ktorá je navyše v rozpore s § 531
Občianskeho zákonníka, resp. § 533 Občianskeho zákonníka. Ak by chceli navrhovateľka a odporkyňa
v 1. rade platne uzavrieť dohodu o prevzatí dlhu, muselo by to mať za následok zmenu v subjektoch

záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník (odporkyňa v 1. rade) by prestal
byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto neho by so súhlasom veriteľa nastúpil nový dlžník
(navrhovateľka),čovšakjednoznačnevzhľadomnadodatok„aktútopohľadávkunesplnídlžník“,nemalo
byť predmetom tejto dohody. Nakoľko z dodatku „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“ jednoznačnevyplýva, že úmyslom navrhovateľky nebolo stať sa spoludlžníčkou, čo nevyplýva ani z označenia
navrhovateľky ako ručiteľky v notárskej zápisnici. Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia odseku
2 § 531 Občianskeho zákonníka, Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom,

stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, keď je zrejmé, že dohodu uzavrela navrhovateľka práve
s dlžníčkou a nie s veriteľom a tiež neprichádza do úvahy ani inštitút pristúpenia k záväzku v zmysle
ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, nakoľko právnym dôsledkom pristúpenia k záväzku je to, že
nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom (R 29/2012), čo priamo
nekorešponduje vyjadreniu v notárskej zápisnici „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“. Napokon, ani z

úvodnej časti notárskej zápisnice, ktorá definuje, čo bude do notárskej zápisnice vpísané nevyplýva, že
by malo ísť o prevzatie dlhu, či pristúpenie k záväzku.
Nemožno sa preto stotožniť s názorom vyjadreným v stanovisku odporcu v 2. rade zo dňa 30.1.2015 v
ktorom uvádza, že v zmysle dohody dlžníčky a ručiteľky o prevzatí povinnosti pre prípad nesplnenia v
notárskej zápisnici navrhovateľka výslovne prejavuje, že v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku
preberá na seba povinnosti dlžníka - odporkyne v 1. rade a zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku osoby

oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník s tým, že tento záväzok navrhovateľky obsiahnutý v
notárskej zápisnici bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že navrhovateľka je v danej veci nielen v
postavení ručiteľky, ale aj spoludlžníčky so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami.
Ustanovenie § 256 Občianskeho súdneho poriadku je procesnoprávnym ustanovením, na základe
ktorého k žiadnemu prechodu práva neprichádza, toto ustanovenie obsahuje výnimku zo zásady, že

výkon rozhodnutia možno nariadiť iba na základe návrhu toho, kto je vo vykonávanom rozhodnutí
označený ako oprávnený (iba proti tomu, kto je označený ako povinný). Ide o prípady sukcesie podľa
zákona alebo o iné prípady prechodu práva alebo povinnosti, ktorý je preukázaný listinou vydanou alebo
overenou štátnym orgánom.
Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah a jeho predmet je jednoznačne

určený alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon)
alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Ak ide o úkon,
pre ktorý je ustanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma (Zmluva o prevzatí dlhu a rovnako aj
pristúpenie k záväzku vyžadujú, aby sa uzavreli písomnou formou), musí táto určitosť obsahu vyplývať z
textu listiny, v ktorej je zaznamenaná - nestačí, ak je to známe zmluvným stranám (Najvyšší súd Českej

republiky sp.zn. 22 Cdo 61/99). Nakoľko ide o neurčitý právny úkon a tento rozpor nemožno odstrániť
ani výkladom, súd určil, že je absolútne neplatný.
Pokiaľ odporca dôvodil, že vôľou strán bolo uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, súd poukazuje na náležitosti
takéhoto právneho úkonu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu ako jednostranný
právny úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a

nasl. Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub
dlžníka tento dlh zaplatiť.

Napokon sa navrhovateľka domáhala aj určenia neplatnosti uznania záväzku vyplývajúceho z

ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej, vyplývajúci zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 10.10.2007 v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,-
Sk v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1, ktoré uznanie je
obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom,

ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania.
Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase
jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú
je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní
nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na

dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku
v čase jeho uznania.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby
nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti, či prevzatím absolútne neplatného právneho úkonu do

Notárskej zápisnice, nakoľko už zo starej rímskej zásady vyplýva, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Keďže súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinná osoba prevzala
ručenie za v tej dobe neexistujúci dlh, potom uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia
bol uznaný jej neexistujúci záväzok, t.j. záväzok, ktorý v čase jeho uznania navrhovateľkou neexistoval,a preto s týmto uznaním dlhu nemožno spájať účinky v zmysle § 557 Občianskeho zákonníka a je
absolútne neplatný pre rozpor so zákonom.

Na základe dôvodov bližšie rozpísaných v odôvodnení tohto rozsudku, súd čiastočne vyhovel návrhu
navrhovateľky,pričomvozvyšnejčastijejnávrhzamietolzdôvodunepreukázanianaliehavéhoprávneho
záujmu na ňou navrhovaných určeniach.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
O náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.