Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 24, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117221426
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117221426.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: K. N.Š., R.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, C. K., T..Č.. Ú. H. R.
N., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Dlhé Lúky 1, o
neodkladnom opatrení, o porušení zásady rovnakého zaobchádzania a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o neodkladnom opatrení v časti, ktorou žalobca žiada prikázať žalovanému, aby upustil
od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom a v časti žaloby žalobcu na

jeho umiestnenie na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku
právomoci a vec v tejto časti p o s t u p u j e Krajskej prokuratúre Trnava.

II. Súd konanie v časti žaloby žalobcu na zrušenie rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu č.
1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT z a s t a v u j e z dôvodu nedostatku právomoci a vec v tejto
časti p o s t u p u j e Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.

III. Súd konanie o neodkladnom opatrení v časti, ktorou žalobca žiada pozastaviť konanie na Okresnom
súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.10.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žalobu žalobcu, ktorou poukazuje na diskrimináciu
jehoosoby(akoodsúdeného)žalovanýmzdôvodujehosexuálnejorientácieažiadavydaťrozsudok,kde

mubudepriznanánemajetkováujmaažalovanémubudesúdomprikázané,abyupustilodprotiprávneho
konania voči žalovanému (antidiskriminačný spor). Žalobca sa zároveň domáha vydania neodkladného
opatrenia, ktorým súd prikáže žalovanému, aby do právoplatného rozhodnutia v tomto konaní upustil od
výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom alebo uzavretom oddiely a aby
pozastavil konanie na Okresnom súde Trnava o zmenu spôsobu výkonu trestu, a to do právoplatného
rozhodnutia v tejto veci. Ďalej navrhuje rozsudkom rozhodnúť o tom, že žalovaný je povinný upustiť

od protiprávneho konania voči žalobcovi a prijať primerané opatrenia; žalovaný je povinný napraviť
protiprávny stav umiestnením žalobcu na príslušný oddiel s diferenciačnou skupinou „C“ a zrušením
rozhodnutí o uložení disciplinárneho trestu č. 1942940 - 6 - DT a č. 1942940 - 7 - DT; žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi majetkovú a nemajetkovú ujmu.

2. Žaloba obsahuje viacero právnych inštitútov a okrem skutočností, ktoré sú predmetom

antidiskriminačného sporu (ktorý je oprávnený rozhodovať civilný súd), žalobca uvádza, že mu ako
odsúdenému nemali byť podľa jeho tvrdení vydané základné potreby osobnej hygieny, pedagógom
neboli riešené konflikty medzi odsúdeným a ostatnými odsúdenými, pri odcudzení veci patriacej
odsúdenému nebolo vo veci konané, disciplinárne konania, ktoré boli voči nemu vedené boli
„vykonštruované“ a jeho umiestnenie do oddielu s bezpečnostným režimom bolo neopodstatnené.3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)
Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona
neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

4. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej
republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

5. Podľa § 10 ods. 1 Civilného sporového poriadku Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu

Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky
spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti

kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo
vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k
zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu súd ako prvé skúmal, či je oprávnený rozhodovať o otázkach,
ktoré sú predmetom žaloby a teda či má na daný spor právomoc.

9.Žalobcapožaduje,abysúdžalovanémuneodkladnýmopatrenímprikázal,abyupustilodvýkonutrestu
žalobcu (odsúdeného) umiestnením v oddiely s bezpečnostným režimom.

10. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon o výkone trestu odňatia slobody“) Dozor nad zachovávaním zákonnosti v

ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu.

11. Podľa § 81 ods. 3 a 5 zákona o výkone trestu odňatia slobody (3) O umiestnení odsúdeného
do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje
ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. (5) Opodstatnenosť

umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor
vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace.

12. V zmysle § 9 ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008, ktorou sa vydáva Poriadok
výkonu trestu odňatia slobody Diferenciačnú skupinu určí riaditeľ ústavu na návrh komisie.

13. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „Zákon o prokuratúre“)
Prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané
alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a
aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

14.Podľa§47ods.1a2zákonaoprokuratúre(1)Navykonávaniedozorunadzachovávanímzákonnosti
v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je
obmedzená, je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. (2)
Miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej obvode má sídlo

orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

15. Z podstaty ukladania trestov podľa Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode,
majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore

s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného
Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok
obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR).16. Právomoc rozhodovať o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom má riaditeľ
ústavu, pričom opodstatnenosť daného rozhodnutia je preskúmavaná prokurátorom. Rovnako o určení
diferenciačnej skupiny rozhoduje riaditeľ (na návrh komisie). Rozhodnutie riaditeľa v daných veciach nie

sú typickými individuálnymi správnymi aktami, a preto nepodliehajú revízii riadnych, resp. mimoriadnych
opravných prostriedkov v správnom konaní, ani preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie zákonom
zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom
trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného (čo opakovane konštatoval aj Najvyšší súd SR).

17. Výkon trestu odňatia slobody je posledným štádiom trestného konania, tzv. vykonávacie konanie
a dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor v Zmysle zákona o výkone trestu odňatia
slobody a zákona o prokuratúre. S poukazom na ustálenú súdnu prax a judikatúru Najvyššieho súdu
SR a Ústavného súdu SR dospel súd k záveru, že rozhodnutia alebo opatrenia vydávané v rámci
výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia účelu a cieľov tohto trestu, sú vydávané v tzv.
vykonávacom konaní, čo je posledným štádiom trestného konania, ktorého právna úprava je obsiahnutá

v Trestnom poriadku, v Zákone o výkone trestu odňatia slobody a vykonávacej vyhláške k nemu, preto
tieto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu či akéhokoľvek iného zásahu zo
strany súdov. V opačnom prípade by dochádzalo k spájaniu dvoch odlišných právnych odvetví, ktoré
sú vybudované na odlišných princípoch a zásadách a ktoré sledujú odlišné ciele. Touto koncepciou je
podľa súdu zabezpečená ochrana práv odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v zmysle

aktuálnej právnej úpravy nie je daná právomoc civilného (a ani správneho) súdu zasahovať akýmkoľvek
spôsobom do rozhodnutia ústavu na výkon trestu odňatia slobody, vydaného v rámci tzv. vykonávacieho
konania, ktoré je posledným štádiom trestného konania. Garantom dodržiavania práv odsúdených v
ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor.

18. Z uvedeného dôvodu musí byť predmetné konanie v časti, ktorou žalobca žiada neodkladným
opatrením prikázať žalovanému, aby upustil od výkonu trestu žalobcu umiestnením v oddiely s
bezpečnostným režimom a tiež v časti žaloby, ktorou navrhuje, aby bol umiestnený na príslušný oddiel s
diferenciačnou skupinou „C“ zastavené (výrok I.), a to z dôvodu nedostatku právomoci civilného súdu a
vec bude po právoplatnosti rozhodnutia postúpená prokuratúre ako orgánu, ktorý má zákonom zverenú

právomoc vykonávať dozor nad dodržiavaním práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia
slobody.

19. Podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody Rozhodnutie o uložení disciplinárnej
odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o

rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.

20. Podľa § 97a ods. 1 písm. b) zákona o výkone trestu odňatia slobody Ústav alebo generálne
riaditeľstvo koná vo veci disciplinárneho previnenia.

21. Podľa § 97b ods. 1 a 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody (1) Konanie vo veciach súvisiacich
s výkonom trestu v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje v ňom príslušník zboru alebo zamestnanec
zboru určený podľa tohto zákona (ďalej len „oprávnený orgán“). (2) V konaní podľa § 97a ods. 1 písm.
a) a b) ďalej len „disciplinárne konanie“) je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej disciplinárnej
právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia a pedagóg.

22. Podľa § 97j ods. 7 písm. a) zákona o výkone trestu odňatia slobody Odvolacím orgánom
je v disciplinárnom konaní vedúci oddelenia výkonu trestu alebo vedúci otvoreného oddelenia, ak
rozhodnutie vydal pedagóg; riaditeľ ústavu, ak rozhodnutie vydal vedúci oddelenia výkonu trestu alebo
vedúci otvoreného oddelenia.

23. Ôsma časť zákona o výkone trestu odňatia slobody upravuje konania vo veciach súvisiacich s
výkonom trestu, pričom orgány, ktoré sú v rámci daného konania oprávnené rozhodovať sú jasne
zákonom vymedzené a zároveň sú takéto rozhodnutia vylúčené zo súdneho prieskumu správnym
súdom. Nakoľko ani v tomto prípade sa nejedná o vec, ktorá by spadala do právomoci civilného súdu,

súd rozhodol o zastavení aj v tejto časti konania a o postúpení veci Ústavu na výkon trestu odňatia
slobody Hrnčiarovce nad Parnou, nakoľko jeho zamestnanci sú oprávnení konať v rámci disciplinárneho
konania.24. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci
súdu vo veci konať, súd podľa § 9 v spojení s § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie vo
vyššie uvedených častiach zastavil, a vec postúpil orgánom kompetentným na ich prejednanie, tak ako

je uvedené vo výrokoch I. a II.

25. Ďalej sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd pozastavil súdne konanie
na Okresnom súde Trnava o zmenu spôsobu výkonu trestu, a to do právoplatného rozhodnutia v tejto
veci.

26. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. V § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd demonštratívnym výpočtom uvádza, čo možno
neodkladným opatrením strane uložiť.

29. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

30.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

31. Podľa § 327 Civilného sporového poriadku ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne,
ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa
nepoužijú.

32. Podľa § 9 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody o zmene spôsobu výkonu trestu rozhoduje

súd podľa osobitného predpisu, ktorým je Trestný poriadok.

33. Uvedenému návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nemôže byť vyhovené a je potrebné ho v
časti, ktorou sa žalobca domáha pozastavenia konanie na Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu
výkonu trestu žalobcu odmietnuť, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Žalobca sa návrhom

o.i. domáha pozastavenia (zrejme prerušenia) iného konania na Okresnom súde Trnava (konanie o
zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu). V rámci ukladania neodkladných opatrení súd ukladá povinnosti
strane sporu. V tomto prípade nemožno považovať Okresný súd Trnava za stranu sporu a nemožno mu
uložiť, aby konanie o zmene spôsobu výkonu trestu žalobcu, ktoré je konaním verejnoprávnym prerušil
(pozastavil). Výrok rozhodnutia, ktoré navrhuje žalobca vydať je teda neurčitý, nevykonateľný a nemôže

mubyťzdanéhodôvoduvyhovené.Vprípade,akžalobaneobsahujeurčitýavykonateľnýžalobnýnávrh,
súdjepovinnýpokúsiťsatakétovadyodstrániťpostupompodľaust.§129Civilnéhosporovéhoporiadku.
Nakoľko však postup upravujúci odstraňovanie vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
výslovným znením zákona (§ 327 CSP veta za bodkočiarkou) vylúčený, v prípade ak sa jedná o vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní, musí súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnuť. V

tomtoprípadeježalobcomnavrhovanývýrokneodkladnéhoopatreniavadoubrániacousúdupokračovať
v konaní. Pre tento nedostatok nemôže súd v konaní pokračovať a rozhodnúť, ale v zmysle § 327
Civilného sporového poriadku musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti, ktorou sa
žalobca domáha pozastavenia konanie na Okresnom súde Trnava o zmene spôsobu výkonu trestu
žalobcu) bez výzvy na odstránenie nedostatkov odmietnuť (výrok III.).

34. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Predmetom súdneho (civilného) konania ďalej ostáva len spor týkajúci sa porušenia zásady rovnakéhozaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou a s tým
spojená žalobcom požadovaná náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy.

Poučenie:

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) CSP nemožno aplikovať,
nakoľko sa nejedná o odmietnutie podania vo veci samej).

Proti výroku I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) Civilného sporového
poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.