Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011005
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114011005.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. marca 2017
v trestnej veci obž. M. A. a spol. pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm.
b), ods. 5 písm. a) Tr. zák. a iné o odvolaní obžalovaných M. A., M. D., Z. F., Z. S., A. E. a krajského
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T 93/14 zo dňa 8.9.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

1. obž. M. A., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Q.
č. XX, okres E. - okolie, t.č. vo výkone trestu
odňatia slobody v W. F.,

2. obž. M. D., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom Q. č. XXX,
okres E. - okolie, t.č. vo väzbe v W. S.,

3. obž. Z. F., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom U.
ulica č. XX, E., t.č. vo väzbe v ÚVV S.,

4. obž. A. E. nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bytom Q. ulica
č. XXXX/X, E., t.č. vo väzbe v ÚVV S.,

5. obž. Z. S., nar. XX.XX.XXXX v K. R., trvale bytom
Q. č. 421, okres E. - okolie, t.č. vo väzbe

v ÚVV S.,

s ú v i n n í, ž e

-v presne nezistenom čase najneskôr od jari XXXX sa postupne vytvorila organizovaná skupina osôb v
zložení Z. F., M. A., M. D., A. E., S. C. a Z. S. a ďalších doposiaľ presne nestotožnených osôb za účelom
odcudzenia finančných hotovostí z bankomatov Slovenskej sporiteľne, a.s. v regióne Prešovského a

Košického kraja, pričom v rámci konkrétneho rozdelenia úloh v rámci činnosti skupiny:

A. E. a S. C. využijúc skutočnosť, že v zmysle pracovných zmlúv zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX boli
ako kmeňoví pracovníci spoločnosti C., s.r.o. H. vo funkcii strážna služba - ochrana majetku na
Odbore prepravy finančných hotovostí a cenín v E. oboznámení s celým režimom činností ohľadom
umiestnenia bankomatov Slovenskej sporiteľne, a.s. a ich zabezpečenia, vstupom do bankomatových
miestností, otvorením trezorovej časti, kódovacím systémom, kódmi a prepravou finančnej hotovosti,

ktoré v nariadených službách vykonávali v súvislosti so servisom a dopĺňaním bankomatov, v rámci
svojej činnosti v presne nezistenom čase úmyselne v prospech organizovanej skupinyA. E., vediac od Z. F. o pripravovanej krádeži a o zabezpečení duplikátov kľúčov k 14 bankomatom
prostredníctvom S. C., vyhotovil na jeden oranžový ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm

vlastnoručne písaný text obsahujúci popis manipulácie s ružicou bankomatu za účelom odkódovania
a zakódovania trezoru bankomatu použiteľný pre všetkých 14 bankomatov, zároveň vyhotovil na jeden
žltý ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm vlastnoručne písané informácie týkajúce sa kódu
kódovacieho zariadenia bankomatovej miestnosti s uvedením miesta K. a následne tieto za bližšie
nezistených okolností a v presne nezistenom čase poskytol ďalším členom organizovanej skupiny s tým,

že tieto boli poskytnuté M. A., M. D. a Z. F. a ďalej podľa požiadaviek Z. F. tomuto pravidelne od januára
XXXX do vykonania krádeže poskytoval informácie súvisiace s bezpečnosťou bankomatov a ktoré mali
slúžiť k úspešnému vykonaniu krádeže,

S. C. na základe oslovenia a požiadavky M. D. a M. A. zároveň priebežne od jari XXXX počas servisných
zásahov na bankomatoch uvedených v bode 1 až 14 poskytoval kľúče od bankomatových miestností

a bezpečnostné kľúče od bankomatov M. A. za účelom vyhotovenia ich odtlačkov a tento za tým
účelom prichádzal k týmto bankomatom v sprievode Z. S., v prítomnosti ktorého v motorovom vozidle
vyhotovoval odtlačky uvedených kľúčov, pričom S. C. taktiež na základe požiadavky M. A. zabezpečoval
pre jeho osobu nafotenie všetkých kódovacích zariadení do mobilného telefónu poskytnutého M. A. a
následne fotografie kódovacích zariadení spolu s mobilným telefónom odovzdal M. A. a následne na

základe požiadavky M. A. v presne nezistenom čase vyskúšal funkčnosť duplikátu bezpečnostného
kľúča do trezorovej časti bankomatu, ktorý si M. A. a M. D. vyhotovili alebo nechali vyhotoviť na základe
poskytnutých odtlačkov,

a takto A. E. a S. C. konali v úmysle poskytnúť tieto informácie o dotovaní bankomatov a bezpečnostnom

systéme bankomatov, odtlačky bezpečnostných kľúčov a fotografie zabezpečovacích zariadení ďalším
páchateľom - členom organizovanej skupiny k pripravovanej krádeži finančných hotovostí z bankomatov
Slovenskej sporiteľne, a.s. vo večerných a nočných hodinách dňa 28.03.2013 na území Prešovského
a Košického kraja a umožniť im tak prekonanie bezpečnostného systému a vstup do bankomatových
miestností a samotných bankomatov bez toho, aby došlo k narušeniu celistvosti bankomatov a spusteniu

poplašného systému,

ďalej M. A. zabezpečil alebo prostredníctvom ďalších osôb nechal zabezpečiť vyhotovenie duplikátov
kľúčov k všetkým bankomatom uvedeným v bode 1 až 14 z odtlačkov kľúčov poskytnutých S. C., pričom
následne M. A., M. D., Z. F. a Z. S. spoločne s ďalšími doposiaľ nestotožnenými členmi organizovanej

skupiny odcudzili peňažné prostriedky z bankomatov Slovenskej sporiteľne, a.s. s využitím vyššie
uvedeného kódu a popisu manipulácie s ružicou bankomatu, ktoré im na ten účel poskytol A. E.
a s vopred pripravenými čiernymi uniformami súkromných bezpečnostných služieb, plánmi objektov
a umiestnenia bankomatov, pripravenými mobilnými vysielačkami a mobilnými telefónmi a od S. C.
pripravenými potrebnými duplikátmi kľúčov a fotkami zabezpečovacích zariadení miestností, a to

tak, že M. A. a M. D. oblečení v čiernych uniformách vzbudzujúcich zdanie uniforiem súkromných
bezpečnostných služieb na vopred pripravenom OMV ŠKODA FABIA bielej farby, EČV: BL XXX CA,
postupne prišli do
1. S. na ul. A. č. 16, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5717, a to v čase
o 19.01 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 182.110,- €,

2. S. na ul. G. č. 1, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5708, a to v čase o
19.10 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 93.460,- €,
3. S. na ul. D. č. 2, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5714, a to v čase o
19.22 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 120.200,- €,
4. S. na nám. E. pokoja č. 3, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5715, a to

v čase o 19.42 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 194.650,- €,
5. S. na ul. S. č. XX/A, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5712, a to v čase
o 19.51 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 196.970,- €,
6. K. N. okr. K. H. N., na ulicu D. č. 34, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM
5909, a to v čase 21.09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 138.160,- €,

7. K. H. N. na sídlisko Z., kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5915, a to v
čase o 21.48 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 142.970,- €,
8. S. na ulicu Y. č. 466, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 5610, a to v čase o
22.24 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 191.970,- €,9. S. na ulicu S. č. XX, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5621, a to v čase
o 22.32 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 93.720,- €,
XX. K. okres S. na ulicu K. č. 145/9, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM

5604, a to v čase 22.49 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 194.250,- €,

a súbežne s nimi Z. S. s doposiaľ nezisteným členom organizovanej skupiny oblečení v tmavom oblečení
pripomínajúcom uniformy súkromných bezpečnostných služieb na OMV ŠKODA FABIA bielej farby, v
čase krádeže presne nezisteného evidenčného čísla začínajúceho písmenami BL, postupne prišli do

11. F. okres E. na ul. X. č. XX, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5622, a
to v čase 18.28 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 143.980,- €,
XX. E. na ul. E. č. XX, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 5721, a to v
čase 19.10 hod., z ktorého sa pokúsili odcudziť 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 188.700,- €, avšak po
odkódovaní a vniknutí do bankomatovej miestnosti sa im nepodarilo otvoriť trezorovú časť bankomatu,
v dôsledku čoho kazety s peniazmi ostali v bankomate,

13. K. R., ul. Letnú č.6, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 6001, a to v
čase o 20.09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 66.560,- €,
14. K., ul. 8. mája č.53, kde je umiestnený bankomat Slovenskej sporiteľne, a.s. č. ATM 6105, a to v
čase o 22.09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 177.600,- €,

takým spôsobom, že sa dostali k jednotlivým dverám bankomatových miestností, ktoré si doposiaľ
nezisteným spôsobom získanými duplikátmi kľúčov otvorili, následne odkódovali už pripravenými kódmi
bezpečnostné zabezpečenie miestností, kľúčmi a pripravenými kódmi odkódovali a otvorili trezory
bankomatov z ktorých postupne z každého jedného bankomatu s výnimkou z bankomatu v E., odcudzili
po 5 ks plastových uzamknutých kaziet - spolu 65 ks kaziet obsahujúcich bankovky nominálnych hodnôt

od 10,- € do 100,- €, následne trezory a miestnosti uzatvorili a spoločne, okrem prípadu bankomatu v
E., postupne odcudzené kazety s peniazmi poodnášali,

M. A. a M. D. v časovom limite od 19.01 hod do 22.49 hod. na trase S., K. N., K. H. N., S. a K.
do pripraveného vozidla biela Škoda FÁBIA, EČV: BL XXX CA, ktoré im na tento účel poskytol Z.

F. s tým, že na tomto vozidle vykonal špeciálnu úpravu na automatické otáčanie evidenčnej značky
vozidlaovládanúzvnútravozidla,následnepriebežnepodľapokynovneznámehomužaprostredníctvom
mobilného telefónu resp. vysielačky M. A. a M. D. kazety postupne odovzdávali neznámym osobám na
vopred pripravených miestach do vozidla VW Transporter bielej farby, a to v presne nešpecifikovaných
úsekoch za mestami S., K. H. N. a S., pričom túto činnosť vykonávali až do doby, kedy boli policajnou

hliadkou dňa 28.3.2013 v nočných hodinách kontrolovaní a následne zaistení spolu s 5 ks kaziet
pochádzajúcimi z bankomatu vo K., v ktorých sa nachádzala finančná hotovosť 194.250,-€, pričom Z.
F. robiac im doprovod sa zároveň v čase krádeží pohyboval na trase S. - K. a bol počas tejto doby v
telefonickom kontakte s Z. S. a M. A.,

a Z. S. s doposiaľ nezisteným členom organizovanej skupiny v časovom limite od 18.28 hod. do
22.09 hod. na trase F., E., K. R. a K. do pripraveného vozidla biela Škoda FÁBIA, v čase krádeže
presne nezisteného evidenčného čísla začínajúceho písmenami BL, ktoré organizovanej skupine na
spáchanie činu poskytol jeho majiteľ Z. S. s tým, že na ten účel nechal na vozidle vykonať špeciálnu
úpravu na automatické otáčanie evidenčnej značky vozidla ovládanú zvnútra vozidla, pričom počas doby

vykradnutia bankomatov pohybujúc sa na trase F. - K., ako aj po ukončení krádeže bol dňa 28.03.2013
v telefonickom kontakte s Z. F., pričom týmto svojím konaním spôsobili Slovenskej sporiteľni a.s. so
sídlom na R. ulici č. XX v C. škodu odcudzením finančných prostriedkov v celkovej výške 1.936.600,- € a
škodu odcudzením kaziet z bankomatov a znehodnotením zámkov vrátane nákladov na externú opravu
bankomatov vo výške 14.254,64 €,

t e d a

v bodoch 1/ až 11/, 13/ a 14/
-si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali závažnejším spôsobom konania (vlámaním

a organizovanou skupinou) a spôsobili ním škodu veľkého rozsahu,

v bode 12/-dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle prisvojiť
si cudziu vec tým, že sa jej zmocnia závažnejším spôsobom konania (vlámaním a organizovanou
skupinou) a spôsobia škodu veľkého rozsahu, ale k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l i

- pokračujúci obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr.
zák. s poukazom na ust. § 138 písm. e), i) Tr. zák. a v bode 12/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o i m u k l a d á :

1/ M. A.

Podľa § 212 ods. 5 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j) Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia

slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona trest prepadnutia majetku.

2/ M. D.

Podľa § 212 ods. 5 Tr. zákona, v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia
slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 3 /tri/ roky.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona trest prepadnutia majetku.

3/ Z. F.

Podľa§212ods.5Tr.zákona trestodňatiaslobodyvovýmere13(trinástich)rokova2(dvoch)mesiacov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 3 /tri/ roky.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona trest prepadnutia majetku.

4/ JX.Podľa § 212 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 3 /tri/ roky.5/ Z. S.

Podľa § 212 ods. 5 Tr. zákona, v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia

slobody vo výmere 12 (dvanástich) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zákona ochranný dohľad na 3 /tri/ roky.

Podľa § 58 ods. 1 Tr. zákona trest prepadnutia majetku.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S., ukladá povinnosť, aby

poškodenej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom R. XX, C. XXX XX
zaplatili spoločne a nerozdielne škodu vo výške 1.000 €.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zákona zhabanie vecí:
- motorové vozidlo zn. Škoda Fábia EČV: KS XXX CT, N.:R

-motorové vozidlo zn. Škoda Fabia EČV: KS XXX CY, N. R
- vysielačky č. ZN 3202052 (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49),
- zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet
č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28),
- pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21),

- čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30),
- čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31),
- pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a č. 54),
- O2 karta (predmet č. 44),
- dve tabuľky s EČV: KS 547 CT,

- čierny plastový držiak na zadnú tabuľku evidenčného čísla,
- elektromotorček s káblami zaistený z piatych dverí vozidla,
- žlto - modrá penová podložka pod elektromotorček,
- čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla,
- elektromotorček v priestore za ľavou prednou mriežkou z miesta za hmlovkou,

- spínač na ovládanie zariadenia na otáčanie tabuliek s evidenčným číslom (všetky zaistené z
motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: KS XXX CT), v mieste odkladacej skrinky v palubnej doske
naľavo pod volantom,
- zadná tabuľka s EČV KS 740 CY,
- čierny plastový držiak zadnej tabuľky s evidenčným číslom,

- predná tabuľka s EČV KS 740 CY,
- čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla,
- dve samorezné skrutky do kovu, ľavý a pravý tlmič piatych dverí batožinového priestoru, štyri skrutky,
elektromotorček (všetky zaistené z motorového vozidla zn. Škoda Fábia, EČV: KS XXX CY),
- ľavá a pravá rukavica čiernej farby,

- rolka s čiernymi igelitovými vrecami,
- kontakt spray zn. Carlson,
- darčekové puzdro čiernej farby,
- vysielačka zn. Cobra čiernej farby s modrým krytom a digitálnym displayom,
- vysielačka zn. Cobra čiernej farby s modrým krytom,

- dve vysielačky zn. Entel čiernej farby a čierne igelitové vrece (zaistené na parcele č. 264/2 a 264/3).

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných M. a M. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prešov boli obžalovaní M. A., M. D., Z. F., A. E. a Z. S. uznaní

vinnými z obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm.a/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. i/ Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené v
napadnutom rozsudku okresného súdu zo dňa 8.9.2016.

Za to obž. M. A. podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 2 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Zároveň
mu podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. uložil trest prepadnutia majetku.

Obž. M. D. podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 2 mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon
uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Zároveň
mu podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. uložil trest prepadnutia majetku.

Obž. Z. F. podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody vo výmere 14 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods.
1 Tr. zák v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Podľa § 58 ods. 1 Tr.

zák. mu uložil trest prepadnutia majetku.

Obž. A. E. podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 11 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák

v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na tri roky.

Obž. Z. S. uložil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a 2 mesiace. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho pre výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad na tri roky. Podľa
§ 58 ods. 1 Tr. zák. mu uložil trest prepadnutia majetku.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S. uložil povinnosť, aby poškodenej
spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s., P.: XX XXX XXX, so sídlom R. XX, C. zaplatili škodu vo výške

1.000,- €.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. uložil zhabanie vecí, a to:
-motorové vozidlo zn. Škoda Fábia, EČV: BL XXX CA - KS XXX CT,
- vysielačky č. ZN 3202052 (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49),

- zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet
č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28),
- pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21),
- čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30),
- čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31),

- pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a č. 54),
- O2 karta (predmet č. 44),
- a ďalšie veci označené v zozname zaistených predmetov na č. l. 46 - 61 zväzok XV ako predmety č.
59 až č. 69, č. 72 až č. 75, č. 80 až č. 86, č. 346 až č. 356.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie tak krajský prokurátor, ako aj
všetci obžalovaní prostredníctvom svojich obhajcov.

Krajský prokurátor podal odvolanie v neprospech všetkých obžalovaných a proti všetkým výrokom
rozsudku okresného súdu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že skutkové zistenia, ku ktorým

dospel prvostupňový súd považuje za správne a zodpovedajúce vykonaným dôkazom. Konanie
obžalovanýchpodľajehonázorunapĺňaznakprisvojeniasicudzejvecijejzmocnenímpodľa§212odsek
1 Tr. zák. a zároveň aj znak vlámania (§ 122 odsek 4 Tr. zák.). Oproti obžalobe v zhode s názorom,
ktorý prezentoval v záverečnej reči na okresnom súde v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégiaNS SR č. 116 uverejneným v zbierke stanovísk č. 6/2012 navrhol znak vlámania neposúdiť ako súčasť
skutkovej podstaty v odseku 2 ust. § 212 Tr. zák., ale posúdiť ho ako okolnosť podmieňujúcu použitie
kvalifikovanej skutkovej podstaty v ust. § 212 odsek 4 písm. b) Tr. zák. - spáchanie činu závažnejším

spôsobom konania vlámaním v zmysle ust. § 138 písm. e) Tr. zák., pričom súhlasil s prvostupňovým
súdom, ktorý posúdil spoločné konanie obžalovaných ako konanie organizovanej skupiny v zmysle ust. §
129 odsek 2 Tr. zák., ktoré s poukazom na ust. § 138 písm. i) Tr. zák. napĺňa spáchanie činu závažnejším
spôsobom podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr. zák. Použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ust. §
212 ods. 5 písm. a) Tr. zák. odôvodňuje výška spôsobenej škody škodu veľkého rozsahu. S výrokom o

treste sa krajský prokurátor celkom nestotožnil. Vyjadril názor, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Tr. zák., že viedol riadny život pred spáchaním trestného činu, možno priznať iba obž. A. E., v dôsledku
čoho po úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3, 8 Tr. zák. prichádza do úvahy uloženie trestu v trestnej
sadzbe od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov (nie 2 mesiacov ako uviedol okresný súd). Taktiež túto
poľahčujúcu okolnosť, podľa jeho názoru, možno priznať obž. M. D., nakoľko predchádzajúce odsúdenia
za skutky spáchané v hlbšej minulosti mu boli zahladené. Naproti tomu však obž. M. A., obž. Z. F. a

obž. Z. S. sa pred spáchaním žalovaného trestného činu krádeže dopustili trestnej činnosti v nie až
tak dávnej dobe a na túto okolnosť je potrebné prihliadnuť pri hodnotení osoby týchto obžalovaných.
Uviedol, že obž. M. A. bol v minulosti odsúdený za obzvlášť závažný zločin podielnictva podľa § 231
ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 89/07 zo dňa 11.09.2012 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 68/12 zo dňa 16.04.2013. Obdobná situácia

je u obž. Z. F., nakoľko ešte pred spáchaním obzvlášť závažného zločinu krádeže dňa 28.03.2013
bol vyhlásený prvostupňový odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T 89/09
dňa 23.10.2012, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm.
b), písm. d), ods. 5 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2013.

Obž. Z. S. bol zase v minulosti jedenkrát trestne stíhaný Okresnou prokuratúrou Košice I. za trestný
čin falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr.
zák. č. 140/1961 Zb., pričom trestné stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn.
2 Pv 1709/05 zo dňa 06.03.2006 podmienečne zastavené. Skutky, za ktoré boli trestne stíhaní alebo
odsúdení spáchali pred žalovaným trestným činom v nie tak dávnej dobe (obž. S. v roku 2005, obž.

F. zločin v roku 2000 a obž. A. obzvlášť závažný zločin v roku 2007). Odvolateľ mal za to, že u obž.
M. A., obž. Z. F. a obž. Z. S. je pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností rovnaký 0:0.
Preto trestná sadzba u nich ostáva nezmenená 10 rokov až 15 rokov. Okresný súd v neprospech obž.
Z. F., podľa prokurátora nesprávne, zase prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr.
zák., že už bol odsúdený, s čím prokurátor nesúhlasil, nakoľko na prvé odsúdenie Okresným súdom

Košice I sp. zn. 6T 45/2005 zo dňa 14.09.2005 sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Druhé odsúdenie
predstavuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T 89/09 za trestný čin nedovolenej výroby
a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187
ods. 1 písm. b), d), ods. 5 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorý bol síce vyhlásený dňa 23.10.2012,
avšak právoplatnosť nadobudol až dňa 28.05.2013, teda až po spáchaní žalovaného trestného činu

krádeže dňa 28.03.2013. Ide o prípad tzv. nepravej recidívy, obdobne ako u obž. M. A. v prípade
rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T 89/07 zo dňa 11.09.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť
až dňa 16.04.2013. Nepravá recidíva má význam v tom smere, že obž. M. A. a obž. Z. F. nie je
možné ukladať súhrnný trest, nakoľko odsudzujúce rozsudky, ktoré neskôr nadobudli právoplatnosť,
boli vyhlásené ešte pred spáchaním žalovaného trestného činu krádeže, nemôže byť však posúdená

ako recidíva na účely ust. § 37 písm. m) Tr. zák., pretože odsúdenie v zmysle ust. § 128 ods. 6
Tr. zák. vyžaduje právoplatný rozsudok. V tejto súvislosti poukázal na spôsob vykonania činu, najmä
jeho sofistikovanosť, organizovanosť a koordinovanosť, dlhodobú prípravu a jeho následok v spôsobení
škody veľkého rozsahu prevyšujúcej 1,9 mil. €, a navrhol uložiť trest odňatia slobody na hornej hranici
zníženej trestnej sadzby (obž. D.) v trvaní 13 rokov a 4 mesiacov, resp. pri hornej hranici nezníženej

trestnej sadzby (obž. A., F. a S.) v trvaní najmenej 14 rokov. Obž. A. E. navrhol uložiť trest v strede
trestnej sadzby najmenej 12 rokov, nakoľko podiel a miera účasti obž. E. je oproti ostatným obžalovaným
nižšia a na samotnom vykonaní krádeže sa nepodieľal, pričom doposiaľ nebol ani súdne trestaný, avšak
závažným porušením povinnosti mlčanlivosti umožnil ostatným spoluobžalovaným úspešne vykonať
trestný čin poskytnutím bezpečnostných prvkov. Všetkým obžalovaným (vrátane obž. A. E.) navrhol

uložiť aj trest prepadnutia majetku podľa § 58 ods. 1 Tr. zák., pretože spáchali obzvlášť závažný zločin,
ktorým získali majetkový prospech veľkého rozsahu a súčasne spôsobili škodu veľkého rozsahu, pričom
odcudzená suma vo výške 1.742.350,- € sa doposiaľ nenašla. Pokiaľ sa odvolací súd nestotožní s
argumentáciou okresného súdu a neuloží trest prepadnutia majetku, mal by skúmať, či nie sú splnenépodmienky pre ukladanie minimálne peňažného trestu popri treste odňatia slobody. Krajský prokurátor
k výroku o uložení ochranného dohľadu všetkým obžalovaným na dobu troch rokov uviedol, že okresný
súd mal už v rozsudku určiť aj obsah a rozsah ochranného dohľadu. Navrhol preto, aby súd všetkým

obžalovaným uložil v rámci ochranného dohľadu povinnosti podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2
Tr. zák. s použitím ust. § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. K výroku o zhabaní vecí krajský prokurátor namietal
pochybenie prvostupňového súdu, že všetky zhabané veci mali byť vo výroku o zhabaní veci uvedené
ich pomenovaním a popisom tak, aby tieto boli identifikovateľné a nezameniteľné, pričom podľa jeho
názoru bolo nesprávne, keď prvostupňový súd len všeobecne odkázal na tieto veci označené v zozname

zaistených predmetov na č. l. 46 - 61 zväzok XV ako predmety č. 59 až č. 69, č. 72 až č. 75, č. 80 až
č. 86, č. 346 až č. 356. Taktiež podľa jeho názoru prvostupňový súd pochybil, keď ochranné opatrenie
ukladal podľa zákonného ustanovenia § 83 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a to z dôvodu, že si to vyžaduje
bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem, správne malo byť použité ust. §
83 ods. 1 písm. g) Tr. zák., pretože ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa
o ochrannom opatrení rozhoduje (§ 2 odsek 3 Tr. zák.). Krajský prokurátor považoval výrok o zhabaní

veci za neúplný, nakoľko okresný súd nerozhodol o zhabaní motorového vozidla zn. Škoda Fábia, EČV:
KS XXX CY a mobilných telefónov zn. Samsung, IMEI: XXXXXXXX/XXXXXX/X/X (predmet č. 14) a zn.
Samsung, IMEI: XXXXXX/XX/XXX/XXX/X (predmet č.15). K výroku o náhrade škody odvolateľ uviedol,
že tento trpí formulačnou nepresnosťou, nakoľko správne mali byť obžalovaní zaviazaní Slovenskej
sporiteľni,a.s.zaplatiťškoduvovýške1.000,-€spoločne nerozdielne,napadnutývýrokprvostupňového

súdu zaväzuje každého z obžalovaných k zaplateniu tejto sumy zvlášť, čo je nesprávne. Výrok o náhrade
škodynepovažujeodvolateľzaúplný,pretožekonanímobžalovanýchbolaodcudzenáfinančnáhotovosť
v celkovej výške 1.936.600,- eur, z ktorej odcudzenej čiastky bola Slovenskej sporiteľni, a.s. vrátená
suma vo výške 194.250,- eur pochádzajúca z bankomatu vo K., ktorá bola zaistená políciou. Zvyšnú časť
odcudzenej sumy 1.742.350,- eur a škodu spôsobenú odcudzením kaziet z bankomatov a z nákladov

na externú opravu bankomatov spolu vo výške 14.254,64,- eur uhradila Kooperativa poisťovňa, a.s.
Slovenskej sporiteľni, a.s. v dôsledku poistného plnenia. Poisťovňa uhradila banke škodu spolu vo výške
1.755.604,64,- eur, teda nižšiu o spoluúčasť vo výške 1.000 eur. Prokurátor uviedol, že aj poisťovňa
Kooperatíva si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 1.755.604,64,- eur. Podľa §
813 Občianskeho zákonníka ak poistený má právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,

prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Ide o zákonnú
cesiu, teda o prechod práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe (páchateľovi) na poistiteľa. V
rámci zákonnej cesie poistiteľ vstupuje do existujúcich práv poisteného alebo poškodeného. Poisťovňa
Kooperativa, a.s. je, podľa prokurátora, právnym nástupcom Slovenskej sporiteľne, a.s. čo do práva na
náhradu škody v rozsahu poistného plnenia, ktoré poskytla Slovenskej sporiteľni, a.s. Uvedené našlo

svoje vyjadrenie aj v ust. § 48 odsek 4 Tr. por., podľa ktorého ak ide o uplatnenie nároku na náhradu
škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na právneho nástupcu. Navrhol
preto, aby odvolací súd všetkým obžalovaným podľa § 287 odsek 1 Tr. por. uložil aj povinnosť, aby
spoločne a nerozdielne zaplatili škodu vo výške 1.755.604,64,- eur Kooperative poisťovni, a.s.

Obžalovaný M. D. prostredníctvom svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nikdy
nebol členom organizovanej skupiny, ktorá mala pripravovať a vykonať krádeže z bankomatov v
Slovenskej sporiteľni. Je pravdou, že bol pri bankomate vo K., ale veril obž. A., že nerobia nič zlé. O
krádežiach vedel ods. C. a on to zrejme aj naplánoval. Tvrdí to preto, lebo obž. A. na pojednávaní na
C. ukázal a povedal, že to je ten pán Z., ktorý si ho najal na nejakú skúšku. Jeho (obžalovaného) slová

potvrdil aj svedok Z., pred ktorým sa C. chválil, že to všetko urobil on, pričom on (obž. D.) o ničom
nevedel. Vyjadril názor, že napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu, či už v štádiu prípravného
konania alebo pred súdom, nie je možné vyvodiť záver, že spáchal skutok tak, ako ho ustálil okresný súd.
Orgánom činným v trestnom konaní boli ako dôkazy zabezpečené a pred okresným súdom vykonané
správy telekomunikačných operátorov a výpisy telefónnych hovorov, ktoré však nemožno hodnotiť ako

zákonné. Ustanovenie § 116 Tr. por., umožňujúce vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o
uskutočnenejtelekomunikačnejprevádzke,ktorésúpredmetomtelekomunikačnéhotajomstva,alebona
ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú potrebné na objasnenie skutočností dôležitých pre
trestné konanie, označil ústavný súd ako nesúladné s Ústavou SR, a to rozhodnutím pléna Ústavného
súdu SR č. k. PL.ÚS 10/2014-78 zo dňa 29.4.2015. Nemožno teda analýzu telekomunikačnej prevádzky

spracovanú orgánom činným v trestnom konaní považovať za zákonnú, nakoľko nemá oporu v zákone.
Jeho vina nevyplýva ani zo zvukových záznamov z priestorov ÚVV Prešov, zachytávajúcich rozhovory
s rodinnými príslušníkmi, resp. spoluobvinenými. Rozbor týchto zvukových záznamov je založený iba
na domnienkach, že tieto sa majú týkať krádeže a ďalšieho nakladania s odcudzenými peniazmi, čiveľkosťamipodielov,tietorozhovorysúvšakneúplnéavytrhnutézkontextu.Odvolateľosobitnenamietal
aj výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny, pričom citoval § 34 ods. 1,4 Tr. zák. Poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To 2/2013 zo dňa 16.4.2013. Pri ukladaní trestu je treba

dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu,
je treba voliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš tvrdý trest nepôsobia výchovne,
ale demoralizujúco a zásady humanizmu trestu varujú pred tzv. exemplárnym trestaním spočívajúcim
v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou
odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov. Moderné humanistické teórie sú založené

na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny resocializačný cieľ, má prispieť k
polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený
páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho
nápravy. Odvolateľ vyjadril názor, že pri ukladaní trestu súd nebral do úvahy to, že je už viac ako tri roky
vo vyšetrovacej väzbe, ako aj to, že v inej trestnej veci, v ktorej bol právoplatne oslobodený, vykonal
dvojročnú väzbu. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a/,b/,c/,e/ Tr. por. napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie.

X. M. A. v písomných dôvodoch odvolania, podaných prostredníctvom obhajkyne, uviedol, že z
dokazovania vykonaného, či už v prípravnom konaní, alebo v konaní pred súdom, nevyplynul žiaden
relevantný dôkaz o tom, žeby sa mal

podieľať na krádežiach v takom rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Ku koncu roka XXXX ho oslovil muž menom B. Z. alebo Z., ktorý sa mu predstavil ako
pracovník SBS C. a ponúkol mu prácu na skúšku. Danú osobu sa však dodnes nepodarilo stotožniť.
Zo spáchania skutku je usvedčovaný iba osobou svedka S. C., výpoveď ktorého nie je možné, podľa

jeho názoru, považovať za hodnovernú, nakoľko cieľom jeho priznania sa k spáchaniu trestnej činnosti
a usvedčenia jeho osoby, ako aj spoluobžalovaných, bolo uloženie miernejšieho trestu. Svedok C. na
hlavnom pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 31.3.2015 nebol schopný odstrániť rozpory vo
svojich výpovediach. Prvostupňový súd zamietol návrh obhajcu JUDr. S. na pribratie znalca z odboru
psychológie za účelom posúdenia hodnovernosti svedka S. C., zamietol vykonať ďalšie dokazovanie

týkajúce sa vyžiadania správ z väznice za účelom presného zistenia návštev u svedka C., vrátane
zoznamu návštev zo strany OČTK, prípadne PBS. Ak by súd vyhovel vyžiadaniu správ o návštevách
u C., výrazne by sa znížila jeho vierohodnosť, ktorá by bola určite potvrdená aj znaleckým posudkom
z odboru psychológie. K lokalizácii telefónnych čísel +XXXXXXXXXXXX, ktoré v tej dobe používal
ako aj telefónneho čísla+ XXXXXXXXXXXX, ktoré bolo zaistené v motorovom vozidle, nesúhlasil so

záveromprvostupňovéhosúdu,žepodľaBTSstanícjemožnéidentifikovať surčitoupresnosťoumiesto,
kde sa mobilný telefón nachádza. Obe telefónne čísla zachytávali rovnaké, prípadne susediace BTS
stanice, z čoho ale nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že sa obe telefónne čísla mali nachádzať
u tej istej osoby. Obdobne namietal aj nevykonanie znaleckého dokazovania z grafológie zo strany
prvostupňového súdu. Vyslovil názor, že v danom prípade existujú pochybnosti o správnosti skutkových

zistení, preto považoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté obhajobou a obžalovanými, mal
za to, že rozsudkom okresného súdu došlo k porušeniu Trestného zákona a uložený trest sa vyznačuje
neprimeranosťou, tento je založený len na domnienke, resp. výpovediach jediného svedka, ktorý ho a
ďalších štyroch ľudí usvedčuje z trestnej činnosti, hoci skutok, za ktorý bol uznaný za vinného nebol
jednoznačne preukázaný. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť

ho spod obžaloby v celom rozsahu.

Obžalovaný A. E. v písomných dôvodoch odvolania namietal popis skutku tak, ako je uvedený v
rozsudku,ktorýpodľajehonázorunezodpovedázákonnýmkritériámvymedzeniaskutkupodľaust.§163
ods.3Tr.por.,rovnakojetomutakpripopiseskutkuuostatnýchobžalovaných,pričompoukázalnanález

ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 13/2013. Namietal, že obžalovaný Kmetz bol prijatý na pracovnú pozíciu vodiča,
nepoznal ani kódovací systém ani kódy, čo potvrdili aj svedkovia Q. N. a R. M., prvostupňový súd ich
výpovede ignoroval. Je preto vylúčené, aby obž. E. vyhotovil vlastnoručne písaný text, obsahujúci popis
manipulácie s ružicou bankomatu za účelom odkódovania a zakódovania trezoru bankomatu použiteľný
pre všetkých 14 bankomatov, zároveň vyhotovil informácie týkajúce sa kódu kódovacieho zariadenia

bankomatovej miestnosti s uvedením miesta K.. Taktiež je vylúčené, aby obž. E. obžalovanému F.
pravidelne od januára 2013 do vykonania krádeže poskytoval informácie súvisiace s bezpečnosťou
bankomatov. Skutočnosť, že obž. E. je pisateľom textu na sporných ústrižkoch vyvracala výpoveď obž.
M. A., ktorý vypovedal, že pisateľom textu je on. Taktiež z prepisu priestorových odposluchov obž. D.plynie, že papieriky nepísal E., uvádza, že „M. povedal, že on si to písal“. Napriek návrhu na doplnenie
dokazovania pribratím znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, ktorý by porovnal nielen
písmo obž. E., ale aj obž. A. so sporným materiálom, súd tento dôkaz nevykonal. Obž. E. nemá dôveru k

znalcom v SR, pretože sa domnieva, že konali pod nátlakom orgánov činných v trestnom konaní, navrhol
preto, aby bol pribratý znalec z ČR. Obž. E. nikdy nebol požiadaný, by poskytol vzorku písma postupom
podľa § 133 ods.1 resp. 123 ods.2 Tr. por. Podozrenie o nátlaku orgánov činných v trestnom konaní,
pretože nikto iný nemal na danom závere záujem, a o nepravdivosti znaleckých posudkov S.. O., ako aj
Ústavu súdneho inžinierstva T. sa, podľa jeho názoru, potvrdilo znaleckými posudkami znalkyne B. O.

č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX, ktoré dala vypracovať obhajoba. Zo záverov týchto posudkov plynie, že
pisateľom sporných textov nebol obž. E., ale obž. A.. Nie je isté, že pisateľom knihy jázd a dochádzkovej
knihy bol obž. E., ktoré použili znalci ako porovnávací materiál. Ďalej namietal, že znalec S.. O. vyhotovil
znalecký posudok v nereálne krátkom čase siedmich dní, je podľa neho nereálne, aby znalec v tak
krátkom čase analyzoval písmo 43 členov SBS a vykonal tisícky grafometrických meraní. Napokon keby
aj bol obž. E. pisateľom textu na ústrižkoch, nebolo podľa jeho názoru žiadnym spôsobom preukázané,

že text niekomu poskytol a už vôbec nie, že ho poskytol za účelom a s úmyslom spáchania trestného
činu.

Obž. Z. F. v dôvodoch odvolania v prvom rade namietal, že popis skutku tak, ako je tento uvedený v
rozsudku okresného súdu nezodpovedá zákonným kritériám vymedzenia skutku podľa § 163 ods.3 Tr.

por., pretože v skutku sa ani slovom neuvádza, v čom malo spočívať konanie obž. Liptáka, je v ňom
popísané len konanie M. A., M. D. a Z. S.. Všeobecné tvrdenie, že odcudzil peňažné prostriedky bez
uvedenia kedy, kde a ako konkrétne ich odcudzil nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu
krádeže, ktorým nie je ani pohybovanie sa na trase S. a telefonický kontakt s inou osobou (Z. S.). Ďalej
uviedol, že tvrdenia súdu o jeho účasti na spáchanom trestnom čine má preukazovať nález igelitovej

tašky s vysielačkami, ktorá sa našla vo vozidle S. D., nebolo však žiadnym spôsobom preukázané, že
ide o vysielačky patriace obž. F.. Následne namietal, že výpovede svedka S. C., ktoré prvostupňový
súd čítal na hlavnom pojednávaní, sú v trestnom konaní nepoužiteľné, pretože išlo o výsluchy svedka
v procesnom postavení obvineného, poukázal pritom na ust. § 264 ods.1 Tr. por. a § 34 Tr. zák.. Vo
výpovediach svedka C. je množstvo rozporov, ktoré neboli odstránené, tieto rozpory sa prvostupňový

súd snažil vysvetliť vlastnými fabuláciami, že ako svedok vypovedal inak, pretože ešte nespolupracoval
s políciou, čo však S.ikdy nepovedal, namietal, že svedok C. vypovedal účelovo takým spôsobom, aby
sám znížil svoj podiel na skutku, a tak ako ho inštruovali orgány činné v trestnom konaní. Obžalovaný
F. na hlavnom pojednávaní dňa 31.3.2016 upozornil, že bol týždeň predtým umiestnený na cele s S.
C., ktorý mu uviedol, že ľutuje, že sa dal na spoluprácu s políciou a že ho dostatočne nepoučili a že sa

bojí zmeniť svoju výpoveď, žeby mu zamietli podmienečné prepustenie. Vo vzťahu k obž. E. svedok C.
uviedol, že to, že to bol práve obž. E., ktorý mal poskytovať informácie obž. F. vo vzťahu k bankomatom je
len jeho úvaha. Inými dôkazmi účasť obž. E. nebola preukázaná. Tvrdenia svedka C. o robení odtlačkov
kľúčov pri bankomatoch sa vyvracajú samé, pretože je podľa názoru obhajoby nezmyslom, aby sa
odtlačky kľúčov robili pri bankomate, ktoré sú na frekventovaných miestach s veľkým pohybom ľudí,

monitorované kamerami, keď sa to môže urobiť po ceste, kde nie je tak veľa ľudí. C. tvrdenia o robení
duplikátov pomocou odtlačkov kľúčov sú vyvrátené výpoveďou svedka Z. K. na hlavnom pojednávaní
dňa 19.10.2015, ktorú výpoveď ani prvostupňový súd v dôvodoch rozsudku neuvádzal, tento svedok
pritom tvrdil, že kľúč od bankomatu sa na základe odtlačku nedá vyrobiť tak, aby bol 100 % funkčný a
závada na kľúči sa nedá odstrániť s pomocou pilníka. Aj svedok C., vedúci zamestnanec spoločnosti C.

s.r.o. uviedol, že zo strany banky bolo prezentované, že kľúče od trezorovej miestnosti sú jedinečné a
nedajú sa vyrobiť kópie týchto kľúčov. Rovnako namietal postup prvostupňového súdu, ktorý zamietol
návrh na pribratie znalca z odboru psychológia, ktorý by posúdil hodnovernosť svedka C., zamietol aj
návrh na zistenie zoznamu návštev X. vo väzbe svedka C., OČTK nemali žiaden zákonný dôvod, mimo
úkonov vykonávaných

v tejto veci, navštevovať svedka C.. Preukázanie návštev by podporilo tvrdenie obž. F. o inštruovaní C.
o tom, ako má vypovedať. Ďalej uviedol, že záznamy z telekomunikačnej prevádzky, o ktoré opiera súd
svoje rozhodnutie, sú v zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. PL.ÚS 10/2014 zo dňa 29.4.2014 nepoužiteľné.
Uvedený nález sa dotýka nesúladu ust. § 116 Tr. por. s článkami 13 ods. 4, 16 ods. 1, 19 ods. 2 a 3 a čl.

22 Ústavy SR, článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nie je preto možné
podľa judikatúry (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5To 2/15 zo dňa 18.6.2015) opierať sa o tie dôkazy,
ktoré boli zabezpečené podľa § 116 ods. 1,2 Tr. por., teda údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke. Aj keby boli záznamy o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke použiteľné v trestnomkonaní, z týchto nevyplývajú pre trestné konanie relevantné skutočnosti. Stotožnenia čísel a osôb
sú, podľa jeho názoru, len ničím nepodloženou fabuláciou OČTK, ktorú prevzal prvostupňový súd.
Na základe údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke nie je možné v žiadnom prípade

určiť užívateľa účastníckej stanice. Obž. F. v záverečnej reči uviedol, že nikdy nepoužíval telefónne
účastnícke stanice +XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX, rovnako tak poprel užívanie čísel
+XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX, + XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX a +XXX
XXX XXX XXX obž. E.. Ďalej uviedol, že podľa výpovede znalca P.. X. si posúdenie lokalizácie
účastníckej stanice a identifikácia užívateľa vyžaduje odborné znalosti, ktorými nedisponuje ani súd,

ani OČTK. Uvedený výsluch znalca súd v odôvodnení rozsudku zrejme účelovo vôbec nespomenul.
Prvostupňový súd prevzal tzv. analýzu vypracovanú príslušníkom NAKA, sám tento dôkaz- porovnanie
lokalizačných údajov mobilnými operátormi nevykonal. Namietal, že údajné GPS údaje o pohybe
služobného motorového vozidla obž. E. nemôžu byť dôkazom, pretože také mapy si môže vyhotoviť
hocikto, a taktiež namietal, že po troch rokoch sa zázračne objavila aj kniha dochádzky, pritom sa C. C.
zúčastnil všetkých hlavných pojednávaní, tieto dôkazy nie sú pravé a súd z nich nemal vychádzať. Aj

keby bolo preukázané, že obžalovaní boli používateľmi uvedených telefónnych staníc, nie je to dôkaz, že
spáchali trestný čin kladený im za vinu obžalobou. Napokon namietal, že prvostupňový súd vychádzal aj
z výpovedí obžalovaných E. a F., ktoré urobili pred sudcom pre prípravné konanie v rámci rozhodovania
o väzbe. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je odôvodnené a presvedčivé, napadnutý rozsudok
je arbitrárny, čím bolo porušené právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa č.6 ods.1 Dohovoru. Pri ukladaní trestu okresný súd nepostupoval v
zmyslezákonnýchustanoveníupravujúcichukladanietrestu.ObžalovanýmZ.F.aA.E.dvakrátpričítaltú
istúskutočnosť.S.bolavýškaspôsobenejškodydôvodomnakvalifikáciuskutkuakoobzvlášťzávažného
zločinu krádeže, druhýkrát ju použil ako argument pre výšku trestu u všetkých obžalovaných. Odvolateľ
je toho názoru, že u obž. F. nemal súd priznať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., nakoľko

na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Košice -okolie nemal prihliadať, keďže išlo o skutok z roku
1999 a od tejto doby už uplynulo 17 rokov, odkedy nebol súdne trestaný. Namietal aj uloženie trestu
prepadnutia majetku obžalovanému Z. F. podľa § 58 Tr. zák., je to fakultatívna možnosť súdu, kde má
zohľadniť okolnosti spáchaného trestného činu aj pomery páchateľa, prvostupňový súd neuvádza aké
pomery páchateľa zohľadnil, uviedol len že sa doposiaľ nenašlo 1.700.000 eur, čo nie je okolnosť

spáchania trestného činu. Taktiež prvostupňový súd neuviedol, prečo uložil obž. Kmetzovi trest odňatia
slobody vo výmere 11 rokov a nie 10 rokov, z akých dôvodov obž. E. zaradil do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia. Z vyššie uvedených dôvodov obhajoba obž. F. a E. navrhla, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, alternatívne spod obžaloby
oboch obžalovaných v celom rozsahu oslobodil.

Obž. Z. S. v písomných dôvodoch svojho odvolania, podaného prostredníctvom obhajcu, navrhol, aby
odvolací súd zrušil všetky odvolaním napadnuté výroky prvostupňového súdu pre chyby rozsudku
podľa § 321 ods. 1 písm. a/,b/,c/,d/,e/ Tr. por. a jeho spod obžaloby oslobodil. X.. S. nebolo, podľa
jeho názoru, preukázané miesto spáchania trestného činu ani zavinenie. Odvolateľ ďalej namietal

prehliadku motorového vozidla Škoda Fabia EČ KS XXXCY, kde časť ohliadky bola vykonaná v E.
L. dňa 11.4.2013, nezistila motorček a bola prerušená bez uvedenia dôvodov, následne bolo vozidlo
premiestnené do E., kde sa v ohliadke pokračovalo dňa 12.4.2013, kde za ľavou prednou mriežkou
bol zaistený elektromotorček, ktorý si ale svedok E. počas doby užívania vozidla nevšimol. Uvedené
zistenia dôvodne vyvolávajú dohady a podozrenia z možnej manipulácie s vozidlom, preto motorček

zaistený až nasledujúci deň je s ohľadom na uvedené okolnosti jeho nájdenia podľa neho spochybnený.
Namietal aj výsluch svedka E., ktorý bol podľa jeho názoru zo strany prokurátora vykonaný nátlakovým
spôsobom. Následne cituje časť znaleckého posudku KEÚ zo dňa 30.7.2013, odvetvie mechanoskopie
a kriminalistickej elektrotechniky, pričom je toho názoru, že tak neobvyklý rozsah dohadov, bez dôkaznej
istoty, aké sú obsiahnuté v uvedenom znaleckom posudku evokuje úvahu o vyprodukovanom želanom

dôkaze a táto písomnosť nemôže byť považovaná za znalecký posudok, pretože nenesie dôkaznú
informáciu týkajúcu sa dokazovanej skutočnosti a pre prevahu špekulatívnosti konštatovaní nemá
potrebnú dôkaznú kvalitu, čo robí tento dôkaz nepoužiteľným. Obžalovaný by nepredával vozidlo s
motorčekom, páchateľ dôkazy odstraňuje a nepodsúva ich orgánom činným v trestnom konaní. Ďalej
namietal svedeckú výpoveď svedka Bc. P. A., ktorý až po dvoch dňoch spísal úradný záznam, že

videl bielu Fábiu vo K., tento svedok videl vo vozidle len jednu osobu, svedok X. videl už osoby dve,
svedok E. dokonca vypovedal, že išlo o mužov, títo svedkovia, podľa jeho názoru, nemohli vôbec vidieť,
kto je v aute, lebo bol znížená viditeľnosť. Dňa 30.4.2013 vykonala NAKA obhliadku chaty patriacej
R. S., kde boli blízko za oplotením nájdené 4 vysielačky zabalené v igelite, rukavice a puzdro. Dňa2.4.2013 bola vykonaná obhliadka v lesnom poraste oblasť Q., asi vo vzdialenosti 150 m od zadnej
bránky oplotenia chaty, kde boli objavené naukladané kamene, pod nimi čierne igelitové vrecia, papiere
prelepené žlto-zelenou izolačnou páskou, pod nimi jama o priemere 30 cm a v nej umelá bandaska

atď., pričom tieto skutočnosti sú uvedené v zápisnici zo dňa 2.4.2013, obhajoba pritom nebola prítomná
pri obhliadke. Nález vriec, bandasky, plechovej bedničky v lesnom poraste je podľa názoru obhajoby
skutočnosť, ktorá ani jedného z obžalovaných neusvedčuje žiadnym spôsobom zo spáchania trestnej
činnosti. Poukázal na skutočnosť, že dôsledné vyhodnotenie si zasluhuje nález vysielačiek, rukavíc a
čierneho puzdra, nájdených v tesnej blízkosti za oplotením nehnuteľnosti patriacej R. S., ktoré majú

obžalovaného usvedčovať. Pri logickom uvažovaní je, podľa neho, zrejmé, že tieto dôkazy, ktoré majú
usvedčovať obž. Z. S., tento na uvedené miesto určite neumiestnil. Vo všeobecnosti skutočný páchateľ
logicky koná tak, že sa rýchlo zbaví usvedčujúcich vecí a nie opačne, že ich položí na miesto, kde sa
„nájdu“ a neskôr použijú ako usvedčujúce dôkazy. V danom prípade práve miesto nájdenia dôkazov
vzbudzuje podľa odvolateľa pochybnosti a hodnotenie týchto dôkazov musí byť starostlivo vykonané
s prihliadnutím na uvedenú dôvodnú argumentáciu a zjavnú nelogickosť a podozrivosť miesta nálezu

dôkazov. Namietal, že súd prvého stupňa ani v odôvodnení bližšie nerozviedol, ako logicky spája
nájdené predmety s ním (obž. S.), len stroho na str. 23 rozsudku uviedol miesto a predmet nálezu.
Ďalej poukázal na analýzu telekomunikačnej prevádzky, na výpoveď znalca P.. X., ktorý potvrdil, že na
posúdenie lokalizácie telefónov a identifikácie ich užívateľov sú potrebné odborné znalosti. Neodborné
stotožňovanie obžalovaného pomocou analýzy NAKA je podľa odvolateľa nepoužiteľné, teda užívateľ

tohto čísla, ale aj ostatní spoluobžalovaní nie sú stotožnení ako skutoční užívatelia uvedených čísel,

čo má zásadný význam v jeho prospech. Je toho názoru, že súd iba citoval závery znalca z odboru
elektrotechnika na stranách 23-24 rozsudku zo znaleckého posudku, avšak neuviedol jeho odborné
závery z jeho výpovede pred súdom dňa 23.5.2016. Táto výpoveď má pritom zásadný význam a

podstatným spôsobom mení dôkaznú situáciu všetkých obžalovaných. Následne odvolateľ poukázal na
prepisy odposluchov vo väzbe u obž. D. a záznam kamerového systému v K. R., ktoré nemajú, podľa
neho, žiaden dôkazný význam. Taktiež ani oboznámenie lustrácie evidencie vozidla zn. Dodge Caliber,
EČ: E.emá s touto trestnou vecou žiaden súvis. Výpovede svedka S. C., považuje za nevierohodné,
niektoré časti jeho výpovede obsahujú domnienky, teda nie to, čo vnímal vlastnými zmyslami, taktiež

poukázal na rozpor vo výpovedi tohto svedka s výpoveďou v postavení obvineného, kedy tento svedok
poprel, že pozná obž. S., to, že druhú trasu robil obž. S. je len výsledkom jeho úvah. Ako podozrivé
sa obhajobe javí to, že svedok C. tvrdil, že obž. S. bol šoférom v aute, ale nedokázal určiť o aké
vozidlo išlo, mala byť skúmaná viditeľnosť, vzdialenosť aby bolo možné uzavrieť, že svedok mohol
bezpečne identifikovať obž. S.. Odvolateľ taktiež namietal, že došlo k zásadnému porušeniu práva na

obhajobu v prípravnom konaní pri preštudovaní spisu, ktoré vzhľadom na jeho rozsah a objem, trvalo
od 30.6.2014 do 3.7.2014, obžalovaný mal v tom čase obhajkyňu, ktorá sa počas štyroch dní osobne
nezúčastnila preštudovania spisového materiálu spolu s obžalovaným, ktorý v týchto dňoch študoval
spis v miestnosti sám, teda v uvedených dňoch nemal zabezpečenú zákonnú povinnú obhajobu,
čo vyšetrovateľ akceptoval. Až dňa 4.7.2014 sa dostavila jeho obhajkyňa, ktorá v posledný deň

podpísala záznam o preštudovaní spisu, pričom osobne prítomná na tomto dôležitom úkone v dňoch
30.6.2014-3.7.2014 nebola. Nič na tom nemení skutočnosť, že v posledný deň preštudovania boli
podané niektoré ojedinelé návrhy, pre veľký rozsah spisového materiálu počas jedného dňa nebolo
možné oboznámiť sa s rozhodnými skutočnosťami a adekvátne na nich zo strany obhajoby v prospech
klienta reagovať. Preto, podľa názoru obžalovaného, všetky ďalšie procesné úkony vedené proti nemu,

vrátane podania obžaloby, súdneho konania, z tohto hľadiska považoval za nezákonné a neústavné,
tento nezákonný stav trvá a nebol odstránený. Nestotožnil sa s názorom krajského súdu, ktorý v tejto
veci vyslovil v konaní o prepustenie na slobodu v zmysle, že predošlá obhajkyňa nenamietala nič proti
skutočnosti, že nebola prítomná 4 dni na úkone. Ďalej uviedol, že podľa nálezu ÚS SR sp. zn. PL.ÚS
10/2014 ust. § 116 Tr. por. nie je v súlade s Ústavou SR a medzinárodným dohovorom, preto všetky

dôkazy zabezpečované na zistenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sú dôkazmi nezákonnými,
a nemožno na nich prihliadať. Následne vyslovil pochybnosť vo väčšine vykonaného procesného
postupu OČTK, pričom miera pochybení policajtov pri zadovažovaní dôkazov a najmä pri ich hodnotení
je neobvykle vysoká. Pri analýze telekomunikačnej prevádzky a identifikácii obžalovaného policajti
nahradili odbornú činnosť vlastnou administratívnou, čo je nezákonné a neprípustné. Preto nie je možné,

podľa jeho názoru, z takto zisteného skutkového stavu, pri zistení množstva uvedených závažných
rozporov a neurčitosti vyvodzovať, že skutok kladený mu, za vinu sa stal a že ho spáchal. Dôkazná
kvalita usvedčujúcich dôkazov je podľa názoru obhajoby tak nízka, že nepostačuje na usvedčenieobžalovaného, preto za použitia zásady „in dubio pro reo“ ho nie je možné uznať vinným a uložiť mu
trest.

Podaním zo dňa 14.12.2016 doplnil obž. Z. S. dôvody odvolania, v ktorých reagoval na odvolanie
krajského prokurátora, v tomto nesúhlasil s vyjadrením prokurátora, že obžalovaný pred spáchaním
žalovaného trestného činu neviedol riadny život a nemožno mu priznať naplnenie poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. Obžalovaný totižto nebol odsúdený, ale trestné stíhanie bolo
podmienečne zastavené, a to uznesením prokuratúry sp. zn. 2Pv 1709/05 zo dňa 6.3.2006 a išlo

o dávnejšie odsúdenie. Zo skutočnosti, že došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania
obhajoba vyvodzuje, že spoločenská nebezpečnosť konania (závažnosť) obžalovaného bola vtedy
minimálna, nepatrná, pričom podmienečné zastavenie trestného stíhania sa zaraďuje medzi odklony
od prejednávania veci pred súdom. Doba viac ako 10 rokov je dlhé uplynutie času, opätovne uviedol
vo vzťahu k prokurátorovi, že pri výsluchu svedka O. E. bol na tohto svedka vyvíjaný opakovaný
psychologický nátlak, boli mu kladné zakázané navádzajúce a kapciózne otázky a iné manipulácie a

bol smerovaný do želanej pozície, aby výpoveď vyznela pre obžalovaného v neprospech aj v detailoch
ohľadom hlučnosti vozidla. Ďalej namietal zásadné procesné pochybenie prvostupňového súdu, ktorý
predčasne doručil rozsudok pred jeho vyhlásením. Rozsudok bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 8.9.2016, avšak pred tým sa konalo hlavné pojednávanie dňa 8.8.2016, zápisnica z tohto
hlavného pojednávania bola zo strany súdu doručená obhajcovi obž. Z. S. e-mailom dňa 8.8.2016,

pričom táto obsahovala dve strany, ale na ďalších pripojených stranách č. 3-10 bol obhajobe súčasne
doručený aj text rozsudku s výrokmi o vine a výrokmi o trestoch. Tým, že s doručeným rozsudkom bola
obhajoba oboznámená už 1 mesiac pred pojednávaním, na ktorom bol skutočne rozsudok vyhlásený
(8.9.2016) došlo k zásadnému porušeniu ustanovení Trestného poriadku, a to § 275 a § 284 súdom,
teda takáto skutočnosť zakladá dôvod, aby bezodkladne po oboznámení sa odvolacím súdom s touto

závažnou skutočnosťou bez ďalšieho študovania spisu bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec bola
prvostupňovému súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko uvedené zistenie preukazuje
maximálne závažné procesné pochybenie súdu.

Na základe včas podaných odvolaní oprávnenými osobami preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok

v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie
podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom
rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom
dospel k správnym skutkovým záverom. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť dokazovanie

prečítaním znaleckých posudkov, ktoré predložil obhajca obžalovaných E. a F. v odvolacom konaní,
ako aj prečítaním vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva k týmto posudkom a prečítal aj ďalšie listinné
dôkazy, preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaných a
krajského prokurátora doplnil.

Všetci obžalovaní popreli spáchanie skutku kladeného im za vinu obžalobou. K námietkam obhajoby v
súvislosti s vykonaním výsluchu obžalovaných pred okresným súdom krajský súd uvádza, že výpovede
obžalovaných v procesnom postavení svedkov, či podozrivých z prípravného konania, nie je možné
na hlavnom pojednávaní prečítať, nakoľko ide o výpovede učinené v inom procesnom postavení, než
je postavenie obvineného, čomu zodpovedá aj odlišné zákonné poučenie. Krajský súd preto na tieto

výpovede neprihliadal. Za procesne použiteľný dôkaz však krajský súd považuje výpoveď obvinených
predsúdompredrozhodnutímovzatídoväzby.Ajkeďsúpredmetomväzobnéhorozhodovaniaprimárne
iné skutočnosti, než pri rozhodovaní o vine a treste, nie je možné vylúčiť, že sa obvinený rozhodne
vypovedať k meritu veci práve pri rozhodovaní o väzbe. Bolo by iba púhym prázdnym formalizmom bez
hlbšieho zmyslu takúto výpoveď paušálne neakceptovať iba s odôvodnením odkazujúcim na odlišný

predmet rozhodovania. Túto výpoveď nie je možné

a priori odmietať. Pokiaľ obvinený vypovedá po vznesení obvinenia po náležitom zákonnom poučení,
nevyužije svoje právo nevypovedať, v prítomnosti obhajcu alebo aj bez jeho prítomnosti, ak nejde opovinnú obhajobu, resp. ak bol obhajca o výsluchu upovedomený, ale na tento sa nedostavil, je treba na
túto výpoveď prihliadať, nie je dôvod prečo nepovažovať túto výpoveď obvineného za procesne účinnú.

Obž. M. A. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. V prípravnom konaní v postavení
obvineného M. A. uviedol, že asi pred rokom sa stretol v bare s mužom, ktorý sa predstavil ako B.
Z. alebo Z. s tým, že je náborovým pracovníkom pre SBS C. a ponúkol mu prácu. Po pár mesiacoch
sa opäť náhodne stretli, keď mu tento človek dal mobilný telefón a potom ho telefonicky kontaktoval s
tým, že všetko bolo nachystané, jeho úlohou bolo povyberať prázdne kazety z bankomatov, a to tým

spôsobom, že dostane adresy s plánmi a popisom, pričom z firmy dostane oblečenie, auto a kľúče, ako
aj kódy od miestností a trezorov a pokiaľ toto zvládne v prijateľnom čase, bude okamžite zaradený na
prvých miestach medzi prijatými s nástupným platom 1.200,- eur. Následne sa stretli, neznámy muž dal
obžalovanému natankované motorové vozidlo Fabia, na ktorej bol aj zadržaný. V krabičkách mali kľúče,
s výberom kaziet mal začať o 18.00 hod. a tieto mal odovzdávať iným hliadkam, ktoré kazety vybraté
z bankomatov od neho preberali. Obž. A. požiadal o pomoc obž. M. D., následne podľa pokynov Z.

vyberali kazety v S. pri mestskej polícii, potom pri herni pod mestskou políciou, následne pri divadle, na
H. pokoja a na sídlisku ešte pri stánku S., spolu v S. to bolo 5 bankomatov, následne za S. v určitom
úseku na nich čakal biely VW Transporter, z ktorého vystúpili dvaja SBS-kári, ktorým odovzdal kazety
z bankomatov. Potom vybrali kazety rovnakým spôsobom z bankomatu v K. N., v K. H. N., v S. na
autobusovej stanici a v OC A., za S. znovu odovzdali kazety z bankomatov v S. a následne išli do K..

Pri odchode z objektu vo K. ich zastavila policajná hliadka, ktorej povedali, že zberajú kazety, následne
pokračovali na T., kde ich hliadka zastavila s tým, že majú značky z kradnutého auta. Celú dobu bol
presvedčený, že sa jednalo o legálnu vec. Na otázku vyšetrovateľa obžalovaný uviedol, že vlastníkom
alebo užívateľom auta, ktoré on mal, je firma C.. Taktiež na otázku vyšetrovateľa obžalovaný uviedol, že
zospoločnostiC.nepoznánikoho.Priznal,žepoznáobž.Z.F.,odktoréhokupovalautoatakistobolsním

spoluobvinený v prípade vykradnutia zlatníctva, občas sa s ním stretával. Výpoveď tohto obžalovaného
však bola v celom rozsahu vyvrátená výpoveďou nielen svedka S. C., ale aj výpoveďou obž. Z. F. a
svedka S. D., ktorí uviedli, že Fabia, v ktorej bol zadržaný obžalovaný M. A., bola napísaná na svokru
S. D.- Z. Z. a toto motorové vozidlo dal S. D. obž. Z. F., tento ho dal obž. A., následne ráno o 06.00 hod.
bezprostredne po tomto trestnom čine prišli do domu S. D. policajti, ktorí sa pýtali na uvedenú Fabiu,

následne k svedkovi S. D. došiel obž. Z. F., ktorý sa pýtal, čo chceli od neho policajti. Tým bola bez
akýchkoľvek pochybností vyvrátená obrana obž. A. o tom, že on nevedel o trestnej činnosti, že ho najal
na skúšku náborový pracovník spoločnosti C., keďže motorové vozidlo, na ktorom bol on zadržaný a
prichytený jednoznačne mal od obž. Z. F.. E. manželka svedka S. D. povedala, že budú mať problémy
kvôli tomu, že požičali vozidlo F., svedok S. D. uviedol, že išiel hľadať F., ktorý nasadol do jeho auta s

igelitovou taškou, ktorú odložil do skrinky v palubnej doske, chceli ísť spolu do Q. za A., aby auto Fabia
bolo vrátené k nim domov, aby bola manželka svedka D. spokojná. Následne boli obž. F. a svedok D.
spolu zadržaní policajnou hliadkou.

Rovnako tak na hlavnom pojednávaní v konaní pred okresným súdom využil svoje právo nevypovedať
aj obž. M. D.. V prípravnom konaní v postavení obvineného, ktorú jedinú výpoveď považuje krajský
súd za zákonnú, tento uviedol, že je nevinný, nič neurobil, bol iba šoférom, o ničom nevedel, zavolal
ho obž. A., či mu nebude robiť šoféra. Pri zadržaní bola u obž. M. D. podľa § 99 ods. 4, § 102 ods.
4 Tr.por. vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej bolo nájdené osvedčenie o evidencii vozidla č. B išlo

o osvedčenie o evidencii vozidla ŠPZ E ktorého vlastníčkou bola Z. Z.. Rovnako tak výpoveď tohto
obžalovaného je vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka S. C..

Obžalovaný Z. F. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať. V prípravnom konaní v
postaveníobvinenéhouviedol,žeobž.M.A.poznániekoľkorokov,M.D.poználenzvidenia,stretávalho

v spoločnosti A.. Motorové vozidlo, v ktorom boli zadržaní obžalovaní D. a A. dňa XX.X.XXXX patrí jemu,
aj keď oficiálne bolo vedené na iné meno, priznal, že na tomto vozidle upravil a vymenil evidenčné čísla,
pretože ho používal na páchanie inej trestnej činnosti, toto vozidlo požičal obž. M. A. začiatkom týždňa
s tým, že tento mu ho mal vrátiť najneskôr do XX.X.XXXX. Obž. A. vedel o tom, že vozidlo má upravené
tak, že sa dá na ňom vymeniť evidenčné číslo vozidla a zrejme preto ho požiadal o jeho zapožičanie.

Keďže v dohodnutý deň mu obž. A. vozidlo nevrátil, predpokladal nejaký problém, išiel za svedkom S.
D., ktorý je zaťom oficiálnej vlastníčky tohto vozidla Z. Z., S. D. mu povedal, že polícia tam už bola a
pýtala sa ho na vozidlo, preto s D. išli hľadať uvedené vozidlo, zašiel domov pre ďalekohľad a vzal so
sebou aj vysielačky, ktoré používa bežne počas jazdy na dovolenku na kontakt s inými vozidlami jehoznámych. Priznal, že obž. M. A. vo veci vozidla nekontaktoval ani telefonicky, ani osobne. Skutočnosť,
že obžalovaný v prvom rade telefonicky nekontaktoval obž. M. A., keď hľadal požičané vozidlo, svedčí
o tom, že obž. F. vedel, že obž. A. kontaktovať telefonicky nemá.

Obžalovaný A. E. taktiež využil právo nevypovedať na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom. V
prípravnom konaní k veci vypovedal v postavení obvineného pri rozhodovaní o vzatí do väzby, kedy
uviedol, že papieriky tak žltý, ako aj oranžový, ktoré boli nájdené u obž. A., neboli písané jeho písmom,
jeho písmom boli písané len denné záznamy auta v zamestnaní v spoločnosti C. s.r.o.. Z obvinených

poznal len obž. Z. F. a kolegu S. C.. Pre spoločnosť C. pracoval od r. 2009, kontakt s kľúčmi od
bankomatov pri svojej činnosti nemal, v spoločnosti C. pracoval ako vodič, robil ochranu veliteľovi vozu a
nosilmupotrebnékazety.Taktiežvprácineťukalžiadnekódyvsystémoch,ktýmtokódomnemalprístup,
tieto vedia len velitelia vozov a oni si ich zvyknú aj navzájom telefonovať, keď nejaký kód zabudnú. Vie,
že jeho švagor obž. Z. F. mal kontakt na C., raz sa mu F. zdôveril, že pozná jedného chlapca od nich a
jeho sa F. pýtal, či sa vie dostať ku kľúčom od bankomatov, avšak on povedal, že nie. Od obž. F. dostal

asi pred rokom mobil, aby mu na neho písal, keď sa chce s ním stretnúť, takto mu obž. F. na tento mobil
písal asi päťkrát, na základe SMS sa stretli šesť až sedemkrát, väčšinou v garáži, keď potreboval nejaké
súčiastky k autu. Okrem tohto mobilu mal aj svoj mobil, jeho telefónne číslo je XXXX XXX 900. Niekedy
videl, aké kódy jeho kolega zadával do bankomatov.

Obž. Z. S. využil zákonné právo a vo veci nevypovedal. Na jeho výpoveď v pozícii zadržaného
podozrivého krajský súd neprihliadal.

Jedným z kľúčových dôkazov v tejto trestnej veci je výpoveď svedka S. C., ktorý bol pôvodne stíhaný

vo veci ako obvinený, pričom uznesením vyšetrovateľa S. PZ, H.- G. N. zo dňa X.X.XXXX U.:S.-XXX/
NKA-PZ-VY-XXXX bola trestná vec obv. S. C. vylúčená na samostatné konanie z dôvodu, že s týmto
obvineným sa viedlo konanie o dohode o vine a treste. Svedok S. C. pred svojim zadržaním pracoval v
spoločnosti C. s.r.o. uviedol, že z obžalovaných pozná M. D., a to od detstva, tento ho zoznámil s obž. M.
A.,pýtalisaho,čibybolomožnévykradnúťbankomaty,svedokC.impotvrdil,žebysabankomatyvybrať

dali, keďže on mal k bankomatom prístup, a to tak ku kľúčom, ako aj ku kódom. Po uplynutí nejakého
času sa dohodli na tom, že pri poruchách sa budú vyrábať duplikáty kľúčov, neskôr došlo k vytipovaniu
bankomatov, ktoré by bolo možné vykradnúť, vytipovali len tie, ktoré sú vonkajšie a kde je 24-hodinový
prístup. K vyhotovovaniu kľúčov od bankomatov dochádzalo tým spôsobom, že bola umelo vyvolaná
porucha na bankomate v čase, keď mal svedok C. službu ako servisný technik. Následne svedok C.

došiel opraviť poruchu, kľúče od bankomatu, po tom, čo otvoril bankomatovú miestnosť, odovzdal obž.
A., ktorý sadol do tmavého vozidla, v ktorom sedel obž. S., počas toho, ako obž. A. vyhotovoval odtlačky
kľúčov v motorovom vozidle, svedok C. vykonal servis bankomatu. Vyhotovovanie odtlačkov kľúčov
trvalo asi 10 až 15 minút. Na komunikáciu s obž. A. dostal od tohto obžalovaného mobilný telefón, ktorý
používal len na komunikáciu s obž. JB.. Za účasť na tejto trestnej činnosti mu bolo sľúbených 20 % z

ukradnutej sumy.

Pokiaľ obhajoba namietala nedôveryhodnosť výpovede svedka C. v tom, že odtlačky kľúčov od
bankomatov mali byť robené pri bankomatoch počas toho, ako svedok C. vykonával ich servis po tom,
čo bola na nich umelo vyvolaná porucha, pretože podľa odvolateľov by bolo logickejšie odtlačky kľúčov

vyhotovovať na inom mieste, keďže bankomaty sa nachádzajú na frekventovaných miestach, krajský
súd uvádza, že opak je pravdou, pretože vo vozidlách spoločnosti C. s.r.o. bolo nainštalované GPS
zariadenie a práve zastavenie motorového vozidla mimo bankomatov po dobu 10-15 minút by bolo z
pohľadu krajského súdu nereálne, keďže pracovník spoločnosti C. s.r.o., okrem hygienickej prestávky,
ktorá v žiadnom prípade netrvá 10-15 minút, nemal iný dôvod na zastavenie motorového vozidla a práve

odstraňovanie poruchy na bankomate vytvorilo dostatočný časový priestor na vyhotovenie odtlačku
kľúča bez toho, aby u zamestnávateľa vzniklo nejaké podozrenie. Opakované prestávky v trvaní 10-15
minút mimo trasy by si zamestnávateľ svedka všimol a tieto by svedok nevedel odôvodniť. Navyše
svedok C. vypovedal, že niekedy vyhotovili počas jedného dňa odtlačky aj dvoch kľúčov, prestávku v
trvaní 20-30 minút by svedok C. zamestnávateľovi nevedel odôvodniť. O totožnosti muža, ktorý chodil s

obž. A. vyhotovovať odtlačky bankomatových kľúčov sa svedok C. dozvedel pri jednej z návštev obž. D.,
kde pred jeho domom stálo vozidlo zn. M. a vtedy mu obž. D. povedal, že je to Z.. Z evidencie vozidiel
plynie, že vozidlo KS XXXBU M. Caliber farby strieborná metalíza vlastní B. S., matka obž. S..Svedok C. následne raz vyskúšal kópiu bankomatového kľúča v S., ktorá sedela, potom na požiadanie
obž. A. vyhotovil aj fotografie jednotlivých druhov zabezpečovacích zariadení podľa klávesnice, aby sa
následne obž. A. vedel v bankomate orientovať.

V prípravnom konaní v pozícii svedka S. C. uviedol, že vyvolanie poruchy na bankomate zabezpečil
obž. A., následne sa prostredníctvom SMS dohodli, resp. svedok C. spätne potvrdil, že má servisný
výjazd na dané miesto. Pri tejto výpovedi (12.6.2014) svedok C. výslovne uviedol, že sa dozvedel od
obž. D., že muž, ktorý chodil s obž. A. na vyhotovovanie odtlačkov bankomatových kľúčov sa volá Z.

S.. Svedok S. C. potvrdil, že od obž. D. sa dozvedel, že obž. A. má okrem C. v C. aj ďalšieho človeka,
nepovedal mu síce konkrétne meno, len mu povedal, že ten chlap má auto BMW, obž. A. sa k nemu
dostal cez švagra, človeka, ktorého obž. A. dobre pozná. Tento pre obž. A. zisťoval aký je pohyb na
bankomatoch, aké je finančné plnenie, časovo kedy sa robí a ďalšie veci. Z evidencie vozidiel pritom
vyplýva, že obž. A. E. je vlastníkom vozidla E - BMW zelená metalíza. Svedok C. ešte potvrdil, že raz,
keď mal stretnutie s obž. A. a obž. D., obž. A. uviedol, že idú práve zo stretnutia s obž. E., s ktorým sa

stretlikvôliinformáciámohľadomplneniabankomatov.K.svedokC.obžalovanýmA.aD.nepovedalkódy
do bankomatov, neskôr im však kódy zabezpečovacieho zariadenia, ako aj činnosť zabezpečovačky, aj
činnosťmanipulácieaodkódovaniaružicenabankomate,ústnepopísalkedyobž.A.spontánnepovedal,
že on vie, ako to funguje. Počas toho si ani D., ani A. poznámky nerobili. Zo stretnutí s obž. A. a obž. D.
vie, že pre akciu na bankomaty boli zakúpené viaceré autá biele Fabie, na ktorých boli urobené úpravy

na otáčanie evidenčných čísel a taktiež povedali, že je to naplánované tak, že do tých dvoch Fabii sa
budú vyberať peniaze z bankomatov, keďže to boli autá podobné autám používaným v spoločnosti C.,
po vybratí peňazí budú z Fábií peniaze preložené do iného auta, ktoré bude peniaze zbierať, v ktorom
mali byť odložené pre prípad kontroly niektorej z Fábií. Jedno auto malo ísť po trase S. - K. N. - K.
H. N. - S. - K., čo bola náročnejšia trasa čo do počtu bankomatov a druhé auto malo robiť trasu E.-F.-

K. R. - K.. V jednom aute mali ísť obž. D. s obž. A., druhú trasu mal robiť obž. S., lebo poznal všetky
bankomaty, pri každom z nich bol spolu s A.. Presne kto, ktorú trasu pôjde svedok C. dopredu nevedel,
keďže obžalovaní D. s A. boli zadržaní vo K., potom druhú trasu musel robiť obž. S..

Pokiaľ boli namietané zo strany obhajoby rozpory vo výpovediach svedka S. C., tento vypovedal o účasti

na tejto trestnej činnosti v podstatných bodoch vždy zhodne, teda že ako zamestnanec spoločnosti
C. s.r.o. poskytol obžalovaným D. a A. údaje o činnosti bankomatov, o ochrane bankomatov, zároveň
poskytol kľúče od trezorových miestností, ako aj od bankomatovej miestnosti, ako aj trezorovej časti,
jeden kľúč aj vyskúšal. Pokiaľ ide o rozpory v podrobnostiach tu krajský súd uvádza, že svedok v
niektorých podrobnostiach nevypovedal zhodne, avšak išlo o nepodstatné veci. Skutočnosť, že nevedel

identifikovať presne motorové vozidlo, na ktorom jazdil obž. A. s obž. S. pri vyhotovovaní odtlačkov
kľúčov nepovažoval krajský súd za tak závažnú skutočnosť, ktorá by robila výpoveď svedka C. za
nedôveryhodnú, keďže svedok C. sa sústreďoval na otvorenie bankomatovej miestnosti a na to, aby
odovzdal kľúče obž. A.. Pokiaľ ide o to, či mohol, alebo nemohol opoznať obž. S., tu krajský súd
konštatuje,žesvedokjednoznačneopoznalosobu,ktoráchodilasobž.A..Pokiaľideonámietkytýkajúce

sa spolupráce svedka C. s operatívnymi pracovníkmi polície, v tejto súvislosti je treba uviesť, že svedok
C. vypovedal po zákonnom poučení, bol opakovane vypočúvaný v prítomnosti obhajcov, pričom táto
jeho výpoveď je v súlade s inými vo veci zabezpečenými dôkazmi, a to predovšetkým so záznamami
spoločnosti C. s.r.o., ale aj Slovenskej sporiteľne, a.s., záznamy o odstraňovaní týchto porúch pritom
súhlasia aj s výpoveďou svedka, ktorý uvádzal časový odstup vyhotovovania odtlačkov bankomatových

kľúčov. Výpoveď svedka C. ohľadom účasti obž. S. je potom v súlade aj s evidenčnou kartou vozidla zn.
M.. Z mapy obce Q. vyplýva, že obž. S. a obž. D. bývali na rovnakej ulici, taktiež výpoveď svedka C. je aj
v súlade s výpisom o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, keď telefónne číslo, ktoré používal
obž. M. A. nepochybne komunikovalo s telefónnym číslom, ktorý používal S. C., pričom z telefónneho
čísla, ktorého pohyb je zhodný s pohybom telefónu patriaceho S. C. plynie, že z tohto mobilného telefónu

boli uskutočňované hovory len na telefónne číslo, ktoré používal a ktoré bolo nepochybne nájdené v
motorovom vozidle u obž. M. A..

Na výpovede S. C., ktoré urobil v procesnom postavení obvineného, podozrivého, ako aj na výpoveď
svedka pred vznesením obvinenia krajský súd neprihliadal, keďže ako obvinený bol poučený iným

spôsobom, ako svedok.

Pokiaľ ide o spochybňovanie pravdivosti kľúčovej svedeckej výpovede svedka S. C., s odkazom na
skutočnosť, že motívom jeho výpovede bolo získanie nižšieho trestu, krajský súd uvádza, že využitieuvedeného zákonného inštitútu, ako ani iných obdobných osobitných trestnoprocesných inštitútov
voči osobám, ktoré sa samy podieľali na prejednávanej trestnej činnosti, nespôsobuje automaticky
nevyhnutnosť vyhodnotenia výpovede osoby, voči ktorej bol tento inštitút použitý ako nevierohodnej.

Taká výpoveď je zákonným dôkazom, čo neznamená, že výpoveď je pravdivá, neznamená to však
ani opak. Aj svedecká výpoveď svedka S. C. podlieha voľnému hodnoteniu dôkazov v zmysle § 2
ods. 12 Tr. por., rovnako ako každý iný dôkaz. V zásade teda neplatí ani to, že na základe výpovede
spolupracujúceho svedka nemôže byť uznaná vina, resp. môže byť uznaná len vtedy, ak je ohľadom
určitej okolnosti táto výpoveď potvrdená inými výpoveďami, alebo dôkazmi. Výpoveď takého svedka

môže byť potenciálne ovplyvnená snahou dosiahnuť vlastnú výhodu. Na druhej strane, svedok v čase
svojejvýpovedenevie,čiasakýmidôkazmibudetátovýpoveďkonfrontovaná.Jehorozhodnutiepomôcť
si je realizovateľné práve v prípade, ak hovorí pravdu a naopak rizikové pre prípad, že sa svedkom
uvádzané okolnosti ukážu ako fiktívne, čo by jeho osobnú pozíciu mohlo skomplikovať. Oba tieto faktory
sa vo sfére hodnotenia dôkazov stretávajú a je potrebné sa s nimi vyrovnať v konkrétnom prípade,
vzhľadom na jeho okolnosti (NS SR sp. zn. 1TdoV 17/2015 zo dňa 8.11.2016).

Zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obž. M. D. a obž. M. A. priamo usvedčuje aj výpoveď svedkov Z..
Q. C. a P.. S. U., ktorí dňa 28.3.2013 vykonávali službu ako členovia hliadky diaľničného oddelenia PZ Z.,
a ktorí v čase o 23.00 hod. prechádzali na služobnom motorovom vozidle popri bankomate Slovenskej
sporiteľne umiestnenom na ul. SNP vo K. od bankomatu videli vychádzať dvoch mužov, ktorí smerovali

k bielej Fabii s EČ C Veliteľ hliadky C. vyzval osoby, aby uviedli, čo tam robia a preukázali sa preukazmi
SBS, jeden z obžalovaných uviedol, že preukaz zabudli v taškách, že ich nemajú pri sebe, následne
prelustrovali ŠPZ vozidla, do ktorého tieto osoby nasadli, kde zistili, že ŠPZ patrí inému vozidlu z C.,
z tohto dôvodu išli za týmto vozidlom, privolali na pomoc hliadku KR PZ PMJ a taktiež veliteľ hliadky
požiadali mobilným telefónom o pomoc hliadku diaľničného oddelenia F. Z.. Vozidlo zastavili, požiadali

vodiča o predloženie dokladov na vedenie a prevádzku motorového vozidla a spolujazdca požiadali o
doklad totožnosti, ďalej osobám oznámili, že sa dopustili priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky a že budú eskortovaní na OO PZ K.. Do motorového vozidla nazreli cez zadné okienko, kde
videli kufríky tmavej farby, tie ktoré držali v rukách dotyční, keď vychádzali od bankomatu Slovenskej
sporiteľne. Medzitým sa na miesto dostavila hliadka z diaľničného oddelenia z F. Z. v zložení svedkov

Z.. S. R. a N. S.. Následne k nim došli aj svedkovia M. A. a U. A., ktorí v čase zadržania obžalovaných
A. a D. vykonávali službu ako príslušníci PMJ KR PZ S., vysunuté pracovisko S.. Títo svedkovia,
ktorí boli účastní pri zadržiavaní obžalovaných D. a A. uviedli, že zistili, že uvedené motorové vozidlo
malo zabudovaný mechanizmus na výmenu evidenčného čísla ovládaného z vnútra vozidla a taktiež v
motorovom vozidle zbadali viaceré veci, ako plastové krabice, kľúče.

Svedok C. uviedol, že na motorovom vozidle otvorili dvere aj kufor a vizuálne prekontrolovali obsah
vozidla. Na zadných sedadlách si všimli kufríky, predmety, ktoré vyzerali ako kľúče, nejaké lístočky,
následne na pokyn operačného dôstojníka vozidlo zaistili a urobila sa dokumentácia a prehliadka
vozidla. Dôvod, prečo zastavili vozidlo bol, že vozidlo, na ktorom išli obžalovaní D. a A. malo kradnuté

ŠPZ, potom títo nemali rovnakú ústroj, nemali identifikačné znaky SBS ani ďalšie preukazy, mali
podozrenie, že s nelegálnym autom sa môže vykonávať nejaká nelegálna činnosť. V tej dobe nemali
žiadne informácie o krádeži z bankomatov SLSP.

Svedok S. uviedol, že bol zaradený v čase skutku na diaľničnom oddelení v F. Z., na základe žiadosti

o súčinnosť hliadky z Z. tejto poskytli výpomoc. Pokiaľ ide o vykonanie prehliadky motorového vozidla,
vykonali len vizuálnu ohliadku. Rovnako vypovedal aj svedok N. S..

Svedok M. A., referent S. KR PZ S., vysunuté pracovisko S. uviedol, že spolu s kolegom U. A. boli
o 23.01 hod. vyslaní operačným dôstojníkom na pomoc hliadke diaľničného oddelenia Z., keď prišli,

hliadka diaľničného oddelenia z F. Z., ako aj hliadka Z. mala zastavenú bielu Fabiu EČ C Svedok A.
si všimol, že auto má dve tabuľky s otáčavým evidenčným číslom. Obžalovaných A. a D. zadržali pre
podozrenie z priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti dopravy z dôvodu kradnutých evidenčných
čísel a zabezpečili presun vozidla pred OO PZ K. H. si, že došlo k otvoreniu motorového vozidla.

K zákonnosti prehliadky uvedeného motorového vozidla a k námietkam obhajoby v tomto smere krajský
súd uvádza, že svedkovia C. a U., ako aj ďalší zasahujúci policajti postupovali, podľa názoru krajského
súdu, v súlade so zákonom o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Ust. § 119 ods. 2
Tr. por. pripúšťa možnosť, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie vecia čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
Týmto osobitným zákonom je aj zákon o Policajnom zbore (z.č. 171/1993 Z.z.).

PríslušníciPZplniaúlohypolicajnéhozborupodľa§2ods.1písm.b)zákonaoPolicajnomzbore,ktorými
sú odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. V tomto smere je treba uviesť, že príslušníci
PZ vopred nemali žiadne informácie o tom, že sa pácha trestná činnosť, práve naopak, títo policajti sami
odhalili uvedenú trestnú činnosť, keďže v čase zákroku nemala vedomosť o vykrádaní bankomatov ani
spoločnosť C. s.r.o., ani spoločnosť K. a.s., ani Slovenská sporiteľňa a.s., dozvedeli sa to až keď policajti

C.o odchádzali zo služobného zákroku a videli pri bankomate Slovenskej sporiteľne a.s. vo K. ďalšieho
pracovníka SBS (Z. Q.), ktorý však už mal pri sebe doklad totožnosti a až po upozornení policajtmi,
že majú zadržaných obž. A. a obž. D., bola otvorená trezorová časť bankomatu vo K. a až vtedy bolo
zistené, že bankomaty boli vykradnuté. Pri bankomate bol pracovník spoločnosti C. s.r.o. Z. Q., ktorý v
uvedený večer vykonával pohotovosť ako prvý pracovník C., pričom dňa 28.3.2013 prichádzali hlásenia
o poplachoch na bankomatoch Slovenskej sporiteľne zo spoločnosti K., Q. preveroval bankomaty v F.,

S., E. a vo K.. Keďže nezistil žiadne poškodenie bankomatu, z týchto poplachov sa vrátil, pričom nemal
oprávnenie otvoriť trezorovú časť, o tom, že došlo k vykrádaniu bankomatov sa dozvedel až vo K., keď
ho na to upozornili policajti C. s U.. Bankomat vo K. bol prvý, ktorý bol preverený a otvorený v uvedený
večer aj v trezorovej časti a bol prvý, kde sa potvrdilo vykradnutie bankomatu.

Zákon o policajnom zbore v ust. § 23 ods. 2 písm. b) dáva policajtovi oprávnenie vykonať prehliadku
dopravného prostriedku, teda sám zákonodarca umožňuje vykonať prehliadku dopravného prostriedku
aj mimo rámec ustanovení Trestného poriadku. Prehliadku motorového vozidla, resp. prehliadku iných
priestorov upravuje aj § 101 Tr. por., túto prehliadku podľa Trestného poriadku je možné vykonať len
na základe príkazu na prehliadku iných priestorov, ktorý príkaz vydáva v prípravnom konaní prokurátor.

Príkaz na prehliadku motorového vozidla v zmysle § 101 Tr. por. je potrebné vyžadovať v prípade, ak
policajt dopredu disponuje informáciou o tom, že v konkrétnom motorovom vozidle sa majú nachádzať
veci pochádzajúce z trestnej činnosti. V tomto konkrétnom prípade však policajti priamo vykonávali
kompetencie pri odhaľovaní trestnej činnosti, teda dopredu nemali informácie o tom, že ide o páchanie
trestnej činnosti, keďže jedinú relevantnú informáciu, ktorú mali, bola tá, že motorové vozidlo nemá ŠPZ

jemu priradenú, teda mali podozrenie o priestupku. V tomto prípade išlo o pátraciu, teda preventívnu
činnosť polície, či k páchaniu trestnej činnosti nedochádza. Policajti vykonávali prehliadku šetrným
spôsobom, výraznejšie nezasiahli do základných práv a slobôd obžalovaných, išlo o vizuálnu prehliadku.
Krajský súd teda v tejto súvislosti uzatvára, že policajti pri zadržaní obžalovaných a motorového
vozidla, pokiaľ postupovali podľa Policajného zákona, postupovali zákonným spôsobom, pretože v čase

tohto zákroku policajti nemali vopred informácie o spáchaní konkrétnej trestnej činnosti a plnili úlohy
policajného zboru pri odhaľovaní trestnej činnosti. Následne po zistení, že ide o trestný čin, požiadali
o vydanie príkazu na prehliadku motorového vozidla prokurátora a samotná podrobná prehliadka
motorového vozidla už bola vykonaná na základe tohto príkazu. V žiadnom prípade teda nemožno
považovať tento zákrok polície za nezákonný.

K. C. C., oblastný riaditeľ spoločnosti C. s.r.o. pre oblasť E. a S., ktorá spoločnosť vykonáva servis a
dotácie bankomatov Slovenskej sporiteľne, a.s. uviedol, že asi o 00.45 hod. dňa 29.3.2013 mu dispečer
S. B. telefonicky oznámil mimoriadnu udalosť, a to vykradnutie bankomatu vo K., kde bol servisný
pracovník Z. Q., ktorý nezistil žiadne poškodenie bankomatu, predpokladali preto, že páchatelia mali

kľúče. Poplach vo K. bol na pult centrálnej ochrany v S. oznámený dňa 28.3.2013 o 22.49 hod., osoba,
ktorá vstupovala, nestihla v bezpečnostnom časovom limite zadať správny kód, kód bol zadaný správne.
Vprvommomentesinevedelivysvetliť,akopáchateliavniklidobankomatu,pretožebankaprezentovala,
že kľúče od trezorovej časti bankomatu sú jedinečné, kópie kľúčov sa nedajú vyrobiť. Zo spoločnosti K.
S. boli nahlásené vstupy asi len do šiestich bankomatov, nie do všetkých štrnástich. Následne vykonávali

kontroly bankomatov a strážili bankomaty, pokiaľ nedošlo k výmene zámkov na všetkých vykradnutých
bankomatoch. Veliteľ vozu a vodič mali vedomosť o výške vykonávanej dotácie bankomatu, napadnuté
boli práve tie bankomaty, ktoré mali najväčšie limity a kde bol do bankomatu najjednoduchší prístup.
Závady na bankomatoch chodil odstraňovať jeden pracovník ich spoločnosti, ktorý mal v daný týždeň
službu.Následne,keďkontrolovaliservisnéprotokolypokrádežiach,zistili,ževoväčšineprípadovservis

týchto bankomatov bol vykonaný pre znefunkčnený čítač kariet alebo potvrdenkovú tlačiareň, a servisov
sa na 80% zúčastňoval S. C.. V čase krádeže sa vstup do bankomatovej miestnosti po 18.00 hod.
nevyhodnocoval ako poplach, pokiaľ bol korektný. Poplach bol vyhlásený napr. pri strate komunikácie
s bankomatom, kedy bol k bankomatu vyslaný pracovník C. a taktiež zásahová jednotka SBS, s ktoroumá spoločnosť C. s.r.o. zmluvu. S. C. pracoval ako veliteľ vozu prevažne pre oblasť K. H. N., S., K. R.,
S. a K., obž. E. vykonával väčšinou oblasť E., Q., Q., Z., R., E., E. L.. Zamestnanci sa zapisovali do
dochádzkovej knihy a v prípade jázd aj do knihy jázd, služobné motorové vozidlá ich spoločnosti boli

monitorované GPS systémom.

Svedok S. B. mal v inkriminovanom čase službu ako dispečer spoločnosti C. s.r.o., počas jeho služby
bol nahlásený poplach najskôr vo K., kam vyslal servisného technika, ďalší poplach bol v E., v F. a vo
K.. Servisný technik nebol oprávnený otvárať trezorovú časť bankomatu. O tom, že došlo k vykradnutiu

bankomatovsadozvedeliažodpolicajnejhliadkyvoK..Následneinformovalriaditeľapobočkyavedenie
z H. vydalo príkaz na stiahnutie všetkých zamestnancov do práce. Z bankomatov, kde bol vyhlásený
poplach, bol len jeden nájdený nevykradnutý, a to bankomat v E., boli aj bankomaty, na ktoré neprišlo
žiadne hlásenie a tie boli vykradnuté. Svedok potvrdil, že v spoločnosti C. existuje vnútorná kontrola,
ktorá je vykonávaná nepretržite po celom Slovensku, vo vzťahu k dotáciám bankomatov, pričom posádky
vozidiel nevedia kedy a koho budú kontrolovať.

Svedok N. Q. - bezpečnostný pracovník spoločnosti C. s.r.o. uviedol, že v minulosti pracoval ako veliteľ
posádky. V inkriminovanú noc bol v dôsledku mimoriadnej situácie zavolaný do práce, kde spolu s
riaditeľom bol na policajnom oddelení vo K., následne sa vrátil do pobočky v E., kde mal za úlohu
prekontrolovať kľúče od trezorov. Všetky kľúče a náhradné kľúče boli v sídle spoločnosti C. s.r.o. Aj tento

svedok potvrdil, že kód na vstup do miestnosti, ako aj kód na ružici vedeli v čase skutku všetci, teda tak
veliteľ vozu, ako aj vodič. V dochádzkovej knihe a knihe jázd sa zapisoval každý sám, nepoznal prípad,
aby niekto zapísal iného. Pokiaľ obhajoba namietala skutočnosť, že nie je možné vyrobiť duplikáty
kľúčov od trezorov bankomatov, k tomu sa žiada uviesť, že v tomto smere vykonávanie dokazovania
v podstate nebolo potrebné, keďže vo vozidle, v ktorom boli zadržaní obž. A. a obž. D. boli nájdené

trezorové kľúče, ktoré nepochybne boli použité na otvorenie bankomatu vo K. a v S. a ďalšie kľúče,
ktorých príslušnosť zistená nebola, pričom je evidentné, že išlo o ďalšie kľúče, teda o kľúče navyše,
okrem tých, ktoré sa nachádzali v spoločnosti C. s.r.o. Z toho vyplýva, že takéto kľúče sa zabezpečiť
dali, keďže boli nájdené vo vozidle, v ktorom boli obžalovaní A. a D. zadržaní.

Vo veci bol vypočutý aj svedok Z. Q., ktorý mal v inkriminovaný deň službu - pohotovosť v spoločnosti
C. s.r.o. v prípade porúch bankomatov. Podvečer začali prvé poplachy v F., K., najprv išiel do E., kde
všetko bolo v poriadku, rovnako v F. vyzeralo, že bankomat je v poriadku, keď bol preverovať poplach
vo K., boli tam aj príslušníci polície, ktorí sa ho pýtali na ustrojenie, ako aj na to, aké majú autá a
povedali, že spoločnosť má pravdepodobne vykradnutý bankomat, kde policajti im ukázali prefotený

papier so zabezpečovacím kódom. So súhlasom dispečera otvoril aj trezorovú časť na bankomate v
prítomnosti policajtov a zistili, že ten je prázdny. Až vtedy zistili, že došlo ku krádežiam v bankomatoch.
Svedok potvrdil, že tak vodič, ako aj veliteľ v dobe skutku v ich spoločnosti poznali kódy na vstup do
bankomatovej miestnosti, ako aj na ružicu trezora. Veliteľ aj vodič mali vedomosť o výške dotácie, okrem
služieb vykonával svedok aj funkciu veliteľa vozu.

Svedok Z. S., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že pracuje v spoločnosti
C. s.r.o. ako veliteľ prepravy. Dňa 28.3.2013 vo štvrtok pred Veľkou Nocou dotoval s kolegom U. N.
bankomaty na trase S.-K. R. - E., išlo o 15 až 20 bankomatov. O 19.30 hod. odovzdali vyhotovované
prázdne kazety a odovzdali kľúče od bankomatov. Ešte keď sa prezliekali im povedal dispečer B., že

bankomat v F. je nezakódovaný, že im prišlo hlásenie, avšak následne prišla správa, že bankomat je
zakódovaný. Cestou z práce mu telefonoval kolega Q., pýtal sa na cestu k bankomatom v S., pretože
bol hlásený poplach a on mu presne uviedol, kde sa tieto bankomaty nachádzajú. Ráno okolo 06.00
hod. bol zavolaný späť do práce kvôli krádežiam.

Rovnako tak bola prečítaná výpoveď svedka S. C., pracovníka spoločnosti C., ktorý pracoval ako
veliteľ prepravy pre košickú skupinu. Uviedol, že kto vykrádal bankomaty, musel mať pomoc zvnútra
spoločnosti, musel poznať celý systém vstupu a odkódovania a hlavne kódy, lebo kódy na ružici, teda
otáčanie ružice do určitých polôh boli iné v prešovskom a košickom smere. Kódy vedeli aj vodiči. Na
papieriku, ktorý bol nájdený u obžalovaného A., bol napísaný dokonalý popis odkódovania ružice.

Svedok S. Z. uviedol, že pracoval v spoločnosti C. s.r.o. väčšinou na preprave zásielok, bankomaty robil
len, keď niekto vypadol. Väčšinou, keď išiel dopĺňať bankomaty, chodil ako vodič, ale tiež ako veliteľ
posádky. Činnosť otvárania vedeli aj vodiči, vodičovi ukázal, ako sa to robí.Svedok P. T. potvrdil, že pracoval v spoločnosti C. s.ro. na dotáciách bankomatov, vykonával servis
bankomatov a prevoz hotovosti, v rámci služby robil tzv. prešovský okruh, kódy na zabezpečovacích

zariadeniach v miestnosti boli všade rovnaké, niekedy išiel na záskok aj na košický okruh. Potvrdil, že
každý vodič, ktorý jazdil daný smer, vedel kódy, nebola to žiadna tajnosť medzi veliteľom a vodičom.

Svedok U. N. taktiež pracoval v spoločnosti C. s.r.o. ako vodič. Dňa 28.3.2013 dotoval bankomaty v
smere K. R.-E.-F.-K. C. - S., po práci išiel domov a ráno okolo 05.30 hod. sa vrátil do práce kvôli

mimoriadnej situácii. Osobne otváral a odkódoval bankomatovú miestnosť aj bankomat za prítomnosti
polície, a to v S. pri charite. Aj z výpovede tohto svedka, ktorý pracoval ako vodič spoločnosti C. s.r.o.
plynie, že aj tento svedok vedel otvoriť a odkódovať bankomatovú miestnosť napriek tomu, že bol
vodičom spoločnosti C. s.r.o.

Svedok S. N. uviedol, že pracoval v spoločnosti C. ako vodič aj ako veliteľ posádky. Tento svedok taktiež

potvrdil, že vodič je počas dotácie bankomatu stále pri ňom a vidí čo robí aj ako to robí. Vo veci boli
vypočutí aj ďalší zamestnanci spoločnosti C. s.r.o., Z. N. a Z., ktorí nepopreli, že tak vodič, ako aj veliteľ
vozidla vedeli prístupové kódy potrebné na otvorenie bankomatovej miestnosti aj bankomatu.

Obhajoba v dôvodoch odvolania poukazovala predovšetkým na výpovede svedkov Q. N. a R. M.,

pracovníkov spoločnosti C. s.r.o.

Svedok Q. N. potvrdil, že z 28.3.2013 na 29.3.2013 mal nariadenú pohotovosť ako tzv. druhý servisný
technik pre prípad poruchy alebo poplachu na bankomatoch, prvým bol Z. Q.. On bol kontrolovať
bankomat vo K. na základe pokynu dispečera, tento bol v poriadku, trezorovú časť on pri kontrole

nemal oprávnenie otvoriť. Následne, keď sa tam vrátil po tom, čo boli ohlásené krádeže, zistili, že
bankomat je vykradnutý. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával funkciu veliteľa vozu, vodič sa
pri odkódovaní a zakódovaní nachádzal vedľa neho, alebo za ním. Neskôr ten istý svedok na tom istom
hlavnom pojednávaní, pri tej istej svojej výpovedi uviedol, že druhá osoba, teda vodič, nemôže vidieť,
aký kód nahadzuje do zabezpečovacieho zariadenia, pretože, keď kód naťukáva, tak stojí za ním a cez

neho to nemôže vidieť, aj keď krátko predtým tento svedok uviedol, že niekedy stál vodič aj vedľa neho.
Podľa názoru krajského súdu ani výpoveďou tohto svedka nebola jednoznačne vyvrátená vedomosť
obž. E. ako vodiča o prístupových kódoch.

Svedok R. M. uviedol, že pracoval v spoločnosti C. s.r.o., pričom vykonával aj servis aj dotácie

bankomatov. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku odkódovacie a zakódovacie úkony robil
veliteľ vozu, vodič stál pri veliteľovi, nemal poznať kódy, ale mohol ich poznať, keďže bol pri veliteľovi a
mohol si to všimnúť. Veliteľ vedel o množstve peňazí, ktoré sa dotujú, ale vodič to nemal odkiaľ vedieť.

Okrem svedkov N. a R. M. teda všetci ostatní zamestnanci spoločnosti C. s.r.o. potvrdili, že prístupové

kódy potrebné na otvorenie bankomatovej miestnosti, ako aj trezoru bankomatu vedeli nielen velitelia
vozov, ale aj vodiči, dokonca svedok U. N., ktorý vypovedal, že pracoval len ako vodič v spoločnosti C.
s.r.o.,asistovalpriotváraníbankomatovzaúčastipolíciepokrádežiach,kdetentosvedokosobneotváral
a odkódoval bankomatovú miestnosť aj bankomat v S.. Skutočnosť koľko peňazí prevážali a vložili do
bankomatu taktiež nebola medzi vodičom a veliteľom tajná, keďže počas práce v bankomatoch boli stále

spolu,rovnakobolispoluvbankomatovejmiestnostipritlačenížurnálu,spolunieslibankomatovékazety.

Svedok Z. K. uviedol, že 28.3.2013 nastupoval do služby ako policajt Mestskej polície S., oddelenie K..
Pred službou, ktorá mu začínala o 19.00 hod. bol vonku pred základňou fajčiť, kde oproti sa nachádza
bankomat SLSP, v tom čase videl ako traja muži odchádzali od bankomatu z bočných dverí, všetci boli

oblečení v čiernom oblečení a zdalo sa mu, že mali aj nejaké štítky, nevenoval im pozornosť.

Svedok R. E., kriminalistický technik OR PZ S. uviedol, že 28.3.2013 v čase okolo 19.15 hod. až 19.20
hod. prechádzal poza divadlo v S., kde si všimol bielu N. U. krátku, z ktorej vystúpili dve osoby a išli k
bankomatu, ŠPZ vozidla bola C

Svedok A. X. uviedol, že pracuje na OO PZ S., dňa 28.3.2013 bol v službe do 22.00 hod., potom cestoval
domov autobusom. Na SAD S. krátko pred 22.30 hod. videl ako dvaja muži odchádzali od bankomatu
SLSP, videl otvorené dvere do bankomatovej miestnosti, každý z odchádzajúcich mužov mal v rukenejakú tmavú tašku a v nich mohol mať nejaké plastové nádoby alebo boxy, jeden bol vyšší, štíhlejší,
nižší mu pripadal starší.

Svedkyňa B. E., zamestnankyňa spoločnosti K. - SK s.r.o. S. ako dispečerka pultu centrálnej ochrany
mala na starosti registráciu a riešenie poplachov na chránených objektoch, dňa 28.3.2013 nastúpila na
nočnú službu o 19.30 hod. po Q. Q.. Počas služby boli na bankomatoch SLSP na východe Slovenska
poplachy, vysielala tam zásahové skupiny, okrem poplachov registrovala aj odkódovanie, následne
zakódovanie, ktoré trvalo pár sekúnd, na ktoré prvotne nereagovala, pretože to nepovažovala za niečo

zvláštne. Telefonicky oznámila odkódovanie miestnosti do spoločnosti C. s.r.o., kde jej bolo povedané,
že sa chvíľu počká, či to zakódovanie nenaskočí, rovnako postupovali aj v minulosti. Keď odkódovaní
bolo v krátkom čase veľa a tiež sa signalizovali poplachy, začala posielať k bankomatom výjazdy. Na
výjazd posielala príslušné zmluvné SBS-ky. Pokiaľ došlo k odkódovaniu a následnému zakódovaniu
bankomatov, neposielali

zásahovú jednotku, iba keď bol signalizovaný poplach bola na miesto k bankomatu zasielaná zásahová
jednotka SBS.

Svedkyňa Q. Q. uviedla, že pracovala ako dispečerka v spoločnosti K. S., dňa 28.3.2013 jej služba

končila pred 19.30 hod., kedy prišiel poplach z bankomatov na ul. G. v S., bolo to zaznamenané ako
odkódovanie o pár sekúnd prišlo zakódovanie. Postup pri poplachu je taký, že sa vyšle zásahová
jednotka k danému objektu, kontaktuje sa spoločnosť C. s.r.o., ktorá tam taktiež vyšle svojho človeka
na kontrolu. Tento poplach jej neprišiel ako podozrivý, lebo v minulosti mali so spoločnosťou C. s.r.o.
skúsenosť, že pokiaľ došlo v krátkom čase k zakódovaniu miestnosti, tak tam nevysielali žiadnu

zásahovú jednotku.

Svedok Q. Z., zástupca spoločnosti K. SK, s.r.o. S. uviedol, že dňa 29.3.2013 mu volala pracovníčka
E., že na bankomatoch SLSP boli podozrivé veľmi krátke odkódovania a zakódovania a že z dispečingu
spoločnosti Bonul s.r.o. jej bolo oznámené, že zrejme došlo k vykradnutiu bankomatov. Následne dal

svedok príkaz v celom okolí týchto bankomatov na výjazdy zásahových jednotiek a kontroly bankomatov,
ako aj informovať SLSP. Bankomaty sú nastavené tak, že od 18.00 hod. do 06.00 hod. a počas víkendov
celý deň nemôže nikto odkódovať bankomatovú miestnosť, avšak stávalo sa, že pracovníci C. aj v tomto
čase dotovali bankomaty, preto postupne robili výnimky.

Svedok B. A., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedol, že vykonával servis
bankomatov na základe požiadavky spoločnosti EUROSAFE Slovakia s.r.o. Bratislava, ktorú prácu
objednávala spoločnosť WINCOR. Odstraňoval závažnejšie poruchy, a to v prípade, keď sa pokazila
heslová kombinácia, v prípade straty, zlomenia, poškodenia kľúča od trezoru bankomatu, najčastejšie
išlo o opravy heslových kombinácií. Po krádežiach do bankomatov policajní technici zobrali zámky z

týchto bankomatov a on dopĺňal nové zámky.

K. P.. Z. U., zástupca spoločnosti WINCOR-NIXDORF s.r.o., uviedol, že ich spoločnosť sa zaoberá
predajom a servisom bankomatov, ich materskou spoločnosťou je spoločnosť WINCOR-NIXDORF
Nemecko. V písomnom vyjadrení uviedli, že výrobu nového kľúča je možné realizovať len u výrobcu

S&G v USA a nemajú vedomosť o tom, že by sa niekde na Slovensku dali kópie kľúčov vyrobiť.

Svedok Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako servisný technik pre spoločnosť TREZOR
SERVIS SLOVAKIA s.r.o., ktorá sa zaoberá otváraním trezorov a servisom trezorovej techniky, vrátane
výroby kľúčov. Z obžalovaných pozná len obž. F.. Vyrába duplikáty trezorových kľúčov z originálnych

kľúčov a musí mať k dispozícii polotovar, z ktorého môže kľúč vyrobiť, nemali problém s objednaním
polotovarov na výrobu trezorových kľúčov. Pre obž. F. on kľúče nevyrábal. Keď človek pozná typ zámku,
vie aké sú tam stavítka, keď má odtlačok, vie od neho odčítať stavítka, tak sa dá vyrobiť z odtlačku kľúč,
100%-tná istota výroby kľúča neexistuje, treba ho, podľa neho, vyskúšať, nedá sa odstrániť závada na
kľúči s pomocou pilníka tak, aby závadný kľúč nakoniec zámok otvoril. Pred dvoma rokmi, teda niekedy

v r. 2011 sa ho obž. Z. F. pýtal, či by vedel objednať bankomat, on mu povedal, že vie. Na výrobu
bankomatových kľúčov postačuje štandardná technológia. Po prehliadnutí fotografií zaistených kľúčov
z vozidla, v ktorom jazdil obž. A., svedok uviedol, že takýto kľúč je možné vyrobiť, jeho výroba je zložitá,
taký kľúč on ešte nerobil.Na hlavnom pojednávaní pred súdom bol prečítaný protokol o výsluchu svedkyne P., vykonanom pred

orgánmi ČR, táto uviedla, že je majiteľkou spoločnosti LOCK SMITH CZ. Osoby pod menom M. A. a Z.
F. sa elektronicky zaregistrovali do ich e-shopu, spolu im zaslali 5 objednávok, predmetom objednávky
boli systémy k núdzovému otváraniu dverí, prístroje a nástroje k výrobe kľúčov, prípravky k otvoreniu
zámkov deštrukciou. Pomocou tohto tovaru priamo kľúčovým kopírovacím systémom High -tech je
možné skopírovať trezorový kľúč do ktoréhokoľvek trezoru pomocou otlačenia pravých trezorových

kľúčov. Tieto kľúče sú kvalitné a plne funkčné. Niekedy sú potrebné drobné úpravy dopilovaním. Zásielky
boli zasielané v rokoch 2010 až 2011.
Svedkyňa P.á uviedla, že pred 7.5.2012 sa dostavil k nim jeden zákazník a požiadal o vzorku krabičky
určenej na ukladanie pier, objednal si 25 ks, krabičky objednala od firmy Sakota, potom prišiel zákazník
9.5.2012 a zaplatil sumu 58,75 € v hotovosti. Potvrdila, že krabičky, ktoré boli nájdené vo vozidle vo K.
a na pozemku pri chate v K. môžu byť tie, ktoré predala zákazníkovi, ktorý sa predstavil ako M. A..

Svedok A. X. uviedol, že pracuje ako inšpektor dopravného inšpektorátu OR PZ K., spolu s kolegom P.
A. mali 28.3.2013 službu, kde po 21.00 hod. si všimli v motorovom vozidle s EČ BL dve osoby, ktoré
mali čierne oblečenie, niečo ako bombery, auto malo akoby deravý výfuk. Keby neriadili v uvedený deň
dopravu, určite by vozidlo zastavili kvôli technickému stavu. Svedok P. A. potvrdil, že spolu s kolegom

riadili dopravu okolo 22.00 hod., lebo mestom K. prechádzal sprievod krížovej cesty, aj on spozoroval
bielu krátku U. s EČ BL, ktorá jazdila v smere na M., vpredu bol vodič, vzadu objemnejší náklad. Vozidlo
ho upútalo hlučnosťou. On vozidlo odkláňal, aby nezavadzalo sprievodu, ešte sa rozhodoval, či vozidlo
pustí. O udalostiach tohto dňa spísali záznam až dodatočne po tom, čo z kriminálky dostali výzvu, aby
policajti oznámili zvláštnosti počas služby.

Svedok P.. S. E. uviedol, že pracoval ako príslušník mestskej polície vo K., 28.3.2013 bol Zelený štvrtok a
v meste sa konala krížová cesta. Podieľali sa tiež na zabezpečovaní bezpečnosti v súvislosti s dopravou.
Všimol si bielu Fabiu s bratislavskou značkou, auto bolo čisté, aj keď v ten deň mrholilo, na zadnom
sedadle bolo niečo prikryté plachtou, v aute sedeli dve osoby. Nezaznamenal, žeby bolo auto hlučné. V

uvedený deň za dobu približne 5 minút prešlo okolo neho iba toto jedno vozidlo, ŠPZ auta si nepamätal.
Aj výpoveď tohto svedka hodnotí krajský súd nie ako nedôveryhodnú, keď aj uvádzal, že chcel uvedené
vozidlo zastaviť preto, aby prešiel sprievod, avšak pokiaľ vybral z vozidla terčík, vozidlo už bolo na jeho
úrovni, a keďže sprievod bol ešte v dostatočnej vzdialenosti, napokon vozidlo nechal prejsť a nezastavil
ho, vtedy si všimol, čo sa vo vozidle nachádza. Asi dva dni potom prišla za ním polícia s tým, či si

nevšimol niečo mimoriadne, pričom on si spomenul na toto vozidlo.

Pokiaľ ide o námietky zo strany obhajoby v súvislosti s výpoveďami týchto svedkov, krajský súd uvádza,
že svedkovia nemali dôvod dňa 28.3.2013 sami spontánne do záznamu zo služby spisovať skutočnosť,
že videli motorové vozidlo s poškodeným výfukom, keďže takáto okolnosť zrejme nie je ani v iných

prípadoch dôvodom na zápis do hlásenia zo služby, avšak dodatočne do úradného záznamu dňa
29.3.2013 toto spísali potom, čo dostali výzvu z OR PZ, aby oznámili všetky skutočnosti, ktoré si všimli v
uvedený deň. Navyše išlo o veľkonočný štvrtok, išlo o riadenie dopravy počas náboženského sprievodu,
preto skutočnosť, že si títo svedkovia spomenuli na vozidlo, ktoré bolo hlučné, na druhý deň po službe,
nevzbudzuje, podľa názoru krajského súdu, žiadne pochybnosti. Pokiaľ ide o viditeľnosť, tu krajský súd

konštatuje, že ulice K. boli v uvedený deň osvetlené a nikto nenamietal, že by verejné osvetlenie vo K.
nefungovalo, a to zvlášť za situácie, keď bol organizovaný náboženský sprievod. Pri pouličnom osvetlení
je možné pozorovať z ulice vnútro motorového vozidla, teda ani tieto námietky obhajoby krajský súd
nepovažoval za opodstatnené.

V konaní pred súdom boli vypočutí aj znalci z odboru písmoznalectvo (ručné písmo), S.. M. O. a Z..
T. R., ktorí v prípravnom konaní podali písomné znalecké posudky, predmetom ktorých bolo posúdenie
písma na ústrižku poznámkového oranžového papiera, ktorý bol nájdený u obžalovaného M. A. pri jeho
zadržaní a písma na žltom lístku nájdenom vo vozidle vo K..

Uznesením vyšetrovateľa zo dňa X.X.XXXX bol do konania pribratý znalec z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo, znalecký posudok bol vypracovaný dňa X.X.XXXX, zapísaný pod č. 4/2013,
pričom znalec dospel k záveru, že z porovnávacích materiálov, ktorými bolo 43 vzoriek písma
pracovníkov spoločnosti C. s.r.o. , ktoré mal porovnať so spornými materiálmi na nájdenýchpoznámkových lístkoch, analýzou a komparáciou sporných a porovnávacích materiálov, kde analyzoval
21 znakov, dospel k záveru, že rukopis na sporných materiáloch je zhodný s porovnávacími materiálmi
a autorom písma je obž. A. E.. So stopercentnou istotou znalec ako autora textu nájdeného u obž.

A., na ktorom bol napísaný postup pri odkódovaní ružice bankomatového trezoru a kód na vstup do
bankomatovej miestnosti, označil obž. A. E.. Písmo je jedinečné a individuálne pre každého pisateľa,
teória nepripúšťa, aby dvaja ľudia mali rovnaké písmo. V prípade, ak by sporným materiálom bola len
parafa - podpis, je podľa znalca možné viac spochybňovať autenticitu v teoretickej rovine, v danom
prípade sú závery posudku tvrdením.

Znalkyňa Mgr. T. R. za ÚSI uviedla, že na základe žiadosti advokátskej kancelárie obhajoby obž.
A. E. bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX, v ktorom boli posúdené sporné materiály
a porovnávacie materiály, ktoré sa nachádzali vo vyšetrovacom spise s porovnávacím materiálom
predloženýmobjednávateľom.Okremmateriálov,ktorémalkdispozíciiznalecS..O.,malÚSIkdispozícii
aj osobnú korešpondenciu obž. A. E., a to obálky listov a taktiež aj listy. Znaleckým skúmaním dospeli

k jednoznačnému záveru, neboli pritom zistené stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorých metód
technického falšovania a sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Za pisateľa sporných textov a
číslic označených ako SM1 a SM2 označila obž. A. E..

K odvolaniu pripojila obhajoba obžalovaných A. E. a Z. F. aj znalecké posudky č. XXX/XXXX a č.

XXX/XXXX, ktoré dňa XX.XX.XXXX vypracovala B. O., znalkyňa z odboru školstvo a kultúra, odvetvie
psychológia, špecializácia grafológia, z U. republiky, ktorá skúmala lístok oranžovej farby označený
ružica a lístok žltej farby označený X K., nájdené pri zadržaní u obž. A.. Ako porovnávací materiál
použila skúšky písma obž. A. E. zaistené obhajcom A.. R. S. a čestné prehlásenie zo dňa 30.9.2016 a
originál skúšky písma obž. M. A., ktoré boli zaistené obhajkyňou A.. R. Q. a čestné prehlásenie zo dňa

5.10.2016. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že v rovine vysokej pravdepodobnosti
sporné texty nenesú morfologickú podobu rukopisu obž. A. E., pisateľ vedený pod menom A. E. v rovine
vysokejpravdepodobnostinevyhotovilskúmanérukopisynaoranžovomažltompapieriaďalejdospelak
záveru, že morfológia písomných prejavov na predložených lístočkoch je v súlade s písomným prejavom
porovnávacích rukopisov pisateľa M. A., boli nájdené dôležité morfologické markanty porovnávacieho

písomného prejavu so skúmaným písomným prejavom obž. M. A., v rovine vysokej pravdepodobnosti
ide o písomný prejav pisateľa M. A..

K znaleckému posudku spracovanému B. O. si krajský súd vyžiadal správu z Ministerstva spravodlivosti
ČR, ktoré dňa 15.2.2017 oznámilo, že B. O. bola do zoznamu znalcov a tlmočníkov pre odbor školstvo a

kultúra zapísaná dňa 25.1.2006, z tohto zoznamu bola vyškrtnutá dňom 4.1.2017. Krajský súd požiadal o
vyjadrenie k predloženým posudkom B. O. aj znalcov, ktorí v tejto trestnej veci podali znalecký posudok z
odboru písmnoznalectvo. Zo správy ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 20.2.2017 plynie, že znalecké
posudky B.j boli vypracované z odboru grafológia. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline nie je zapísaný v zozname znalcov v odbore grafológia, ale v odbore písmoznalectvo, odvetvie

ručnépísmo(identifikáciapisateľa).Ústavusúdnehoinžinierstvaneprináležívyjadrovaťsaaposudzovať
znalecké posudky vypracované z iného odboru. K znaleckým posudkom B. O. uviedli, že odbor
grafológie využíva metódy skúmania, na základe ktorých možno zistiť osobnostné vlastnosti pisateľa,
napr. stupeň inteligencie, charakterové vlastnosti, spôsob akým sa osoba prejavuje. Grafologickým
skúmaním však nemožno identifikovať pisateľa. Identifikácia pisateľa je predmetom písmoznaleckého

skúmania, je neprípustné, aby sa grafológ vyjadroval k pravosti písma. Znalec z odboru písmoznalectvo,
odvetvie ručné písmo S.. M. O., ktorý je zároveň znalcom v odbore psychológia, klinická psychológia
detí a klinická psychológia dospelých uviedol k znaleckým posudkom B. O., že v znaleckom posudku č.
XXX/XXXX boli predložené ako porovnávacie materiály rukopisy od dvoch rôznych pisateľov označené
ako rukopisy jedného človeka. Uvedený rozpor v predložených porovnávacích materiáloch znalkyňa O.

nezistila. Uvedený dôkazný nález je, podľa S.. O., závažným pochybením pre nasledujúce východiskové
skúmanie v znaleckom posudku.

Zo zbierky inštrukcií a oznámení MS SR č. X/XXXX plynie, že predmetom odboru 270000, odvetvie
270100 ručné písmo (identifikácia pisateľa) je skúmanie písomného textu vyhotoveného ručným

písmom a cieľom skúmania textov a podpisov vyhotovených ručným písmom je overenie pravosti
rukopisov, podpisov, identifikácia pisateľa nepravých rukopisov, podpisov, stanovenie zhodnosti
viacerých rukopisov, podpisov.Z uvedeného plynie, že B. O. nebola oprávnená vyjadrovať sa k autorom písma, keďže táto nebola
zapísaná v zozname znalcov pre odbor písmoznalectvo ale pre odvetvie grafológia, bola teda
kompetentná vyjadrovať sa maximálne k povahovým vlastnostiam obžalovaných a pod. podľa rozboru

písma, nie však identifikovať pisateľa. Navyše, pokiaľ obhajoba namietala v podanom odvolaní, že
znalecS..O.vypracovalznaleckýposudokvkrátkomčasesiedmichdní,počasktorýchnemoholvykonať
tisícky meraní, B. O. vypracovala znalecké posudky pod poradovými číslami XXX/XXXX a XXX/XXXX
dňa 25.10.2016, z toho vyplýva, že táto znalkyňa vypracovala v r. 2016 denne priemerne takmer dva
znalecké posudky, teda na vypracovanie jedného znaleckého posudku jej vychádza pol dňa. K záverom

týchto znaleckých posudkov krajský súd vôbec neprihlaidal z dôvodu, že tieto neboli predložené znalcom
z odboru písmoznalectvo, ktorý znalec je príslušný sa vyjadrovať k identifikácii pisateľa, ale z odboru
grafológia, ktorý odbor nemá oprávnenie vyjadrovať sa k otázke identifikácie pisateľa sporného textu.

K námietke obhajoby, že obž. E. nemusel sám vypisovať knihu jázd v spoločnosti C. s.r.o., ktorá kniha
bola použitá ako porovnávací materiál, krajský súd uvádza, že sám obž. E. pri svojej výpovedi priznal,

že knihu jázd písal sám. K tomu, že nebola odobratá vzorka písma od obž. E. krajský súd uvádza, že
ÚSI boli zaslané listy a obálky písané

obž. KZ. ktoré ÚSI vyhodnotil a použil ako porovnávací materiál pri vypracovaní znaleckého posudku.

Svedok S. D. potvrdil, že od spoločnosti Falck Záchranná a.s. kúpil krátku Fabiu (tú na ktorej boli
28.3.2013 zadržaní obž. D. a A.), ktorú neskôr vymenil s obž. Z. F. za Fabiu combi. Na krátkej Fabii
nevykonal žiadne úpravy. Potvrdil, že v deň, kedy bol zadržaný, teda 29.3.2013, k nim ráno o 06.00 hod.
prišli policajti, ktorí sa pýtali na bielu Fabiu, on im povedal, že ju dal obž. F., následne išiel hľadať túto
Fabiu, lebo sa s ním manželka pohádala a povedala, aby Fabiu, ktorá bola napísaná na Z. Z., svokru

S. D., doniesol domov. X.. Z. F. dvakrát doma nenašiel, neskôr si F. ku nemu sadol do auta, kedy mu
povedal, že auto dal M. A.. Keďže svedok S. D. sa na hlavnom pojednávaní odchýlil od svojej výpovede
z prípravného konania, bola mu táto výpoveď prečítaná, a to výpoveď zo dňa 29.3.2013, ako aj z
26.8.2013. K námietkam obhajoby, ktoré sa týkali toho, že nebolo možné čítať zápisnicu o výpovedi tohto
svedka urobenú po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia krajský súd uvádza, že podľa

Trestného poriadku za dôkaz v trestnom konaní sa v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. považuje všetko, čo
môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona,
alebo osobitného zákona. Z uvedeného plynie, že pokiaľ je urobená výpoveď svedka po začatí trestného
stíhania, je urobená podľa tohto zákona (myslí sa tým Trestný poriadok) a na túto výpoveď je možné
prihliadať; výnimku tvorí iba prípad, pokiaľ by išlo o osobu, ktorá vo vzťahu k obvinenému má právo

odoprieť výpoveď. V tomto prípade, keďže svedok S. vo vzťahu k obžalovaným nebol osobou, ktorá by
mala právo odoprieť výpoveď, resp. po poučení podľa § 130 ods. 1,2 Tr. por. nevyužil právo nevypovedať
vo vzťahu k obžalovaným, bolo možné čítať výpoveď tohto svedka urobenú pred vznesením obvinenia
po začatí trestného stíhania. V prípravnom konaní tento svedok jednoznačne potvrdil, že vozidlo obž.
Z. F. dal obž. M. A., ako aj to, že obž. Z. F., keď sadal do jeho vozidla, mal tašku s vysielačkami, ktorú

následne policajti našli v jeho vozidle. Taktiež tento svedok jednoznačne pri svojej výpovedi uviedol, že
chceli ísť s obž. F. do Q. za M. A., aby vrátil auto, išli okolo A. domu, obž. F. mu povedal, aby nezastavoval
pri A. dome a následne ich zastavili policajti. Pri ďalšej výpovedi priznal, že okrem obž. Z. F. poznal aj
obž. M. A..

K. P. M.k potvrdil, že z obžalovaných pozná iba obž. Z. F., od spoločnosti Falck kúpil asi 10 vozidiel,
jedno z nich následne predal obž. F..

Svedok O. E. st. uviedol, že z obžalovaných pozná iba Z. S. zo spoločných rybačiek. Tesne pred Veľkou
Nocou ho obž. Z. S. navštívil, že má na predaj auto, s ktorým by mohli chodiť na ryby. On túto ponuku

prijal, urobili zmluvu na synove meno. Pred touto návštevou pred Veľkou Nocou predtým s obž. S.
naposledy bol dva až tri roky dozadu. Obž. S. k nim prišiel, na bielej Fabii s košickými ŠPZ. Auto svedok
vyčistil, po troch alebo štyroch dňoch si všimol, že v aute bola nalomená pohyblivá časť výfuku. Na
otázku prokurátora po tom, čo bola svedkovi prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, tento na
hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že išlo o maličkú

dieročku na výfuku. V prípravnom konaní pritom tento svedok uviedol, že vozidlo malo poškodený výfuk,
keď sa viacej pridávalo, bolo veľmi hlučné. V prípravnom konaní tento svedok uviedol, že obž. Z. S. k
nim prišiel v sobotu pred Veľkonočnou nedeľou, naposledy sa predtým videli v roku 2010, ráno potombol odviezť S. na synovom vozidle zn. BMW, keď prišli do Q., otec obž. S. ukázal papiere, že mali nejakú
prehliadku. Krajský súd

zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania, na ktorom tento svedok vypovedal zistil, že
otázky tomuto svedkovi kládli tak obhajcovia, ako aj predseda senátu a prokurátor, skutočnosť, že
prokurátor poukazoval na rozpory vo výpovediach svedka, navrhoval čítať predchádzajúce výpovede
na odstránenie rozporov vo výpovediach svedka E., nie je možné považovať za neprimeraný nátlak na
svedka, práve naopak je povinnosťou prokurátora odstraňovať rozpory vo výpovediach (§ 264 ods. 1

Tr. por.)..

K. O. E. ml. uviedol, že v sobotu pred Veľkou Nocou prišiel poobede domov a podpísal kúpnu zmluvu na
kúpu osobného motorového vozidla Fabia KS XXXCY, všetko dojednal jeho otec, auto predával otcov
známy, on sa pri predaji s predajcom ani nestretol.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Falck záchranná a.s. Košice a P. M. zo dňa 13.3.2012 plynie, že P.
M. kúpil od spoločnosti Falck viaceré motorové vozidlá, medzi nimi aj vozidlo Škoda Fabia, ktoré užíval
Z. S., ako aj vozidlo, ktoré predal obž. Z. F. (N. R Z osvedčenia o evidencii motorových vozidiel plynie,
že vozidlo Škoda U. N. R vlastnil Falck záchranná a.s. od 24.11.2006, následne od 16.5.2012 bol ako
vlastník zapísaný obž. Z. S.. Od 16.5.2012 vozidlo s výrobným číslom R ktoré pôvodne patrilo Falck

záchranná a.s. vlastnil aj obž. Z. F.. X. F. a S. vozidlá, ktorých predchádzajúcim vlastníkom bola Falck
záchranná a.s. prepísali na seba na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Košiciach obaja dňa 16.5.2012
u rovnakého pracovníka polície. Z evidencie vozidiel ďalej vyplýva, že vozidlo KSXXXCY U. biela farba
N. R bolo z evidencie vozidiel odhlásené dňa 5.4.2013, predchádzajúci vlastník bol obž. Z. S..

Svedkyňa A.. P. K., právna zástupkyňa poškodenej Slovenskej sporiteľne, a.s., v tejto trestnej veci v
prípravnom konaní uviedla, že krádežou z bankomatov bola Slovenskej sporiteľni a.s. spôsobená škoda
1.936.600,- eur, pričom časť finančných prostriedkov vo výške 194.250,- eur bola po spáchaní skutku
políciou zaistená a poškodenej banke vrátená. Externá oprava bankomatov stála 10.518,04 eur a DPH
bola vo výške 2.079,81 eur. Škodu tvorili aj náklady za opravu poškodených bankomatov vo výške

1.288,66 eur s DPH vo výške 276,13 eur, čo je spolu 1.656,79 eur. Túto škodu si uplatnili v prípravnom
konaní, ale medzitým vzhľadom na to, že Slovenská sporiteľňa mala poistnú zmluvu s poisťovňou
Kooperativa, a.s. na základe tejto zmluvy došlo k plneniu zo strany poisťovne, ktorá im uhradila sumu
1.755.604,64 eur a vzhľadom na spoluúčasť Slovenskej sporiteľne a.s. ako poškodenej strany zostáva
neuhradená suma 1.000,- eur, ktorú si uplatnili v konaní ako náhradu škody. Na prvom hlavnom

pojednávaní pred okresným súdom splnomocnenec poškodenej uplatnil za Slovenskú sporiteľňu a.s.
škodu len vo výške spoluúčasti 1.000 eur, ktorú banka zaplatila poisťovni Kooperativa.

Na hlavných pojednávaniach boli prečítané znalecké posudky KEÚ PZ, konkrétne posudok č. PPZ-
KEÚ-BA-EXP-2013/5299, predmetom ktorého bolo identifikovať zariadenie zobrazené na fotografii

zaistenej pri prehliadke osobného motorového vozidla Škoda Fabia dňa 29.3.2013 (vozidlo, na ktorom
pred zadržaním jazdili obžalovaní D. a A.). Vyhodnotením a porovnaním sporného zariadenia bolo
konštatované, že ide s veľkou pravdepodobnosťou o fotografiu klávesnice GALAXY MK7 z elektronicko
-zabezpečovacieho zariadenia. Na displeji na fotografii prvý riadok obsahuje text ATM Z., bol zobrazený
čas 16:?6 hod., dátum ?1.11.2012. Dňa 21.11.2012, pritom podľa záznamov spoločnosti Bonul s.r.o.

vykonával na tomto bankomate servis svedok S. C..

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2013/1246 z odboru mechanoskopie
plynie, že na motorových vozidlách Škoda FABIA EČ E a Škoda FABIA EČ KS XXXCT boli zistené
dodatočné, netovárenské mechanické úpravy, ktoré sú navzájom druhovo zhodné svojou lokalizáciou a

spôsobom montáže a majú jednoznačný technický súvis s inštaláciou a prevádzkou zmeny evidenčných
čísel vozidla. Vo vozidle Škoda FABIA E teda vo vozidle, v ktorom jazdil obž. D. a A., bola zistená
prítomnosť zariadenia na zmenu evidenčných čísel vozidla, a to v jeho prednej a zadnej časti, ktorá
bola funkčná, ktorého ovládanie bolo realizované z interiéru vozidla zo strany vodiča. Vo vozidle
patriacomvminulostiobž.S.bolanájdenálenčasťtakéhomechanizmu,pričomtietoúpravybolidruhovo

konštrukčne a typom zhodné. S. znaleckého skúmania boli aj čierny plastový držiak evidenčného
čísla zo zadnej časti motorového vozidla, elektromotorček s káblami zo zadných dverí batožinového
priestoru, čierny plastový držiak evidenčného čísla zaistený z predného nárazníka motorového vozidla
a elektromotorček s káblami zaistenými za ľavou prednou mriežkou v priestore pre ľavú prednú hmlovkua spínač na ovládanie zariadenia na otáčanie tabuliek s evidenčným číslom zaistený z odkladacej
skrinky palubnej dosky na ľavej strane pod volantom, ktoré boli nájdené v osobnom motorovom vozidle
Škoda FABIA EČ KS XXXCY (C teda vo vozidle, v ktorom jazdili bezprostredne pred zadržaním

obžalovaní A. a D. a predmetom bolo aj skúmanie predmetov nájdených pri dodatočnej ohliadke OMV
Škoda FABIA EČ E rovnako tak plastový držiak na tabuľku evidenčného čísla z prednej a zadnej časti
motorového vozidla a jeden motorček z prednej ľavej vnútornej časti za mriežkou. Vo vozidle EČ E
teda vo vozidle, ktoré vydal O. E., ktoré predtým kúpil od obž. Z. boli zistené otvory, ktoré mohli slúžiť
na umiestnenie rovnakého zariadenia, aké bolo umiestnené vo vozidle, v ktorom boli zadržaní D. a

A.. K námietkam obhajoby, že ide iba o fikciu, či výmysel polície, je treba uviesť, že tento posudok
jednoznačne netvrdí, že vo vozidle patriacom obž. S. boli umiestnené elektromotorčeky, výpovedná
hodnota tohto posudku je v tom, že vo vozidle boli urobené také úpravy a otvory, ktoré by umožňovali
umiestnenie totožného mechanizmu na otáčanie tabuliek ako v prípade vozidla zaisteného vo K.. Taktiež
bolo zistené, že zadné dvere vozidla patriaceho v minulosti obž. S. boli vymenené, keďže mali rozdielne
výrobné číslo. Všetky tri elektromotorčeky z obidvoch vozidiel boli typovo a konštrukčne zhodné, pričom

zvyšná časť napájacieho prívodného elektrického kábla elektromotorčeka vo vozidle Škoda FABIA E
je taktiež druhovo zhodná. Na vozidle Škoda FABIA KS XXXCY neboli oproti vozidlu E zistené také
mechanické úpravy vo vnútornom priestore piatych dverí, ktoré by nasvedčovali predchádzajúcemu
osadeniu mechanizmom zmeny evidenčných čísiel, keďže piate dvere mali odlišné výrobné číslo oproti
ostatným,mohlibyťajdemontovanéanáslednevymenené.Knámietkamobhajoby,žepáchateľsasnaží

vozidlo s úpravami ukryť a nie ho vydať aj s dôkazmi (elektromotorčekom) polícii je potrebné uviesť,
že obž. S., ktorý po dvoch alebo troch rokoch prišiel ponúknuť na predaj vozidlo svedkovi E., konal
tak, aby sa čím skôr vozidla zbavil, toto hneď nechal u svedka E. a to deň alebo dva po skutku, tesne
pred vykonaním domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov, teda zjavne vozidlo nepredkladal
polícii, práve naopak, snažil sa ho zbaviť. Vo vozidle obž. S. systém na otáčanie ŠPZ nebol funkčný,

a pokiaľ obhajoba namietala, že O. E. vyčistil a prehliadol vozidlo, k čisteniu vozidla nepatrí demontáž
prednej hmlovky a zistenie, či sa v jej okolí nenachádza elektromotorček, preto si takúto úpravu svedok
E. nemusel všimnúť.

Na mieste krádeží bankomatov, ako aj na predmetoch, ktoré boli zaistené, či už pri domových
prehliadkach, alebo pri prehliadkach motorových vozidiel, boli odobraté daktyloskopické stopy, pričom
porovnávaním týchto stôp boli, vychádzajúc zo znaleckého posudku KEÚ KR PZ č. PPZ-KEÚ-KE-
EXP-2013/1665 zistené zhody, pokiaľ ide o oranžový papierik, na ktorom bol napísaný postup na

odkódovanie trezora, bola na ňom nájdená daktyloskopická stopa obž. M. A..

Zo znaleckého posudku KEÚ KR PZ č. PPZ-KEÚ-KE-EXP-2013/1665, predmetom ktorého bolo
skúmanie cylindrických vložiek zámkov do vchodových dverí do bankomatových miestností zo všetkých
čiastkových útokov, zámky dverí trezorov, ďalej boli skúmané pravé kľúče, ako aj kľúče nájdené

v osobnom motorovom vozidle, na ktorom jazdil obž. A. a D., pričom skúmaním vnútorných častí
mechanizmu oboch strán cylindrických vložiek i celého povrchu neboli zistené stopy po pôsobení
cudzích predmetov ako planžiet a pod., z čoho plynie, že zámky neboli otvárané iným spôsobom ako
kľúčmi. Iba na predmete č. 237, čo boli trezorové dvere bankomatu v F., boli zistené stopy po pôsobení
cudzím predmetom, ktoré neboli vhodné na individuálnu identifikáciu použitého cudzieho predmetu.

Preskúmaný bol aj zväzok troch kľúčov, ktoré boli nájdené v OMV, ktoré riadil obž. D., jeden z nich
bol MUL-T-LOCK DONOT DUPLICATE o dĺžke 64,5 mm a bol príslušný k cylindrickej vložke k zámku
vedúcemu do miestnosti bankomatu vo K., tento bol vyhodnotený ako originálny kľúč, ďalej išlo o jeden
duplikát kľúča z vchodových dverí z chodby k bankomatovej miestnosti vo K.. V kufri auta ako predmet
č. 18 bol zaistený kľúč motýlikového tvaru, išlo o originál kľúča, ktorý bol kompatibilný so zámkom

bankomatu vo K., tento kľúč mal známky brúsenia. Ako predmet č. 22 bol v priehradke v dverách
spolujazdca vozidla, ktoré riadil obž. D. zaistený originálny kľúč príslušný k zámke, predmetu č. 252
bankomatu v S. na ul. S., aj tento kľúč vykazoval známky brúsenia. Predmet č. 24 bol kľúč motýlikového
tvaru od bankomatu, ktorý nebol zhodný so zámkom od žiadneho bankomatu z tých, ktoré boli v tejto
trestnej veci skúmané. Zo záverov tohto znaleckého posudku potom plynie, že v kontexte aj s výpoveďou

svedka N. Q., k námietkam obhajoby, že nebolo možné vyhotoviť duplikát kľúča od trezoru bankomatu,
priamo vo vozidle, v ktorom boli prichytení obžalovaní D. a A., boli nájdené dva kľúče, ktoré boli zhodné s
kľúčmizbankomatuvoK.abankomatuzS.naul.S.aboltameštetretíkľúč,ktorýnebolidentifikovanýod
ktorého bankomatu je. Obžalovaní si teda jednoznačne zabezpečili kópie originálov kľúčov od trezorovejčasti bankomatu. Z vykonaných dôkazov pritom plynie, že obž. A. ako aj obž. F. sa o vyhotovovanie
kľúčov dlhodobo zaujímali.

Zo znaleckého posudku KEÚ KR PZ č. PPZ-KEÚ-KE-EXP-2013/1328 plynie, že na predmete č. 362, čo
je vysielačka MAJCOM-MH-430 II, ktorá bola zaistená v interiéri vozidla Škoda OCTAVIA E ktoré riadil
pred zadržaním svedok S. D. a spolujazdcom bol obž. Z. F., bol nájdený biologický materiál, ktorého
DNA profil bol zhodný s DNA profilom obž. Z. F.. Na predmete č. 356 na čiernom igelitovom vreci, v
ktorom sa našli vysielačky pri ohliadke miesta činu, pri vstupnej bráne k nehnuteľnosti na parcelu č.

264/2 a 264/3, k chate patriacej R. S., bratovi obž. Z. S., bol nájdený DNA profil zhodný s profilom obž.
Z. S.. Ďalej na predmete č. 14 (stopa č. 17), čo bol mobilný telefón IMEI XXXXXXXX/XXXXXX/X/X a na
predmete č. 15 (stopa č. 18), čo je mobilný telefón IMEI XXXXXX/XX/XXXXXX/X, na predmete č. 21, čo
je pilník o dĺžke 15 cm a potom na predmete č. 40, teda na Orange karte na meno M. A. a na predmete
č. 41 na karte NAY, ktoré všetky veci boli nájdené pri prehliadke motorového vozidla Škoda FABIA, na
ktorom jazdil obž. D. a obž. A. pred zadržaním, bol nájdený DNA profil zhodný s DNA profilom obž. A..

Zo znaleckého posudku KEÚ PZ č.PPZ-KEÚ-BA-EXP-2013/10633 plynie, že na pilníku, ktorý bol
nájdený v motorovom vozidle, v ktorom jazdil obž. A. a obž. D., teda na predmete č. 21, bola zistená
prítomnosť častíc z niklu so železom a častíc samotného niklu, ide o druhovo zhodné častice s
materiálom kľúčov predložených ako predmet č. 11, 17 a 26, čo boli kľúče, ktoré boli nájdené v

motorovomvozidleobžalovanýchD.aA.aktorébolipoužiténaotvoreniebankomatovejmiestnostivoK..

Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ č. PPZ-KEÚ-KE-EXP-2014/834, ktorého predmetom bolo
skúmanie zaistených vysielačiek, bolo zistené, že predmet č. 16, čo bola vysielačka nájdená vo vozidle,
ktorým jazdil obž. A. a obž. D. a predmet č. 354 a 355, čo boli vysielačky, ktoré boli nájdené pri ohliadke

miesta činu, a to okolie vstupnej brány k nehnuteľnosti na pozemku, kde sa nachádzala chata patriaca
R. S. v K., išlo o identické rádiostanice, ktoré mali naladený kanál 1, predmet č. 48 a 49, čo boli zase
vysielačky, ktoré boli nájdené vo vozidle, ktorým jazdili pred zadržaním obžalovaní D. a A., a predmet č.
352 a č. 353, čo boli vysielačky, ktoré boli nájdené pri ohliadke miesta činu pri chate v K., boli druhovo
identické s vysielačkami č. 48 a č. 49 a všetky tieto mali naladený rovnaký kanál, a to kanál č. 6.

V prípade predmetov č. 361 a č. 362 išlo o vysielačky, ktoré boli nájdené pri prehliadke motorového
vozidla Škoda OCTAVIA E ktoré riadil svedok S. D., spolujazdec bol obž. Z. F., bezprostredne pred ich
zadržaním, išlo o dve vysielačky druhovo totožné, ktoré mali naladený kanál 31. Rádiostanica 355, ktorá
bola nájdená na pozemku pri vstupnej bráne do chaty v K., má identické výrobné číslo ako akumulátor
rádiostanice predloženej ako predmet č. 16, čo bola vysielačka nájdená v motorovom vozidle, ktorým

jazdili obžalovaní D. a A.. Rádiostanice označené ako predmet č. 16, č. 354, č. 355, č. 48, č. 49, č. 352
a č. 353 využívali na svoju činnosť identické komunikačné kanály.

Súčasťou spisu je aj zápisnica o vyšetrovacom pokuse, ktorý bol vykonaný dňa 30.10.2013 za
účelom zistenia času potrebného na vstup do bankomatovej miestnosti a bankomatu, vybratie kaziet,

zakódovanie bankomatov a bankomatovej miestnosti, pričom vyšetrovací pokus bol vykonaný v
prítomnosti pracovníkov spoločnosti C. s.r.o. ako figurantov, pri prvom vyšetrovacom pokuse čas
všetkých úkonov bol 54:67 sekúnd, druhý vstup trval 1:04:70 minút, tretí vstup trval 53:47 sekúnd. Z
uvedeného možno uzavrieť, že približný čas na otvorenie bankomatovej miestnosti, otvorenie trezoru,
vybratie kaziet a uzatvorenie a zakódovanie trval figurantom okolo 1 minúty.

Z uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ NAKA, Expozitúra východ zo dňa 15.10.2013 ČVS:PPZ-380/
NKA-PZ-VY-2013 plynie, že týmto boli dňa 15.10.2013 vrátené Slovenskej sporiteľni, a.s. plastové
skrinky v počte 5 kusov, ako aj finančná hotovosť vo výške 194.250,- eur, ktoré boli nájdené v motorovom
vozidle riadenom obžalovaným D. a v aute sa ako spolujazdec nachádzal obž. A..

Zo zápisníc o obhliadkach miesta činu plynie situácia na mieste činu jednotlivých bankomatov, ich okolia,
odobraté pachové stopy, biologické stopy, prístup ako aj vnútro bankomatových miestností.

Z Google mapy plynie, že trasa z F. do K. cez E., K. R. a C. má dĺžku 141 km a čas na prekonanie tejto

trasy je 2 hod. a 27 minút. Trasa z S. do K. cez K. H. N. má dĺžku 141 km a na prekonanie tejto trasy
je potrebný čas 2 hod. 27 minút.Zo zápisnice o zaistení veci zo dňa 28.3.2013 plynie, že o 23.15 hod. bolo osobe M. D. podľa § 21 ods.
1 zák. č. 171/1993 Z .z. zaistené osobné motorové vozidlo Škoda FABIA s evidenčným číslom C pod
ktorým sa pri kontrole nachádzalo evidenčné číslo E potvrdenie o zaistení veci spísalo KR PZ v Prešove

PMJ, vysunuté pracovisko S.. Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 29.3.2013 o 05.00 hod.
plynie, že podľa § 92 ods. 1 Tr. por. bola prevzatá vec - osobné motorové vozidlo zn. Škoda FABIA C. Z
lustrácie vykonanej KR PZ v Prešove plynie, že EČ BL652CA patrí osobnému vozidlu držiteľa LEASE
PLAN SLOVAKIA s.r.o. Dňa 29.3.2013 vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad príkaz na
prehliadku iných priestorov a pozemkov podľa § 101 ods. 1 Tr. por., predmetom ktorých bola prehliadka

motorového vozidla Škoda FABIA EČ BL652CA VIN TMBPW46I Zo zápisnice o vykonaní prehliadky
uvedeného vozidla, ktorá bola vykonaná dňa 29.3.2013 v čase od 10.45 hod. a ukončená bola o
16.00 hod. plynie, že v motorovom vozidle bolo nájdených 5 ks plastových skriniek čiernej farby, resp.
sivej farby, ďalej tam boli nájdené mobilné telefóny, vysielačky, kľúče, pilník, rukavice čiernej farby s
červeným okrajom a vysielačky. V motorovom vozidle bola nájdená aj krabica s číslom 4 zhodná ako
krabica nájdená na pozemku patriacemu k chate brata obž. S., taktiež rukavice boli druhovo totožné s

rukavicami tam nájdenými a v aute bola aj snímka, ktorá bola identifikovaná ako bankomatový displej zo
vstupu do bankomatovej miestnosti so vstupným kódom v Medzilaborciach, taktiež v motorovom vozidle
bol nájdený aj žltý papierik s textom 4 K. - napravo, na ktorom bol napísaný kód potrebný na vstup
do bankomatovej miestnosti. Zo zápisnice o ohliadke tohto motorového vozidla boli potom zistené aj
skutočnosti, že motorové vozidlo v priestore ľavej prednej hmlovky malo zabudovaný motorček, taktiež

v piatych dverách bol zabudovaný motorček a vozidlo obsahovalo mechanizmus potrebný na otáčanie
prednej a zadnej evidenčnej značky vozidla.

Zo zápisnice o obhliadke osobného motorového vozidla Škoda Fabia v minulosti patriacom obž. Z. S.
zo dňa 11.4.2013 plynie, že táto bola vykonávaná v Kráľovskom Chlmci od 17.25 hod. do 18.15 hod.,

prítomný bol O. E. st. V prerušenej obhliadke malo byť pokračované na špecializovanom pracovisku,
obhajcovia obžalovaných boli o tomto úkone upovedomení, avšak neboli prítomní, prítomný bol O. E. st.
Zo zápisnice o obhliadke OMV zo dňa 12.4.2013 plynie, že táto obhliadka bola vykonávaná v Košiciach
od 13.00 hod. do 15.15 hod. v prítomnosti obhajcu A.. E., predmetom ktorej bolo pokračovanie obhliadky
motorového vozidla EČ E kde z priestoru za ľavou prednou mriežkou - miesto pre hmlovku, bol zaistený

elektromotorček ako vecná stopa. K námietkam obhajoby krajský súd uvádza, že obhliadka OMV v
Kráľovskom Chlmci pokračovala v garáži polície v Košiciach, kde bolo OMV demontované, je zjavné, že
v Kráľovskom Chlmci neboli podmienky pre demontovanie vozidla.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 30.3.2013 plynie, že táto bola vykonaná od 13.50

hod. v priestoroch chaty a k nej prislúchajúcim pozemkom kat. úz. K. na parcele č. 264/2 a 264/3
zapísanej na LV č. XXX, majiteľom ktorej je R. S., brat obž. Z. S., prehliadka bola vykonaná v prítomnosti
A. PG.a, otca obžalovaného. S. tým časť výpovede svedka O. E. st., ktorý uviedol, že keď doviezol Z.
S. po tom, čo zrealizovali predaj vozidla FABIA, otec obžalovaného povedal, že bola vykonaná u nich
domová prehliadka.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 30.3.2013 vykonávanej v čase od 15.40 hod. do 18.05
hod. opäť v okolí chaty patriacej vlastnícky R. S., bratovi obžalovaného v kat. úz. K. plynie, že pri tejto
prehliadke boli nájdené na krajnici na pravej strane prietokovej rúry k pozemku na hladine pri kraji
odtokového kanála 2 ks čiernych

rukavíc s červeným lemovaním, teda podobné ako boli nájdené vo vozidle obžalovaných A. a D.. Na
druhej strane cesty oproti vstupnej bráne k nehnuteľnosti vo vzdialenosti 3 m sa nachádzala čiastočne
rozmotaná rolka čiernych igelitových vriec, ďalej bolo 32 m od krajnice cesty nájdené čierne darčekové
puzdro s bielou výstelkou, na vrchnej strane bola vyznačená číslica 6 s bodkou, obdobne ako puzdro

nájdené v motorovom vozidle obžalovaných D. a A., 2 m od vstupnej brány trčal zo snehu igelitový
sáčok čiernej farby, po vytiahnutí bolo zistené, že sa v ňom nachádza vysielačka čiernej farby s modrým
krytom, digitálnym displejom, táto bola zaistená ako stopa č. 7, okrem nej sa tam nachádzali ešte ďalšie
vysielačky čiernej farby zn. Cobra a zn. Entel. Vysielačka zn. Entel mala nastavenú frekvenciu č. 1.

Dňa 2.4.2013 bola vykonaná ohliadka miesta činu, ktorým bol lesný porast nachádzajúci sa za chatou
patriacou R. S. v kat. úz. K., kde boli nájdené igelitové sáčky čiernej farby, zauzlené, prelepené
žltozelenou izolačnou páskou, taktiež bola nájdená jama o priemere 30 cm, na dne ktorej bola bielaumelohmotná bandaska a na ďalšom mieste bolo nájdené zakopané v hline modré igelitové vrece, v
jame bola plechová debnička.

Zo správy mestského štátneho zastupiteľstva v Prahe zo dňa 23.7.2013 plynie, že nebolo možné zistiť
užívateľov telefónnych čísiel, lebo ide o telefónne čísla vzťahujúce sa k dobíjacím kartám a nie na
zmluvu. Súčasťou správy je oznámenie, že telefónne číslo XXX XXX XXX je číslo pre K. centrum. Z.
boli zaslané aj výpisy hovorov k telefónnym číslam XXX XXX XXX a XXX XXX XXX. Z týchto hovorov
vyplýva, že užívateľ telefónneho čísla XXX XXX XXX XXX, čo bolo telefónne číslo, ktoré patrilo k K. karte

O2č.XXXXXXXXXXXXXXXXXX,čovyplývazosprávyO2TelefónicaCZECHrepublica.s.,komunikoval
s telefónnym číslom XXX XXX XXX XXX, ďalej komunikoval s telefónnym číslom XXX 602 XXX XXX a
z tohto čísla bolo volané aj na číslo +XXX XXX XXX XXX.

Zo zápisnice o vydaní vecí zo dňa 29.3.2013, vypracovanej vyšetrovateľom Prezídia PZ NAKA,
Expozitúra Košice ČVS:PPZ-380-NKA/PZVY-2013 plynie, že o 13.30 hod. na základe ústnej výzvy

vyšetrovateľa po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po upozornení
na možnosť odňatia veci, ako i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 70 Tr. por. bol obž.
M. A. vydaný oranžový poznámkový papierik s ručne písaným textom „ružica pri odchode rozhoď“ a
kódom, ktorý podľa záznamu dobrovoľne vydal pre účely trestného konania. K tomuto listinnému dôkazu
obž. M. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dobrovoľne nevydal tento papierik, tento papierik vybral

pri bezpečnostnej prehliadke. Ďalej uviedol, že tento papierik napísal on sám. K tomuto krajský súd
uvádza, že tú istú vec nebolo možné nájsť u obž. M. A. pri bezpečnostnej prehliadke po jeho zadržaní
o 23.15 hod. predchádzajúceho dňa (28.3.2013) a následne ho vyzvať na vydanie tej istej veci dňa
29.3.2013 o 13.35 hod. Samotný obžalovaný uviedol, že dobrovoľne nič nevydal, vec mu bola nájdená
pri prehliadke pri jeho zadržaní, preto krajský súd považuje tento druhý úkon - zápisnicu o vydaní veci

za zmätočný, keďže už vec mal vyšetrovateľ k dispozícii a táto vec bola získaná zákonným spôsobom
pri bezpečnostnej prehliadke obžalovaného pri jeho zadržaní. Z tohto dôvodu aj tento dôkaz považuje
krajský súd za získaný zákonným spôsobom.

Z oznámenia spoločnosti C. s.r.o. vyplýva, že svedok S. C. vykonával servis bankomatov, ktoré boli

následne vykradnuté, v období od 5.3.2012 až do 22.11.2012. Zo správy Slovenskej sporiteľne a.s.
vyplýva, že bola odstraňovaná porucha na bankomate v S. na ul. Hlavná č. 2 dňa 31.8.2012 išlo o
poruchu čítača kariet, zásah vykonával

Bičkoš. Na bankomate č. 6001, čo je bankomat v K. R. dňa 15.8.2012 bola vykonávaná oprava -

porucha čítača kariet, bankomat č. 6105, ktorý je vo K., rovnako dňa 15.8.2012 bola porucha čítač kariet,
odstraňoval C. Svedok C.š takto odstraňoval poruchy bankomatu č. 5621 v S. na ul. S. dňa 14.8.2012,
bankomaty č. 5622 a 5604 dňa 13.8.2012 v F. a K., dňa 29.6.2012 opravoval bankomaty č. 5721, č. 5610
a 5717, pričom ide o bankomaty v E. na ul. Kuzmányho, v S. na ul. A. a v S. na ul. Y.. Dňa 28.6.2012 bola
nahlásená porucha na bankomate č. 5712 v S., na ul. S., na bankomate č. 5715 v S. na E. S., č. 5717

v S. na ul. Justičnej. Dňa 24.5.2012 odstraňoval svedok C. poruchy na bankomatoch č. 5714 v S. na ul.
D. 2, č. XXXX v K. H. Vsi a č. XXXX v S. na ul. G. č. 1, následne odstraňoval svedok Bičkoš aj poruchu
na bankomate č. 5708 zo dňa 23.5.2012, na bankomate č. 5604 vo K. dňa 21.5.2012 na bankomate
v K. N. dňa 5.3.2012. Poruchu na bankomate č. 5610 v S., na ul. Wolkerovej dňa XX.X.XXXX, na
bankomate č. XXXX v E. na ul. E. dňa XX.X.XXXX, poruchu na bankomate č. 5909 v Spišských Vlachoch

dňa 23.3.2012, na bankomate č. 5714 v Prešove na Hlavnej ul. dňa 22.11.2012, rovnako poruchu dňa
21.1.2012 na bankomate č. 5714, č. 5715 v Prešove a č. 5708 v Prešove.

V motorovom vozidle ev. č. BL652CA (E boli nájdené dva mobilné telefóny, na ktorých boli zaistené
biologické stopy, ktorých DNA profil bol zhodný s DNA profilom obž. M. A.. Znalec z odboru

elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika, počítačové programy vo svojom
znaleckom posudku skúmal tieto mobilné telefóny, pričom zistil, že v mobilnom telefóne zn. SAMSUNG
GT-E 1182, IMEI skúmaného telefónu bol XXXXXX/XX/XXXXXX/X a XXXXXX/XX/XXXXXX/X, bola SIM
karta O2 č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, k tejto SIM karte patrilo podľa správy O2 číslo +420 XXX XXX
XXX pričom z tohto mobilného telefónu, bola na telefónne číslo +420 XXX XXX XXX dňa 28.3.2013 o

23.04 hod. odoslaná správa v tvare „ OK“. V pamäti SIM karty boli uložené telefónne čísla E.l XXXXX
XXX XXX XXX, Kol Ke XXXXX XXX XXX XXX, Z. XXXXX XXX XXX XXX, R. 00420 XXX XXX XXX. M.
28.3.2013 o 23.03.20 hod. bola na tomto mobilnom telefóne prijatá SMS z č. +420 XXX XXX XXX „N. sa,
zapni až ked ok“. Ďalej v motorovom vozidle bol nájdený aj telefón zn. SAMSUNG GT-500B 2710 so SIMkartou spoločnosti Orange č. XXXXXXXXXXXXb, ku ktorému patrilo tel. č. XXXX XXX XXX, ktoré bolo
pridelené obž. M. A.. K výsluchu tohto znalca krajský súd uvádza, že tento znalec nebol kompetentný
odpovedať na otázku lokalizácie mobilných telefónov, k tejto otázke uviedol, že pokiaľ sa v mobilnom

telefóne sa nachádza systém GPS, je možné zistiť jeho polohu v určitom čase, k BTS staniciam sa
znalec vyjadril tak, že táto úloha mu nebola zadaná.

Prvostupňový súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal na hlavnom pojednávaní výpisy o uskutočnenej
telekomunikačnej činnosti vzťahujúcej sa na telefónne číslo +XXX XXX XXX XXX, ktoré používal

pri komunikácii obž. M. A., mobilný telefón s týmto číslom bol nájdený vo vozidle, v ktorom ako
spolujazdec pred zadržaním vo K. jazdil práve tento obžalovaný a na mobilnom telefóne boli nájdené
aj biologické stopy, ktorých DNA profil bol zhodný s DNA profilom obž. A., taktiež boli prečítané aj
správy o telekomunikačnej činnosti na telefónnom čísle 0905 XXX XXX, ktoré rovnako používal obž. A. a
patrilo k mobilnému telefónu nájdenému v tom istom vozidle dňa 29.3.2013. Pred okresným súdom boli
prečítané aj správy od jednotlivých spoločností o telekomunikačnej činnosti na telefónnych číslach, ktoré

boli uložené v mobilnom telefóne, ktorý používal obž. A., teda tel. číslo +XXX XXX XXX XXX, +XXX XXX
XXX XXX, +XXX XXX XXX XXX a + XXX XXX XXX XXX. Z. boli prečítané správy o telekomunikačnej
činnosti na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, ktoré bolo evidované na M. M. a čísle XXXX XXX XXX,
ktorého používateľom bol obž. A. E., čísle XXXX XXX XXX, ktoré

používal obž. Z. F., čísle XXXX XXX XXX, ktoré bolo evidované na obž. Z. S. a čísle XXXX XXX XXX,
ktoré používal svedok S. C.. Po prečítaní týchto výpisov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré
boli vyhotovené na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie v časovom rozmedzí od 17.5.2013
do 6.5.2014, bola na hlavnom pojednávaní prečítaná analýza uvedených údajov, ktorú spracoval
vyšetrovateľ a predložil ju prokurátor v konaní pred okresným súdom v roku 2016. Je treba prisvedčiť

obhajobe, že analýza spracovaná vyšetrovateľom nie je dôkazom v trestnom konaní, avšak nie je možné
súhlasiť s obhajobou v tom smere, že pred okresným súdom neboli čítané aj výpisy zaslané jednotlivými
spoločnosťami poskytujúcimi telekomunikačné služby, z ktorých táto analýza vychádzala a s ktorými je
v zhode.

Krajský súd k námietkam obhajoby, že vyhodnotenie skutočností, ktoré sa nachádzajú vo výpise
poskytnutom jednotlivými poskytovateľmi telekomunikačných služieb vyžaduje odborné znalosti a
preto mal okresný súd na posúdenie tejto otázky vyžiadať vyjadrenie znalca alebo znalecký
posudok uvádza, že Trestný poriadok explicitne nestanovuje povinnosť orgánom činným v trestnom
konaní alebo súdu vyžiadať si v takom prípade znalecký posudok či vyjadrenie znalca. Porovnanie

výpisov o telekomunikačnej činnosti spočívajúcom v porovnaní dátumov, časov a uvedenia BTS,
prostredníctvom ktorej prebiehala telekomunikačná činnosť konkrétnej účastníckej telefónnej stanice,
si podľa názoru krajského súdu nevyžaduje pribratie znalca do konania. Ako už aj prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uvádzal, cieľom analýzy telekomunikačnej činnosti na vyššie
uvedených telefónnych číslach nebolo lokalizovať polohu mobilných telefónov. Výpis o uskutočnenej

telekomunikačnej činnosti určuje polohu BTS (stanice pokrývajúcej určité pásmo), nie však polohu
telefónu, lebo okruh pokrytia BTS je podstatne širší, než je poloha mobilného telefónu, resp. SIM
karty. Porovnaním údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré údaje boli zabezpečené od
poskytovateľov telekomunikačných služieb na základe príkazu príslušného sudcu, dospel prvostupňový
súd k záveru, že mobilné telefóny používané obžalovanými pre svoju komunikáciu v určitých dátumoch a

časoch využívali určité BTS stanice. Tak analýze vyšetrovateľa, ako aj dôvodom prvostupňového súdu,
podľa ktorých konkrétne telefónne čísla používali obžalovaní na komunikáciu pri tomto trestnom čine
nie je čo vytknúť.

Z týchto dôkazov teda neplynie, že mobilný telefón sa nachádzal na konkrétnom mieste, či už v E.,

alebo v S., ale že mobilný telefón pre komunikáciu používal určitú bunku, ktorá bola najbližšia, poťažne
susediaca najbližšej bunke operátora a to v určitom čase. Mobilný telefón sa nachádzal v okruhu BTS,
prostredníctvom ktorej uskutočňoval telekomunikačnú činnosť. Porovnaním týchto výpisov, je možné
konštatovať, že aj týmito dôkazmi, bola potvrdená výpoveď svedka S. C., o tom, že pri príprave a
realizácii krádeží z bankomatov boli na komunikáciu používané iné než obžalovanými bežne používané

mobilné telefóny, pričom svedkovi C. dal takýto telefón obž. A. a tento svedok používal tento telefón
výlučne na komunikáciu s obž. A.. E. obž. A. nepochybne používal mobilný telefón s číslom +XXX XXX
XXX XXX, z výpisov o telekomunikačnej činnosti z telefónneho čísla +420 602 XXX XXX plynie, že
toto používal svedok S. C., keďže paralelne používal aj svoje oficiálne telefónne číslo XXXX XXX XXXpričom približne rovnakom čase oba mobilné telefóny na telekomunikačnú činnosť využívali rovnaké
resp. susedné BTS stanice, ktoré sa nachádzali najbližšie k miestu, kde sa nachádzal obž. S. C. či už
k miestu jeho bydliska, pracoviska, resp. pracovných ciest, ako to plynie zo správy spoločnosti C. s.r.o.

Obž. A. zas paralelne v priebehu roku XXXX používal aj telefónne číslo XXXX XXX XXX. V čase krádeží
z bankomatov však používal, vychádzajúc zo správ od operátorov len tel. číslo +XXX XXX XXX XXX,
telefónne číslo XXXX XXX XXX v čase krádeží nepoužíval, keďže je zrejmé, že sa snažil nezanechávať
pri páchaní trestného činu žiadne stopy, či dôkazy, ktoré by svedčili proti nemu.

K. DG.r M. zo Sečoviec, na ktorého bolo evidované telefónne číslo XXXX XXX XXX uviedol, že on ho
nepoužíval, svedkovi Q. C. z R. dal občiansky preukaz, za čo mu Q. C. dal 100 eur. Svedok Q. C.
potvrdil, že pozná svedka M. M. a Q. F., Danč si vybral R. karty, predal ich C. a on ich ďalej predal F.. S.
okresným súdom bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka Q. F. z prípravného konania, ktorý potvrdil,
že mal od Q. menom Q. telefónnu kartu O2 č. XXXX XXX XXX, ktorú daroval obž. Z. F., ktorého pozná
od jesene 2012. Porovnaním údajov o telekomunikačnej činnosti z telefónneho čísla XXXX XXX XXX s

údajmi z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktoré oficiálne používal obž. A. E. plynie, že na komunikáciu
tieto čísla používali v blízkom čase rovnaké resp. susedné BTS stanice, ktoré sa nachádzali v blízkosti
bydliska obž. E., či v blízkosti jeho garáže, resp. pracoviska, resp. na trase, kde vykonával pracovné
cesty. Samotný obž. E. uviedol, že od obž. F. mal mobilný telefón, ktorý používal len na komunikáciu
s ním (obž. F.) za účelom nákupu autosúčiatok. Porovnaním výpisov potom správne prvostupňový súd

dospel k záveru, že telefónne číslo XXXX XXX XXX komunikovalo takmer výlučne s telefónnym číslom
+XXX XXX XXX XXX, ktoré porovnaním s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré používal obž. Z.
F., švagor obž. Kmetza, počas svojej prevádzky používalo na telekomunikačnú činnosť C. stanice v
blízkosti miesta bydliska obž. F.. Napokon porovnaním údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti
z telefónneho čísla +XXX XXX XXX XXX a telefónneho čísla XXXX XXX XXX plynie, že v blízkom čase

tietopoužívalinatelekomunikačnúčinnosťC.stanicunachádzajúcusavblízkostimiestabydliskaobž.S.
vQ..Ztelefónnehočísla+XXXXXXXXXXXXdňaXX.X.XXXX alebonatotočíslobolivykonanéhovorys
číslom +XXX XXX XXX XXX ako aj s číslom +XXX XXX XXX XXX, číslo ktoré používal obž. A. +XXX XXX
XXX XXX pritom využívalo na telekomunikačnú činnosť C. na trase a v čase vykrádania bankomatov,
teda od S. po K., rovnako tak číslo +XXX XXX XXX XXX, využívalo C. stanice nachádzajúce sa na tejto

trase. Po tom, čo došlo k zadržaniu obž. A. číslo +XXX XXX XXX XXX už s týmto obžalovaným (obž. A.)
nekomunikovalo ale komunikovalo výlučne s číslom +XXX XXX XXX XXX, ktoré pre telekomunikačnú
činnosť využívalo BTS stanice na trase F.- K. a následne K. Q. v čase krádeží na bankomatoch a v
čase cesty zo K. do Q.. Správna je potom úvaha prvostupňového súdu o tom, že číslo +XXX XXX
XXX XXX používal pri páchaní trestnej činnosti obž. Z. S., keďže jednak svedok C. potvrdil, že to bol

tento obžalovaný, ktorý mal vykrádať bankomaty na jednej trase, pritom tento obžalovaný poznal a
komunikoval len s obžalovanými A. a F., obž. F. telefonoval z miesta, ktoré vykrýva vysielač v R. o
19.12 hod., kedy sa im nepodarilo otvoriť trezor bankomatu v Kežmarku a potom telefonoval o XX.XX
hod. z S., ktoré sa nachádza v smere zo K. do Q.. Počas vykrádania bankomatov telefónne číslo XXXX
XXX XXX, teda oficiálne číslo obž. S., nebolo vôbec používané. Obž. F. poslal obž. A. o 23.03 hod. sms

správu s tým aby „sa vypol a zapol sa až ked ok“, a to prostredníctvom BTS vo K., kde bol o 22.49
hod. vykradnutý bankomat, z čoho plynie, že obž. F. sa nachádzal v blízkosti miesta krádeže, o 23.03
hod. obž. A. odpovedal sms správou „Ok“, a to prostredníctvom BTS stanice v Štrbe, pričom je zrejmé,
že to bolo v čase bezprostredne pred zadržaním obž. A. a D.. Následne už obž. F. obž. A. telefonicky
nekontaktoval a to ani dňa 29.3.2013, keď so svedkom S. D. hľadali motorové vozidlo Škoda U. N. KS

XXX CT.

Pred okresným súdom bol prečítaný aj protokol o výsluchu svedka S. C., ktorý pri svojej výpovedi

pred orgánmi polície ČR uviedol, že používal telefónne číslo XXXXX XXX XXX XXX asi päť rokov,
z obžalovaných poznal M. A.. Telefónne číslo tohto svedka sa vyskytlo vo výpise z telekomunikačnej
činnosti +XXX XXX XXX XXX, ktoré používal obž. A..

Obžalovaní namietali, že v tejto trestnej veci nie je možné ako zákonný dôkaz použiť údaje o

uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré boli poskytnuté príslušnými prevádzkovateľmi na
základe príkazov sudcov vydaných podľa § 116 Tr. por. pred tým, než Ústavný súd SR nálezom PL.ÚS
10/2014 zo dňa 29.4.2015, publikovaným v Zbierke zákonov dňa 23.6.2015 rozhodol, že ustanovenia §
58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskoršíchpredpisov, § 116 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3
zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl.
13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy SR, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny

základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
SR z 29.4.2014, PL.ÚS 10/2014, sú dôkazy získané postupom podľa § 116 Tr. por., teda dôkazy,
ktoré sa týkajú údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke a ich prepisov, nezákonné. Zmena,

resp. zrušenie procesných predpisov, ku ktorým dôjde prijatím neskoršieho zákona, resp. rozhodnutia
ústavného súdu, platí vždy do budúcnosti, t.j. nemá spätnú účinnosť a nemôže sa uplatniť pri hodnotení
prípustnosti dôkazov vykonaných skôr, v súlade s vtedy platnou a účinnou právnou úpravou. V danej
trestnej veci boli údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke zabezpečené ešte v čase pred
rozhodnutímÚstavnéhosúduSR,atoplnevsúladesTrestnýmporiadkom,pretotuniejemožnéuplatniť
tzv. pravú retroaktivitu, ktorá by spätne spôsobila neprípustnosť použitia týchto dôkazov. Skutočnosť,

že Ústavný súd vyslovil nesúlad týchto ustanovení s Ústavou, Listinou a Dohovorom neznamená, že
všetky zásahy už orgánmi činnými v trestnom konaní na základe nich vykonané, boli neoprávnené a
porušujúce základné práva a slobody dotknutých osôb. Aj podľa právnej úpravy, ktorá bola zmenená
v súvislosti s citovaným nálezom Ústavného súdu (PL.ÚS 10/2014) by bol v tejto trestnej veci príkaz
sudcu na oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, vydaný, keďže ide v danej

veci o úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
je najmenej tri roky (krajský súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR I.ÚS
118/2016 z 9.3.2016, rozsudok NS SR sp. zn. 6To 6/2013 zo dňa 28.11.2013 a uznesenie NS SR sp.
zn. 2TdoV 3/2015 zo dňa 16.7.2015).

Krajský súd teda uzatvára, že nie je dôvod nepoužiť ako zákonný dôkaz údaje o telekomunikačnej
prevádzke. Príkaz na oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ako aj
nasledujúce záznamy, boli získané v súlade so zákonom a pri rešpektovaní požiadavky proporcionality
zásahu do základných práv dotknutých osôb.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom krajský súd dospel k záveru, že skutok tak, ako ho
ustálil súd prvého stupňa sa stal a že ho spáchali obžalovaní tak, ako to uviedol prvostupňový súd v
napadnutom rozsudku, teda pokiaľ ide o skutkové zistenia, tu krajský súd nedospel k inému záveru, než
súd prvého stupňa. Obžalovaný M. A. sa v podstate priznal k tomu, že sa na mieste činu v čase, kedy
došlo ku krádežiam nachádzal, pričom potvrdil, že tam s ním bol prítomný aj obž. M. D.. Jeho obhajoba

spočíva v tom, že bol najatý neznámou osobou, ktorú najskôr označoval ako B. Z., alebo

B. Z., v konaní pred okresným súdom uviedol, že svedok S. C. bol tou osobou, ktorá ho najala s tým,
že v prípade, ak sa osvedčí, stane sa zamestnancom spoločnosti C. s.r.o. Túto výpoveď obž. M. A.
krajský súd považuje za účelovú, urobenú v snahe vyviniť sa. V jeho výpovedi je niekoľko logických

rozporov, a táto bola vyvrátená jednak výpoveďou svedka C., ktorým obžalovaní uviedli, že nemajú
pri sebe doklady, teda ani pri svojom zadržaní neuvádzali, že o ničom nevedia, že vykonávajú skúšku
na prijatie do zamestnania. A predovšetkým vozidlo, na ktorom sa obž. A. s D. pohybovali mu dal
obž. Z. F., nie Z., či svedok C.. Krádeže boli vykonané za pomoci svedka S. C., ktorý pracoval v
spoločnosti C. s.r.o. a ktorý obžalovaným umožnil urobiť si odtlačky kľúčov od bankomatov, čo plynie z

listinných dôkazov o vykonaných servisoch a uviedol im aj spôsob fungovania a ochrany bankomatov.
Bankomaty jednoznačne neboli vykradnuté pomocou planžiet, ale pravých kľúčov, spôsobom ktorý
neodhalili ani servisní pracovníci spoločnosti C., s.r.o., ktorí boli na miesta, kde boli signalizované
poplachy vyslaní. Krádež bola vykonaná aj za pomoci obž. A. E., ktorý obžalovaným poskytoval ako
zamestnanec spoločnosti Bonul informácie o fungovaní bankomatov, ich dotácii a ochrane, je švagrom

obžalovaného F., ktorý sa ho na možnosť vyhotovenia kľúčov k bankomatom pýtal a ktorý mu aj poskytol
na komunikáciu mobilný telefón, čo potvrdil samotný obž. E.. Ani krajský súd neuveril tvrdeniu obž. E.,
že mobilný telefón potrebovali obžalovaní E. a F. na komunikáciu o autosúčiastkach, navyše keď od
31.1.2013 do 28.3.2013 došlo k 141 telefonickým kontaktom. Pisateľom lístkov, ktoré obsahovali kódy a
postup potrebný na otvorenie bankomatových miestností a trezorových častí bankomatu bol na základe

dvoch znaleckých posudkov znalcov, ktorým prináleží identifikácia pisateľa označený práve obž. E..
Obž. E. z účasti na tejto trestnej činnosti napokon usvedčil aj svedok C., ktorý potvrdil, že obžalovaní
mali informácie aj od ďalšieho človeka zo spoločnosti C., o ktorom mu obž. D. povedal, že jazdí na
vozidle BMW, na ktorom v ich spoločnosti jazdil obž. E.. Obžalovaný S. bol jednoznačne usvedčenývýpoveďou svedka C. o tom, že sa zúčastňoval vyhotovovania odtlačkov bankomatových kľúčov ako
aj že bol priamym vykonávateľom krádeže, tento svedok len vopred nevedel, kto na ktorú trasu pôjde,
predpokladal, že ťažšiu trasu urobia obž. D. a A., ktorí boli aj po krádeži vo K. zadržaní, a preto trasu

s menej bankomatmi podľa neho vykonal obž. S.. Obž. S. zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje
potom aj celý rad nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelenú reťaz a potvrdzujú výpoveď svedka C..
Obžalovaný S. predal a odovzdal bezprostredne po krádežiach motorové vozidlo svedkovi E., ktorého
predtým dva alebo tri roky nevidel, na vozidle bola nájdená časť úpravy totožná s úpravou vozidla, ktoré
použili na krádež obž. D. a A., toto vozidlo malo poruchu na výfuku, čo potvrdil aj svedok E. ako aj

policajti vykonávajúci službu dňa 28.3.2013 vo K. v čase krádeže, kedy sa konala aj krížová cesta. V
blízkosti chaty brata obž. S. boli nájdené veci druhovo totožné s vecami použitými pri krádežiach obž. D.
a A., obž. S. pritom na túto chatu chodil kŕmiť zvieratá. Analýzou telekomunikačnej činnosti boli logicky
stotožnení používatelia telefónnych čísel, ktoré boli použité pri spáchaní tejto trestnej činnosti. Obž. F. zo
spáchania trestnej činnosti usvedčil svedok S. C., ktorý uviedol, že na prípravách na krádeži sa podieľal
aj obž. F., švagor obž. E., ktorý poskytoval informácie o plnení bankomatov F., raz keď mali dohodnuté

stretnutie s A. mu tento povedal, že ide zo stretnutia s E., o obž. F. povedal svedkovi obž. D., že okrem
C. má obž. A. v C. ešte jedného človeka, ku ktorému sa dostal cez osobu, ktorú veľmi dobre pozná a ten
človek je jeho švagrom a má auto BMW, obž. F. nepochybne poskytol obž. A. motorové vozidlo s úpravou
na otáčanie ŠPZ a robil aj doprovod tomuto vozidlu, čo plynie z analýzy telekomunikačných údajov.
Napokon aj obž. E. priznal, že sa ho obž. F. pýtal na možnosť dostať sa ku kľúčom od bankomatov.

Obž. F. po krádežiach keď spolu s obž. D. hľadali bielu Fábiu, obž. A. netelefonoval, obž. D. povedal,
aby pri dome A. nezastavoval. Od obž. D. C. vedel, že E. švagra poznal aj D. aj A., pre túto akciu
boli kúpené vozidlá biele fábie a tie mali špeciálnu úpravu na otáčanie ŠPZ. Obž. M. D., okrem toho,
že bol pristihnutý pri čine, v celom rozsahu usvedčuje výpoveď obž. A., ktorý potvrdil, že na trase z
S. až po K. spolu vybrali kazety a jeho obrana v tom, že bol len vodičom, bola vyvrátená výpoveďou

svedka S. C., s ktorým sa nepochybne poznali od detstva. N. obž. A. navyše, pokiaľ tento uvádzal, že
zo spoločnosti C. nikoho nepoznal, vyvracia výpoveď svedka C., ktorý uviedol, že sa poznali a poznal aj
obž. E.. Výpoveď S.. v tom, že k trestnej činnosti dochádzalo tým spôsobom, že dve motorové vozidlá išli
po dvoch rôznych trasách, je potom v súlade aj s časovým údajom poskytnutým spoločnosťou C., pričom
časy, v ktorých boli vykradnuté jednotlivé bankomaty, zodpovedajú času potrebnému na prejdenie týchto

trás motorovým vozidlom. Aj samotný obž. M. A. priznal, že kazety z bankomatov na trase S.-K. vybrali.

Krajský súd nezistil, že by závery súdu prvého stupňa, že obžalovaní svojim konaním po objektívnej a
subjektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 Tr. zák.,
plynúce z vykonaných dôkazov v nich nemali oporu, boli celkom nelogické, či účelovo vyložené, alebo

sa zakladali na neexistujúcich, či procesne nepoužiteľných dôkazoch a teda neboli splnené podmienky
ani pre zrušenie veci a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa sa neuchýlil
k žiadnej deformácii dôkazov a ani inak nevybočil z medzí voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12
Tr. por.), svoje hodnotiace úvahy jasne, zrozumiteľne a logicky argumentoval a v tomto rámci náležite
odôvodnil nadbytočnosť ďalších dôkazov navrhovaných obžalovanými. To, že obžalovaní nesúhlasia so

skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, nestotožňujú sa so spôsobom, akým súd hodnotil dôkazy a
nepovažujú dokazovanie za dostatočné, krajský súd nepovažuje za dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku. Skutok pritom, podľa názoru krajského súdu, zodpovedá požiadavkám stanoveným v § 163
ods. 3 Tr. por.

Krajský súd však na rozdiel od prvostupňového súdu konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako
pokračujúci obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na ust. § 138 písm. e/,i/ Tr. zák., pretože obžalovaní si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej
zmocnili, čin spáchali závažnejším spôsobom konania vlámaním a organizovanou skupinou a spôsobili
ním škodu veľkého rozsahu. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak aspoň

malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky trestného činu krádeže podľa § 212 ods.
1,4 písm. b/ Tr. zák za použitia § 138 písm. e/ Tr. zák. Posúdenie skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/
Tr. zák. sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu. V tejto časti
teda krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora, ktorý poukázal na stanovisko NS SR publikované pod
č. 116/2012. Krajský súd čiastkový útok v bode 12/ rozsudku posúdil na rozdiel od okresného súdu, ako

pokus trestného činu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., keďže evidentne k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Trestný čin bol obžalovanými spáchaný ako organizovanou skupinou, v tom smere krajský súd odkazuje
v celom rozsahu na dôvody rozsudku okresného súdu.Na záver krajský súd k procesným námietkam obhajoby obž. Z. S. v tom smere, že im bol okresným
súdom e-mailom spolu so zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 8.8.2016 doručený aj text rozsudku,
aj keď tento bol vyhlásený až na hlavnom pojednávaní dňa 8.9.2016 uvádza, že je zrejmé, že rozsudok

bol súdom prvého stupňa vyhlásený 8.9.2016 v prítomnosti všetkých obžalovaných, ako aj obhajcov.
Vo veci

bola obžaloba podaná ešte dňa 7.8.2014, dokazovanie vo veci bolo skončené už 21.7.2016, kedy boli
prednesenézáverečnéreči,pričompojednávanieboloodročenénadeň8.8.2016,kedysaneuskutočnilo

z dôvodu nesplnenia podmienok pre neprítomnosť dvoch obhajcov a toto bolo odročené na deň
30.8.2016. Aj toto hlavné pojednávanie bolo odročené na deň 8.9.2016, kedy došlo k vyhláseniu
rozsudkuvuvedenejveci.Námietkyobhajoby,pokiaľsatýkajútoho,žezostranyokresnéhosúdubolouž
dňa 8.8.2016 doručené znenie rozsudku, nie sú takého charakteru, v dôsledku ktorých by bolo potrebné
zrušiť vec a túto vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže je zrejmé, že vzhľadom na to, že
už dávno pred 8.8.2016 bolo ukončené dokazovanie a zazneli aj záverečné reči, nie je možné vytýkať

sudcovi, že si pripravil výrok rozsudku, ktorý mohol byť po porade senátu zmenený. Skutočnosť, že
príprava sudcu bola omylom administratívou zaslaná stranám neznamená, že rozhodnutie trpí takou
vadou, v dôsledku ktorej by ho bolo treba zrušiť. Taktiež námietka, že obžalovaní nemali možnosť
predniesťzáverečnéreči,aledvakrátimboloudelenéprávoposlednéhoslovanezodpovedáskutočnosti,
pretože zo zvukovéhozáznamu z hlavného pojednávania na okresnom súde plynie, že obžalovaní

predniesli tak záverečné reči, ako aj posledné slovo a išlo len o chybu v zápisnici zo dňa 21.7.2016.

Bez prejednania veci krajským súdom navrhol obžalovaný S. v zastúpení svojho obhajcu zrušiť vec
aj z dôvodu závažného procesného pochybenia, a to porušenia práva na obhajobu, ktoré videl v tom,
že pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu s obž. Petrišinom nebola súčasne prítomná jeho

obhajkyňa. V tejto súvislosti citoval právny názor uvedený v uznesení NS SR 4Tdo 1/2012, podľa ktorého
podmienka dovolania, pokiaľ ide o porušenie ustanovenia o povinnej obhajobe, je splnená spravidla
vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mať mal, ak
orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tom čase aj skutočne vykonávali úkony trestného konania,
ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Toto rozhodnutie, ale predovšetkým ustanovenie

Trestného poriadku o povinnej obhajobe je treba vykladať tým spôsobom, že právo na obhajobu je
porušené vtedy, ak obžalovaný, u ktorého je daný dôvod povinnej obhajoby, v skutočnosti obhajcu nemá,
čo znamená, že ho nemá buď zvoleného, alebo vôbec ustanoveného po určitý čas trestného konania,
v ktorom prebiehajú procesné úkony. Obž. S. v čase záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu
obhajcu nepochybne mal. Trestný poriadok nestanovuje podmienku, že obžalovaný musí študovať spis

v prítomnosti obhajcu. Túto požiadavku zákon nestanovuje ani pre výsluch obžalovaného v prípravnom
konaní, pretože Trestný poriadok stanovuje len to, že hlavné pojednávanie sa vykonáva pred súdom
za stálej prítomnosti obhajcu. Z uvedeného je zrejmé, že preštudovanie vyšetrovacieho spisu môže
vykonávať obžalovaný sám. Je na úvahe obhajcu, po akú dobu mieni byť prítomný na preštudovaní
spisu. Pokiaľ obhajca bol prítomný pri samotných úkonoch vyšetrovania, pokiaľ v minulosti študoval spis,

nemožno od neho žiadať, aby opakovane študoval vyšetrovací spis. Jeho komunikáciu medzi obhajcom
a obžalovaným, a pokiaľ obžalovaný mal nejaké ďalšie návrhy, resp. keď nerozumel niektorým dôkazom,
toto malo a mohlo byť predmetom porady, za čo však súd a ani orgány činné v trestnom konaní nie
sú zodpovedné ako prebieha obhajoba medzi obžalovaným a obhajcom. Napokon účasť obhajcu na
preštudovaní spisu je jeho právom a nie povinnosťou.

K výroku o treste krajský súd uvádza, že trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré sa ukladá v
trestnom konaní v mene štátu k tomu povolanými súdmi páchateľovi za jeho trestný čin; týmto opatrením
je páchateľovi pôsobená určitá ujma a zároveň je ním vyslovené spoločenské odsúdenie trestného
činu a jeho páchateľa zo strany štátu a spoločnosti. Trest je vždy právnym následkom spáchaného

trestného činu, lebo môže byť uložený len za spáchaný trestný čin jeho páchateľovi na základe zákona.
Pri ukladaní a výkone trestu sa uplatňuje zásada primeranosti. V konkrétnom prípade spoločenská
škodlivosť spáchaného trestného činu dosiahla určitú výšku, keď vzhľadom na spôsob činu, jeho
následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, predovšetkým jeho sofistikovanosť, dlhodobú
prípravu, pohnútku, motiváciu, ktorou bol nesporne majetkový prospech a aj výšku škody, bolo potrebné

zohľadniť pri ukladaní trestov obžalovaným.

K výroku o treste boli vykonané dôkazy oboznámením rozsudkov, odpisom registrov trestov, či správ.
Uznesením Okresnej prokuratúry Košice I. sp. zn. 2Pv X709/05 zo dňa 6.3.2005 bolo podľa § 216 ods.1 Tr. por. podmienečne zastavené trestné stíhanie vedené proti obv. Z. S. za trestný čin falšovania a
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. (zák. č.
140/1961 Zb.) pre skutok zo dňa 2.5.2005. Uznesením zo dňa 25.5.2007 prokurátorka rozhodla, že obv.

Z.S.savskúšobnejdobepodmienečnéhozastaveniatrestnéhostíhaniaosvedčil.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 17.7.2007.

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T 89/09 zo dňa 23.10.2012 bol obž. Z. F. uznaný
vinným z trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedov a

prekurzorov a obchodovania s nimi podľa § 9 ods. 2, § 187 ods. 1 písm. b/,d/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák.
(zák. č. 140/1961 Zb.), za to bol obž. Z. F. podľa § 187 ods. 5 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do I. NVS.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 4T 89/07 zo dňa 11.9.2012 bol obž. M. A. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu podielnictva podľa § 231 ods. 1,4 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený

podľa § 231 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, pre výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym
stupňom stráženia. Zároveň bol obžalovanému uložený aj ochranný dohľad na dobu 3 rokov. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5To 68/2012 zo dňa 16.4.2013 bolo podľa § 319 Tr. por. zamietnuté
odvolanie obž. M. A..

Z odpisu registra trestov obžalovaných, okrem už uvedených odsúdení, u obžalovaného M. D. je treba
uviesť, že tento v posledných 10-tich rokoch nebol trestne stíhaný, v minulosti bol trestne stíhaný, pričom
naposledy to bolo v roku 1986 a hľadí sa naňho ako keby nebol odsúdený. Obž. A. doposiaľ nemal
záznam v registri trestov.

X. Q. charakterizovala obž. M. A. ako obľúbeného občana, ktorý nebol prejednávaný komisiou verejného
poriadku, bol poslancom obecného zastupiteľstva, prácu poslanca zastával zodpovedne, svedomito a
spoľahlivo. Obž. M. D. mal taktiež v mieste bydliska dobré správanie, nebol prejednávaný komisiou
verejného poriadku. Obž. Z. S. býval s rodičmi, je samotárskej povahy, mal dobré správanie, komisiou

verejného poriadku prejednávaný nebol. Obž. Z. F. bol mestskou časťou E. - E. H. N. charakterizovaný
všeobecne, v mieste bydliska nebol priestupkovo riešený, jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku. Miestny úrad mestskej časti E. JUH charakterizoval obž. A. E. všeobecne.

Z W., resp. W. boli obž. M. A., Z. F., A. E. a Z. S. charakterizovaní pozitívne. Obž. M. D. sa v ústave

na výkon väzby nesprával v súlade s ústavným poriadkom, má dva negatívne zápisy, následne došlo
k zlepšeniu jeho správania.

Spoločnosťou C. s.r.o. bol obž. A. E., ktorý nastúpil do práce dňa 16.2.2009, hodnotený tak, že prácu
vykonával na požadovanej úrovni, nebol riešený za porušenie pracovnej disciplíny, bol spoľahlivý vodič,

samotársky a málo komunikatívny typ.

Správne okresný súd u obžalovaných D., A., E. a S. zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr.
zák., keďže títo pred spáchaní stíhanej trestnej činnosti sa po dobu 10 rokov nedopustili protiprávneho
konania. Okresný súd však pochybil, pokiaľ u obž. F. vzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.

m/ Tr. zák., že bol za trestný čin odsúdený, pretože rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 6T
89/09 nadobudol právoplatnosť až dňa 28.5.2013, teda po spáchaní stíhanej trestnej činnosti, ide o u
neho o tzv. nepravú recidívu, v tom smere sa krajský súd stotožňuje s odvolacím dôvodom prokurátora.

E. súd potom uložil obžalovaným M. A., M. D. a Z. F. trest odňatia slobody v hornej polovici zákonom

stanovenej trestnej sadzby vo výmere 13 rokov a 2 mesiacov, robil tak z dôvodu nie ukladania
exemplárneho trestu, ale práve z dôvodu individualizácie trestu, pričom zohľadnil výšku spôsobenej
škody, ktorá štrnásťnásobne presahovala sumu 133.000,- eur.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že obžalovaným bola dvakrát pričítaná priťažujúca okolnosť, keď škoda

bola použitá na právnu kvalifikáciu skutku ako obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 5
písm. a/ Tr. zák., teda že obžalovaní spôsobili škodu veľkého rozsahu a na druhej strane sa im tá istá
skutočnosť, a to výška škody, pričítala pri ukladaní trestu, k tomu je treba uviesť, že škodou veľkého
rozsahu je škoda dosahujúca najmenej 133.000,- eur. Nie je možné páchateľovi, ktorý trestným činomspôsobí škodu vo výške veľkého rozsahu a rovnako páchateľovi, ktorá spôsobí škodu niekoľkonásobne
prekračujúcu škodu veľkého rozsahu ukladať trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na
spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a

pohnútku páchateľov, ktoré krajský súd v dôvodoch uvádza, potom krajský súd považoval uložený trest
za primeraný, a to tak pre nápravu obžalovaných, ako aj pre ochranu spoločnosti.

Zohľadnil pritom skutočnosť, že práve títo obžalovaní boli v organizovanej skupine riadiacimi členmi.
Pre výkon trestu týchto obžalovaných v súlade s ust. § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na

výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň im uložil podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení
s § 78 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad na 3 roky. Ďalšie povinnosti obžalovaným neukladal, keďže pri
dlhotrvajúcich trestoch nie je možné v čase ukladania trestu predpokladať, aké konkrétne povinnosti
po pôsobení na obžalovaných vo výkone trestu bude vhodné uložiť, ako často sa budú podrobovať
kontrole. Obžalovanému Z. S. krajský súd na rozdiel od okresného súdu uložil trest odňatia slobody vo
výmere 12 rokov, keďže tento plnil úlohu vykonávateľa v skupine, krajský súd teda odlíšil jeho podiel na

trestnej činnosti oproti riadiacim členom, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Obž. A. E., ktorého podiel na úspešnom vykonaní trestného
činu bol nižší, než podiel už ods. Pavla C.a, uložil krajský súd trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 10 rokov, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento nemal byť účastný pri pomernom delení zisku. Tu je

treba uviesť, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 94/201 zo dňa 22.8.2014 bola schválená
dohoda o vine a treste, kotrou bol S. Bičkoš uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a 9 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Správne okresný súd uložil obžalovaným A., D., F. a S. aj trest prepadnutia majetku, keďže títo sa
obohatili o sumu 1.747.900,- eur, ktorá doposiaľ nebola nájdená. Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. trest
prepadnutia majetku môže súd uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery
páchateľa, ak páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na

nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa
snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.
Navyše krajský súd uvádza, že na týchto obžalovaných je treba pôsobiť aj týmto trestom, keďže išlo
o premyslený, dlhodobo plánovaný trestný čin, ktorým sa obžalovaní chceli obohatiť o vysokú sumu,
trestný čin považovali obžalovaní za prostriedok na obstaranie živobytia aj za cenu výkonu trestu, o

čom svedčí aj vyjadrenie obž. D., ktorý počas výkonu väzby uviedol, že aj keď dostane 10 rokov, stále
je v pluse. Títo obžalovaní nie sú výlučnými živiteľmi maloletých, resp. odkázaných osôb a uloženie
tohto druhu trestu považoval krajský súd za potrebné na prevýchovu obžalovaných ako aj na ochranu
spoločnosti v súlade s účelom trestu uvedeným v § 34 ods.1 Tr. zák.

Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia síce správne ako dôvod uloženia ochranného opatrenia -
zhabania vecí uviedol bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný verejný záujem, použil však
nesprávne zákonné ustanovenie § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., aj keď správne mal použiť ust. § 83 písm.
g/ Tr. zák. v súlade s § 2 ods. 3 Tr. zák. Toto pochybenie okresného súdu potom krajský súd napravil,
napravil aj pochybenie okresného súdu, ktorý časť veci pri uložení zhabania vecí označil odkazom na

zoznam zaistených predmetov, pričom tieto konkrétne neuviedol. Krajský súd považuje za potrebné vo
vzťahu k vozidlu Škoda Fabia EČ E ako aj vo vzťahu k vozidlu EČ KS XXXCY ukladať zhabanie veci,
pretože vlastníčkou prvého vozidla je Z. Z., pritom aj svedok S. D. potvrdil, že XX.X.XXXX mu manželka
kázala doviezť toto auto domov, teda s ním nakladať ako s vlastným. M. vozidlo bolo predané O. E.
ml., z evidencie vozidiel bol ako jeho vlastník 5.4.2013 odhlásený obž. S., preto aj v tomto prípade

bolo namieste uložiť zhabanie veci, keďže obe vozidlá boli použité na spáchanie trestného činu a nie
je možné vo vzťahu k nim uložiť trest prepadnutia veci, či prepadnutia majetku, lebo ich vlastníkom nie
sú obžalovaní.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod prokurátora, ktorý sa týka toho, že prvostupňový súd pochybil, pokiaľ do

konania nepripustil spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. ako poškodeného a navrhol, aby krajský súd
v tejto časti rozsudok okresný súd zmenil a zaviazal obžalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili
spôsobenú škodu poisťovni, tu treba uviesť, že na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Prešov dňa
10.2.2015 bolo vyhlásené uznesenie podľa § 256 ods. 3 Tr. por., na základe ktorého súd spoločnosťKooperativa, poisťovňa a.s. ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa, keďže jej nárok na
náhradu škody, ako si ho spoločnosť uplatnila, vyplýva z ich vzájomných obchodnoprávnych vzťahov s
poškodenou SLSP. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť, keďže proti tomuto uzneseniu riadny

opravný prostriedok prípustný nie je, z tohto dôvodu krajský súd už vo vzťahu k opätovnému pripusteniu
tejto poisťovne ako poškodeného do konania rozhodovať nemohol, nakoľko v tom bráni prekážka už
rozhodnutej veci. Prvostupňový súd pochybil, pokiaľ toto uznesenie bolo vyhlásené v neprítomnosti
poškodenejspoločnostiKooperativa,poisťovňaa.s.,resp.vneprítomnostijehosplnomocnenca,apokiaľ
nevyhotovil písomné uznesenie a toto nedoručil poisťovni. Túto chybu bude potrebné v ďalšom napraviť

vyhotovením uznesenia zo dňa 10.2.2015 a jeho doručením poisťovni Kooperativa a.s.

Podľa názoru krajského súdu vo všeobecnosti poisťovňa je právnym nástupcom poškodeného, pokiaľ
plnila z titulu poistnej udalosti, do výšky plnenia. Pre vyriešenie otázky, či v tomto prípade poisťovňa
Kooperativa mala byť, alebo nemala byť pripustená do konania ako poškodená strana, však v
danom prípade je potrebné vychádzať aj zo zmlúv, ktoré boli uzavreté pre prípad poistnej udalosti

medzi Kooperativou poisťovňou a.s. a Slovenskou sporiteľňou a.s. Splnomocnenkyňa Slovenskej
sporiteľne ako poškodenej pri svojej poslednej výpovedi v prípravnom konaní si uplatnila vo vzťahu k
obžalovaným škodu vo výške 1.000,- eur, rovnako tak zhodne na prvom hlavnom pojednávaní sa vyjadril
splnomocnenec poškodenej spoločnosti Slovenskej sporiteľne, pokiaľ následne v ďalších vyjadreniach
žiadalaužSlovenskásporiteľňavyššiusumu,otejtonebolomožnérozhodovaťvtrestnomkonaní,keďže

do skončenia vyšetrovania si riadne uplatnila pri poslednom výsluchu škodu len vo výške 1.000,- eur.
Krajský súd napravil aj pochybenie okresného súdu, keď obžalovaných zaviazal nahradiť Slovenskej
sporiteľni a.s. škodu vo výške 1.000,- eur bez toho, aby uviedol, že túto škodu sú obžalovaní povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne. Aj toto pochybenie krajský súd vo vyhlásenom rozsudku napravil.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.