Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716010497
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716010497.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., o sťažnosti okresného prokurátora vo Zvolene
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/127/2016 z 18.09.2017, na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 27. februára 2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť okresného prokurátora vo Zvolene z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd na hlavnom pojednávaní rozhodol, že:

podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postupuje trestnú vec obžalovaného L. G., nar. XX.XX.XXXX vo K., trvale
bytom M. X, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

dňa 02.07.2016 v čase o 09.45 h v katastri obce M., okres Y. pri rodinnom dome s popisným číslom X, na
trávnatom poraste sa vyhrážal U. G., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že najprv mu vulgárne nadával
a potom naňho kričal, aby sa pratal preč, že ho zajebe, pričom hodil na zem dva drevené koly zvané
rudáše, ktoré držal v ruke a rozbehol sa smerom do humna, čo vyzeralo, že ide po nejaký predmet,
ktorým by mu mohol ublížiť, nakoľko sa správal agresívne, čo vzbudilo u U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom

M. XX, obavu o svoj život a zdravie s tým, že svoje vyhrážky po vrátení sa z humna naplní,

naprejednanieOkresnémuúraduZvolen,odborvšeobecnejvnútornejsprávy,pracoviskoDetva,pretože
by tento orgán mohol skutok prejednať ako priestupok.

Zodôvodneniatohtouzneseniavyplýva,žeokresnýsúdvypočulnahlavnýchpojednávaniachrelevantné

osoby, z vyjadrení ktorých vyplynuli dve rozporné alternatívy.

Zatiaľ čo obžalovaný L. G. popieral, že by sa bol vôbec vyhrážal poškodenému U. G. spôsobom ako
mu to bolo kladené obžalobou za vinu (a v rukách nemal v rozhodnom čase ani dva drevené koly,
zvané rudáše), čo potvrdzovala aj jeho družka U. E., tak na druhej strane poškodený U. G. vypovedal
usvedčujúcim spôsobom voči obžalovanému (čo bolo vyjadrené aj vo výroku podanej obžaloby), pričom

jeho tvrdenia mali podporovať či už priamo alebo nepriamo viaceré ďalšie osoby (W. G., W. G., R. N.).

Okresný súd sa však nestotožnil s obžalobou v tom, že by sa bol obžalovaný dopustil žalovaného
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., čo vyjadril v závere odôvodnenia
napadnutého uznesenia nasledovne: „Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že dňa 04.07.2016 podal
poškodený trestné oznámenie na obžalovaného. Dôvodom pre podanie trestného oznámenia podľa

výpovede poškodeného zo dňa 22.07.2016 bola skutočnosť, že sa obžalovaný správal následne po
skutku k jeho rodičom arogantne a na jeho osobu sa vyhrážal inšpekciou MV SR. Pokiaľ prišla namiesto samé polícia, poškodený uviedol, a vyplýva to aj z výpovedí jeho rodinných príslušníkov, že
oznamoval polícii iba niekoľko podozrení z priestupkov, ktoré sa mali odohrať pred samotným skutkom
a skutok samotný im neoznamoval. Poškodený potom dodal, že skutočnosť ohrozenia vtedy (dňa

02.07.2016 v dopoludňajších hodinách) tak nevnímal a tá vyvstala až po večernom nevhodnom správaní
saobžalovanéhovočirodičompoškodeného,kdealepoškodenýnebolprítomný.Nanaplnenieskutkovej
podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. je potrebné, aby sa páchateľ
inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a robil tak spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu. Poškodený uvádzal, že k podaniu trestného oznámenia ho mimo iné

viedla aj tá skutočnosť, že mal dostať telefonát od syna poškodeného (U. G.), že obžalovaný zháňa
ľudí na jeho likvidáciu. V tejto súvislosti súd predvolal tohto svedka, ten však odmietol vypovedať pre
príbuzenský pomer s obžalovaným a táto okolnosť teda nebola potvrdená. Pokiaľ poškodený uvádzal,
že trestné oznámenie podával až s odstupom času a z iných dôvodov ako skutok samotný, súd má za to,
že slová, ktoré použil obžalovaný nemohli vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu podľa § 360 ods. 1 Tr.
zák., aj keď boli protiprávneho charakteru. Z týchto dôvodov súd potom postúpil vec Okresnému úradu

Detva pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu postupom podľa §
280 ods. 2 Tr. por.“.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor vo Zvolene a navrhol, aby
bolo napadnuté uznesenie zrušené a okresnému súdu prikázané, aby vo veci ďalej konal a rozhodol.

Obžaloba argumentovala najmä tým, že: to, že poškodeného U. G. viedlo k podaniu trestného
oznámenia až následné správanie obžalovaného, nemôže viesť k záveru, že slová, ktoré použil
obžalovaný, nemohli vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu; nebezpečenstvo agresívneho konania
obžalovaného sa stupňuje, pričom takéto konanie nesmerovalo v rozhodnom čase len voči

poškodenému, ale aj voči jeho rodičom; aj svedkyňa W. G. uviedla, že má obavu o svoj život a bojí sa
obžalovaného;tiežsvedokW.G.mástrachzkonaniasvojhobrata(obžalovaného),pričommávedomosť
aj o určitej objednávke likvidácie jeho syna (poškodeného); nie je možné jednoducho konštatovať, že
obžalovaný svoje hrozby v danom momente nemyslel vážne, že tieto nevzbudzovali obavu u adresáta
a treba mať za to, že rozhodnutie súdu je nedôvodné; konanie obžalovaného je potrebné kvalifikovať

ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., pretože boli naplnené všetky pojmové
znaky tohto prečinu.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie
ako aj konanie mu predchádzajúce, pričom dospel k právnemu názoru, že podaná sťažnosť nie je
dôvodná a túto treba zamietnuť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Okrem iného treba poukázať na záverečnú reč obhajcu obžalovaného, ktorá je aj písomne vypracovaná
a nachádza sa v trestnom spise (č. l. 79 - 82).

V tejto záverečnej reči obhajoba okrem iného namieta najmä nasledovné: ide len o fikciu poškodeného,

čo mohol obžalovaný spraviť (keď po odhodení drevených kolov odišiel do humna); keby bol chcel
obžalovaný poškodenému nejakým spôsobom ublížiť (a mal by v rukách skutočne drevené koly),
spravil by to týmito drevenými kolmi; obžalovaný sa však vôbec na miesto konfliktu s poškodeným
spätne nevrátil a odišiel autom preč; pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.
musí ísť okrem iného o úmyselné konanie páchateľa, a to takým spôsobom, ktorý môže vzbudiť u

poškodeného dôvodnú obavu o život alebo o zdravie; konaním obžalovaného však nemohlo dôjsť k
naplneniu skutkovej podstaty označeného prečinu z viacerých dôvodov (obžalovaný dobrovoľne odišiel,
nakoľko chcel predísť konfliktu; úmysel obžalovaného smeroval k urážke poškodeného; poškodený sa
po príchode policajnej hliadky tejto zmieňoval len o niekoľkých priestupkoch, ktorých sa mal obžalovaný
dopustiť, avšak vôbec sa nezmieňoval o vyhrážaní resp. o konaní obžalovaného pred príchodom

hliadky; toto potvrdil poškodený aj v zápisnici o trestnom oznámení; skutočným dôvodom, prečo bolo na
obžalovaného podané trestné oznámenie nebola dôvodná obava poškodeného o život alebo zdravie,
ale tohto sa mali dotknúť iné skutočnosti - urážlivé výroky obžalovaného pred príbuznými poškodeného
v podvečer dňa 02.07.2016 a správa - dokazovaním nepotvrdená - že obžalovaný chce poškodeného
zlikvidovať; ak by konanie obžalovaného malo vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu o život a zdravie,

takéto konanie by bol ihneď nahlásil privolanej policajnej hliadke; vzhľadom na rozvrátené rodinné
vzťahy treba výpovede usvedčujúcich osôb voči obžalovanému považovať za účelové; z priebehu
konania vyplýva, že poškodený nemal obavu o svoj život alebo zdravie a konanie obžalovaného nebolo
uskutočnené takým spôsobom, aby u poškodeného vzbudil obavu o jeho život alebo zdravie; podľasvedkyne U. E., družky obžalovaného, išlo len o ostrú výmenu názorov spojenú s nadávkami); treba
rozlišovať vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzuje obavu o život
(zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k ich uskutočneniu a na druhej strane

„silné slová“, ktoré nie sú postavené na reálnych základoch a nie sú spôsobilé vzbudiť u inej osoby
dôvodnú obavu o jej život.

Obžaloba kládla obžalovanému L. G. za vinu spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1 Tr. zák., to znamená, že sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú

obavu.

Podľa názoru krajského súdu z dokazovania vyplýva, že nebol bezpečne preukázaný minimálne úmysel
obžalovaného vyhrážať sa poškodenému U. G. takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.

Hoci mohol obžalovaný L. G. použiť v rozhodnom čase „silné slová“, aj keby mal (podľa vyjadrenia

poškodeného a jeho príbuzných) v ruke dva drevené koly (zvané rudáše), tieto vôbec nepoužil, ale
miesto konfliktu s poškodeným opustil a na motorovom vozidle vzápätí opustil aj priľahlé priestory. Keby
bola vyhrážka zo strany obžalovaného voči poškodenému taká, že by vzbudzovala dôvodnú obavu,
poškodený by ju bol vzápätí privolanej policajnej hliadke aj oznámil (čo sa však nestalo a podľa údajov
svedkyne W. G. v prípravnom konaní, príbuzní oznámili obžalovaného polícii preto, lebo tento sa mohol

dopustiť priestupkov pri čerpaní vody z obecného rezervoára - viď č. l. 37).

Keďže nebol v rozhodnom čase bezpečne preukázaný úmysel obžalovaného vyhrážať sa poškodenému
takým spôsobom, ktorý môže u neho vzbudiť dôvodnú obavu, pričom aj reálne vzbudenie tejto dôvodnej
obavy u poškodeného je otázne, nie sú naplnené všetky znaky žalovaného prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. a preto prichádza eventuálne do úvahy posúdiť konanie
obžalovaného len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (úmyselne narušil občianske spolunažívanie
vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku,
schválnosťami alebo iným hrubým správaním).

KeďzatýchtookolnostípostúpilokresnýsúdtrestnúvecobžalovanéhoL.G.naprejednaniepríslušnému
orgánu, pretože by tento orgán mohol skutok prejednať ako priestupok (spôsobom uvedeným vo výroku
napadnutého uznesenia), postupoval správne a preto bolo potrebné sťažnosť okresného prokurátora vo
Zvolene proti napadnutému uzneseniu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.