Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 7, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/115/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616010105
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616010105.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredseduJUDr.DušanaKrč-ŠeberuasudcovJUDr.Ondreja
Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanej C. K. pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 7. februára 2018 prejednal
odvolanie obžalovanej C. K. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn.1T/48/2016 zo dňa 26.
apríla 2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej C. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. apríla 2017, sp.zn.1T/48/2016 bola obžalovaná
C. K. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že

hoci jej zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna O. K., nar. XX.XX.XXXX a
rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/165/2014 - 65 zo dňa 26.01.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.02.2015 bola zaviazaná s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia prispievať na
výživu svojho syna O. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám otca O. K., plneniu tejto povinnosti sa v A. D., G. K. a všade tam, kde sa zdržiavala úmyselne
vyhýbalaod05.11.2015do29.02.2016,od01.04.2016do30.09.2016 aod19.12.2016doposiaľtým,že

v období od 05.11.2015 do 29.02.2016 nemala vážny záujem o prácu, nakoľko nebola nikde zamestnaná
a ani sa nezaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a ani
nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, v období od 01.03.2016 do 31.03.2016 bola evidovaná na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, od 01.04.2016 do 30.09.2016 bola
zamestnaná na základe pracovnej zmluvy a hoci z výkonu tohto zamestnania mala dostatočný príjem
na plnenie vyživovacej povinnosti, vyživovaciu povinnosť zamestnávateľovi nenahlásila a ani si ju sama

pravidelne neplnila, od 01.10.2016 do 18.12.2016 bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a
rodiny ako uchádzač o zamestnanie, pričom bola vyradená z evidencie pre nespoluprácu,
následne od 19.12.2016 až doposiaľ nemala vážny záujem o prácu nakoľko nebola nikde zamestnaná
a ani sa nezaevidovala ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a ani
nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, pričom na výživnom uhradila otcovi svojho syna O. K. v
mesiaci apríl 2016 sumu 100 €, čím zostala za obdobie od 05.11.2015 do 29.02.2016, od 01.04.2016 do

30.09.2016 a od 19.12.2016 doposiaľ dlhovať na výživnom otcovi svojho syna O. K. sumu vo výške 950
€, a čin spáchala, hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/58/2015-83 zo
dňa 27.10.2015, právoplatným dňa 13.11.2015 odsúdená za prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2 Trestného zákona.Za tento trestný čin bola obžalovaná C. K. odsúdená podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.
2 Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, na výkon ktorého bola
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadla odvolaním obžalovaná C. K., ktoré nezdôvodnila
ústne do zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 26.04.2017 a ani písomne.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej
podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a
správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovanej C.

K. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku, podľa § 316 ods. 3
Tr. por., na verejnom zasadnutí dňa 7. februára 2018 na podklade podaného odvolania obžalovanej v
neprítomnosti obžalovanej C. K. (obžalovaná uviedla súdu adresu na doručovanie- A. D. č. XX, XXX
XX, obžalovaná si prevzala napadnutý rozsudok dňa 23.09.2017, inú adresu na doručovanie doteraz
neuviedla;nanariadenýtermínverejnéhozasadnutiakrajskéhosúdujejbolodoručovanéupovedomenie

poštou- súdna zásielka sa vrátila krajskému súdu dňa 02.01.2018 s poznámkou zásielka neprevzatá v
odbernej lehote, pričom zásielka bol uložená na pošte dňa
05.12.2017, postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por. krajský súd súdnu zásielku považuje za doručenú
dňa 08.12.2017), preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, t.j. obžalovanou napadnutých výrokov rozsudku o vine, o výroku o uloženom

treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie obžalovanej C. K. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním

napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto

správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpoveď obžalovanej, svedka O. K. ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu,
na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré

skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovanej C. K. za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení
celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi stotožnil.

Obžalovaná najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej
povinnosti vyživovať iného, a čin spáchala, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

za taký čin odsúdená.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako okresný
súd a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktoré okresný súd správne rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a
právne závery. Na základe týchto úvah možno vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému

záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne
pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, okresný súd v napadnutom
rozsudku sa starostlivo a dôsledne zaoberal všetkými vo veci kontradiktórnym spôsobom vykonanýmidôkazmi a tieto správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho
rozhodnutie je takto správne a v súlade so zákonom, lebo má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Obžalovaná C. K. bola uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods.
3 písm. c/ Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou
vo výmere 1 rok a hornou hranicou trestnej sadzby vo výmere 3 rokov.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného
prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.

Za správny považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že pri určovaní druhu a výmery
trestu správne nezistil u obžalovanej ani jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a ani jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanej vo výmere 1 rok na samej dolnej zákonnej
hranici trestnej sadzby (pri rovnakom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností), zodpovedá
všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr.
zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného
činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy

z hľadiska účelu trestu, jej individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v
takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou.
Okresný súd rovnako správne aplikoval ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák., ktoré bráni uloženiu trestu
odňatia slobody obžalovanej s podmienečným odkladom, nakoľko obžalovaná C. K. sa predmetnej
trestnej činnosti dopustila v čase, kedy jej plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za inú jej

trestnú činnosť.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák. je aj výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovanej C. K. na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov napadnutého rozsudku okresného
súdu v prospech obžalovanej, preto odvolanie obžalovanej C. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné

zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.