Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/190/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113221385
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113221385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu W.. G. T., L.. X.X.XXXX, T., J. X, zast.
Mgr. Richardom Petrovom, advokátom, Košice, Františkánska 3, proti žalovanej Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 446,67 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku 40C/188/2013-220 z 1.12.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žežalobuzamieta,žalobcajepovinnýnahradiť
trovy štátu v pomere 100% a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2.Vodôvodnenírozsudkuo.i.uviedol,čohosažalobcažalobou,podanouuňho23.7.2013domáhalaako
ju skutkovo a právne odôvodnil, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý okrem iného vzniesol námietku
premlčania. Ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, znaleckým
posudkom a zistil tento skutkový stav: mal preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že
6.9.2010 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia
Kombi, EČV: T. XXX R., ktorej vlastníkom bol žalobca, ktorú zavinil P. T., vodič motorového vozidla zn.
Škoda 706, EČV: T. XXX R., ktorý mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu, ktorej predmetom

bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom žalovaného.
Nehoda nebola šetrená políciou, priebeh a poškodenie vozidiel zaznamenala spoločnosť Servis Experta
s.r.o. v správe o nehode, ktorú obe sporné strany potvrdili. Žalobca si dal opraviť poškodené vozidlo
u opravcu Flashauto, s.r.o., ktorý vystavil faktúru za opravu vozidla 28.9.2010 vo výške 3 440,75
eur. Okresný súd Košice I rozsudkom z 12.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.3.2015, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 295,81 eur s 9% úrokom z omeškania od 15.10.2010 do zaplatenia,
v časti o zaplatenie 12,22 eur žalobu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Ďalej súd

uviedol, čo zistil zo znaleckého posudku č. 133/2012 v spise 24C 202/2011 a faktúry č. XXXXXXXXXX
z 28.9.2010. Konštatoval, že faktúrou z 30.9.2010 splatnou 7.10.2010 Flashauto, s.r.o. vyfakturoval
žalobcovi sumu 979,23 eur za zapožičanie náhradného motorového vozidla Dacia Sandero T. XXX N.
vo výške 947,91 eur, 24 dní x 33,19 eur bez DPH, s DPH 24 dní x 39,50 eur, spolu 947,91 eur a
kilometrovné 376 x 0,07 eur bez DPH, s DPH 376 x 0,08 eur 31,32 eur. Žalovaný listom z 25.10.2010
oznámil žalobcovi likvidáciu poistnej udalosti s tým, že žalobcovi uznal náhradu škody vo výške 501,24
eur titulom zapožičania náhradného motorového vozidla. Faktúra za zapožičanie 979,23 eur, nepriznaná

doba prenájmu za 7 dní 411,45 eur, pokles všeobecnej hodnoty 33,44 eur, uhradené poškodeným 31,32
eur, prevádzkové náklady 1,78 eur, náhrada škody 501,24 eur. Sporným bolo v konaní dĺžka doby
nevyhnutnej na opravu motorového vozidla a doby nevyhnutnej na poskytnutie náhradného motorového
vozidla. Žalobca ako prostriedok procesného útoku navrhol nariadenie znaleckého dokazovania. ZnalecW.. I. T. z odboru cestná doprava ustanovený súdom v znaleckom posudku č. 136/2016 uviedol, že
priemerné náklady na zapožičanie motorového vozidla druhom a výbavou porovnateľného s vozidlom
žalobcu po dobu primeranú dobe opravy činia 306,54 eur, z toho doba nevyhnutná v jednosmernej

prevádzke opravovne na opravu vozidla Škoda Octavia EČV: T. XXX R. na základe škody zo 6.9.2015
je 9 pracovných dní. Cena za prenájom vozidla druhom a výbavou porovnateľného s vozidlom žalobcu
činí 34,06 eur za 1 deň s tým, že opravovňa stanovila počet normohodín 51,9 s tým, že ohliadka bola
vykonaná žalovaným 7.9.2010. Citoval znenie § 4 ods.1,2 písm. b/, ods.4, § 11 ods.6 písm. a/, ods.7,8
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla, v znení neskorších zmien, § 427 ods.1, § 420 ods.1, § 442 ods.1,3, § 443 O. z. a
uzavrel, že predmetom konania je náhrada škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Sporným
bolo v konaní, či došlo ku škode uplatnenej v žalobe titulom náhrady nákladov na nájom motorového
vozidla za dobu nevyhnutnej na opravu. Pokiaľ ide o pojem škoda, má za to, že nárok na náhradu
za požičanie motorového vozidla spĺňa predpoklady definície škody v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami a ustálenou judikatúrou súdov Slovenskej republiky a táto skutočnosť nebola medzi

stranami sporu sporná, keďže žalovaný aj čiastočne plnil škodu titulom nákladov na nájom motorového
vozidla. Spornou bola výška tejto škody. Žalobca si uplatnil na základe faktúry Flashauto, s.r.o., ktorý
poskytol žalobcovi náhradné motorové vozidlo vo výške 979,29 eur za 24 dní zapožičania odo 6.9.2010
do 29.9.2010, kedy bolo motorové vozidlo žalobcu opravené. Náhrada nákladov za 1 deň činila 39,50
eur s DPH a kilometrovné vo výške 0,08 eur s DPH za každý kilometer. Žalovaný namietal, že oprava

motorového vozidla žalobcu bola vykonávaná neprimerane dlho, predložil výpočet likvidátora, v zmysle
ktorého bola náhrada škody za náhradné motorové vozidlo 532,56 eur a odôvodnená doba opravy od
6.9.2010 do 20.9.2010 t.j. 14 dní, prenájom vozidla za 1 deň 33,19 eur bez DPH, náhrada škody za
náhradné vozidlo 532,56 eur. Znaleckým posudkom nariadeným v tomto konaní stanovil znalec W..
I. T. dobu nevyhnutnú na opravu motorového vozidla 9 pracovných dní v jednosmennej prevádzke s

tým, že znalec vychádzal z počtu normohodín uvedených opravovňou Flashauto, s.r.o. 51,9. Znalec W..
I. C. v znaleckom posudku č. 133/2012 vyhotovenom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I 24C 202/2011 v totožnej veci stanovil náklady na prácu 27,5 normohodín a náklady na lakovnícke
práce 14,2 normohodín, pričom mechanické, klampiarske práce navýšil o 4 hodiny, t.j. spolu 45,70
normohodín. Žalobca navrhol vykonanie dôkazu výsluch svedka W.. C. k stanoveniu počtu normohodín,

tento návrh zamietol, keďže zo znaleckého posudku v konaní 24C 202/2011 jednoznačne vyplýva počet
normohodínstanovenýchznalcomavýsluchsvedkabybolvrozporesozásadouhospodárnostikonania.
Posúdil zistený skutkový stav, vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s poukazom
na námietky sporných strán a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Mal za to, že nárok žalobcu
za nepriznanú dobu prenájmu motorového vozidla po 21.9.2010 je nedôvodný. Predmetné motorové

vozidlo bolo prevzaté do opravovne 6.9.2010 a odovzdané 29.9.2010. Žalovaný plnil za 14 dní t.j.
do 20.9.2010. Znalec W.. C. stanovil počet nevyhnutných normohodín na opravu motorového vozidla
45,70. Znalec W.. T., ktorý vychádzal z počtu normohodín v zmysle faktúry autoopravovne 51,9 stanovil
maximálny počet pracovných dní na opravu 9 dní. Keďže k ohliadke vozidla došlo 7.9.2010, počítal
počet nevyhnutných pracovných dní na opravu od 7.9.2010 t.j. utorok od 7.9.2010 do 10.9.2010 4

pracovné dni, 11.9. a 12.9.2010 boli dni pracovného pokoja sobota, nedeľa, 5. a 6. pracovný deň boli
dni 13.9.2010 a 14.9.2010, 15.9.2010 bol deň pracovného pokoja, 7. a 8. pracovný deň bol 16.9. a
17.9.2010, 18.9. a 19.9.2010 bol deň pracovného pokoja a 9. pracovným dňom bol 20.9.2010, t.j. spolu
14 dní. Poukázal na to, že takto stanovená doba nevyhnutnej opravy motorového vozidla bola znalcom T.
vypočítaná z vyššieho počtu normohodín 51,9 a to v zmysle faktúry a nie v zmysle znaleckého posudku

W.. C., ktorý stanovil počet normohodín na 45,70 ako maximálna doba nevyhnutná na opravu, pričom
sa stotožnil s námietkou žalovaného, že pri výpočte čo len 8 hodinového pracovného času s tým, že
je zrejmé, že autoopravovne majú dlhšiu pracovnú dobu ako 8 hodín činí 45,70 normohodín deleno
8 - 5,7 pracovných dní, t.j. 6 celých pracovných dní. Žalovaný poskytol žalobcovi náklady na nájom
motorového vozidla za dobu 14 dní, pričom táto doba zahŕňala 9 pracovných dní ako maximálnu dobu

nevyhnutnú na opravu motorového vozidla, mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody nad rámec
plnenia žalovaného titulom náhrady škody za nájom motorového vozidla, preto s poukazom na vyššie
uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Aj keď žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd mal
za to, že bolo potrebné posúdiť existenciu vzniku pohľadávky žalobcu, posúdenie prípadného právneho
titulu a následné posúdenie námietky premlčania, mal za to, že žaloba je nedôvodná z titulu neexistencie

pohľadávky, ďalej považoval za irelevantné zaoberať sa námietkou premlčania. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a contrário. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu v súlade s
cit. zák. ust. vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže si v konaní žiadne trovy neuplatnil, súd
mu v súlade s cit. zák. ust. a contrário náhradu trov konania nepriznal. O náhrade trov konania štátu,ktoré vznikli pred 1.7.2016, rozhodol súd podľa výsledku konania podľa § 255 ods.1 CSP a priznal štátu
trovy konania, ktoré platil proti žalobcovi, ktorý bol neúspešný v pomere 100%. O výške náhrady trov
štáturozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu a odôvodnil ho § 365 ods.1
CSPtým,že:1.)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods.1 písm.
b) CSP], 2.) súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [§ 365

ods.1písm.e)CSP],3.)súddospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam
[§ 365 ods.1 písm. f) CSP], 4.) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. I. V konaní si uplatňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla
doplatením sumy faktúry za prenájom náhradného vozidla prenajatého z dôvodu opravy poškodenia
jeho vozidla poisteným žalovaného. V konaní nebolo sporné, že faktúra za prenájom náhradného
motorového vozidla bola vystavená na sumu 979,23 eur a z uvedenej sumy žalovaný plnil len časť

vo výške 501,24 eur. Rovnako nebolo sporné, že za primeranú cenu prenájmu vozidla bola stranami
považovaná suma 39,50 eur za 1 deň. Spornou skutočnosťou bola primeraná doba nájmu motorového
vozidla, ktorá bola prenajímateľom ako opravcom určená na 24 dní a žalovaným uhradená v rozsahu
14 dní. Zásadným nedostatkom vykonaného dokazovania a z neho vyvodeným zistení súdom je
posúdeniesprávnostizáverovznalcaW..T..Nazákladejehovýsluchukpodanémuznaleckémuposudku

na pojednávaní 20.1.2016 žalobca podaním zo 17.10.2016 zotrval na nepoužiteľnosti vykonaného
dokazovania a potrebe jeho doplnenia a to výsluchom znalca W.. I. C. pre doplnenie záverov jeho
znaleckého posudku, ktorý súd riadne oboznámil ako listinný dôkaz a aj z neho vychádzal. Súd návrh
na výsluch zamietol s odôvodnením, že zo znaleckého posudku v konaní 24C/202/2011 jednoznačne
vyplýva počet normohodín stanovených znalcom. Jeho návrh bol však odôvodnený potrebou vyjasniť

rozpor, ktorý vznikol pri výsluchu znalca W.. T., ktorý napriek určeniu vyššieho počtu normohodín
(51,9) stanovil dobu opravy na 9 pracovných dní a na pojednávaní 20.1.2016 sa odmietol vyjadriť
k správnosti fakturácie za opravu vozidla, nevedel sa podrobne vyjadriť k svojmu výpočtu a z tohto
dôvodu sú jeho závery bez doplnenia len čiastočné. Podľa jeho názoru bolo doplnenie dokazovania
nevyhnutnévzhľadomnazrejmúvnútornúrozpornosťzáveruznaleckéhoposudkuW..T.,keďprivyššom

počte normohodín určil dobu opravy vo výrazne kratšom čase, pričom v konaní 24C/202/201 1 boli
rozsah opravy a jej fakturácia určené znaleckým posudkom W.. C. č. 133/2012 akceptovaná súdom.
Súd výpočet primeranej doby prenájmu vychádzajúc z posudku W.. T. odôvodnil v ods. 29. Výpočet
súdu je však nesprávny aj pri zohľadnení záverov znalca ako správnych pretože: Súd ,,počítal počet
nevyhnutných pracovných dní na opravu od 7.9.2010" a „9. Pracovným dňom bol 20.9.2010, t.j. spolu

14 dní.". Uvedený výpočet však nezahŕňa prvý deň prenájmu, t.j. deň 6.9.2010, kedy došlo k nehode a
ktorý deň sa podľa zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla ako aj začatý započítava do doby prenájmu.
Rovnako súd nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že ak posledným dňom opravy bol 20.9.2010, tak k
vráteniu vozidla mohlo a malo dôjsť až nasledujúci pracovný deň. t.j. 21.9.2010 a tento deň sa takisto
započítava do doby prenájmu podľa zmluvy o poskytnutí náhradného vozidla. Doba primeraného nájmu

náhradného vozidla mala byť preto určená na minimálne 16 dní a záver súdu uvedený v ods. 28, je
nesprávny a neodôvodnený. Z uvedených skutočností jednoznačne podľa jeho názoru vyplýva, že súd
vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol s odôvodnením, že nepreukázal vznik škody nad
rámec plnenia žalovaného. S ohľadom na popísané závery súdu trvá na dôvodnosti jeho návrhu na
doplnenie dokazovania, ktoré súd zamietol. II. „Žalovaný“ navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa

§ 389 ods.1 písm. b),c) CSP napádaný rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 40C 1 88/2013 z
1.12.2016 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý k námietkam žalobcu týkajúcim sa zamietnutia jeho
návrhu na doplnenie dokazovania uviedol, že súd na návrh žalobcu pripojil spis tunajšieho súdu
24C/202/2011 a z tohto sa osobitne oboznámil zo záverom znaleckého posudku znalca z odboru cestnej

dopravy W.. C. G., ktorý bol vypracovaný za účelom zistenia, či rozsah prác vykonaných v súvislosti s
opravou predmetného motorového vozidla žalobcu vyúčtovaného faktúrou opravcu č. XXXXXXXXXX
zo 28.9.2010 zodpovedá skutočnému rozsahu poškodenia, či tomuto zodpovedá aj rozsah vymenených
náhradných dielov a či faktúra opravcu obsahuje aj také vyúčtovania, ktoré nesúviseli s opravou
poškodení spôsobených pri predmetnej dopravnej nehode. Záver znaleckého posudku č. 133/2012,

ktorého záverov sa žalobca dovolával je zjavne v neprospech žalobcu, pokiaľ znalec uvádzal, že ak
žalovaná schválila pre mechanické a klampiarske práce v rozsahu 27,5 Nh, tak podľa vystavenej
faktúry za opravu je zrejmé, že opravovňa naúčtovala bez dodatočnej verifikácie poisťovne a bez
špecifikácie o 4,0 Nh viac. U lakovníckych prác bola poisťovňou priznaná potreba práce v rozsahu9,9 Nh, pričom znalec zohľadniac skutočnosť, že poškodené bolo motorové vozidlo combi, ktoré má
dvojvrstvový perleťový lak a za normatívnu spotrebu prác je možné pokladať ich rozsah 14,2 Nh. Aj
napriek tomu, že znalec W.. T. posúdil dobu primeranej opravy v rozsahu 9 dní je zrejmé, že dĺžka

nutnej opravy poškodeného motorového vozidla žalobcu stanovená žalovaným na 14 dní (a za túto
dobu priznaná náhrada za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 532,56 eur) dokonca
presahuje dobu nutnej doby opravy motorového vozidla, ku ktorej dospeli obaja znalci a preto výsluch
znalca by nadbytočný a nedôvodný. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, konajúci súd správne vyhodnotil všetky rozhodné

skutočnosti a vo veci správne rozhodol preto žiadame, aby odvolací súd v celom rozsahu rozhodnutie
súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, na čom nič nemení ani podané

odvolanie.
6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé

konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu, právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na
prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť

zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
8.Podľa§220ods.2CSP vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.
9.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom
- podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci
bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí

stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru -
záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho

tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len SR) opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb.,
v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91

Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením
č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
10.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej

praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
11.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
12.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej

inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza
rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.

Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.

Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.
13.Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval vykonať dôkaz novým znaleckým posudkom
a tento žiadal aj v podanom odvolaní odvolací súd je toho istého názoru ako súd prvej inštancie,
že vykonanie tohto dôkazu je nepotrebné a nehospodárne z dôvodov, ktoré uvádza súd v svojom

odôvodnení, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
14.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a

ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §

191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové

zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

15.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
16.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvejinštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo
skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové

zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
17.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.
18.Na tomto mieste na zdôraznenie správnosti (§ 387 ods.2) treba uviesť, že ak bola v súdnom konaní
vznesená námietka premlčania voči žalovanej pohľadávke, z hľadiska procesnej ekonómie ďalšieho
postupu v konaní sa súd prioritne zaoberá jej zodpovedaním, až následne pristupuje k riešeniu ďalších
otázok (napr. o výške nároku a pod.), pokiaľ sa mu námietka premlčania nejaví byť dôvodná. Žalovaná

v konaní vzniesla námietku premlčania, preto je potrebné sa ňou zaoberať.
19.Podľa § 100 ods.1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20.Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21.Podľa § 15 ods.2 zák. č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi
platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 106 O. z.).
22.Podľa § 106 ods.1 O. z. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
23.Podľa § 106 ods.2 O. z. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
24.Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie

okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
25.Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že faktúrou z 30.9.2010 splatnou
7.10.2010 Flashauto s. r. o. vyfakturoval žalobcovi sumu 979,23 eur, kedy začala mu plynúť 3 ročná
objektívna premlčacia doba (§ 106 ods.2) a uplynula by 7.10.2013. Žalovaná listom z 25.10.2010
oznámila žalobcovi, že uznala náhradu škody za požičanie náhradného vozidla vo výške 501,24 eur,

kedy sa žalobca subjektívne dozvedel o výške škody aj to, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods.1). Táto
lehota uplynula 25.10.2012. Vzťah subjektívnej a objektívnej lehoty je taký, že ak skončí plynutie jednej
z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že druhá lehota ešte plynie. Žaloba bola podaná na súd
23.7.2013, teda po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby. Nárok žalobcovi nemožno priznať, lebo ide o
premlčané právo.

26.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
27.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30.Žalovaná bola úspešná aj v odvolacom konaní, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.
31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.