Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317206282
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2317206282.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: SMSCREDITS s.r.o., so sídlom 010 09 Žilina, Dlhá 95C, IČO: 44 769 911, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Róbert Hronček, s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina, Národná 10, IČO: 47 248 327, proti
žalovanému: D. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX D., K. XXXX/X, o zaplatenie 187,62 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 116,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne od 27. 3. 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 24,5 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 15. 3. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 187,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili dňa 11. 3. 2014 Zmluvu o pôžičke číslo 023858,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100,- eur za odplatu 16,80 eura.
Poskytnutú pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s odplatou v celkovej výške 116,80 eura do 15
dní odo dňa jej prijatia, t. j. do 26. 3. 2014. Suma pôžičky bola poukázaná na účet žalovaného.

3. Žalovaný svoj dlh neuhradil. Žalobcovi tak vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 7 zmluvných
podmienok vo výške 27,52 eura a podľa bodu 8 zmluvných podmienok na províziu za vymáhanie
pohľadávky vo výške 43,30 eura. Žalobca však nijakým spôsobom neuviedol, akým výpočtom dospel

k týmto sumám.

4. Žalovaný do dňa podania žaloby uhradil celkovo 0,- eur.

5. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 187,62 eura, ktorá pozostáva z
nasledovného:
- istina 100,- eur

- odplata 16,80 eura
- zmluvná pokuta 27,52 eura
- provízia za vymáhanie pohľadávky 43,30 eura.6. Právne svoju žalobu žalobca zdôvodnil podľa § 657 OZ, § 24 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. a zák. č.
266/2005 Z.z.

7. Žalobca si svojou žalobou zároveň uplatnil aj zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky, t. j. od 26. 3. 2014 do zaplatenia.

8. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný bol v konaní nečinný. Súd vo veci postupoval podľa § 177
ods. 2 písm. a/ CSP.

9. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd nemôže vyzývať (s poukazom
nadodržiavaniezásadykontradiktórnostikonaniaarovnostistrán)stranunapreukázaniesvojichtvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať. Podanie žaloby tak, ako to predpokladá zákon, je zodpovednosťou advokáta pri výkone jeho

činnosti a súd predpokladá, že advokát pozná právo a vie, aké náležitosti žaloba musí obsahovať a že
musí uviesť skutkové tvrdenia a tieto náležite podporiť relevantnými dôkazmi.

10. Ak aj súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, ak žalobu v časti zamietol pre neunesenie
dôkazného bremena, takýmto postupom nemohol súd stranám odňať možnosť konať pred súdom

a to s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou
upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz §
150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou

je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť
ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.), ako aj na rozsudok NS SR sp.

zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť
tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho
nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.)

11. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

12. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins

c. Francúzsko z 19. februára 1998).

13. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

14. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - najmä Zmluva o pôžičke
číslo XXXXXX, zmluvné podmienky, výpis z internetbankingu a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

15. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

16. Dňa 11. 3. 2014 uzatvoril žalobca (predtým pod obch. menom River Euro, s.r.o.) so žalovaným
Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXX, v zmysle ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 100,-

eur za odplatu vo výške 16,80 eura, so splatnosťou do dohodnutého dňa splatnosti - 15 dní odo dňa
poskytnutia pôžičky.

17. Suma pôžičky bola žalovanému pripísaná na účet dňa 11. 3. 2014. Splatnosť pôžičky preto bola
stanovená na deň 26. 3. 2014 (§ 122 ods. 1 OZ).

18. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

19. Keďže zo žaloby vyplýva, že žalovanému mala byť poskytnutá pôžička vo výške 100,- eur, tento

vzťah je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah. V danom prípade sa jedná o poskytnutie finančných
služieb na diaľku podľa zák. č. 266/2005 Z.z.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinný k 11. 3. 2014, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na právne
vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj na vzťahy založené pred
účinnosťou § 52 (t. j. pred 1. 4. 2015 - rozsudok z 21. 4. 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014).

22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 24. 10. 2013, Spotrebiteľským
úverom nie sú: l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 1 zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, účinný k 11. 3. 2014, Tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri
finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie
na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinný k 11. 3. 2014, (1) Dodávateľ je povinný pred
uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby
oznámiť spotrebiteľovi informácie o c) zmluve na diaľku, a to o

1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1, a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,

3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb

spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu.

23. Žalovaný uhradil celkovo 0,- eur.

24. Aktuálny dlh žalovaného predstavuje sumu vo výške 100,- eur z titulu pôžičky a 16,80 eura titulom
odplaty, t. j. spolu 116,80 eura.

25. Podľa bodu 7 zmluvných podmienok, ak je dlžník v omeškaní so splatením pôžičky, či odplaty, je
veriteľ oprávnený požadovať zákonné úroky z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu vo výške režijného
paušálu za zasielané upomienky a to vo výške 10,- eur (poštovné a administratívne výdavky) plus 15
% z celkovej dlžnej sumy. Ako súd uviedol, žalobca nepreukázal, či a kedy zaslal upomienku a potom
neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne výšky uplatnenej zmluvnej pokuty - 27,52 eura.

26. Podľa bodu 8 zmluvných podmienok, veriteľ je oprávnený začať proces vymáhania pohľadávky v
prípade nesplnenia povinností dlžníkom a navýšiť tak províziu za vymáhanie dlhu a to najviac do výšky
30 % z celkovej sumy pohľadávky. Aj v tomto prípade žalobca nijako skutkovo neozrejmil uplatnenú
províziu za vymáhanie pohľadávky 43,30 eura, čím neuniesol bremeno tvrdenia.

27. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky tak, ako to
vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia.28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne ohľadne
zaplatenia pôžičky a odplaty za jej poskytnutie v celkovej výške 116,80 eura, preto v tejto časti súd
žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy. Súd žalobu zamietol v časti

uplatnenej zmluvnej pokuty a provízie za vymáhanie dlhu (spolu 70,82 eura) pre neunesenie dôkazného
bremena (bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani bremeno dôkazu) a zároveň aj v časti príslušenstva
k zamietnutej sume, ktoré príslušenstvo nasleduje osud svojej pohľadávky.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 11. 3. 2014, Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 27. 3. 2014 (prvý deň omeškania s úhradou pôžičky,
nie 26. 3. 2014, pretože žalovaný mal možnosť plniť do 26. 3. 2014) určená vo výške 0,25 % ročne,
potom úrok z omeškania predstavuje výšku 5,25 % ročne. Súd preto zamietol žalobu aj v časti úroku

z omeškania za deň 26. 3. 2014.

31. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

32. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo
veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá
strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov buď pomerne rozdelí. Žalobca bol teda úspešný v časti 62,25 % (116,80 eura / 187,62 eura
x 100) a žalovaný v časti 37,75 % (100 % - 62,25 %). Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení (pomer
úspechu sa určí rozdielom úspechu a neúspechu) náhrada trov konania vo výške 24,5 % uplatnených

trov a to voči strane žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.