Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111210162
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8111210162.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu L., s.r.o., so sídlom D. U.. X, XXX XX J., U. XX XXX
XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom, so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, proti
žalovanému E., S.. so sídlom L. XX, XXX XX Z., U. XX XXX XXX, zastúpenému advokátkou JUDr. Lýdiou
Farbakyovou, so sídlom Floriánova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 5 686,20 eur s prísl., o odvolaní
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduvPrešove,č.k.16C150/2011-214z4.12.2014jednohlasnetakto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa návrh zamietol a uviedol, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predpokladmi vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného

obohatenia sú vznik majetkového prospechu, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch na strane obohateného,
majetkový prospech na strane obohateného vzniknutý má povahu bezdôvodného obohatenia a vznik
majetkovej ujmy na strane subjektu, na úkor ktorého obohatený majetkový prospech získal. Tieto
predpoklady boli súdom prvého stupňa zistené a konštatované už v skoršom rozhodnutí vo veci zo
17.4.2012. Vypočul svedkov, ktorí vo veci jednoznačne uviedli, že žalovaný užíval priestory lekárne,
pričom priestormi lekárne bola len miestnosť slúžiaca bezprostrednému vydaniu liekov, ale aj priľahlý

priestor, stavebne oddelený od ostatných nebytových priestoroch v celom objekte, ku ktorým patrila
kancelária, chodba, hygienické priestory a aj sklad liečiv, ktorý mal rozmer, ale len 3x4 m. Žiaden zo
svedkov neuviedol, že žalovaný užíval aj ďalšie nebytové priestory v objekte, uvádzali, že do týchto
ďalších priestorov vchádzali zamestnanci nemocnice. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa dospel k záveru, že žalovaný reálne užíval len priestore, ktoré boli užívania schopné a k užívaniu,
ktorým pre účely lekárne vydal povolenie aj Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Rovnako súd prvého

stupňa vykonal aj dôkaz ohliadkou na mieste samom s tým, že dospel k záveru, že ďalšie priestory
neboli užívania schopné. Dôvodom, prečo uhrádzal žalovaný nájomné aj za priestory, ktoré neužíval
prenajímateľovi, podľa tvrdenia konateľa žalovaného bola tá skutočnosť, že uvažoval v budúcnosti
o rekonštrukcii týchto priestorov pre účely ambulancií a k tomuto predložil aj spracovanú projektovú
dokumentáciu. Priestory, ktoré boli v minulosti ako práčovňa nemocnice, nebolo možné používať na
skladovanie liečiv. Správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov nemala zásadnú relevanciu k

posúdeniu užívania schopnosti priestorov, potvrdila len toľko, že tieto priestory nekontrolovala a ako
uviedla nemocnica kľúčmi od priestorov nedisponovala. Z toho možno potom vyvodiť nepochybný záver,
že rozsah bezdôvodného obohatenia bol preukázaný len v rozsahu pôvodného rozhodnutia súdu prvého
stupňa zo 17.4.2012, nie vo väčšom rozsahu. Pokiaľ išlo o to, že žalobca poukázal aj na celý nárok na
náhradu škody z dôvodu, že tento priestor po jeho nadobudnutí bol predmetom nájomnej zmluvy, ktorú
uzavrel so spoločnosťou K., s.r.o. takisto nemal význam pre posúdenie veci, keďže táto spoločnosť má

záujem o priestory, ktoré užíval žalovaný ako lekáreň.Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní

uviedol, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie vo veci, zistené dôkazy a skutočnosti však
nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zvyšnú časť priestorov mimo lekárne a priľahlých miestností mal v úmysle žalovaný zmeniť na
ambulancie, čo sa mu však v konečnom dôsledku nepodarilo. Napriek tomu, však riadne uhrádzal nájom
bez akýchkoľvek pripomienok, zmien a výhrad. Naviac, z výpovede samotného konateľa žalovaného

vyplýva, že zvyšný priestor užíval ako vklad liekov a z týchto dôvod nevypratal objekt. Pokiaľ išlo o
výsluch svedkov v konaní, títo konštatovali svoje poznatky len v rámci svojich pracovných povinností, z
ktorých priamo užívali lekáreň a priľahlé miestnosti. O zvyšných priestoroch sa nevedeli vyjadriť. Potom
ani výpoveď svedkyne Adamčákovej, ktorá mala vidieť do zvyšných priestorov chodiť zamestnancov
nemocnice, vzhľadom na písomnú správu fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov je táto výpoveď
absurdná. Práve správa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Prešov je objektívna a z nej vyplýva, že

nijakým spôsobom sa nepodieľali na údržby, či upratovaní týchto priestorov, nedisponovali kľúčmi a
nemali možnosť vstupu do nich. Ďalej tiež žalovaný, ako bývalý nájomca, nevypratal priestory ani po
skončenínájomnéhovzťahuzFakultnejnemocnicespoliklinikouPrešovanipozmenevlastníkanovému
prenajímateľovi. Ďalej je potrebné prihliadnuť na stanovisko žalovaného z 23.11.2010, z ktorého je
zrejme, že žalovaný odmietol vypratať predmetné nehnuteľnosti a odovzdať ich žalobcovi s poukazom

na absenciu právoplatného právneho titulu. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nekonštatoval len užívanie
časti nehnuteľnosti, ale odmietol ich vypratanie ako celku. Podanie žalovaného z 20.12.2010 znamená,
že nenamieta nezákonnosť postupu žalobcu, ktorý uzavrel nájomnú zmluvu s ďalším záujemcom,
obchodnouspoločnosťouK.,s.r.o..Žalovanývtomtopodanívýslovnežiada,abyžalobcavykonalúpravu
predmetnej nájomnej zmluvy, len pokiaľ išlo o časovú náväznosť na ukončenie predchádzajúceho

nájomného pomeru. Pokiaľ išlo o výšku žalovanej sumy, žalovaný namietal len obvyklosť tohto nájmu,
mieste a čase, rozsah podľa podlahovej výmery. Obdobné stanovisko zaujal konateľ žalovaného aj
vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 20.10.2011. Zo strany žalovaného jednoznačne došlo k
porušeniu právnej povinnosti nakoľko v rozhodnom období od 4.11.2010 do 22.2.2011 okupoval cudziu
nehnuteľnosť, ktorú využíval bez právneho titulu. Na základe týchto okolností žiadal, aby odvolací súd

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa, návrhu vyhovel.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní uviedol
okolnosti, ktoré už sa uvádzali aj v minulosti, čiže žiadne nové skutočnosti a dôvody, ktoré by mali viesť
ku zmene súdneho rozhodnutia. Ďalej tiež poukázal na to, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle

dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že žalovaný užíval len nebytové priestory o celkovej výmere 110,11
m2, kde mal zariadenú lekáreň, to potvrdili svedkovia s tým, že nad tieto výmery týchto nebytových
priestorov, priestor neužíval a tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany. Preto
navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad uvedených v ust. § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné a nie sú podmienky pre potvrdenie ani zmenu súdneho
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa síce vykonal rozsiahle dokazovanie, zistil skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
rozhodnutie vo veci, na základe týchto skutočností však dospel k nesprávnemu právnemu záveru.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Žalovaný mal uzavretý s právnym predchodcom žalobcu nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.1.2010.
Nájomná zmluva bola doplnená dvoma dodatkami zmluvy s tým, že v Dodatku č. 1 sa menila celková
výmera nebytového priestoru z pôvodných 853,62 m2 na 590,7 m2 a Dodatok č. 2 sa týkal toho, že je

možné predlženie na ďalších 5 rokov v prípade, že požiada o predlženie nájomného, aspoň 30 dní pred
ukončením doby nájmu. Nájomné bolo uhrádzané právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle nájomnej
zmluvy vo výške 1960,76 eur mesačne už po Dodatku č. 1 z 31.12.2005.

Možno prisvedčiť argumentom žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, že vyjadrenia žalovaného

smerovali v predmete sporu k nebytovým priestorom, ktoré boli predmetom nájmu alebo nájomnej
zmluvy medzi ním a Fakultnou nemocnicou s poliklinikou J.A. X. Z. a smerovali k priestoru, ktorý
nešpecifikoval ako časť nebytového priestoru, ktoré využíval na základe uzavretej nájomnej zmluvy.
Obrana žalovaného týkajúca sa toho, že užíval len výmeru 110 m2 a zvyšné priestory neboli užívania
schopné sa v argumentácii žalovaného objavili aj v priebehu prebiehajúceho sa konania. Rovnako
možno súhlasiť s tým, že vypočutí svedkovia sa vyjadrovali k užívaniu priestorov lekárne a priľahlých

priestorovpretietoúčelyslúžiacich,keďžezichpracovnéhozaradeniavyplynulo,žebolizamestnancami
žalovaného práve v tejto lekárni. Správa Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Prešove, ktorej súd prvého
stupňa neprisúdil podstatnú relevanciu z pohľadu odvolacieho súdu je práve objektívnym dôkazom, od
ktorého je potrebné posudzovať argumentáciu žalobcu i žalovaného.

Pokiaľ ide o rozsah bezdôvodného obohatenia, ktoré má vydať žalovaný žalobcovi, podľa názoru
odvolacieho súdu je tento rozsah daný takým istým rozmerom ako plnil žalovaný v prospech právneho
predchodcu žalobcu v nezmenenej výške aj potom, čo skončila platnosť nájomnej zmluvy uzavretej na
dobu určitú do 31.1.2010. Aj po tomto období priestor žalovaný užíval, nevypratal, neodovzdal právnemu
predchodcovi žalobcu, napriek jeho opakovaným výzvam a úhrady realizoval v nezmenenej výške.

Preto odvolací súd nevidí dôvod na zmenu rozsahu bezdôvodného obohatenia len z toho dôvodu, že
došlo k zmene osobe prenajímateľa. Žalobca ako právny nástupca pôvodného vlastníka vstúpil do
jeho práva a povinností a rovnako aj žalobca trval na vyprataní priestoru, ktorý bez právneho titulu
žalovaný užíval a v predmetnej žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu,
aký plnil žalovaný žalobcovi bez toho, aby žalovaný po skončení platnosti nájomnej zmluvy zmenil svoje

správanie, zmenil svoje plnenie voči Fakultnej nemocnici s poliklinikou O. X. v Z.. Práve túto okolnosť
považuje odvolací súd za rozhodujúci, že výšku bezdôvodného obohatenia akceptoval žalovaný po
skončení nájomného vzťahu v rozsahu obvyklého nájmu, ktorý vyplýval z uzavretej nájomnej zmluvy
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
kľúče od celého objektu mal k dispozícii len žalovaný, zamestnanci pôvodného prenajímateľa nemali

prístup do tohto objektu a objekt nekontrolovali. Otázka zámerov žalovaného ako chcel využiť ďalší
priestor, ktorý si prenajímal od vlastníka objektu pre posúdenie nároku žalobcu je právne irelevantná.
Záverom možno konštatovať opakovane, že konateľ žalovaného sa vyjadril na otázku súdu, prečo
neodovzdal priestory predošlému prenajímateľovi k času ukončenia nájomného vzťahu uvádzal, že
nebolotomožnébezposkytnutiaprimeranejlehotyvzhľadomnaskladliečiv,ktorévobjektemalzriadený

a ktorý podlieha špeciálnemu právnemu režimu. Preto plnenie žalovaného, ktoré by malo byť rozdielne
za tri mesiace november, december roku 2010 a január 2011 v inej výške ako plnenie od 1.2.2010
do zmeny vlastníckych vzťahov v tomto objekte považuje súd na nesprávne právne posúdenie súdom
prvého stupňa a splnenie podmienok pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť vo veci s tým, že sa do úvahy pri hodnotení dôkazov zoberú
vyjadrenia a stanoviská žalovaného, jeho konateľa, ktorý k veci bol vypočutý s tým, že nie je potrebné na
výšku bezdôvodného obohatenia vykonávať ďalšie dôkazy, keďže túto akceptoval žalovaný po skončení
nájomného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a plnil naďalej v rozsahu dohodnutého v nájomnej
zmluve. Vzhľadom na stanovisko odvolacieho súdu je potrebné vyhodnotiť vykonané dôkazy v prospech

žalobcu a žalobe vyhovieť.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.