Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/303/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209396
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6110209396.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej
a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa Z. M.,
narodeného XX. XX. XXXX, bytom ul. O. XXXX/XX, P., K. K., právne zastúpeného JUDr. Ivetou
Škvarkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, proti
odporkyni 1/ T. L., narodenej XX. XX. X., bytom ul. M. R. XX, K. K., 2/ J. L., narodenej XX. XX. XXXX,

bytom ul. I. R. XX, K. K., obe právne zastúpené JUDr. Soňou Matúškovou, advokátkou, Advokátska
kancelária so sídlom Horná 16, Banská Bystrica, 3/ T.. M. J., narodenému XX. XX. XXXX, bytom ul.
I. X., K., 4/ Z. J., narodenej XX. XX. XXXX, bytom ul. I. X, K., o návrhu na určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkýň 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14C/70/2010 - 172 zo dňa 05. 03. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v celosti

parcely EKN XXX/X - orná pôda 5 m2 zapísaná na LV XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u Správy
katastra K. U., vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Odporkyniam v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to
parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 5 m2 zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K.
K., u Správy katastra K. K., ako aj výlučným vlastníkom parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 130
m2 zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u Správy katastra K. K., a to v celosti.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný domáhať sa
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania, keď súčasne v zmysle ust. § 80
písm. c) O. s. p. má naliehavý právny záujem na takomto konaní. Navrhovateľ preukázal, že sporné
nehnuteľnosti užíva od roku 1974 a považuje sa za ich vlastníka na základe vydržania, ale ako vlastník
nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu odporcov - odporkýň v 1/ a 2/
rade konštatoval, že z Listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 07. 09. 2009 (č. l. 9 spisu) spolu s návrhom

vyplýva, že ako spoluvlastníci parciel EKN XXX/X a EKN XXX/X boli vedené odporkyne v 1/ a 2/ rade
a N. I. ( na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva RI 538/1970, ROEP z roku 2005, osvedčení o
dedičstve 24D/759/2008 po poručiteľke Q. L. a 25D/759/2008 po poručiteľovi B. L., ktorý ju predumrel ).
Ani následné prevody vlastníctva V XXXX/XXXX a V XXXX/XXXX nepreukazujú vlastníctvo štátu, resp.
Mesta Banská Bystrica k týmto parceliam. Zápismi v listoch vlastníctva, a to LV č. XXXX je daná pasívna
vecná legitimácia odporcov 3/ a 4/ a z LV č. XXXX je preukázaná pasívna vecná legitimácia odporkýň

1/ a 2/ .Vstup do oprávnenej držby navrhovateľ preukázal nie ako detentor, ale ako animus posidere, teda ako
ten, ktorý pozemok drží ako svoje vlastníctvo (§ 134 ods.1, § 872 ods.6 Občianskeho zákonníka). V tejto
súvislosti vykonal okresný súd dokazovanie listinným dôkazom - vyhlásením N. I., dcéry Q. L. zo dňa

29. 08. 2005, ako aj 04. 09. 2009, keď v tom čase už bola jediným žijúcim dieťaťom Q. L.. Bola teda
oboznámená so situáciou ohľadne pozemkovoknižnej parcely č. XXX. N. I. potvrdila, že navrhovateľ
užíva už na základe súhlasu jej matky Q. L. od roku 1974 sporné nehnuteľnosti v rozlohe 664 m2 a
záhradu 244 m2 ako ostatnú časť bez spochybnenia a súčasne potvrdila, že táto časť mala byť zapísaná
dokatastraakovlastníctvonavrhovateľa.ZobsahuzmluvyRI538/70,rozlohypozemkovoknižnejparcely

XXX (5028 m2) snímky z mapy evidencie nehnuteľností v spise na č. l. 68, informatívnej kópie z mapy č.
l. XX a kópie katastrálnej mapy č. l. 54 spisu mal za spoľahlivo zrejmé, že N. I. vyššie uvedené tvrdenie
vzťahovala k pozemku, ktorý dostal navrhovateľ do osobného užívania RII 435/1973 ako parcelu XXX/X
o výmere 762 m2, ale tiež k parceliam EKN XXX/X a EKN XXX/X s výmerou 5 m2 a 130 m2, všetko spolu
predstavovalo výmeru 897 m2. Rozsah a dobu užívania uznali aj odporkyne v 1/ a 2/ rade, o čom svedčí
výpoveď odporkyne 1/ na poslednom pojednávaní. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie okresný

súd vyhodnotil, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania. Na
záver uviedol, že jeho právny záver nespochybňuje ani skutočnosť, že N. I. po viac ako štyroch rokoch
od vyhlásenia zo dňa 29. 05. 2005 uzavrela s odporkyňami v 1/ a 2/ rade darovaciu zmluvu zavkladovanú
pod V 4954/2009 ohľadne sporných pozemkov. Odporkyne však žiadnym spôsobom nespochybnili
vyhlásenie N. I. z roku 2005 ako nepravdivé. Naviac, darovacia zmluva V 4954/2009 len upravila okruh

pasívne vecne legitimovaných osôb tak, že N. I. prestala byť vecne legitimovanou v tomto konaní.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a odporcom v 1/
až 4/ rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového
konania.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.)
odvolanie odporkyne v 1/ a v 2/ rade. Namietali, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak navrhovateľ preukázal vstup do oprávnenej držby uvedených

pozemkov najmä vyhlásením N. I., jeho dokazovanie je nedostatočné, pretože uvedené vyhlásenie
podľa odporkýň 1/, 2/ je celé pochybné, nie je ani overené u notára a je diskutabilné, kedy vôbec
toto vyhlásenie bolo urobené, a či ho vôbec urobila N. I.. Naviac, následne na to N. I. na základe
notárskej zápisnice darovala svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným parcelám na odporkyňu 1/. Ak
by teda mala N. I. vedomosť o tom, že jej matka predala sporné parcely navrhovateľovi, nedarovala

by svoj podiel odporkyni 1/. Uviedli ďalej, že ani oni, ani ich matka pani Z. L., vdova po B. L.,
ktorý bol podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností (v 1/3-ine), nemali vedomosť, že by
Q. L. predala tieto pozemky navrhovateľovi, a ani tak nemohla urobiť, nakoľko nebola ich výlučnou
vlastníčkou. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, ktorú uviedla odporkyňa 1/ počas konania, a
to, že navrhovateľ mal záujem odkúpiť uvedené parcely. Uznala, že navrhovateľ sporné nehnuteľnosti

užíval, užíval ich však na základe súhlasu skutočných vlastníkov, ktorí mu umožnili tieto pozemky len
užívať a spravovať. Navrhovateľ tak nie je oprávneným držiteľom sporných pozemkov, nakoľko nejde o
objektívne hodnotenie daného stavu, ale len o subjektívne hľadisko navrhovateľa. Navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne,
alebo ho v celom rozsahu zruší a vec vráti súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým okresný súd určil, že
navrhovateľ je výlučným vlastníkom v celosti parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 5 m2 zapísaná
na LV XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u Správy katastra K. K., podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
potvrdil ako v celom rozsahu vecne správny.
Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým súd určil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom v celosti parcely

EKN XXX/X - orná pôda o výmere 130 m2 zapísaná na LV XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u
Správy katastra K. K., zostáva rozsudok okresného súdu podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknutý.V tomto výroku rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním. Odvolanie sa výslovne vzťahuje
len na niektorých účastníkov (odporkyne 1/ a 2/), preto právoplatnosť výroku, ktorý nebol napadnutý
odvolaním, a ktorý sa týka len odporcov 3/ a 4/ , nie je dotknutá. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že pred

rozhodnutím okresného súdu boli vedené ako vlastníčky parcely EKN XXX/X - orná pôda o výmere 5m2,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u Správy katastra K. K. (č. l. 149
spisu) odporkyne v 1/ a 2/ rade, a to v celosti. Pokiaľ ide o parcelu EKN XXX/X - orná pôda o výmere
130 m2 zapísaná na LV XXXX pre kat. úz. P., obec, okres K. K., u Správy katastra K. K. (č. l. 148 spisu),
sú vlastníkmi tejto parcely odporcovia v 3/ a 4/ rade. Je zrejmé, že odporkyne v 1/ a 2/ rade predstavujú

nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 O. s. p., a rovnako tak odporcovia v 3/ a 4/ rade
navzájom predstavujú uvedené nerozlučné spoločenstvo. Pokiaľ ide o spoločenstvo odporkýň 1/ a 2/
vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/, ide už o spoločenstvo samostatné, ktoré je charakterizované tým, že
každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne. Vyššie uvedený právny záver vyplýva práve
zo zápisov v listoch vlastníctva.
To však neplatí v prípade výroku o náhrade trov prvostupňového konania, nakoľko uvedený výrok je

v zmysle § 206 ods. 2 O. s. p. závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku napriek tomu, že výrok o
náhrade trov prvostupňového konania odvolaním nebol výslovne napadnutý.

Podľa§219ods. 2O.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v

podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším
argumentom uvádzaným odporkyňami v 1/ a 2/ rade v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových

zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
36/2010). Odvolací súd tak poukazuje na námietku odporkýň 1/ a 2/, že prvostupňový súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následne tak vyhodnotil nesprávne právne závery. Naopak, okresný
súd sa s každou jednotlivou námietkou odporkýň, na ktoré poukazovali v konaní, vysporiadal. Vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodne podanom návrhu navrhovateľa.
Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj závery,
ku ktorým na základe týchto premís prvostupňový súd dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť
prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Obsah odvolania je takmer zhodný s obsahom ústnych, či

písomných podaní odporkýň v1/ a 2/ rade v konaní pred prvostupňovým súdom a aj samotné
odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k námietkam odporkýň je úplné aj pokiaľ ide o samotné odvolanie.
Odporkyne v 1/ a 2/ rade v odvolaní neuvádzajú žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli
zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Ak odporkyne 1/, 2/ spochybňujú úplnosť a správnosť skutkových zistení súdu, procesu dokazovania a
hodnotenia vykonaných dôkazov, k tomu odvolací súd uvádza nasledovné :
I keď čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej v texte len
„Dohovor“) zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje žiadne pravidlá pre prípustnosť
dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené; tieto záležitosti preto musia byť primárne upravené

vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi súdmi. Ústava SR neupravuje prípustnosť dôkazov, ale
ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na procesné kódexy. Tak isto význam dôkazov
a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý
rozhoduje o merite návrhu, inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa

zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odôvodnenie rozhodnutia okresným súdom spĺňa
podmienky vyžadované ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď okresný súd jednoznačne uviedol, že navrhovateľ
preukázal vstup do oprávnenej držby uvedených pozemkov nie ako detentor, ale ako animus posidere a
vychádzal nielen, ako to uvádzajú odporkyne 1/ a 2/ v odvolaní z vyhlásenia N. I., dcéry Q. L. zo dňa 29.08. 2005 aj 04. 09. 2009, ale aj z výsluchu účastníkov konania. Pokiaľ ide o rozsah a dobu užívania, túto
uznali aj odporkyne 1/ a 2/, o čom svedčí výpoveď odporkyne 1/ na poslednom pojednávaní. Odporkyňa
1/ uviedla : „Ja nemám vedomosti o tom, či moji právni predchodcovia či už stará mama Q. L. alebo môj

otec nebohý B. L. bol tieto pozemky navrhovateľovi v minulosti predával“. Konštatovala, že v tom čase
mala 5 rokov. Naviac uviedla: „V čase, kedy ja som predávala svoj spoluvlastnícky podiel odporcom v 3/
a 4/ rade, mala som vedomosť o tom, že navrhovateľ tvrdí, že je vlastníkom týchto nehnuteľností“. Sama
konštatovala, že ona, spolu s odporkyňou 2/ ponúkli navrhovateľovi odkúpenie sporných nehnuteľností,
na čo navrhovateľ reagoval tým, že on ich nemieni odkúpiť, lebo sa cíti byť ich vlastníkom. Pokiaľ

odporkyne 1/ a 2/ poukazujú v odvolaní na nedostatočne zistený skutkový stav, v tomto rozsahu je
ich odvolanie nepreskúmateľné, nakoľko v ňom neuvádzajú v akom rozsahu toto dokazovanie nebolo
vykonané a ani z posledného pojednávania nevyplýva, že by navrhli dokazovanie doplniť a v akom
smere.

K odvolaniu odporkýň 1/ a 2/, v ktorom vytýkali okresnému súdu, že sa nevysporiadal so skutočnosťou,

že N. I., resp. jej právna predchodkyňa jej matka Q. L. nebola výlučnou vlastníčkou sporných
nehnuteľností, a preto ich nemohla na navrhovateľa previesť, odvolací súd uvádza, že okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že parcely, ktoré sú predmetom súdneho
konania sú identické s pozemkovoknižnou parcelou č. XXX zapísanou v pozemkovej vložke č. XXX pre
kat. úz. P., ku ktorej pod B4 boli zapísaní titulom kúpy pozemkovoknižní spoluvlastníci, a to Z. C. L. v 1/2-

ici a Q. L. rod. A. v 1/2-ici. Boli starými rodičmi odporkyne v 1/ a 2/ rade. Manželia L. mali dve deti, a to N.
I., rod. A. a B. L. dnes nebohého otca odporkýň v 1/ a 2/ rade. Už po smrti Z. C. L. však došlo k uzavretiu
písomnej zmluvy o zrušení spoluvlastníctva tak, že parcelu EN XXX/X o výmere 801 m2 nadobudla
N. I., parcelu EN XXX/X o výmere 607 m2 nadobudla Q. L. a parcelu EN XXX/X o výmere 800 m2
nadobudol B. L.. Zmluvu uzavreli dňa 12. 11. 1970 a bola vkladovaná bývalým Štátnym notárstvom v

Banskej Bystrici pod RI 538/1970. Zo stanoviska Správy katastra K. K. mal okresný súd za preukázané,
že ku zvyšku pozemkovoknižnej parcely, ktorá nebola zapísaná v registri CKN na LV, bol tento zvyšok
zapísaný na LV XXXX ako parcela EKN XXX/X- orná pôda 159 m2, EKN XXX/X orná pôda 5 m2, EKN
XXX/X orná pôda o výmere 130 m2 v súvislosti s vykonávaním ROEP v katastri Radvaň na základe
rozhodnutia o schválení ROEP z 02. 03. 2005, a to v prospech vlastníkov Q. L. v 1/3-ine, N. I. v 1/3-ine

a B. L. v 1/3-ine. Vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu je zrejmé, že odporkyne 1/ a 2/ opomenuli
zrušenie podielového spoluvlastníctva po smrti Z. C. L., ktorej dôsledkom bola zmluva uzavretá dňa 12.
11. 1970 vkladovaná bývalým Štátnym notárstvom v Banskej Bystrici pod R 1538/1970.

Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska

výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd, nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd podrobne
a zrozumiteľne objasnil nielen skutkový, ale i právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver
o tom, že navrhovateľ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Okresný súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia jednotlivo a podrobne odôvodnil akým spôsobom došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
navrhovateľom. Z vykonaných dôkazov má i odvolací súd za nesporné, že okresný súd dôvodne
vychádzal pri svojom rozhodovaní tým, že posudzoval každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, z vyhlásenia N. I., dcéry Q. L., ak z tohto čestného prehlásenia jednoznačne vyplýva, že
sporné nehnuteľnosti užíval navrhovateľ, a ktorým potvrdila, že táto časť mala byť zapísaná do katastra

ako vlastníctvo navrhovateľa, pričom i ďalšie písomné prehlásenie zo dňa 04. 09. 2009, ktoré adresovala
Notárskemu úradu JUDr. Pavla Jombíka, Banská Bystrica, predstavoval súhlas na vydanie osvedčenia
v prospech navrhovateľa o vydržaní sporných pozemkov, v ktorom uviedla, že tento nehnuteľnosti užíva
v dobrej viere a pôvodnú vlastníčku vyplatil za jej pozemky. Nie je preto dôvodný ani argument odporkýň
1/ a 2/ uvádzaný v odvolaní, že navrhovateľ nebol pri užívaní sporných nehnuteľností dobromyseľným.

Odporkyňa 1/ vo vyššie citovanom vyjadrení pred prvostupňovým súdom uviedla, že navrhovateľ sa v
čase, keď mu práve ona spolu s odporkyňou 2/ ponúkli na odkúpenie predmetné nehnuteľnosti cítil byť
ich vlastníkom, preto je jej vyjadrenie v rozpore s odvolaním, v ktorom naopak tvrdia, že sám navrhovateľ
mal záujem tieto sporné parcely odkúpiť, čím chceli jeho dobromyseľnosť spochybniť. Okresný súd
sa s touto argumentáciou odporkýň 1/ a 2/ uvedenou v odvolaní nemohol vysporiadať v odôvodnení

svojho rozhodnutia, ak pred prvostupňovým súdom odporkyňa 1/ vypovedala iným spôsobom, ako je
to uvedené v odvolaní. Naopak tieto rozporuplné výpovede spochybňujú aj darovaciu zmluvu uzavretú
medzi N. I. a odporkyňou 1/ zo dňa 22. 10. 2009 a samé odporkyne v odvolaní poukázali na jej zlý
zdravotný stav. Naviac, okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, ak uviedol,že ak by aj k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 22. 10. 2009 nedošlo, došlo by len k zmene
okruhu pasívne vecne legitimovaných osôb tak, že by ňou bola i samotná N. I..

Ak v závere odvolania odporkyne poukazujú na to, že navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz ani
platnú či neplatnú kúpnu zmluvu, resp. doklad o zaplatení, odvolací súd konštatuje, že k vstupu do
držby (oprávnenej držby) je možné vstúpiť aj bez písomnej zmluvy. Navrhovateľ sporné nehnuteľnosti
nerušene užíva od roku 1974 a presvedčenie o tom, že ich užíva ako svoje vlastníctvo odvodzoval
od konania zástupcov štátu v rokoch 1969 až 1974, ktorí mu dovolili pozemok užívať a zmeniť ho

zo smetiska na záhradu a jednak ho aj odkúpil od pozemkovoknižnej vlastníčky Q. L. - právnej
predchodkyne odporkýň v 1/ a 2/ rade. Odporkyne 1/ a 2/ sa vo svojich vyjadreniach nevedeli vyjadriť
k otázke, či ich stará matka Anna Lingorová predala pozemky, nakoľko o tom nemali žiadnu vedomosť,
potvrdili však, že stará matka umožnila navrhovateľovi pozemky užívať od roku 1974. Odporkyne 1/ a
2/ teda žiadnym spôsobom nevyvrátili dôkazy vykonané pred prvostupňovým súdom, a ani v odvolaní
neuviedli žiadne okolnosti, ktoré by vyššie uvedený právny záver okresného súdu spochybnili.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku potvrdil, a to vrátane rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, o ktorých rozhodol okresný
súd správne v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., keď náhradu trov konania priznal v konaní plne
úspešnému navrhovateľovi. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené

v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), preto aj v tomto rozsahu považoval odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §

224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Odporkyne 1/ a 2/ neboli v odvolacom
konaní úspešné, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o navrhovateľa,
tento v odvolacom konaní úspešný bol, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Podľa §
151 ods. 1 vety prvej O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže navrhovateľ návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť

trovy odvolacieho konania nepodal, odvolací súd o nich nerozhodoval.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.