Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 26, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107233572
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2107233572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Ing. J. W., rod. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom P. S. XXXX/XX, C., zastúp: JUDr. Ján Majling, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava, IČO:
35 960 728, proti odporcom: 1/ F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, C. t. č. ÚVTOS
Nitra - Chrenová, 2/ TRIER, s.r.o., Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 36 817 601, zastúp: Prosman a Pavlovič
advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o určenie neplatnosti právnych
úkonov, na odvolanie žalovaného 2/, proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 14C/155/2007 - 360,
zo dňa 6. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie odvolaniami napadnutým rozsudkom vo výrokoch:
I. v časti o určenie neplatnosti Notárskej zápisnice o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase
s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a vyhlásení o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou, č. Nz 40440/2007, N
565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom so

sídlom v Trnave, zamietol.
II. v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX ako ručiteľa
a osoby povinnej č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a
neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu
podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti v kat.
území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX,

XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria
vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z
omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), zamietol.
III. v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX,
zo dňa 10.10.2007 ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N
565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom so
sídlom v Trnave, v ktorom podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka prehlásila, že uspokojí pohľadávku

oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy
použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí F.
A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba povinná č. 1, zamietol.IV. v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 10.10.2007 na sumu 3.400.000,- Sk
medzi veriteľom spoločnosťou TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, a
dlžníkom F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, zamietol.

V. určil, že Ručiteľské vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 10.10.2007 o tom, že uspokojí v
plnom rozsahu záväzok dlžníka F. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, v sume 3.400.000,- Sk (112.859,32 eur)
voči veriteľovi spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, je neplatné.
VI. určil, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007,
NCRls 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom so sídlom v

Trnave, medzi J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a F. A.,
rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom a tiež ako osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho
súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka
ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej v čl. I notárskej
zápisnice, voči osobe oprávnenej spoločnosti TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10,
Trnava a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník,

je neplatná.
VII. určil, že právny úkon - vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.X.XXXX, že svoj záväzok vyplývajúci z
Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, a to splatiť záväzok osobe oprávnenej spoločnosti TRIER
s.r.o., IČO: 36 817 601, so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. I Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs

40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom so sídlom v Trnave,
alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na
vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F.
A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, ako osoba povinná č.1, v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do
výšky v sume 3.400.000,- Sk uznáva, je neplatný.

VIII. Súd o náhrade trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

2. Žalobkyňa sa návrhom zo dňa 16.11.2007 domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - Notárskej
zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007. Svoj návrh odôvodnila

tým, že dňa 10.10.2007 bola na Notárskom úrade JUDr. Petra Opatovského v Trnave spísaná notárska
zápisnica o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, ktorá má slúžiť ako
exekučný titul. Keďže okolnosti, za ktorých bola spísaná notárska zápisnica nasvedčujú tomu, že bol
spáchanýtrestnýčinpodvodu,podalatrestnéoznámenieadomáhasaurčenianeplatnostitejtonotárskej
zápisnice, ako aj ďalších právnych úkonov s tým súvisiacich. Žalobkyňa návrhom zo dňa 18.2.2008

návrh doplnila a žiadala vysloviť, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky je neplatné, uvedená notárska
zápisnica je neplatná alebo notárska zápisnica v časti týkajúcej sa ručiteľa je neplatná. Navrhla v podaní
zo dňa 18.11.2008, aby súd do konania na strane žalovaného pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka
a to veriteľa, spoločnosť TRIER s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava, nakoľko je zrejmé,
že konateľ veriteľa osobu odporkyne poznal, pravdepodobne si bol vedomý skutočnosti, že žalovaná

nie je dôveryhodnou osobou a mohol tušiť, že žalovaná nebude schopná splniť svoj záväzok Okresný
súd Trnava uznesením č. k. 14C/155/2007-84 zo dňa 5.12.2008 pripustil pristúpenie spoločnosti TRIER
s.r.o., IČO: 36 817 601, Mikovíniho 10, Trnava do konania ako žalovaného v 2. rade a zároveň pripustil
navrhovanú zmenu petitu návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2009. Dňa 5.10.2010
bolo súdu doručené podanie, ktorým navrhovateľka opätovne rozšírila doterajšie návrhy a domáhala sa

určenia, že právny úkon - ručiteľské vyhlásenie J. W. ako osoby povinnej č. 2, obsiahnuté v notárskej
zápisnici, v ktorom prehlásila, že uspokojí pohľadávku osoby oprávnenej ako veriteľa a to spoločnosti
TRIER s.r.o. vo výške 3.400.000,- Sk je neplatný, ďalej, aby súd určil, že dohoda uzatvorená dňa
10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako
ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a dlžníkom F. A. ako osobou povinnou č. 1, na základe ktorej

ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúcej
zo zmluvy o pôžičke, v ktorej sa zaviazala uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku
nesplní dlžník, je neplatná a tiež, že právne úkony - vyhlásenie J. W., že svoj záväzok vyplývajúci z
ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej- spoločnosti TRIER
s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane

prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené
náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1 v plnom rozsahu,
čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznáva a ako ručiteľ a osoba povinná č. 2 vyhlasuje, že v prípade
nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby satáto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný
majetok ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2 až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným
príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady,

sú neplatné. Žiadosť o zmenu návrhu odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že Notárska zápisnica č.
Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 obsahuje podľa jej názoru viaceré právne úkony, ktoré
sú neplatnými právnymi úkonmi. Uznesením č. k. 14C/155/2007-216 zo dňa 21.6.2011 súd pripustil takto
navrhovanú zmenu návrhu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.10.2011. V priebehu konania
sa odporkyňa v 1. rade určitý čas nachádzala na mieste neznámom pre súd, preto jej bol uznesením

č. k. 14C/155/2007-249 zo dňa 27.7.2012 ustanovený opatrovník pre zabezpečenie ochrany jej práv
v konaní. Dňa 29.10.2015 však bola odporkyňa v 1. rade umiestnená do väzby v prípravnom konaní
Špecializovaného trestného súdu, čím odpadol dôvod pre ustanovenie jej opatrovníka, preto uznesením
č. k. 14C/155/2007-333 zo dňa 4.12.2015, bolo uznesenie o ustanovení opatrovníka odporkyni v 1. rade
zrušené.

3. Dňa 10.10.2007 bola podpísaná listina označená ako „Zmluva o pôžičke“ medzi veriteľom -
spoločnosťou TRIER s.r.o., a dlžníkom - F. A. na sumu 3.400.000,- Sk, v ktorej dlžník potvrdil prevzatie
pôžičky peňazí v sume 3.400.000,- Sk v hotovosti a zaviazal sa požičanú sumu peňazí vrátiť veriteľovi
osobne k jeho rukám dňa 17.10.2007 v mieste jeho sídla. Dňa 10.10.2007 podpísala J. W. listinu
označenú ako „Ručiteľské vyhlásenie“, v ktorej vyhlásila, že ako ručiteľ uspokojí v plnom rozsahu

na písomnú výzvu veriteľa záväzok F. A. voči veriteľovi TRIER, s.r.o. zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2007, ak zo strany dlžníka nedôjde k splateniu označenej pôžičky riadne a včas. Dňa 10.10.2007
bola na Notárskom úrade JUDr. Petrom Opatovským spísaná Notárska zápisnica č. Nz 40440/2007,
N 565/2007, NCRIs 40148/2007, ktorej obsahom bolo v zmysle § 46 Notárskeho poriadku „vyhlásenie
osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“.

Obsahom zápisnice bola tiež dohoda uzatvorená medzi navrhovateľkou ako ručiteľom a tiež ako osobou
povinnou č. 2 a dlžníkom ako osobou povinnou č. 1 - F. A. (odporkyňou v 1. rade) v zmysle §
256 Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba
povinnostidlžníkaakoosobypovinnejč.1,vyplývajúcejzoZmluvyopôžičkezodňa10.10.2007opísanej
v čl. I notárskej zápisnice, voči osobe oprávnenej - spoločnosti TRIER s.r.o., a v ktorej sa zaviazala

uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník. Obsahom zápisnice bolo
tiež vyhlásenie navrhovateľky, že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia,
tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej- spoločnosti TRIER s.r.o., vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane
prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené

náklady) v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní osoba povinná č.1 - F. A. v plnom rozsahu, čo
dozákladu,dôvoduičodovýškyvsume3.400.000,-Skuznávaatiež,žeakoručiteľaosobapovinnáč.2
vyhlasuje, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne
súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods.
2 Exekučného poriadku a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa - osoby povinnej

č. 2 (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX,
XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127
- zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným
príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady).

4. Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku dospel súd k záveru,
že návrh je dôvodný iba z časti, keď navrhovateľka v tejto časti preukázala, že má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem, nakoľko je ohrozený výkon jej vlastníckych práv k jej majetku, voči
ktorému sa už začala viesť exekúcia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu
je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto

určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ
nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom
a existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním návrhu s
petitom určovacím. Návrh na začatie konania, ktorý nerieši spornosť vzťahu účastníkov nie je procesne
prípustný. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý

právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Navrhovateľka však nemá naliehavý
právny záujem na tej časti návrhu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti notárskej zápisnice a súhlasu
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky podľa § 546-550
Občianskeho zákonníka obsiahnutého v notárskej zápisnici, a určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke.5.Notárskazápisnicavprípade,žeobsahujevšetkynáležitostiuvedenév§46ods.2Notárskazápisnica
teda nie je právnym úkonom, a to ani vtedy, keď vo svojom obsahu osvedčuje prejav vôle účastníkov

smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrh na určenie neplatnosti notárskej
zápisnice (osvedčenia o právnom úkone vydaného notárom v tejto forme), nemá oporu v zákone a
nemožno sa s úspechom na súde takéhoto určenia neplatnosti domáhať. V sporovom konaní je možné
domáhať sa určenia len neplatnosti právneho úkonu osvedčeného v notárskej zápisnici (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 3Cdo/63/2009). Vzhľadom na uvedené súd návrh v

časti o určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamietol. Pri rozhodovaní, aby súd určil, že vyhlásenie
navrhovateľky ako ručiteľa a osoby povinnej č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe
oprávnenej, bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na celý jej hnuteľný a nehnuteľný
majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na LV č. XXX, XXXX, XXX,
XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území D., zapísané na LV č.

XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309 m2) až do výšky nesplatenej
časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu
a iné účelne vynaložené náklady), je neplatné; súd poukázal, že: Vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v
notárskej zápisnici, ktorým vyjadruje súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu
povahu. Samotný súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nie je

právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, aby malo samo osebe za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. Ide iba o jednu z náležitostí,
ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho
hľadiska vykonateľná. Súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je teda len jednou
z podmienok, ktoré musia byť splnené, aby notárska zápisnica mohla byť exekučným titulom, teda

aby mohla mať takúto kvalitu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba
mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto
zápisnica nie je rozhodnutím a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája skutočnosť, že sa
osoba povinná zaviazala poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v
notárskej zápisnici so súhlasom s vykonateľnosťou, podľa názoru súdu celkom nevylučuje, aby sa

povinná osoba v individuálnych prípadoch - so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci -
domáhala návrhom na súde určenia, že nie je povinná plniť, príp. že neexistuje dlh, ktorý by mala
plniť. (uzn. NS SR 3Cdo/63/2009). Určenie neplatnosti takéhoto vyhlásenia preto už len z tohto dôvodu
neprichádza do úvahy, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Pri rozhodovaní určenia neplatnosti
vyhlásenia osoby povinnej č. 2 J. W. ako ručiteľa, podľa § 546-550 Občianskeho zákonníka, že uspokojí

pohľadávku oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 10.10.2007 tak, ako je popísaná v čl. I notárskej zápisnice alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane
prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené
náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí osoba povinná č. 1, ktoré vyhlásenie je obsiahnuté v
Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 vychádzal súd, že v priebehu

dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa urobila vo vzťahu k veriteľovi dňa 10.10.2007 ručiteľské
vyhlásenie, ktoré je ako samostatný úkon navrhovateľky uvedený na samostatnej listine. Uvedené
vyhlásenieobsiahnutévčl.IV.notárskejzápisnice,jepotomibakonštatovaním,žepohľadávkavzniknutá
na základe zmluvy o pôžičke je zabezpečená vyhlásením J. W. ako ručiteľa, a je zrejmé, že obsahom
zápisnice nemá byť aj opätovné ručiteľské vyhlásenie, čo vyplýva aj z jej úvodu v ktorom sa uvádza, že

„účastníci požiadali, aby s nimi do Notárskej zápisnice bolo spísané vyhlásenie osôb povinných o uznaní
dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou oprávnenou“, teda spísanie úkonov už
urobených. V notárskej zápisnici navrhovateľka opätovne neprehlásila, že uspokojí pohľadávku veriteľa,
ručiteľské vyhlásenie je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice. Nakoľko v tejto časti zápisnice ide iba o
poukázanie na už predtým urobené ručiteľské vyhlásenie, nezakladá toto žiadne práva ani povinnosti,

preto súd návrh na jeho vyhlásenie za neplatné zamietol. Pri rozhodovaní o určenie neplatnosti zmluvy
súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť
právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/208/2010). Omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka
spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu (nedostatočnú) predstavu o právnych účinkoch úkonu.
Neplatnosť právneho úkonu pre omyl je tzv. relatívnou neplatnosťou. Relatívna neplatnosť spočíva v
tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti, vznikol, existuje a považuje sa zaplatný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu
nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu sa uskutočňuje výslovným prejavom, súdna prax
nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti možno považovať i tvrdenie v žalobe, že nechce byť

právnym úkonom viazaný. v tejto časti poukázal súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 21Cdo/826/2005 (zmluva, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu
so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl alebo tým využil jeho omylu, nie je neplatná
pre nedostatok vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako
sa žalobkyňa domnieva, ale ak právny úkon bol uzatvorený v dôsledku podvodného konania jedného

z účastníkov, ktorý bol právoplatným rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
podvodu, treba neplatnosť právneho úkonu posudzovať podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko
účastníkovi, ktorý konal v omyle, musí byť daná možnosť rozhodnúť sa, či sa neplatnosti chce dovolať.)
Dôvodom takéhoto postoja je skutočnosť, že právny úkon môže byť aj na prospech účastníka, ktorý
konal v omyle. Rovnaký právny názor sa nachádza aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej
republiky, napr. sp. zn. 26Cdo/2237/2008, sp. zn. 33Cdo/5384/2008, sp. zn. 26 Cdo 863/2007, sp. zn.

31Cdo/3620/2010. Žalobkyňa sa ako ručiteľka domáhala neplatnosti zmluvy o pôžičke, avšak ručiteľ
nie je účastníkom tejto zmluvy a preto jediným, kto by sa relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke mohol
dovolať, bol odporca v 2. rade - veriteľ. Nakoľko tento sa v zákonnej lehote neplatnosti nedovolal, zmluva
o pôžičke je naďalej platná a súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol.

6. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007. Ručenie
je jedným zo spôsobov zabezpečenia splnenia záväzku ručiteľom, ktorým na seba berie povinnosť
uspokojiť pohľadávku veriteľovi za predpokladu, že túto neuspokojí dlžník, hoci na to bol veriteľom
písomne vyzvaný. Vzťah ručiteľského a hlavného právneho pomeru - zmluvy o pôžičke, je zásadne
určený akcesorickou povahou ručiteľského právneho pomeru vo vzťahu k hlavnému právnemu pomeru.

Navznikručiteľskéhozáväzkujenevyhnutnáexistenciahlavnéhozáväzku.Ručiteľskýzáväzoktakmôže
vzniknúť buď s hlavným záväzkom alebo samostatne, nie však pred vznikom alebo po zániku hlavného
záväzku. Prevziať ručiteľský záväzok je preto možné iba za platnú pohľadávku. Podľa Občianskeho
zákonníka možno ručením zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku
už existuje a je určitá, čo do výšky a čo do jej trvania. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, pre jej

vznik nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo ku konsenzu
zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu veci. V danom prípade súd na základe preukázaných
skutočností však dospel k záveru, že k odovzdaniu peňazí, teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke
došlo až po podpísaní zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného
aj zo Zápisnice o výsluchu svedka JUDr. W. Y. zo dňa 8.2.2008 ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha

na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície v Trnave, zo Zápisnice o výsluchu
svedka JUDr. Q. Y. zo dňa 8.2.2008. ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na Okresnom riaditeľstve PZ
po prečítaní uvedených dokumentov: zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie sa ich syn JUDr. Q. Y.
spýtal, či súhlasia s ich obsahom, na čo odpovedali, že súhlasia a pred ním tieto podpísali. Po podpise
predložil Ing. M. finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíku p. A., ktorá ju začala prepočítavať. Po

prepočítaní celej finančnej hotovosti dala časť peňazí prepočítať aj p. W. a bol vystavený príjmový
pokladničný doklad o prevzatí finančnej hotovosti. Podľa zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia
sa vyhotovila notárska zápisnica, ktorú všetci bez výhrad podpísali a bola zaregistrovaná a uložená.
V takomto rovnakom znení vypovedali aj F. A., J. W., Ing. T. M., C. V. v právoplatne skončených
trestných veciach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/35/2009 a 30T/22/2010. Preto ako vyplýva

z uvedeného, pokiaľ došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke,
ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, zmluva o pôžičke nevznikla (rozsudok NS Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 238/2010). Pokiaľ v čase ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá
mala byť ručením zabezpečená, nemohlo platne vzniknúť ani ručenie. Z uvedených dôvodov má súd
za to, že dohoda o ručení, tak ako bola dojednaná medzi navrhovateľkou ako ručiteľom a odporcom v

2. rade ako veriteľom, je podľa ustanovení občianskeho práva neprijateľná, a teda absolútne neplatná
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Súd mal v konaní preukázané, že učiteľské vyhlásenie
navrhovateľky vzniklo v čase, keď žiadna pohľadávka neexistovala. Pretože neexistoval hlavný záväzok,
nemohol vzniknúť ani vedľajší záväzok, nakoľko akcesorická povaha ručenia sa musí prejaviť aj pri jeho
vzniku. Z toho dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a určil, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky

je neplatné. Úvaha súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, musí byť
podložená konkrétnymi zisteniami v konaní. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že Rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. k. 2T/35/2009-2071 zo dňa 19.10.2010 v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 6To/131/2010-3467 zo dňa 26.9.2013, bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou zobzvlášť závažného zločinu podvodu. Takéto konanie odporkyne v 1. rade zásadne smerovalo k tomu,
že sa obohatí na úkor iného, pretože z priebehu trestného konania jednoznačne vyplynulo, že odporkyňa
nemala nikdy v úmysle splniť svoj dlh. Jednostrannou aplikáciou § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pri

ktorej by sa nevzala na zreteľ celá označená situácia, ale len záujem odporcu v 2. rade a ním uvádzané
okolnosti ohľadom nemožnosti navrhovateľky domôcť sa neplatnosti zmluvy o pôžičke), by mohlo dôjsť k
oslabeniu princípu záruk a bezpečnosti občianskoprávnych úkonov, najmä za situácie, že ako vyplynulo
z doterajšieho odôvodnenia, navrhovateľka ako ručiteľka, by sa nemala možnosť ani v prípade, že došlo
k právoplatnému odsúdeniu odporkyne v 1. rade za podvod, brániť dôsledku podpísania ručiteľského

záväzku, i keď bolo preukázané, že jediným dôvodom pre ktorý záväzok podpísala, bol práve podvod
odporkyne na nej spáchaný. Z týchto dôvodov považoval súd Ručiteľské vyhlásenie zo dňa 10.10.2007
za absolútne neplatný právny úkon aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

7. V ďalšej časti sa navrhovateľka domáhala určenia vyhlásenia, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007
v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako ručiteľom

a tiež ako osobou povinnou č. 2 a F. A. ako dlžníkom a osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256
Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba
povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. 1, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 voči
osobe oprávnenej a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku
nesplní dlžník, je neplatná. Je zrejmé, že navrhovateľka uzatvorila s odporkyňou v 1. rade ako s

povinnou č. 1 v notárskej zápisnici okrem iného aj bližšie nešpecifikovanú a neurčitú dohodu, ktorá je
navyše v rozpore s § 531 Občianskeho zákonníka, resp. § 533 Občianskeho zákonníka. Ak by chceli
navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade platne uzavrieť dohodu o prevzatí dlhu, muselo by to mať za
následok zmenu v subjektoch záväzkového právneho vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník
(odporkyňa v 1. rade) by prestal byť účastníkom záväzkového vzťahu a namiesto neho by so súhlasom

veriteľa nastúpil nový dlžník (navrhovateľka), čo však jednoznačne vzhľadom na dodatok „ak túto
pohľadávku nesplní dlžník“, nemalo byť predmetom tejto dohody. Nakoľko z dodatku „ak túto pohľadávku
nesplní dlžník“ jednoznačne vyplýva, že úmyslom navrhovateľky nebolo stať sa spoludlžníčkou, čo
nevyplýva ani z označenia navrhovateľky ako ručiteľky v notárskej zápisnici. Preto neprichádza do
úvahy ani aplikácia odseku 2 § 531 Občianskeho zákonníka, Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh

zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi, keď je zrejmé, že dohodu uzavrela
navrhovateľka práve s dlžníčkou a nie s veriteľom a tiež neprichádza do úvahy ani inštitút pristúpenia k
záväzku v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, nakoľko právnym dôsledkom pristúpenia
k záväzku je to, že nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom
(R 29/2012), čo priamo nekorešponduje vyjadreniu v notárskej zápisnici „ak túto pohľadávku nesplní

dlžník“. Napokon, ani z úvodnej časti notárskej zápisnice, ktorá definuje, čo bude do notárskej zápisnice
vpísané nevyplýva, že by malo ísť o prevzatie dlhu, či pristúpenie k záväzku. Nemožno sa preto stotožniť
s názorom vyjadreným v stanovisku žalovaného v 2. rade zo dňa 30.1.2015 v ktorom uvádza, že v
zmysle dohody dlžníčky a ručiteľky o prevzatí povinnosti pre prípad nesplnenia v notárskej zápisnici
navrhovateľka výslovne prejavuje, že v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku preberá na seba

povinnosti dlžníka - odporkyne v 1. rade a zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak
túto pohľadávku nesplní dlžník s tým, že tento záväzok navrhovateľky obsiahnutý v notárskej zápisnici
bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že navrhovateľka je v danej veci nielen v postavení ručiteľky,
ale aj spoludlžníčky so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Pokiaľ žalovaný 2/ dôvodil,
že vôľou strán bolo uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, súd poukazuje na náležitosti takéhoto právneho

úkonu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka,
adresovaný veriteľovi, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl. Občianskeho
zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v
ňombyťpresneurčenávýškapohľadávkyanapokonmusíobsahovaťajprísľubdlžníkatentodlhzaplatiť.

8.Napokonsažalobkyňadomáhalaajurčenianeplatnostiuznaniazáväzkuvyplývajúcehozručiteľského
vyhlásenia o prevzatí ručenia, tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 10.10.2007 v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk v prípade,
že tento záväzok riadne a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1, ktoré uznanie je obsiahnuté v
Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007. Z vyššie uvedených ustanovení

vyplýva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu
tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Procesným dôsledkom uznania dlhu
je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým,
že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Absolútna neplatnosť právnehoúkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti, či prevzatím absolútne neplatného právneho úkonu do Notárskej zápisnice, nakoľko

už zo starej rímskej zásady vyplýva, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Keďže súd dospel k
záveru o absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinná osoba prevzala ručenie za v tej
dobe neexistujúci dlh, potom uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný
jej neexistujúci záväzok, t.j. záväzok, ktorý v čase jeho uznania navrhovateľkou neexistoval, a preto
s týmto uznaním dlhu nemožno spájať účinky v zmysle § 557 Občianskeho zákonníka a je absolútne

neplatný pre rozpor so zákonom. Na základe dôvodov bližšie rozpísaných v odôvodnení rozsudku, súd
čiastočne vyhovel návrhu žalobkyne, pričom vo zvyšnej časti jej návrh zamietol z dôvodu nepreukázania
naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovaných určeniach.

9. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, o náhrade trov konania rozhodne samostatným
uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

10. Odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Trnava podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, a to vo vzťahu k výroku s poradovým číslom V., číslom VI. a číslom VII. - konkrétne:
• voči výroku, ktorým súd určil, že Ručiteľské vyhlásenie žalobcu o tom, že uspokojí v plnom rozsahu
záväzok žalovaného 1/ v sume 3 400 000,- SKK voči žalovanému 2/ je neplatné;

• voči výroku, ktorým súd určil, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz
40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr. Petrom Opatovským,
notárom so sídlom v Trnave, medzi žalobcom ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou č. 2 a žalovaným
1/ ako dlžníkom a osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 OSP, na základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil,
že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č. l, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo

dňa 10.10.2007 opísanej v čl. l notárskej zápisnice, voči osobe oprávnenej spoločnosti žalovaného 2/
a v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je
neplatná;
• voči výroku, ktorým súd určil, že právny úkon - vyhlásenie žalobcu, že svoj záväzok vyplývajúci
z Ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia, a to splatiť záväzok osobe oprávnenej spoločnosti

žalovaného 2/, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, tak ako je popísaný v čl. l Notárskej
zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 zo dňa 10.10.2007 napísanej JUDr.
Petrom Opatovským, notárom so sídlom v Trnave, alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného
príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady)
v prípade, že tento záväzok riadne a včas nesplní žalovaný 1/ ako osoba povinná č. 1, v plnom

rozsahu, čo do základe, dôvodu či do výšky v sume 3 400 000,- SKK uznáva, je neplatný nakoľko
rozhodnutie prvoinštančného súdu považuje za nesprávne, pretože: súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d)
OSP a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) OSP. Odvolanie žalovaný 2/ odôvodnil k výroku s poradovým číslom V. , kde súd

určil, že Ručiteľské vyhlásenie žalobcu o tom, že uspokojí v plnom rozsahu záväzok žalovaného 1/ v
sume 3 400 000,- SKK (s príslušenstvom) voči žalovanému 2/ je neplatné. Súd v odôvodnení vychádzal
z názoru, že došlo len k dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale
nedošlo k odovzdaniu peňazí (predmetu pôžičky), a preto Zmluva o pôžičke nevznikla. V súdnom konaní
zo žiadneho vykonaného dôkazu nebol však preukázaný opak, t. z. že by k odovzdaniu požičaných

peňažných prostriedkov nedošlo, nakoľko aj žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.3.2016, ktoré
bolo doručené súdu ako aj ostatným účastníkom, a to pred vyhlásením rozsudku (v zmysle § 154 OSP
je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku), opakovane potvrdil, že došlo k odovzdaniu pôžičky -
peňažných prostriedkov v dohodnutej výške 3 400 000,- SKK, pričom zároveň uviedol, že časť z nich
vo výške 1 000000,- SKK odovzdal žalobcovi (ako odmenu za to, že tento poskytol zabezpečenie za

danú pôžičku poskytnutú mu žalovaným 2/). V konečnom dôsledku prevzatie peňažných prostriedkov
nepopiera ani žalobca, avšak v tomto súdnom konaní zostal jediným účastníkom, ktorý rozporuje výšku
skutočne poskytnutých peňažných prostriedkov (pozn. zámerne a účelovo), t.j. minimálne nepopiera
odovzdanie a prevzatie peňažných prostriedkov. Vo vzťahu k zmluve o pôžičke ako zmluve - teda
záväzkoprávnemu vzťahu - je potrebné uviesť, že táto má nielen charakter konsenzuálny, ale má aj

reálnu povahu, a jeho vznik teda predpokladá nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky
dlžníkovi. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o pôžičke predpokladá dohodu zmluvných strán (inak by
nešlo o zmluvu), a práve preto a v záujme právnej istoty žalovaný 1/ a žalovaný 2/ uzatvorili zmluvu o
pôžičke v písomnej forme. V konaní vykonaný dôkaz - predložená listina, na ktorej je zachytená dohodazmluvných strán o pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 3 400 000,- SKK- hodnoverne a určito
preukazuje, že: - bola zmluva o pôžičke medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ uzatvorená, a to v písomnej
forme, - že pôžička bola dohodnutá ako pôžička bez úroku, - že dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť v

dohodnutý čas (v určenú splatnosť) a pri jej spísaní 1 podpísaní boli peňažné prostriedky odovzdané
a prevzaté, a teda došlo nielen k dohode medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj k vzniku právneho vzťahu
z pôžičky (zmluvy o pôžičke). V konaní nebol žiadnym spôsobom preukázaný opak, t. z. v konaní bolo
preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a ku vzniku záväzku z pôžičky. JUDr. W. Y. a
JUDr. Q. Y. neboli vypočutí ako svedkovia v tomto konaní (14C/155/2007), JUDr. Q. Y. nebol ani osobne

prítomný pri uzatvorení zmluvy o pôžičke a poskytovaní peňažných prostriedkov a tiež pri poskytovaní
ručenia, a rovnako pri spisovaní notárskej zápisnice (nakoľko bol v susednej miestnosti), a tiež poukázať
na to, že v konaní (pričom to bol žalobca, ktorý mal vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam (povinnosť
tvrdenia) aj povinnosť dôkaznú (povinnosť dôkazného bremena) neboli k týmto konkrétnym okolnostiam
vykonané žiadne dôkazy, pričom: - podľa § 120 ods. l OSP súd môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré
síce účastníci nenavrhnú, ale ich vykonanie je potrebné pre rozhodnutie vo veci, - podľa § 125 OSP

za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť (náležite) stav veci, - podľa § 135 ods.
1 OSP je súd viazaný rozhodnutím (iba) o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Zároveň
poukazujeme tiež na skutočnosť, že podľa § 118 ods. 2 OSP je povinnosťou súdu po vykonaných
dôkazoch a podľa doterajšieho výsledku konania uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, a naopak ktoré zostali sporné. Súd - napriek tomu, že v

odôvodnení svojho rozhodnutia (strana 17 rozhodnutia prvý odsek) uviedol, že otázka, v akej výške
boli poskytnuté peňažné prostriedky, zostala (naďalej) sporná - neuviedol počas súdneho konania,
či za spornú skutočnosť považuje platnosť Zmluvy o pôžičke, z dôvodu skoršieho podpisu Zmluvy o
pôžičke a až následného odovzdania predmetu pôžičky, a ani nepoučil účastníkov konania o tom, že
daná skutočnosť je z jeho strany považovaná (napriek vykonanému dokazovaniu) za spornú. Nakoľko

žalobca tvrdil, že Ručiteľské vyhlásenie je neplatné, leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Súd
zároveň v odôvodnení uvádza, že ak v čase ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá má
byť ručením zabezpečená, nemohlo platne vzniknúť ani ručenie, a má za preukázané, že ručiteľské
vyhlásenie žalobcu vzniklo v čase, keď žiadna pohľadávka neexistovala. Zo žiadneho vykonaného
dôkazu nevyplýva uvedený záver súdu. Práve listinný písomný dôkaz preukazuje to, že žalovaný 1/

prevzal (a teda boli mu odovzdané) peňažné prostriedky ako predmet pôžičky, a teda celkom zrejmý a
určitý obsah danej písomnej Zmluvy o pôžičke nemôže byť vyvrátený len tvrdeniami účastníka. Podľa
názoru žalovaného 2/ je potrebné sa sústrediť na: spôsob, akým sa bežne v živote poskytujú pôžičky
- teda na to čo je zaužívaný a bežný spôsob poskytovania pôžičiek a ich zabezpečenia, okolnosť, že
všetky uskutočnené úkony boli realizované súbežne, v jednom čase, na jednom mieste a za prítomnosti

všetkých zúčastnených osôb - tak veriteľa, dlžníka ako aj ručiteľa, úkony boli uskutočnené v prítomnosti
a pred notárom. Je preukázané, že v tomto prípade v tom istom čase a na jednom mieste došlo ku
súhlasu s uzatvorením zmluvy o pôžičke, k jej podpísaniu, k odovzdaniu predmetu pôžičky a k podpisu
ručiteľského vyhlásenia. Občiansky zákonník používa v tomto smere slovný výraz veriteľ prenecháva
dlžníkovi, čo je vyjadrenie formou priebehového času, čím vyjadruje podľa nášho názoru možnosť, aby

zmluva o pôžičke mohla byť uzatvorená aj v písomnej forme. Uvedenou a použitou argumentáciou súdu
by tak nemohlo v prostredí nášho právneho poriadku dôjsť k platnému zabezpečeniu záväzku zo zmluvy
o pôžičke. Predložená listina - zmluva o pôžičke, spísaná a podpísaná pred notárom, preukazuje, že pri
jej spísaní a podpísaní došlo zároveň aj k poskytnutiu predmetu pôžičky dlžníkovi (žalovanému ID, inak
byžalobcanepodpísalRučiteľskévyhláseniaažalovaný1/bynepodpísalzmluvuopôžičkeaneprehlásil

pritom, že pri jej podpise potvrdzuje prevzatie pôžičky, pričom opak nebol v konaní žiadnym spôsobom
preukázaný, a (aj) preto tvrdeniam žalovaného 1/ či žalobcu (o výške poskytnutých prostriedkov) je
ťažké uveriť (bez ďalšieho). Bez dotknutia vyššie uvedených argumentov má žalovaný 2/ za to, že
zo žiadneho ustanovenie Občianskeho zákonníka, najmä tak jeho § 546: Dohodou účastníkov možno
zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba

voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, nevyplýva, že nie je možné
platne zabezpečiť aj budúci záväzok (pohľadávku).
V tejto súvislosti poukázal na:
- rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 33 Cdo 2548/2009), v ktorom súd posudzoval platnosť
poskytnutého ručenia, ktoré ručiteľské vyhlásenie bolo priamo obsiahnuté v jednej listine, ktorá bola

vyhotovená v písomnej forme, obsahovala zmluvu o pôžičke a tiež sporné ručiteľské vyhlásenie, a bola
podpísaná veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, t. z. ručiteľské vyhlásenie môže byť súčasťou jednej listiny,
ktorá obsahuje aj zmluvu o pôžičke, a ktorá bola spísaná a podpísaná pri jednom stretnutí zúčastnených
strán, a najmä- rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 33 Cdo 2548/2009) v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Ostrave (sp. zn. 8 Co 669/2005-279), zo záverov ktorých vyplýva, že platne môže byť zabezpečená
ručením aj budúca pohľadávka, teda aj pohľadávka zo zmluvy o pôžičke, kedy k odovzdaniu peňažných

prostriedkov dôjde až následne.
Z uvedeného je tak možné vyvodiť záver, že odôvodnenie určenia neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia
žalobcu z dôvodu, že nie je možné ručením zabezpečiť pohľadávku, ktorá v danom okamihu neexistuje,
nie je správne, nakoľko bolo minimálne preukázané, že k podpisu Ručiteľského vyhlásenia došlo
súbežne s podpísaním Zmluvy o pôžičke, a preto v čase podpísania Ručiteľského vyhlásenia bola platne

a účinne uzatvorená Zmluva o pôžičke, v ktorej je potvrdené, že došlo aj k poskytnutiu a prevzatiu
predmetu pôžičky dlžníkom, a preto existoval (už) aj záväzok pôžičku vrátiť, ktorému zodpovedala
pohľadávka veriteľa na vrátenie pôžičky (v dohodnutom dni splatnosti).
Zároveň je potrebné posúdiť (práve v rámci rozumného usporiadania vzájomných vzťahov, právnej istoty
azásady,žezmluvysamajúdodržiavať),čibysamalopostupovaťpriposkytovanípôžičkytak,že:veriteľ
oproti podpisu písomnej zmluvy o pôžičke dlžníkom a zároveň oproti podpisu ručiteľského vyhlásenie

ručiteľom odovzdá predmet pôžičky dlžníkovi (systém "z ruky do ruky"), alebo postačuje, že pri jednom
stretnutízaosobnejúčastiveriteľa,dlžníkaajručiteľadôjdetakkposkytnutiupôžičkyakoajkuzatvoreniu
(rozumej podpísaniu) potrebných listín. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia taktiež nebral do úvahy,
že k uzatvoreniu/vykonaniu jednotlivých úkonov prišlo: jednak za osobnej účasti všetkých zúčastnených
osôb (t. z. v jeden čas), v priestoroch notárskeho úradu (t. z. na jednom mieste), pred notárom.

Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 , § 5, § 36 ods. l zákona č. 323/1992 Zb. je zrejmé, že pri spisovaní
a podpisovaní Zmluvy o pôžičke a podpisovaní Ručiteľského vyhlásenia boli zúčastnené strany v
plnej miere oboznámené s ich právami a povinnosťami, pričom postup, ktorý zvolili pri konaní (najmä
prítomnosťnotára)imposkytovalvhodnézázemiearovnakoprávnuistotu.Zúčastnenéstranyprijednom
stretnutí a za účasti tak dlžníka, ručiteľa a aj veriteľa, konali vo vzájomnej dôvere, pričom z obsahu

preukázaných okolností je preukázané, že pri podpisovaní listín a preberaní peňažných prostriedkov
tieto boli v ich dispozičnej sfére (pod čím rozumieme tú skutočnosť, že listiny boli stranám predložené,
nimi prečítané a s ich obsahom boli oboznámené), a prítomnosť notára bola pre ne istou formou garancie
a záruky, že žalovaný 2/ a žalobca obdržia im prináležiace rovnopisy listín (dokladov) a že žalovaný 1/
obdrží sumu pôžičky, a teda celý proces poskytnutia pôžičky a jej zabezpečenia bude prebiehať tak, aby

všetci zúčastnení boli chránení. Nie je preto správny záver súdu, že predmetné Ručiteľské vyhlásenie
je neplatné, nakoľko v čase jeho uskutočnenia neexistoval zabezpečovaný záväzok. Súd zároveň
na strane 14 svojho rozhodnutia uvádza, že " ... obsahom zápisnice nemá byť opätovné ručiteľské
vyhlásenie, čo vyplýva z úvodu ... II' V tomto smere s názorom súde nesúhlasíme, nakoľko princíp
zmluvnej voľnosti umožňuje fyzickým ako aj právnickým osobám prejavovať svoju vôľu aj opakovane,

pričom skutočnosť, či s takým prejavom sú alebo nie sú spojené (možné) účinky je vecou až následného
posúdenia a zistenia takýchto účinkov, a preto v prípade ak opakovaný prejav vôle je vykonaný v čase,
kedy prvý prejav vôle sa javí ako neplatný, potom je nutné prisúdiť účinky platného právneho úkonu
(prejavu) tomu v poradí druhého prejavu (opätovne princíp Javor contractus).
K záveru súdu o rozpore úkonu (Ručiteľského vyhlásenia) s dobrými mravmi a neplatnosť právneho

úkonu pre rozpor s dobrými mravmi je absolútnou neplatnosťou uviedol odvolateľ, že s týmto záverom
súdu nesúhlasí, nakoľko je potrebné v tomto smere prihliadnuť na to, že: ručenie (Ručiteľské vyhlásenie)
je akcesorickej povahy, v prípade, že úkon je relatívne neplatným, vylučuje to, aby išlo o neplatnosť
absolútnu, je potrebné pri aplikácii právnej normy uprednostniť lex specialis, konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi nemusí byť zároveň konaním v rozpore so zákonom, opačne to však platí. Z dôvodu, že

ručenie zdieľa osud hlavného záväzku, tak v prípade, že tu je daný dôvod, pre ktorý by omylom dotknutý
účastník mohol sa domáhať neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a v spojení s § 40a Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k hlavnému (zabezpečovanému) záväzkovému vzťahu, je vylúčené, aby daný
dôvod (okolnosť) zároveň odôvodňoval hľadieť na zabezpečovací úkon ako absolútne neplatný. Ak
súd veľmi správne vyjadril na strane 15 odôvodnenia svojho rozhodnutia danosť dôvodu pre dovolanie

sa neplatnosti Zmluvy o pôžičke podľa § 49a Občianskeho zákonníka veriteľom (t. z. žalovaným 2/)
a uzavrel, že ak jeden z účastníkov úmyselne predstieral určitú vôľu so zámerom vyvolať omyl alebo
využiť omyl druhého účastníka, nie je takýto úkon neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pozn.
a teda ani podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka), ale podľa § 49a Občianskeho zákonníka,
pričom ide aj o prípady, kedy tento účastník bol v dôsledku podvodného konania právoplatne odsúdený

za spáchanie trestného činu podvodu, nemožno potom vo vzťahu k ručeniu ako zabezpečovacieho
právneho úkonu pre ten istý dôvod prizerať ako na absolútne neplatný (právny) úkon. V tejto súvislosti
poukazuje na to, že ak konanie žalovanej 1/ bolo (čo nikto nespochybňuje) posúdené ako trestný čin,
t. z. ako konanie v rozpore so zákonom (nakoľko každý trestný čin je rozporný so zákonom (Trestnýmzákonom, prípadne inou právnou normou (zákonom), je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Opačne to však nemusí platiť, a práve preto zákonodarca pamätal na takéto situácie cez
§ 39 Občianskeho zákonníka. Ak súd odôvodnil neplatnosť Ručiteľského vyhlásenia aplikujúc § 39

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, t. z. ide o absolútne neplatný
úkon, ktorý nie je dovolený, tak je potrebné poukázať na to, že ručenie patrí medzi bežné a najčastejšie
zabezpečovacie nástroje záväzkov dlžníkov v prostredí právneho poriadku Slovenskej republiky. O
ručení (poskytnutom formou Ručiteľského vyhlásenia žalobcu) nie je preto v žiadnom prípade možné

vravieť ako o úkone, ktorý nie je dovolený, nakoľko nejde o úkon, ktorý by svojím obsahom alebo účelom
odporoval zákonu a nejde ani o úkon, ktorým by sa zákon obchádzal.
Žalovaný 2/ poskytol pôžičku len a len za tej podmienky, že mu žalovaný 1/ poskytne zabezpečenie
jeho pohľadávky. Záverom by sme taktiež poukázali na skutočnosť, že z celého kontextu a odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že je poskytovaná ochrana len žalobcovi ako ručiteľovi, a ochrana
žalovaného 2/ ako veriteľa je ponechaná bez povšimnutia.

Dobré mravy sú istým merítkom hodnotenia konkrétnych situácií a teda aj právnych vzťahov. Dobré
mravy odpovedajú všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, morálky a zásadám demokratickej
spoločnosti, vždy však v intencii § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka majú zásadne a prevažne
interpretačnú úlohu (funkciu). Preto ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v spojení s
jeho § 39) sa však nepoužije, ak by priama aplikácia príslušného ustanovenia (v tomto prípade §

49a Občianskeho zákonníka) viedla k rovnakému výsledku, ku ktorému má viesť použitie uvedeného
ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. rozsudok NS ČR - sp. zn. 22 edo 1659/2000). Vzhľadom na
vyššie uvedené je potrebné preto konštatovať, že Zmluva o pôžičke je platným záväzkovým vzťahom
a žalovaný 2/ poskytol pôžičku v preukázanej výške 3,4 mil. SKK žalovanému 1/, a žalobca platne
poskytol žalovanému 2/ ručenie ako zabezpečenie pohľadávky žalovaného 2/ voči žalovanému 1/

formou Ručiteľského vyhlásenia.
Odvolanie odôvodnil k výrokom s poradovým číslom VI. (súd určil, že dohoda medzi žalobcom a
žalovaným 1/ o tom, že žalobca preberá na seba povinnosti dlžníka ak túto pohľadávku nesplní dlžník,
je neplatná): súd vyslovil neplatnosť dohody medzi žalobcom a žalovaným 1/ obsiahnutú v predmetnej
notárskej zápisnici z dôvodu, že ide o neurčitý právny úkon a tento rozpor nie je možné odstrániť ani

výkladom. V tomto poukazuje odvolateľ na ust. § 51 § 853 ods. l Občianskeho zákonníka a § 36 ods.
l a ods.2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ požiadal žalobcu a žalovaného 1/ a títo s uplatnením
ďalšieho zabezpečovacieho nástroja súhlasili, a to dokonca v sprísnenej forme (v notárskej zápisnici
o právnom úkone). Súd pri posudzovaní určitosti právneho úkonu - dohody obsiahnutej v predmetnej
notárskej zápisnici - opomenul základný princíp občianskeho práva, a to princíp zmluvnej voľnosti

účastníkov právnych vzťahov. Predmetnou dohodou sa žalobca a žalovaný 1/ dohodli, že v prípade,
ak povinnosť zaplatiť svoj peňažný dlh z predmetnej Zmluvy o pôžičky (v zmysle použitého výrazu
"povinnosti dlžníka - osoby povinnej č. l vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 opísanej
v čl. l notárskej zápisnice") nesplní dlžník (odkladacia podmienka právneho úkonu - tejto dohody), tak
sa ručiteľ zaväzuje uspokojiť pohľadávku veriteľa (osoby oprávnenej). Obsah danej dohody je potrebné

preto vyložiť tak, že obsahuje záväzok žalobcu uspokojiť žalovaného 2/, ak (odkladacia podmienka)
neuspokojí žalovaného 2/ žalovaný 1/ ako jeho dlžník. Jednoznačne možno túto dohodu, uzatvorenú
v písomnej forme považovať za platný záväzkový vzťah, na základe ktorej sa po splnení dohodnutej
podmienky stane účinným záväzok uspokojiť určitú pohľadávku veriteľa, pričom v súlade s § 51 v spojení
s § 853 ods. l Občianskeho zákonníka sa táto dohoda najviac (svojím obsahom a účelom) podobá na

dohodu/zmluvu o pristúpení k záväzku. Z obsahu celého právneho úkonu - t. z. z obsahu predmetnej
notárskej zápisnice - celkom jasne, určito a zrozumiteľne vyplýva, že záväzkom, ktorý sa zaväzuje
žalobca podľa predmetnej dohody (obsiahnutej v čl. V prvom odseku) je záväzok uspokojiť pohľadávku
žalovaného 2/ zo Zmluvy o pôžičke, ktorá (a teda jej celý obsah) je súčasťou právneho úkonu (notárskej
zápisnice), a preto názor a argumentácia súdu o tom, že ide o neurčitý právny úkon, sú nesprávne.

Z obsahu, vyjadrenia (gramatického) a vzájomných súvislostí je výklad súdu vo vzťahu k predmetnej
dohode žalobcu a žalovaného 1/ nesprávny, nakoľko úmysel a účel danej dohody je možné vyložiť tak,
ako je vyššie uvedené.
Odvolanie odôvodnil k výrokom s poradovým číslom VII. (súd určil, že právny úkon - vyhlásenie žalobcu,
že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského vyhlásenia čo do základu, dôvodu a do výšky v sume

3400000,- SKK uznáva, je neplatný):
Vzhľadom k tomu, že v bode predchádzajúcom odvolania vyjadril odvolateľ právny názor, že ručiteľské
vyhlásenie je platným právnym úkonom a nie je preto správny záver a argumentácia súdu, že ide o
absolútne neplatný právny úkon, vo vzťahu k tomuto výroku napadnutého rozhodnutia sa naň v plnomrozsahu odvoláva, a (aj) preto je tento výrok (s poradovým číslom a označením VII.) súdu prvej inštancie
nesprávny.
Žalovaný 2/ má zároveň za to, že napadnuté rozhodnutie súd (zároveň) riadne a náležite neodôvodnil.

Podľa všeobecne známej judikatúry Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu poukazuje v tej súvislosti
na rozhodnutia III. ÚS 311/07, l. ÚS 146/08, III. ÚS 307/2012, III. ÚS 11/2011, IV. ÚS 214/04, IV. ÚS
123/08, IV. ÚS 313/08, III. ÚS 341/07, III. ÚS 70/09, I.ÚS 243/07, I. ÚS 640/2014, I ÚS 242/07 rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 1 Cdo 48/2010;
Účelom občianskeho súdneho konania (v zmysle § 1 a § 2 OSP) je ochrana práv a záujmov jeho

účastníkov,najmäjesúdpovinnýdbaťnato,abynedochádzalokporušovaniuprávaprávomchránených
záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb, pričom v konaní
má byť poskytnutá ochrana práva oprávnených záujmov účastníkov, a má tak smerovať k tomu, aby bola
zachovaná úcta k právam iných osôb. Týmto odvolaním napadnutý rozsudok naplnenie týchto cieľov
nenapĺňa a neplní dané funkcie. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný 2/ navrhuje, aby Krajský
súd v Trnave ako odvolací súd zrušil týmto odvolaním napadnuté výroky rozsudku Okresného súdu

Trnava zo dňa 6. apríla a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok v napadnutej časti
a rozhodol tak, že návrh (žalobu) v celom rozsahu zamietne, a zaviaže odporcu k náhrade trov konania,
vrátane trov právneho zastúpenia (tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) k rukám právneho
zástupcu žalovaného 2/.

11. Vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného 2/. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie zo
dňa 21.04.2016, a to proti I. výrokovej vete, II. výrokovej vete, III. výrokovej vete a IV. výrokovej vete
rozsudku, a to z dôvodov podrobne opísaných v predmetnom odvolaní. Žalobkyňa sa prostredníctvom
svojhoprávnehozástupcuvyjadrujezároveňkodvolaniužalovaného2/Žalovaný2/podanýmodvolaním
zo dňa 20.04.2016 napadol V. výrokovú vetu, VI. výrokovú vetu a VII. výrokovú vetu rozsudku,

nakoľko je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že rozsudok súdu prvej inštancie v časti týchto výrokových viet vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný 2/ zároveň rozsudok z dôvodov uvedených v jeho
odvolaní, považuje za zmätočný, arbitrárny, a teda nezákonný. Žalobkyňa sa s obsahom odvolania
žalovaného 2/ v celom rozsahu nestotožňuje a právne názory žalovaného 2/ považuje za nesprávne,

nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a v platnom právnom stave. Rovnako sa žalobkyňa nemôže
stotožniť s vysloveným názorom žalovaného 2/ o údajnej arbitrárnosti a zmätočnosti odôvodnenia
rozsudku.Žalobkyňamázato,žerozsudokjevčastinapadnutejodvolanímžalovaným2/vecnesprávny,
spravodlivý, a teda zákonný. Právne závery prvoinštančného súdu premietnuté vo výrokových vetách
rozsudku napadnutých odvolaním žalovaného 2/ sú dostatočne odôvodnené, absolútne legitímne a

presvedčivé. Súd sa v tejto časti s meritom veci vysporiadal zákonným spôsobom, a teda správne.
Žalobca má za to, že prvoinštančný súd správne určil, že: a) ručiteľské vyhlásenie Žalobcu zo dňa
10.10.2007 je neplatné. V rámci vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie bolo
jednoznačne preukázané, že ručiteľské vyhlásenie Žalobcu vzniklo v čase, keď neexistoval hlavný
záväzok, teda neexistovala zabezpečená pohľadávka. Súd v odôvodnení svojho Rozsudku uviedol,

z akých dôkazov vychádzal, a akými myšlienkovými postupmi sa pri hodnotení týchto dôkazov riadil
(strana 16 Rozsudku). Pokiaľ neexistuje hlavný záväzok, nemohol vzniknúť ani vedľajší záväzok,
nakoľko akcesorická povaha ručenia sa musí nevyhnutne prejaviť aj pri jeho vzniku. Súd svoj právny
názor dostatočne podrobne a presvedčivo odôvodnil, a teda Rozsudku v tomto smere nemožno
pripísať vadu zmätočnosti, príp. ho nemožno považovať v tomto smere za arbitrárny. Absolútne je

nesprávna právna argumentácia Žalovaného 2/ spočívajúca v tom, že v občianskoprávnych vzťahoch
možno platne zabezpečiť ručením budúcu pohľadávku, t. j. pohľadávku neexistujúcu. Zabezpečenie
neexistujúcej (budúcej) pohľadávky ručením je prípustné a legitímne v obchodnoprávnych vzťahoch.
nie však vo vzťahoch občianskoprávnych. V zmysle ustanovenia §304 ods. 2 Obchodného zákonníka
"Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od

splnenia podmienky." Občiansky zákonník však zabezpečenie budúceho. t. j. neexistujúceho záväzku
nepripúšťa, ako to napokon správne konštatoval a zdôvodnil aj prvoinštančný súd. Ručenie podľa
Občianskeho zákonníka, na rozdiel od ručenia podľa Obchodného zákonníka, má výsostne subsidiárny
a akcesorický charakter, v dôsledku čoho možno v zmysle Občianskeho zákonníka prevziať ručenie
iba za existujúci (hlavný) záväzok. Preto pokiaľ hlavný záväzok, ktorý má byť zabezpečený ručením,

neexistuje, nemožno ho platne zabezpečiť ručením. Úvahy a právne závery súdu považuje Žalobca v
tomto smere za absolútne legitímne, nakoľko majú oporu v platnej právnej úprave. Rovnako sa súd
správne vysporiadal s tým, že nakoľko navedenie žalobkyne na podpísanie ručiteľského záväzku bolo
preukázateľne dosiahnuté trestným činom, ide o právny úkon odporujúci zákonu a rozporný s dobrýmimravmi. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava č. k. 2T /35/2009-2071 zo dňa 19.10.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/131j2010-3467 zo dňa 26.09.2013, bola žalovaná 1/ uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu

podvodu na skutkovom základe tak, ako je prepísaný z trestných rozhodnutí v odôvodnení Rozsudku na
strane 17 a 18. Navedenie žalobkyne na podpísanie ručiteľského vyhlásenia bolo dosiahnuté trestným
činom (ako to jasne vyplýva z trestných rozhodnutí), za ktorý bola žalovaná 1/ právoplatne odsúdená,
teda nemožno mať pochybnosť o tom, že ide o protiprávny úkon odporujúci zákonu a právny úkon, ktorý
je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere je určujúce a v súlade s rozumným usporiadaním vzťahov,

ktorého sa vo svojom odvolaní dovoláva žalovaný 2/ konštatovanie súdu, že jednostrannou aplikáciou
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (pri ktorej by sa nevzala na zreteľ celá označená situácia, ale len
záujem žalovaného 2/ a ním uvádzané okolnosti ohľadom nemožnosti žalobkyne domôcť sa neplatnosti
zmluvy o pôžičke, by mohlo dôjsť k oslabeniu princípu záruk a bezpečnosti občianskoprávnych úkonov,
najmä za situácie, že žalobkyňa ako ručiteľka by sa nemala možnosť ani v prípade, že došlo k
právoplatnému odsúdeniu žalovanej 1/ za podvod, brániť dôsledkom podpísania ručiteľského záväzku,

i keď bolo preukázané, že jediným dôvodom, pre ktorý záväzok žalobkyňa podpísala, bol práve podvod
žalovanej 1/ spáchaný na nej. Preto je správny právny záver prvoinštančného súdu, že ručiteľský
záväzok Navrhovateľky je absolútne neplatný aj pre jeho rozpor s dobrými mravmi. Aj vo vzťahu k
odôvodneniu rozhodnutia v VI. výrokovej vete rozsudku je žalobkyňa toho názoru, že je dostatočne
podrobné, dôsledné a presvedčivé, a nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti. Žalobkyňa považuje právnu

argumentáciu žalovaného 2/ a jeho výklad ustanovení §51.§36 a §853 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uvedenú na strane 14 odvolania považuje za absolútne tendenčný a účelový. Pokiaľ určitý právny úkon
nespĺňa náležitosti právneho úkonu (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) požadované zákonom pre jeho
platnosť, nemožno úkon považovať za platný. V prípade, že je úkon neplatný, a žalovanému 2/ sa takýto
právny stav "nehodí", resp. nie je takýto právny stav pre neho priaznivý, nemôže sa v súlade s právom

jednoducho dovolávať platnosti úkonu s poukazom na zásadu zmluvnej voľnosti. V prípade, že by sa
malo postupovať tak, ako to naznačuje žalovaný 2/, dochádzalo by v praxi k úplne absurdným situáciám,
keď by podľa teórie Žalovaného 2/ každý absolútne neplatný právny úkon bolo možné s poukazom
na § 51, § 853 ods. 1 a § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka považovať v končenom dôsledku za
platný, čo je v príkrom rozpore s platným právnym poriadkom. Len pre úplnosť Žalobca uvádza, že sa

nemožno účinne dovolávať zásady zmluvnej voľnosti tam, kde je zrejmá absolútna neplatnosť úkonu.
V prípade, že je právny úkon absolútne neplatný z dôvodu jeho neurčitosti podľa §37 Občianskeho
zákonníka (ako je tomu v prípade Dohody zo dňa 10.10.2007), ide o úkon, ktorý nie je vykonaný v
súlade so zákonom (v súlade s obsahom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka), a teda
ani nie je možné postupovať v zmysle ustanovenia §51 Občianskeho zákonníka, ktorý tento postup

vyslovene vylučuje. Uznanie záväzku žalobkyňou vyplývajúce z ručiteľského vyhlásenia o prevzatí
ručenia, obsiahnuté v notárskej zápisnici, je neplatné. Súd sa podľa žalobkyne dostatočne dôsledne
vysporiadal so skutočnosťou, že nakoľko je absolútne neplatný ručiteľský záväzok žalobkyne ako taký (z
dôvodu, že v čase ručiteľského vyhlásenia neexistoval zabezpečený záväzok), potom uznaním záväzku
z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný neexistujúci dlh, preto s týmto uznaním nemožno spájať účinky

v zmysle §557 Občianskeho zákonníka, naopak, je absolútne neplatný pre svoj rozpor so zákonom.
Opakovane zdôrazňuje, že tvrdenie žalovaného 2/ o arbitrárnosti a zmätočnosti rozsudku je nedôvodné
a irelevantné, nakoľko prvoinštančný súd sa ku každej výrokovej vete rozsudku napadnutej odvolaním
žalovaného 2/ vysporiadal dostatočne podrobne a jasne, preto sú jeho závery v tomto smere absolútne
legitímne a presvedčivé. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody, ako aj s poukazom na

odvolanie žalobkyne zo dňa 21.04.2016 žiada, aby odvolací súd v odvolacom konaní rozhodol tak, ako
navrhla vo svojom záverečnom návrhu obsiahnutom v odvolaní zo dňa 21.04.2016 (bod IV. odvolania
zo dňa 21.04.2016) a zároveň si uplatňuje náhradu trov konania za toto vyjadrenie k odvolaniu vo výške
89.50 EUR (66.00 EUR + 8.58 EUR +DPH).

12. Odvolanie žalobkyne. Žalobkyňa podáva odvolanie proti rozsudku v časti:
• I. výrokovej vety z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) s poukazom na §221 ods. 1 písm. h/, § 205
ods. 2 písm. dl, § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (zákon Č. 99/1963 Zb. v platnom
znení, ďalej len "OSP");
• II. výrokovej vety z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 221 ods. 1 písm. hl, § 205

ods. 2 písm. dl, § 205 ods. 2 písm. f) OSP;
• III. výrokovej vety z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/, § 205
ods. 2 písm. dl, § 205 ods. 2 písm. f) OSP;• IV. výrokovej vety z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a) s poukazom na § 221 ods. 1 písm. h/, §205
ods. 2 písm. dl, § 205 ods. 2 písm. f) OSP; nakoľko má vo vzťahu k I. až IV. výrokovej vete Rozsudku za
to, že prvoinštančný súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, a že Rozsudok v I. až IV. výrokovej vete vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,
Pokiaľ sa týka V., VI. a VII. výrokovej vety Rozsudku, súd sa v tejto časti s meritom veci vysporiadal
zákonným spôsobom, a teda správne.

Súd I. inštancie v odôvodnení rozsudku na strane 15 konštatuje, že žalobkyňa sa nemôže úspešne
domáhať určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, nakoľko ona ako ručiteľ nebola
účastníkom zmluvy, a preto jediným, kto by sa mohol dovolať relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke
zo dňa 10.10.2007, je veriteľ - odporca 2/. Nakoľko tento sa však relatívnej neplatnosti nedovolal, je
zmluva o pôžičke podľa názoru súdu prvej inštancie aj naďalej platná. Súd vychádzal zo svojho prijatého
právneho názoru, že nakoľko bola zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2007 uzavretá podvodným konaním,

je neplatnosť právneho úkonu nutné považovať za relatívnu neplatnosť podľa § 49a Občianskeho
zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení, ďalej len "OZ"), a tejto sa Účinne Navrhovateľka
podľa názoru súdu dovolať nemôže. S takýmto záverom súdu sa žalobkyňa nemôže stotožniť. Súd prijal
právny záver o relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke výlučne s odkazom na rozhodovaciu prax českých
súdov, ktorá však pre slovenskú rozhodovaciu prax súdov nie je určujúca. Žalobkyňa zdôrazňuje, že je

podľa jej názoru neprípustné, aby všeobecné súdy svoj právny názor vo veci samej opierali výlučne o
rozhodovaciu prax zahraničných súdov. Zo slovenskej hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že "Neplatný je
právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom." [§ 39 OZ) Bez ohľadu na rozhodovaciu prax zahraničných súdnych orgánov, bolo
povinnosťou súdu zaoberať sa otázkou platnosti! neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 aj

v kontexte ustanovenia § 3 ods.1 a § 39 OZ, teda či nie je právny úkon postihnutý vadou absolútnej
neplatnosti. Ak existuje čo i len jeden z dôvodov neplatnosti podľa §39 OZ. je právny úkon absolútne
neplatný, pričom v tejto súvislosti je potom absolútne irelevantné, ako sa s danou otázkou vysporiadajú
zahraničné súdy, nakoľko súd svoje právne závery o relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa
10.10.2007 opiera výlučne o zahraničnú rozhodovaciu prax súdov, považuje žalobkyňa odôvodnenie

rozsudku v tejto časti za nedostatočné, a teda nepreskúmateľné. Zmluva o pôžičke uzavretá dňa
10.10.2007, ako aj na ňu nadväzujúce právne úkony, ktorých určenie je predmetom tohto sporu, sú
neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko v zmysle rozhodnutí OS TT 2T /35/2009 a KS TT 6To/131/2010
bola žalovaná 1/ uznaná vinnou z obzvlášť závažného zločinu podvodu na tom skutkovom základe,
že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14,00 hod v sídle notárskeho úradu v Trnave JUDr. Opatovského

uzatvorila so spoločnosťou TRIER, s.r.o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá
pôžička 3.400.000,- SK, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude
schopná v dohodnutej lehote vrátiť a tiež naviedla Ing. J. W. na ručenie celým svojim hnuteľným a
nehnuteľným majetkom, pričom jej uviedla, že peniaze na vyplatenie úveru bude mať z predaja svojej
nehnuteľnosti vo výške 230.000.000,- SK a z predaja tovaru (železného šrotu a iné), za ktorý mala

obdržať hotovosť vo výške 25 mil. Sk a taktiež uviedla že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne
nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila. U uvedeného je zrejmé, že poskytnutie pôžičky
(ako aj navedenie žalobkyne na ručiteľské vyhlásenie vrátane súhlasu s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice a ďalšie úkony v tejto zápisnici uvedené) bolo dosiahnuté trestným činom a jedná sa tak o
právny úkon odporujúci zákonu (contra legem), teda právny úkon uskutočnený v rozpore so zákonným

zákazom. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatnosť zmluvy o pôžičke (a teda aj ručenia
a následných právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici neplatnosťou právnych úkonov
založená ich nedovolenosťou). V trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že uzavretie zmluvy
o pôžičke (ako aj navedenie žalobkyne na ručiteľské vyhlásenie vrátane súhlasu s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice a ďalšie úkony v tejto zápisnici uvedené) bolo dosiahnuté trestným činom, teda

intenzívnym konaním, ktoré je v rozpore so zákonom. Je nesporné, že každý trestný čin je protiprávnym
konaním. Protiprávnym konaním je také konanie, ktoré nemá oporu v zákone, a teda zákonu odporuje. V
zmysle ustálenej rozhodovacej praxe. Právny úkon odporuje zákonu buď svojim výslovným vyjadrením
(obsahom) alebo svojim charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje (účelom). Zmluva o pôžičke
(ako aj ručiteľské vyhlásenie a následné právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici, ako aj notárska

zápisnica samotná), nakoľko boli dosiahnuté trestným činom, sú podľa Navrhovateľky neplatné v zmysle
§ 39 OZ pre ich nedovolenosť a rozpor so zákonom. Právny úkon uskutočnený v súvislosti s trestnou
činnosťou je taktiež v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako je nesporné, že tak, ako je uvedené v doplnení
návrhu Navrhovateľky zo dňa 18.11.2008, že v prípade odovzdania pôžičky v sume 2.400.000,- Sks úrokom 1mil. Sk za 6 dní je bezpochyby potrebné kvalifikovať ako obchádzanie zákona a o rozpor
s dobrými mravmi (§ 39 OZ).Vzhľadom na uvedené má odvolateľka za nepochybne preukázané. že
podvodné konanie odporkyne v 1/ rade zakladá neplatnosť právnych úkonov podľa § 39 OZ z dôvodu. že

uvedené právne úkony odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom, V týchto intenciách sa súd prvej
inštancie právnym posúdením veci dôsledne nezaoberal. Ak by zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2007
(a na ňu nadväzujúce úkony) nebola postihnutá absolútnou neplatnosťou (a k tomuto právnemu záveru
by dospel aj odvolací súd), bola by postihnutá minimálne relatívnou neplatnosťou podľa § 49a OZ. V
takomto prípade však Navrhovateľka taktiež nemôže súhlasiť s právnym záverom prvoinštančného súdu

o tom, že Navrhovateľka - osoba označená aj ako ručiteľ, nie je oprávnená sa dovolávať sa relatívnej
neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007. Zo slovenskej hmotnoprávnej úpravy vyplýva, že
právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá
je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala
alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.
Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným." (§ 49a OZ) /Ak ide o dôvod neplatnosti právneho

úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. l, § 479, § 589, § 707 ods. 1 a § 741b ods. 2,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny
úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje

tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá (§ 40a OZ). Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že ak by aj zmluva o pôžička zo dňa 10.10.2007 (a na ňu nadväzujúce úkony)
nebola absolútne neplatná, poskytnutie pôžičky a navedenie Navrhovateľky na ručiteľské vyhlásenie
a na ďalšie s tým súvisiace úkony bolo žalovaným 2/ v časti zmluvy o pôžičke a žalobkyňou v časti
ručiteľskéhovyhláseniaaďalšíchnadväzujúcichúkonovurobenévomyleatentoprávnyúkonbolurčený

osobe, ktorá omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, t.j. žalovanej v 1/ rade. Žalobkyňa bola zo strany
žalovanej v 1/ rade uvedená do omylu, keď jednak po psychickej stránke nútila Navrhovateľku uzavrieť
právne úkony, avšak a najmä tým, že spáchala trestný čin podvodu z dôvodu tvrdení, že disponuje
nehnuteľnosťami ako aj hnuteľným majetkom, ktorý predá, za čo zinkasuje cca 230 mil. Sk, taktiež že
predá tovar (železný šrot a iné) za ktorý mala obdržať hotovosť vo výške 25 mil. Sk a taktiež uviedla že

vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila.
Sama skutková podstata trestného činu podvodu je založená na úmyselnom uvedení poškodeného
do omylu. Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu, môže smerovať nielen voči
poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže
týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď

dochádza k jeho obohateniu. Úmyselné uvedenie Navrhovateľky do omylu nie je možné spochybňovať.
Táto skutočnosť bola preukázaná právoplatnými trestnými rozsudkami voči odporkyni 1/ rozhodnutí
OS TT 2T/35/2009 a KS TT 6To/131/2010 a celým vykonaným dokazovaním v rámci prvoinštančného
konania. Súd prvej inštancie však prijal nesprávny právny záver o tom, že relatívnej neplatnosti podľa
§ 40a OZ sa môže dovolať len veriteľ - žalovaný 2/, avšak nie žalobkyňa. Uvedené konštatovanie

je v rozpore s ustanovením § 40a OZ, nakoľko z neho priamo a jednoznačne vyplýva, že relatívnej
neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolať nielen priamy účastník právneho úkonu. Ale každý, kto
je takýmto úkonom dotknutý, teda každá tretia osoba, do ktorej hmotnoprávneho postavenia právny
úkon zasiahol. V uvedenom prípade to bola práve osoba žalobkyne, ktorá v bezprostrednej súvislosti
so spísaním zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 podpísala ručiteľské vyhlásenie zo dňa 10.10.20007

a následne pristúpila k spísaniu notárskej zápisnice. Na základe uvedeného je žalobkyňa toho názoru,
že súd prvej inštancie vec absolútne nesprávne právne posúdil, nakoľko v prípade prijatia záveru o
relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke, mal súd pristúpiť minimálne k dôslednej aplikácií ustanovenia
§ 40a OZ. pokiaľ sa týka určenia okruhu osôb. ktoré v tomto prípade boli oprávnené účinne sa dovolať
relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007. a teda do tohto okruhu oprávnených osôb

zahrnúť aj Navrhovateľku. Ak by aj odvolací súd dospel k právnemu záveru, že zmluva o pôžičke
zo dňa 10.10.2007 nie je postihnutá absolútnou neplatnosťou, ale neplatnosťou relatívnou, tak aj v
takom prípade je rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa žalobkyne nesprávne, nakoľko neplatnosť
zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná a žalobkyňa sa ako
osoba oprávnená podľa § 40a OZ riadne a včas relatívnej neplatnosti dovolala. Neplatnosť právneho

úkonu spôsobuje aj neplatnosť naň nadväzujúcich právnych úkonov, resp. právnych úkonov, ktoré na
neplatný právny úkon priamo obsahovo nadväzujú a priamo s ním čo do svojho obsahu a právnych
následkovsúvisia.Prvoinštančnýsúdsprávnekonštatovalneplatnosťručiteľskéhovyhláseniažalobkyne
zo dňa 10.10.2007 (V. výroková veta rozsudku), rovnako správne konštatoval neplatnosť dohodyuvedenej v notárskej zápisnici zo dňa 10.10.200 (VI. výroková veta rozsudku) a neplatnosť vyhlásenia
žalobkyne o uznaní záväzku uvedeného v notárskej zápisnici (VII. výroková veta rozsudku). Neplatnou
je zmluva o pôžičke zo dňa 10.10.2007. Neplatné je ručiteľské vyhlásenie Navrhovateľky zo dňa

10.10.2007: Nakoľko podkladom notárskej zápisnice Nz40440/2007, N565/2007, NCRls40148/2007 za
dňa 10.10.2007 bola neplatná zmluva o pôžičke a neplatné ručiteľské vyhlásenie, musí byť nevyhnutne
neplatná aj notárska zápisnica ako celok. Notárska zápisnica je osvedčením· prejavu vôle účastníkov
smerujúcich k vzniku. zmene alebo zániku ich práv a povinností. Pokiaľ sú neplatné právne úkony. ktoré
sú obsahom osvedčenia (notárskej zápisnice). nemôžu byť platné ani samotné osvedčenie. t.j. notárska

zápisnica samotná. Z toho dôvodu má byť aj súdom určená. resp. vyslovená neplatnosť notárskej
zápisniceNz40440/2007,N565/2007,NCRls40148/2007zodňa10.10.2007,vrátanevnejobsiahnutého
vyhlásenia o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. ako aj vyhlásenia
žalobkyne podľa ustanovenia § 546 až § 550 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa záverom uviedla, že
v článku V. notárskej zápisnice, je uvedené jej vyhlásenie, že bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí
s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu a to najmä na

celý hnuteľný a nehnuteľný majetok žalobkyne (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B. [... ] a v kat.
území D., zapísané na LV č. XXX okrem parcely č: 127 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 309
m2). Z uvedeného je viac ako zrejmé. že sa nejednalo o bezvýhradný súhlas navrhovateľky, práve
naopak. Zákon však takéto vyhlásenie s výhradou alebo podmienkou, ktorá by obmedzovala exekúciu
neumožňuje a preto je uvedené vyhlásenie neplatné.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody žalobkyňa žiada, aby odvolací súd rozhodnutím
rozsudok v časti V., VI. a VII. výrokovej vety ako vecne správny potvrdil a rozsudok v časti I., II., III. a
IV. výrokovej vety zmenil tak, že I., II., III. a IV. výroková veta rozsudku bude znieť nasledovne: I. Súd
určuje, že Notárska zápisnica o vyhlásení osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou podľa
§41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

vyhlásení o prijatí tohto záväzku osobou oprávnenou, Nz 40440;2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007
zo dňa 10.10.2007 napísaná JUDr. Petrom Opatovským, notárom so sídlom v Trnave, je neplatná.
II. Súd určuje, že právny úkon - vyhlásenie J. W.. rod. K., nar. XX.X.XXXX ako ručiteľa a osoby povinnej
č. 2, že v prípade nesplnenia svojho záväzku voči osobe oprávnenej bezvýhradne a neodvolateľne
súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods.

2 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov (Exekučný poriadok) a to na celý jej
hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa- osoby povinnej č. 2 (najmä na nehnuteľnosti v kat. úz. B.,
zapísané na LVČ. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, X.XXX,
v kat. úz. D., zapísané na LV Č. XXX, okrem parc. č. 127- zastavané plochy a nádvoria vo výmere
309 m2) až do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania,

trovy použité na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), je neplatné. III. Súd určuje, že
právny úkon - ručiteľské vyhlásenie J. W., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 10.10.2007, ako osoby
povinnej č. 2, obsiahnuté v notárskej zápisnici Nz 40440;2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 zo
dňa 10.10.2007, napísanej JUDr. Petrom Opatovským, notárom so sídlom v Trnave, v ktorom podľa
§ 546-550 Občianskeho zákonníka prehlásila, že uspokojí pohľadávku osoby oprávnenej ako veriteľa

vo výške istiny 3.400.000,- Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 alebo nesplatený
zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité na vymáhanie dlhu a
iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí F. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,
ako osoba povinná č. l, zamieta, je neplatné. IV. Súd určuje, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa
10.10.2007 na sumu 3.400,000,- Sk medzi veriteľom spoločnosťou TRIER, s.r.o., IČO: 36817601, so

sídlom Mikovíniho 10, Trnava, a dlžníkom F. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX,je neplatná. alebo aby
odvolací súd Rozsudok v časti V., VI. a VII. výrokovej vety ako vecne správny potvrdil a Rozsudok v časti
1., II., III. a IV. výrokovej vety Rozsudku z r u š i l a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Navrhovateľ si uplatňuje náhradu trov konania za toto odvolanie vo výške 89.50 EUR (66.00 EUR +
8.58 EUR +DPH).

13. Vyjadrenie žalovaného 2/ k odvolaniu žalobkyne. Z obsahu podaného odvolania (voči výrokom
predmetného rozsudku, ktoré boli podaným odvolaním napadnuté) je pre žalovaného 2/ zrejmé, že
je použitá (už po niekoľkýkrát a opakovane) rovnaká právna argumentácia, ktorá bolo použitá v
predchádzajúcich podaniach (žalobcu), postavená na tom, že: 1. predmetná zmluva o pôžičke je

absolútne neplatný právny úkon; 2. ak nie je daný dôvod absolútnej neplatnosti, ide o relatívne neplatný
právny úkon, pričom žalobca bol osobou oprávnenou, ktorá mohla a jednak sa aj dovolala jej neplatnosti;
3. z dôvodu akcesority je neplatné ručenie poskytnuté žalobkyňou za žalovaného 1/ ako aj iné dotknuté
právne úkony (uznanie záväzku a iné, obsiahnuté v predmetnej notárskej zápisnici). Vzhľadom nato, že žalobca zásadne použil vo svojom odvolaní totožnú právnu a ostatnú argumentáciu, v záujme
nezahlcovaniasúdu"opakovanímužpovedaného",dovoľujesivovzťahukpodanémuodvolaniuvplnom
rozsahu odkázať na predchádzajúce podania v konaní, najmä na: 1. naše stanovisko a záverečnú reč zo

dňa26.1.2015,2.odvolaniežalovaného2/vočinapadnutémurozsudku,pričomvkrátkostizdôrazňuje:1.
absolútna neplatnosť. Zmluva o pôžičke nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Ak jej uzatvorenie
bolo dosiahnuté trestným činom (ako uviedol žalobca), nie je daná jeho neplatnosť podľa § 37 ani podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, ale (len) neplatnosť podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Rovnaký záver
preto platí aj pre poskytnuté ručenie a v konečnom dôsledku aj pre úkony uznania dlhu a spísania

predmetnej notárskej zápisnice. Opačnú argumentáciu žalobcu je potrebné považovať za snahu privodiť
si síce priaznivejšie rozhodnutie vo veci, zároveň však vzhľadom na ustálenú súdnu judikatúru je táto
argumentácia nesprávna. Ani žalovaný 2/ ani súd v žiadnom smere nespochybnil závery súdu trestného
o tom, že bol spáchaný trestný čin, uvedené však spôsobuje len relatívnu neplatnosť dotknutých
právnych úkonov, ktorej sa (však) žiadna oprávnená osoba nedovolala. Žalobca zároveň naznačil, že
nielenspáchanietrestnéhočinualeboajrozporsdobrýmimravmičiníprávnyúkonabsolútneneplatným,

pričom tento rozpor vidí vo výške pôžičky a úrokov. V tomto smere musíme zdôrazniť, že pôžička
bola poskytnutá vo výške 3,4 mil. euro, a zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplynul v konaní opak.
Dôvodiť preto danými skutkovými okolnosťami, ktoré neboli v konaní preukázané, neobstojí. 2. relatívna
neplatnosť. Žalobca pre prípad, že by nebola správna jeho argumentácia o absolútnej neplatnosti
zmluvy o pôžičke, tvrdí, že je zmluva o pôžičke postihnutá vadou relatívnej neplatnosti, pričom sa

považuje za osobu oprávnenú k tomu, aby sa dovolal tejto neplatnosti, čo podľa jeho názoru aj včas
učinil. Žalovaný 2/ má za to, že v dôsledku omylu vyvolaného dlžníkom nie je ani zmluva o pôžičke
a ani ručenie neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ale je tu dané právo
dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Toto oprávnenie v zmysle § 49a v spojení s §
40a Občianskeho zákonníka však nepatrí komukoľvek, ale len zákon určenému okruhu osôb k tomu

oprávnených. Z citovaných zákonných ustanovení je tak zrejmé, že neplatnosti právneho úkonu sa môže
dovolať iba konajúca osoba, ktorá ho urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho
uskutočnenie rozhodujúca, aj to iba za predpokladu že osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl
vyvolala alebo o ňom musela vedieť a len takáto osoba je "dotknutou" osobou podľa § 40a Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 2/ sa neplatnosti právnych úkonov - zmluvy o pôžičke a ručenia - nedovolal, a

preto je na tie úkony potrebné hľadieť ako na platné právne úkony, pričom žalobca nie je (nebol) k
tomu osobou oprávnenou a preto ak aj učinil úkon smerujúci k dovolaniu sa neplatnosti úkonov, tieto
jeho úkony nemajú žiadnu právnu relevanciu. 3. Akcesorita. Nakoľko nie je daná neplatnosť hlavného
záväzku - zmluvy o pôžičke - nie je možné v danom rozsahu a význame odôvodňovať neplatnosť
poskytnutého ručenia odvolávaním sa na princíp akcesority zabezpečovacieho záväzku vo vzťahu k

zabezpečovanému záväzku. Uvedené rovnako platí aj pre úkon uznania záväzku (dlhu) vykonaného vo
forme predmetnej notárskej zápisnice.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovaný 2/ navrhuje, aby Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného
súdu Trnava napadnutej časti jeho I. až IV. výroku (t. z. v rozsahu, v akom bol rozsudok napadnutý
odvolaním podaným žalobcom dňa 22.04.2016) potvrdil, a zároveň zaviazal žalobcu k náhrade trov

konania, vrátane trov právneho zastúpenia (tak prvoinštančného ako aj odvolacieho konania) k rukám
právneho zástupcu žalovaného 2/.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a
že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I.
inštancie je vecne správny.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospel k záveru, že súd I. inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom I. inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správnevyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu I. inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na

správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre úplnosť
je potrebné ešte uviesť nasledovné:

16. Žalobkyňa sa v mysle jej poslednej úpravy (pripustenej zmeny uznesením č. k. 14C/155/2007-216

zo dňa 21.6.2011), domáhala -určenia neplatnosti Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007, - určenia
neplatnosti Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007, určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. Nz
40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007 zo dňa 10.10.2007, - určenia neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia navrhovateľky obsiahnutého v notárskej zápisnici o tom, že podľa § 546-550 Občianskeho
zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa v prípade ak pohľadávku neuspokojí dlžníčka, - určenia
neplatnosti dohody uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako ručiteľkou a odporkyňou v 1. rade ako

dlžníkom č. 1 v notárskej zápisnici v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, že ručiteľ preberá
na seba povinnosti dlžníka voči veriteľovi uspokojiť jeho pohľadávku ak túto nesplní dlžník č. 1, -
určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky ako ručiteľky, že svoj záväzok vyplývajúci z Ručiteľského
vyhlásenia zo dňa 10.10.2007 splatiť záväzok veriteľovi v prípade ak tento záväzok nesplní odporkyňa
v 1. rade ako dlžník uznáva a určenia neplatnosti vyhlásenia navrhovateľky ako ručiteľky, že v prípade

nesplnenia svojho záväzku voči veriteľovi súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným
titulom pre exekúciu na celý jej hnuteľný a nehnuteľný majetok uznesenia č. k. 14C/155/2007-216 zo
dňa 21.6.2011, ktorým bola pripustená posledná zmena petitu návrhu).

17. Súd I. inštancie správne posudzoval najskôr naliehavosť právneho záujmu žalobkyne podľa § 80

písm.c)vtedajšiehoObčianskehosúdnehoporiadkunaurčeníjednotlivýchnárokovdospelsúdkzáveru,
že návrh je dôvodný, keď žalobkyňa preukázala, že má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem, nakoľko je ohrozený výkon jej vlastníckych práv k jej majetku, voči ktorému sa už začala viesť
exekúcia. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu je daný najmä tam, kde by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie

stalo neistým. Žalobkyňa však nemá naliehavý právny záujem na tej časti návrhu, ktorou sa domáha:
- určenia neplatnosti notárskej zápisnice a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, - určenia
neplatnostivyhlásenianavrhovateľkypodľa§546-550Občianskehozákonníkaobsiahnutéhovnotárskej
zápisnici, - určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke.

18. K nároku určenia neplatnosti Notárskej zápisnice č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs 40148/2007
zo dňa 10.10.2007.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má
svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so
súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica

osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri
posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu

vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej
osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s
vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí

notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska
vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V
prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu

alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami
právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia
súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasoms vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch
- so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde
určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). Je pravdou, že exekučný súd

priposudzovanívykonateľnostizápisniceposudzujeibato,čisúdanéformálneamateriálnepredpoklady
vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych
predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon znamená, že vykonateľná môže
byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Exekučný súd musí zobrať do úvahy
prípadnú námietku povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa §

41 Exekučného poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne
úkony. Na druhej strane ale prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné
dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť
predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom
znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti
právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne

súd takémuto návrhu vyhovel, notárska zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom
konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom)
konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie.
(NS SR 3 Cdo 63/2009). Notárska zápisnica (ak obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 46 ods. 2
Notárskeho poriadku) má povahu verejnej listiny osvedčujúcej právny úkon alebo inú skutočnosť v nej

obsiahnutú, u ktorej sa predpokladá pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, a to až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica teda nie je právnym úkonom, a to ani vtedy,
keď vo svojom obsahu osvedčuje prejav vôle účastníkov smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv
alebo povinností. Návrhom na určenie neplatnosti notárskej zápisnice (osvedčenia o právnom úkone
vydaného notárom v tejto forme), sa nemožno sa s úspechom domáhať. V sporovom konaní je možné

domáhať sa určenia len neplatnosti právneho úkonu osvedčeného v notárskej zápisnici (ako to vyplýva z
predtýmuvedenýchzáverovvuzneseníNajvyššiehosúduSRzodňa25.11.2010,sp.zn.3Cdo/63/2009).
Formálnu stránku exekučného titulu je oprávnený riešiť len exekučný súd (§ 44 ods. 2, § 50 ods. l
Exekučného poriadku) v rámci konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto v tejto v časti
bol právne o určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamietnutý.

19.Knárokuurčenia,ževyhláseniežalobkyneakoručiteľaaosobypovinnejč.2,ževprípadenesplnenia
svojho záväzku voči osobe oprávnenej, bezvýhradne a neodvolateľne súhlasí s tým, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a to na celý
jej hnuteľný a nehnuteľný majetok ako ručiteľa (najmä na nehnuteľnosti v kat. území B., zapísané na

LV č. XXX, XXXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXX, XXX, XXXX, v kat. území
D., zapísané na LV č. XXX, okrem parc. č. 127 - zastavené plochy a nádvoria vo výmere 309 m2) až
do výšky nesplatenej časti dlhu spolu s prípadným príslušenstvom (úroky z omeškania, trovy použité na
vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady), je neplatné.
Vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorým vyjadruje súhlas s vykonateľnosťou

notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu. Súhlas, resp. vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice, nie je právnym úkonom povinnej osoby, t.j. takým prejavom vôle, aby malo samo
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu Je to
len jedna z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku),
aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Ako bolo už konštatované vyššie z rozhodnutia NS 3

Cdo 63/2009 takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani také účinky,
ktoré zákon s rozhodnutím spája, nie je záväzná pre účastníkov a pre všetky orgány. Ale prejav povinnej
osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný
hmotnoprávny vzťah (povinnosť z neho vyplývajúcu). To potom znamená, že v sporovom konaní je

možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej
zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Pokiaľ by prípadne súd takémuto návrhu vyhovel, notárska
zápisnica zostáva exekučným titulom. Ak by v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného
v notárskej zápisnici a následne súd by v inom (sporovom) konaní určil, že hmotnoprávny základ nie je
daný, išlo by u oprávneného o bezdôvodné obohatenie. Preto správne súd určenie neplatnosti takéhoto

vyhlásenia v tejto časti správne zamietol.

20. K nároku určenia neplatnosti vyhlásenia osoby povinnej č. 2 J. W. ako ručiteľa, podľa § 546-550
Občianskeho zákonníka, že uspokojí pohľadávku oprávnenej ako veriteľa vo výške istiny 3.400.000,-Sk vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 tak, ako je popísaná v čl. I notárskej zápisnice
alebo nesplatený zostatok dlhu vrátane prípadného príslušenstva (úroky z omeškania, trovy použité
na vymáhanie dlhu a iné účelne vynaložené náklady) v prípade, ak pohľadávku neuspokojí osoba

povinná č. 1, ktoré vyhlásenie je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz 40440/2007, N 565/2007, NCRIs
40148/2007.
Žalobkyňa urobila vo vzťahu k veriteľovi dňa 10.10.2007 ručiteľské vyhlásenie ako samostatný úkon
na osobitnej listine, ktorá konštatujúc v notárskej zápisnici, tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Vyhlásenie je
obsiahnutévčl.IV.notárskejzápisnice,jepotomibakonštatovaním,opakovanímažejetuzabezpečenie

vyhlásením J. W. ako ručiteľa. Preto nemá byť opätovné ručiteľské vyhlásenie obsahom zápisnice.
Logicky to vyplýva, tak ako aj konštatoval súd I. inštancie z úvodného článku not. zápisnice, že to je
spísanie úkonov už urobených („účastníci požiadali, aby s nimi do Notárskej zápisnice bolo spísané
vyhlásenie osôb povinných o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou a vyhlásenie o prijatí záväzku osobou
oprávnenou“). V notárskej zápisnici žalobkyňa tak opätovne neprehlásila, že uspokojí pohľadávku
veriteľa, pretože ručiteľské vyhlásenie je neoddeliteľnou súčasťou zápisnice. Jedná sa teda v not.

zápisnici len o poukaz na už predtým urobené ručiteľské vyhlásenie preto ani nemožno s ním spájať
žiadne práva ani povinnosti; Správne v tejto časti súd I. inštancie návrh zamietol.

21. K nároku určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke (keď je žalobkyňa dodatočne ručiteľka a nie je
účastníčka zmluvy)

V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky
zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Neplatnosť
právneho úkonu pre omyl je tzv. relatívnou neplatnosťou. Omyl v zmysle § 49a Občianskeho zákonníka
spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu (nedostatočnú) predstavu o právnych účinkoch úkonu.
Relatívna neplatnosť spočíva v tom, že právny úkon, pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti,

vznikol, existuje a považuje sa za platný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť
stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolal. Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu sa
uskutočňuje výslovným prejavom, súdna prax nevylučuje, že za dovolanie sa relatívnej neplatnosti
možno považovať i tvrdenie v žalobe, že nechce byť právnym úkonom viazaný.
Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určené danej zmluvy. Sama nebola účastníčkou

predmetnej zmluvy o pôžičke. Až dodatočne sa stala ručiteľkou na základe jej vyhlásenia. Preto jediným,
kto by sa relatívnej neplatnosti zmluvy o pôžičke mohol dovolať, bol žalovaný 2./ rade - veriteľ. Ten sa
v zákonnej lehote neplatnosti nedovolal, preto je zmluva o pôžičke platná, i keď bol právny úkon bol
uzatvorený v dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov (žalovanej 1/), ktorý bol právoplatným
rozhodnutím uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu, treba neplatnosť právneho úkonu

posudzovať podľa § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkovi, ktorý konal v omyle, musí byť
daná možnosť rozhodnúť sa, či sa neplatnosti chce dovolať. Preto zmluva nie je neplatná pre nedostatok
vážnej vôle ani pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a keď zmluva bola
uzatvorená v dôsledku podvodného konania jedného z účastníkov, ktorý bol právoplatným rozhodnutím
uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu prichádza do úvahy len relatívna neplatnosť

podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto zamietnutie návrhu aj tejto časti považuje za
vecne správne rozhodnutie

22. K určeniu neplatnosti ručiteľského vyhlásenia zo dňa 10.10.2007.
Vzťah ručiteľského a hlavného právneho pomeru - zmluvy o pôžičke, je zásadne určený akcesorickou

povahou ručiteľského právneho pomeru vo vzťahu k hlavnému právnemu pomeru. Prevziať ručiteľský
záväzok je preto možné iba za platnú pohľadávku. Podľa Občianskeho zákonníka možno ručením
zabezpečiť len takú pohľadávku, ktorá v čase uzavretia ručiteľského záväzku už existuje a je určitá, čo
do výšky a čo do jej trvania. Pre vznik zmluvy o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k jej podpísaniu, ale
to, kedy došlo odovzdaniu predmetu pôžičky- v danom prípade peňazí. Záver, že k odovzdaniu peňazí,

teda k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo až po podpísaní zmluvy o pôžičke a ručiteľského
vyhlásenia, je dosvedčený: - zo zápisnice o výsluchu svedka JUDr. W. Y. zo dňa 8.2.2008 ČVS:
ORP-1493/OEK-TT-2007HanaOkresnomriaditeľstvePZ,ÚradejustičnejakriminálnejpolícievTrnave,
kde uviedol: „Po podpise zmluvy o pôžičke a ručiteľského vyhlásenia predložil Ing. M. finančnú hotovosť
zabalenú v nejakom balíčku pani A., ktorá si finančnú hotovosť začala prepočítavať. Po prepočítaní

celej finančnej hotovosti dala menšiu časť peňazí prepočítať aj pani W.“.;- zo zápisnice o výsluchu
svedka JUDr. Q. Y. zo dňa 8.2.2008. ČVS: ORP-1493/OEK-TT-2007 Ha na Okresnom riaditeľstve PZ,
Úrade justičnej a kriminálnej polície v Trnave že: „...bola mi predložená zmluva o pôžičke a ručiteľské
vyhlásenie, ktoré priniesol na USB kľúči Ing. M.. Vytlačili sa na počítači a predložili všetkým stranám.Po prečítaní uvedených dokumentov: zmluva o pôžičke a ručiteľské vyhlásenie sa ich syn spýtal,
či súhlasia s ich obsahom, na čo odpovedali, že súhlasia a pred ním tieto podpísali. Po podpise
predložil Ing. M. finančnú hotovosť zabalenú v nejakom balíku p. A., ktorá ju začala prepočítavať. Po

prepočítaní celej finančnej hotovosti dala časť peňazí prepočítať aj p. W.. Po prepočítaní finančnej
hotovosti bol vystavený príjmový pokladničný doklad o prevzatí finančnej hotovosti. Podľa zmluvy o
pôžičke a ručiteľského vyhlásenia sa vyhotovila notárska zápisnica, ktorú všetci bez výhrad podpísali
a bola zaregistrovaná a uložená“. Zhodne o odovzdaní peňazí vypovedali aj F. A., J. W., Ing. T. M.,
C. V. v už právoplatne skončených trestných veciach vedených na Okresnom súde Trnava pod sp.

zn. 2T/35/2009 a 30T/22/2010, ktorých pripojenie spisov žiadal odvolací súd. Vychádzajúc preto z
rozsudku NS Slovenskej republiky 5 Cdo 238/2010 ak teda došlo len k dohode zmluvných strán o
podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo, zmluva
o pôžičke nevznikla. Ďalšie úvahy súdu o ručiteľskom vyhlásení sú preto správne, lebo ak v čase
ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá mala byť ručením zabezpečená, nemohlo platne
vzniknúť ani ručenie. Ručiteľský záväzok môže vzniknúť najskôr so vznikom hlavného záväzku a zaniká

najneskoršie spolu so zánikom hlavného záväzku. Nemôže existovať bez hlavného záväzku alebo pred
ním. Preto dohoda o ručení medzi žalobkyňou ako ručiteľom a žalovaným v 2. rade ako veriteľom, je
absolútne neplatná s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Peniaze boli odovzdané až po podpise
ručiteľského vyhlásenia, v čase vyhlásenia ručiteľa neexistoval žiaden záväzok a správne súd uzavrel,
žeaninebolomožnétotovyhlásenieplatneurobiť.Súdmalvkonanípreukázané,žeučiteľskévyhlásenie

navrhovateľky vzniklo v čase, keď žiadna pohľadávka neexistovala. Pretože neexistoval hlavný záväzok,
nemohol vzniknúť ani vedľajší záväzok pre akcesorickú povaha ručenia popri pôžičke ako hlavného
záväzku. Súd I. inštancie správne určil, že ručiteľské vyhlásenie navrhovateľky je neplatné aj z tohto
dôvodu.
Súd I. inštancie ho však posudzoval aj v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

(Právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom, je neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Za právny
úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z
hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi.
Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu
situáciu na oboch stranách sporu).

Odvolací súd rovnako zistil z pripojeného spisu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k.
2T/35/2009-2071 zo dňa 19.10.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
6To/131/2010-3467 zo dňa 26.9.2013, bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou z obzvlášť závažného
zločinu podvodu na tom skutkovom základe, že dňa 10.10.2007 v čase okolo 14.00 hod. v sídle
Notárskeho úradu JUDr. Jozefa Opatovského v Trnave uzatvorila so spoločnosťou TRIER s.r.o. Trnava

zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej bola poskytnutá pôžička 3.400.000,- Sk, ktorú sumu sa zaviazala
vrátiť do 17.10.2007, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vedela, že požičané peniaze nebude schopná
v dohodnutej lehote splatnosti vrátiť a taktiež naviedla Ing. J. W. na ručenie k uvedenej pôžičke celým
svojimhnuteľnýmanehnuteľnýmmajetkom,pričomjejuviedla,žepeniazenavyplatenieúverubudemať
z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške 230.000.000,- Sk a z predaja železného šrotu a konštrukčnej

výstuže za ktorý má obdržať hotovosť vo výške 25.000.000,- Sk, že vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti,
pričom žiadne nehnuteľnosti nevlastnila, žiaden obchod neuskutočnila, peňažné prostriedky použila
nezisteným spôsobom a pôžičku následne nesplatila, čím spôsobila spoločnosti TRIER s.r.o. Trnava
škodu vo výške 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk) a v prípade vymoženia uvedenej sumy v exekučnom
konaní od Ing. J. W. by tejto spôsobila škodu v celkovej výške najmenej 112.859,32 eur (3.400.000,- Sk).

Takéto konanie žalovanej v 1. rade zásadne smerovalo k tomu, že sa obohatí na úkor iného, pretože z
priebehu trestného konania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nemala nikdy v úmysle splniť svoj dlh.
Jej úmyslom bolo priamo poškodiť žalobkyňu a preniesť zodpovednosť za splnenie svojho záväzku na
tretiu osobu, pričom sledovala svoj vlastný prospech. Navedenie žalobkyne na podpísanie ručiteľského
záväzku bolo urobené podvodným konaním žalovanej 1/, trestným činom, za ktorý bola právoplatne

odsúdená, ide o právny úkon odporujúci zákonu a právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť
právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi, je absolútnou neplatnosťou. Preto je ručiteľské vyhlásenie
zo dňa 10.10.2007 absolútne neplatným právnym úkon.

23. K určeniu neplatnosti vyhlásenia, že dohoda uzatvorená dňa 10.10.2007 v Notárskej zápisnici č. Nz

40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007 medzi J. W. ako ručiteľom a tiež ako osobou povinnou
č. 2 a F. A. ako dlžníkom a osobou povinnou č. 1 v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku, na
základe ktorej ručiteľ výslovne prehlásil, že preberá na seba povinnosti dlžníka ako osoby povinnej č.1, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 voči osobe oprávnenej a v ktorej sa zaviazal
uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku nesplní dlžník, je neplatná.
Žalobkyňa so žalovanou v 1. rade (ako s povinnou č. 1) v notárskej zápisnici okrem iného uzatvorila aj

bližšie nešpecifikovanú a neurčitú dohodu, ktorá je navyše v rozpore s § 531 Občianskeho zákonníka,
resp. § 533 Občianskeho zákonníka.
O platnú dohodu o prevzatí dlhu mohlo ísť iba s následkom zmeny v subjektoch záväzkového právneho
vzťahu na strane dlžníka, keď pôvodný dlžník žalovaná v 1. rade ako pôvodný dlžník by prestala ním byť
a namiesto nej so súhlasom veriteľa by nastúpil nový dlžník - žalobkyňa. Z dodatku „ak túto pohľadávku

nesplní dlžník“, však vyplýva, že to nemalo byť predmetom dohody. Nevyplýva to ani z označenia
navrhovateľky ako ručiteľky v notárskej zápisnici. Naopak z neho vyplýva, že úmyslom navrhovateľky
nebolo stať sa spoludlžníčkou, neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 531 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri
pôvodnom dlžníkovi) Dohodu uzavrela žalobkyňa práve s dlžníčkou a nie s veriteľom.
Ani pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.

Vtedy nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne a nerozdielne s pôvodným dlžníkom (R 29/2012), čo
je v rozpore s vyjadrením v notárskej zápisnici „ak túto pohľadávku nesplní dlžník“. Aj z úvodnej časti
notárskej zápisnice, kde sa stanovilo čo bude obsahom notárskej nevyplýva, že by malo ísť o prevzatie
dlhu, či pristúpenie k záväzku.
Ustanovenie § 256 Občianskeho súdneho poriadku je procesnoprávnym ustanovením, (na základe

ktorého k žiadnemu prechodu práva neprichádza, preto odvolací súd považuje tiež za správne, že súd
I. inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného v 2. rade, že týmto v notárskej zápisnici žalobkyňa
výslovne prejavuje, že v zmysle § 256 Občianskeho súdneho poriadku preberá na seba povinnosti
dlžníka - odporkyne v 1. rade a zaväzuje sa uspokojiť pohľadávku osoby oprávnenej, ak túto pohľadávku
nesplní dlžník s tým, že tento záväzok bez akýchkoľvek pochybností preukazuje, že navrhovateľka je v

danej veci nielen v postavení ručiteľky, ale aj spoludlžníčky.
Ak ďalej žalovaný 2/ tvrdil, že strany mali vôľu uzavrieť dohodu o uznaní dlhu, nemožno s tým
súhlasiť, lebo z ust. § 558 Občianskeho zákonníka vyplýva, že uznanie dlhu ako jednostranný právny
úkon dlžníka, adresovaný veriteľovi, okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky,

musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť.

24. K určeniu neplatnosti uznania záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia o prevzatí ručenia,
tzn. splatiť záväzok osobe oprávnenej, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2007 v plnom

rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky v sume 3.400.000,- Sk v prípade, že tento záväzok riadne
a včas nesplní F. A. ako osoba povinná č. 1, ktoré uznanie je obsiahnuté v Notárskej zápisnici č. Nz
40440/2007, N 565/2007, NCRls 40148/2007.
Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Procesným dôsledkom uznania dlhu je

presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým,
že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti, či prevzatím absolútne neplatného právneho úkonu do Notárskej zápisnice. Ak je

absolútne neplatný právny úkon, ktorým povinná osoba prevzala ručenie za v tej dobe neexistujúci dlh,
tak uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný jej neexistujúci záväzok, ktorý
v čase jeho uznania navrhovateľkou neexistoval. S týmto uznaním dlhu nemožno spájať účinky v zmysle
§ 557 Občianskeho zákonníka a je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom.
Súd v súlade s ust. podľa § 151 ods. 3 OSP o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

25. Z týchto dôvodov preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu I inštancie ako
vecne správny vo výroku potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP pretože každá zo
strán mala v odvolacom konaní len čiastočný úspech (žalobkyňa v častiach, kde sa určila neplatnosť
úkonov, či vyhlásení, napadnutých odvolaním žalovaného 2/ a žalovaný v častiach kde sa zamietlo
určenie neplatnosti úkonov a vyhlásení napadnutých odvolaním žalobkyňou).27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).