Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309010245
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5309010245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 27. novembra 2014 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a Juraja Krupu prejednal odvolanie
obžalovaného T. Z. a odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/74/2009
z 18.3.2014 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Čadca, sp.zn. 2T/74/2009
z 18.3.2014.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný T. Z., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom W. - P. L.
č. XXX, okr. K.,

j e v i n n ý , ž e :

v presne nezistenej dobe do 29.4.2008 do 08.05 hod. bez príslušného povolenia prechovával 111 ks
nábojov rôzneho kalibru v mieste trvalého bydliska, ktoré v zmysle zákona o strelných zbraniach a

strelive č. 190/2003 Z.z. v platnom znení podľa § 2 písm. b) sú strelivom a písm. d) bod. č. 10 sú nábojmi;
pričom tieto boli zaistené pri vykonaní domovej prehliadky dňa 29.4.2008 v dome č. XXX v W. - P. L.,
okr. K.,
t e d a

- držal strelivo bez povolenia,

č í m s p á c h a l :

- prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne o d k l
a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný T. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, že:

v presne nezistenej dobe do 29.4.2008 do 08.05 hod. si bez príslušného povolenia nezisteným
spôsobom zadovážil 167 ks nábojov rôzneho kalibru, pričom tieto prechovával v mieste trvalého
bydliska, ktoré v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z. v platnom znení podľa
§ 2 písm. b) ide o strelivo, písm. d) bod. č. 10 ide o náboje; pričom náboje boli zaistené pri vykonaní

domovej prehliadky dňa 29.4.2008 v dome č. XXX v W. - P. L., okr. K..

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že sa nestotožňuje s hodnotením dôkazov prvostupňovým súdom
pokiaľ ide o zaistenú strelnú zbraň. Je toho názoru, že práve po doplnení dokazovania po zrušení
pôvodného rozsudku krajským súdom bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal aj zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. V tejto súvislosti

poukázal najmä na výpoveď svedka C. X., ktorý podrobným spôsobom vypovedal, že obžalovaný mal
viac zbraní a zbrane mu aj ukazoval. Obranu obžalovaného, ako aj jeho rodinných príslušníkov, že
zbraň mu podhodil práve svedok C. X. považuje za účelovú. Je zrejmé, že dlhú dobu predtým, ako bola
zbraň a strelivo nájdené, už X. do domu obžalovaného nechodil. Má za to, že na základe doplneného
dokazovania bola trestná činnosť obžalovaného preukázaná podľa obžaloby a obžalovaný mal byť

uznaný vinným v celom rozsahu a mal mu byť uložený úhrnný trest odňatia slobody. Pokiaľ by sa
odvolací súd stotožnil s rozsudkom okresného súdu pri uznaní viny obžalovaného len podľa § 294 ods.
1 Tr. zák., má za to, že obžalovanému bol uložený neprimerane mierny trest. Za trestný čin podľa §
294 ods. 1 Tr. zák. možno obžalovanému uložiť trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov. Ako uviedol už
prvostupňový súd, obžalovaný bol v minulosti 5-krát súdne trestaný, aj keď sa na neho hľadí, akoby

nebol odsúdený. Z tohto je však zrejmé, že obžalovaný už v minulosti mal problémy so zákonom a v jeho
prípade nejde o bezúhonnú netrestanú osobu. Podľa jeho názoru je primeraným trestom trest odňatia
slobody v polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
3 roky. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a sám uznal obžalovaného za
vinného z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák.

a zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. a
uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením obžalovaného na jeho výkon do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, resp. aby zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a uložil mu pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr.
zák. vyššie naznačený trest odňatia slobody.

Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojej obhajkyne. V odvolaní uviedol, že v priebehu
celého trestného konania nebol zabezpečený jediný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania
skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Ak okresný súd tvrdí, že strelivo
sa nachádzalo na takých miestach, ktoré nemohli ujsť jeho pozornosti a pozornosti príslušníkov jeho

rodiny, je pre neho záhadou dôvod, pre ktorý bolo vznesené obvinenie jemu a nie niektorému z
príslušníkov jeho rodiny. Tvrdí, že žiadne strelivo neprechovával a jeho obhajoba nebola žiadnym
dôkazom vyvrátená. Predmetné strelivo mohol prechovávať v rodinnom dome ktokoľvek z rodinných
príslušníkov. Nedostatok dôkazov nemôže súd vyriešiť tým, že jeho obranu považuje za účelovú. Podľa
skutkovej vety napadnutého rozsudku si mal dokonca náboje zadovážiť. Z takéhoto konania nebol

obvinený a pre takéto konanie nebola na neho podaná ani obžaloba. Napadnutý rozsudok neobsahuje
žiadne argumenty súdu, ktoré by preukazovali takéto jeho konanie. Z predchádzajúceho rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline vyplýva, že nemal, resp. nemohol mať vedomosť o zbrani, ktorá sa našla v
skriňovej Ávii. Ak teda nemal vedomosť o tejto zbrani, nemohol mať vedomosť ani o nábojoch, ktoré
boli pri tejto zbrani v Ávii nájdené. Okrem toho, nákladné motorové vozidlo zn. Ávia nie je miestom jeho

trvalého bydliska, a preto náboje, ktoré boli nájdené v tomto motorovom vozidle, nemôžu byť označené
za náboje prechovávané v mieste trvalého bydliska. Kto v skutočnosti zadovážil a prechovával náboje
v rodinnom dome v motorovom vozidle, to nevie a orgány polície túto skutočnosť bez pochybností
nezistili. Preto je na mieste použitie procesného pravidla „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospechobžalovaného). Princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie
konkrétne dôkazné bremeno; ak existujú akékoľvek pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech
obvineného resp. obžalovaného, ale naopak, treba ich vyložiť v jeho prospech. Ani vysoký stupeň

podozrenia sám o sebe nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok.
V súvislosti s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov poukázal na to, že jeho trestná vec je
skutkovo i právne identická s vecou vedenou na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 22T/160/2010, v
ktorej bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť bez toho, aby vec bola
predložená odvolaciemu súdu. V prílohe predložil aj kópiu tohto rozsudku. V odvolaní poukázal na

judikatúru Ústavného súdu SR a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti s odlišným
rozhodovaním všeobecných súdov v rovnakých veciach. Odlišné rozhodnutie všeobecných súdov v
rovnakých veciach môžu vykazovať znaky jurisdikčnej ľubovôle a byť z tohto hľadiska protiústavné a
tým aj nezákonné. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Podľa Ústavného
súdu je diskriminačný postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom,

pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Napokon povinnosť súdu rozhodovať v obdobných
veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody
pre tento odklon, jednoznačne vyplýva z požiadaviek právnej teórie. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil
rozsudok okresného súdu a sám ho oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora sa obžalovaný písomne vyjadril tak, že svedok X. je nedôveryhodná
osoba a pre svoju kriminálnu minulosť je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade,
ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný usvedčujúci dôkaz, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či
dokonca vyvrátený. Je pravdou, že mal a má aj vzťah k zbraniam a strelivu a práve preto mal zbrojný

preukaz a mohol si zadovažovať zbrane a strelivo legálne a nepotreboval držať zbrane a strelivo bez
príslušného povolenia.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami
a že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a odvolanie prokurátora dôvodné nie je.

V súvislosti s predmetnou vecou krajský súd poznamenáva, že okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol
rozsudkom z 10.9.2012, ktorým obžalovanému uznal za vinného z prečinu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. Za uvedené trestné činy mu uložil úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaný bol teda uznaný za vinného zo zadováženia a prechovávania pušky, ako
aj prechovávania nábojov na skutkovom základe tak, ako bol tento uvedený v podanej obžalobe.

Krajský súd v Žiline na základe odvolania obžalovaného svojím uznesením z 28.2.2013 zrušil rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto
rozhodnutí vyslovil krajský súd názor, že zadovážené dôkazy nepreukazujú bezpečný a jednoznačný
záver, že obžalovaný si strelnú zbraň zadovážil a túto držal spôsobom uvedeným v obžalobe. Ďalej
uviedol, že k Ávii, kde bola zbraň nájdená, mali pred skutkom voľný prístup viaceré osoby - rodinní

príslušníci obžalovaného vrátane C. X. a že Ávia nebola uzamknutá. Prvostupňový súd nedostatočne
vyhodnotil aj výpovede svedkov, z ktorých vyplynulo, že práve túto zbraň pred skutkom videli u C.
X.. Pochybnosti o zadovážení zbrane obžalovaným pritom vyplývali aj zo samotnej obžaloby, kde
bolo uvedené, že obžalovaný si mal túto zadovážiť nezisteným spôsobom a v bližšie nezistenej
dobe. Nesporným bol aj fakt, že na nájdenej zbrani neboli zaistené žiadne stopy pochádzajúce od

obžalovaného. Práve z týchto dôvodov považoval krajský súd za potrebné dokazovanie doplniť. Ďalej
krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ ide o miesta, kde boli nájdené náboje, vzhľadom na charakter týchto
miest možno považovať obhajobu obžalovaného o tom, že o nábojoch nevedel, za účelovú.

Okresný súd potom v súlade s vysloveným názorom krajského súdu doplnil dokazovanie a vo veci

rozhodol napadnutým rozsudkom.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v
dostatočnom rozsahu, pričom postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorýchzmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na
obhajobu. Vykonané dôkazy však nevyhodnotil celkom dôsledne, v dôsledku čoho dospel k nie úplne
správnemu záveru o vine obžalovaného v zmysle skutkovej vety uvedenej v napadnutom rozsudku.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že považuje za opodstatnenú námietku obžalovaného,
keď mu je napadnutým rozsudkom kladené za vinu aj zadováženie nábojov, hoci pre takéto konanie
nebol obvinený a nebola podaná na neho ani obžaloba. Ani podľa názoru krajského súdu nebolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané aj nedovolené zadováženie nábojov obžalovaným.

Ajzpodanejobžalobyvyplýva,žeobžalovanýsimalzadovážiťlenpušku.Napokonzadováženienábojov
obžalovaným nie je uvedené ani v právnej vete napadnutého rozsudku, z ktorej vyplýva, že obžalovaný
bez povolenia len držal strelivo. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, obžalovaný mal v minulosti zbrojný
preukaz a mohol si teda legálne zabezpečovať zbrane a strelivo. Nemožno preto vylúčiť ani možnosť, že
obžalovaný si náboje zadovážil v čase, keď mal zbrojný preukaz, pričom na druhej strane z vykonaných
dôkazov je nesporné, že tieto náboje obžalovaný v čase vykonania domovej prehliadky dňa 29.4.2008

držal už bez povolenia.

Za opodstatnenú námietku obžalovaného považuje krajský súd aj tú, keď uvádza, že pokiaľ nemal
vedomosť o zbrani nájdenej v skriňovej Ávii, nemohol mať vedomosť ani o nábojoch, ktoré boli pri tejto
zbrani. Naviac pokiaľ je v napadnutom rozsudku konštatované, že náboje prechovával v mieste trvalého

bydliska, nákladné motorové vozidlo zn. Ávia nie je miestom jeho trvalého bydliska.

V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že prvostupňový súd pri úprave skutku oproti obžalobe
vychádzal z právneho názoru vysloveného krajským súdom v predchádzajúcom rozhodnutí, kde krajský
súd okrem iného konštatoval, že vzhľadom na miesta, kde boli náboje nájdene, možno považovať

obhajobu obžalovaného o tom, že o nábojoch nevedel, za účelovú. Vzhľadom na právny názor, ktorý
krajský súd vyslovil vo vzťahu k puške nájdenej v Ávii sa tento názor vzťahuje aj na náboje nájdené v
Ávii, pričom krajský súd si je vedomý, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sa nevyjadril úplne
detailne, pokiaľ ide o dve odlišné miesta nájdených nábojov, a to v rodinnom dome a v Ávii. Nepochybne
mal však krajský súd na mysli miesta nájdenia nábojov v rodinnom dome, v ktorom obžalovaný býval.

Ako vyplýva z vykonaných dôkazov, v rodinnom dome, v ktorom obžalovaný býval - mal v ňom trvalé
bydlisko, boli nájdené náboje v spálniach - a to v zásuvke komody, na stole vedľa zrkadla a v úložnom
priestore v spálni. Aj keď v rodinnom dome bývali aj iní rodinní príslušníci obžalovaného, u žiadneho z
nich nebol zistený taký vzťah ku zbraniam a strelive ako u obžalovaného. Nielen samotný obžalovaný,

ale aj jeho rodinní príslušníci potvrdili, že len on v minulosti vlastnil viaceré zbrane a strelivo - mal
zbrojný preukaz, keďže bol poľovníkom. Aj svedok X. v minulosti ponúkal na predaj zbrane práve
obžalovanému a žiadnemu inému jeho rodinnému príslušníkovi. Na základe takejto dôkaznej situácie
preto nie je dôvod sa ani domnievať, že náboje nájdené v rodinnom dome mohol prechovávať iný rodinný
príslušník obžalovaného. V tejto súvislosti považuje krajský súd námietku obžalovaného o možnej

trestnoprávnej zodpovednosti aj niektorého jeho rodinného príslušníka za neopodstatnenú, nakoľko ako
už bolo konštatované, u žiadneho iného z rodinných príslušníkov obžalovaného nebol zistený akýkoľvek
vzťah k zbraniam a strelivu, a teda ani rozumný dôvod, prečo by mali rodinní príslušníci obžalovaného
náboje prechovávať.

Obhajobu obžalovaného, že náboje mu mohol podhodiť svedok X. považuje aj krajský súd za účelovú,
nakoľko takéto tvrdenie nebolo žiadnym dôkazom objektívne preukázané.

Hodnotenie dôkaznej situácie v tomto smere prvostupňovým súdom považuje krajský súd za správne
a zodpovedajúce stavu veci a zákonu.

S poukazom na čiastočnú opodstatnenosť odvolacích námietok obžalovaného potom krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí upravil
skutkovúvetutak,ževypustilneoprávnenézadováženienábojovobžalovanýmaupravilajpočetnábojov
prechovávaných na 111 ks, ktorý počet zodpovedá len nábojom nájdeným v mieste trvalého bydliska

obžalovaného - teda v rodinnom dome č. XXX v obci W.. Takáto úprava skutku krajským súdom
napokon zodpovedá aj právnej vete uvedenej v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu, keď tento
konštatoval len držanie streliva bez povolenia.Pokiaľ ide o trest uložený obžalovanému prvostupňovým súdom, tento krajský súd ponechal bez zmeny,
nakoľko ho považuje za správny a zákonný. Trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky je aj podľa názoru krajského

súdu trestom, ktorý v dostatočnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako aj možnosť
nápravy a pomery obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu ide aj o trest, ktorý v dostatočnej
miere odzrkadľuje aj skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti dostal do rozporu so zákonom.
Možno preto konštatovať, že uložený trest je objektívnym obrazom potrieb individuálnej a generálnej
prevencie. Napokon uložený trest je spôsobilý aj dostatočne vyjadriť morálne odsúdenie obžalovaného

spoločnosťou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom považoval krajský súd všetky odvolacie námietky
prokurátora za neopodstatnené, a to aj s poukazom na právny názor vyslovený krajským súdom v
predchádzajúcom rozhodnutí, pretože ani po doplnení dokazovania prvostupňovým súdom nebolo
bezpečne a jednoznačne preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku v takom rozsahu, v akom mu to

bolo kladené za vinu obžalobou. Taktiež krajský súd nezistil, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému
bola preukázaná len neoprávnená držba nábojov, prípadnú neprimeranosť trestu, ako na to poukázal
v odvolaní prokurátor. Z týchto dôvodov potom krajský súd odvolanie prokurátora v celom rozsahu ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Záverom krajský súd poznamenáva, že pokiaľ obžalovaný v odvolaní poukázal na judikatúru Ústavného
súdu SR, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadom odlišných rozhodnutí všeobecných súdov
v rovnakých veciach, v predmetnej veci bol obžalovaný uznaný za vinného po dostatočnom vykonaní
dokazovania okresným, resp. krajským súdom, po dôslednom vyhodnotení vykonaných dôkazov a
najmä po postupe zodpovedajúcim príslušným ustanoveniam Trestného poriadku, keď výrok o vine

obžalovaného je dostatočne podporený vykonanými dôkazmi (podrobne rozvedenými v odôvodnení
prvostupňového súdu), a teda podľa názoru krajského súdu aj objektívne a rozumne odôvodnený.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.