Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/572/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6102899742
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6102899742.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Slovenský zväz
chovateľovsosídlomKrížna44,82476Bratislava,IČO:00178322,právnezastúpenéhoJUDr.Milanom
Klobušiakom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Štefana Moyzesa 7, 034 01 Ružomberok
proti žalovanému I.. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. 1, XXX XX Q. Q., právne zastúpenému JUDr.
Petrom Púchovským, advokátom, Advokátska kancelária KOVAL & spol., so sídlom Komenského 3, 974
01 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/128/2002-1184 zo dňa 30. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti postavenej na parcele č. KN XXXX/X so súpisným č. XXXX ako
neobytnej budovy vedenej Okresným úradom v Q. Q. - katastrálny odbor pre k. ú. Q. Q., na LV č. XXXX
(ďalej v texte aj „neobytná budova č. XXXX postavená na parcele č. CKN XXXX/X“, príp. „stavba č.
XXXX“). Žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho práva k stavbe č. XXXX na tom skutkovom základe,

že ide o súčasť jeho nehnuteľnosti, a to budovy č. súp. XXX postavenej na parcele KN č. XXXX/X
pre k. ú. Q. Q., ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve. Skôr ako žalovaný zhotovil neobytnú budovu č.
XXXX, žalobca dňa 08. 05. 1994 uzavrel so žalovaným nájomnú zmluvu č. 28 spolu s dodatkom zo
dňa 19. 07. 1994 (ďalej v texte „nájomná zmluva“), ktorou žalobca žalovanému prenechal do užívania
nebytové priestory nachádzajúce sa v Q. Q. na ulici R. č. XX, a to v budove č. popisné XXX, v rozsahu
dvoch miestností v ľavom krídle budovy na prízemí vo dvore, pivničné priestory pod pravým krídlom
budovy a časť dvora v pravej časti vedľa vchodu do pivnice, vrátane sociálnych zariadení. Účelom

nájmunájomcuboloužívaťnebytovépriestoryprepodnikateľskúčinnosť-prevádzkovaniezariadeniana
poskytovanie služieb súvisiacich s rýchlym občerstvením, poradenská a sprostredkovateľská činnosť a
prevádzkovanie cestovnej kancelárie. V článku V. nájomnej zmluvy bode 6. žalobca prehlásil, že súhlasí
s rekonštrukciou prenajatých priestorov na základe žiadosti nájomcu a po prehliadke na mieste. Zároveň
v tejto časti pod bodom 8. žalovaný súhlasil a potvrdil, že sa nestáva spoluvlastníkom nehnuteľnosti
na R. ulici č. XX v Q. Q. v rozsahu nákladov uhradených na rekonštrukciu priestorov, ku ktorej došlo
na základe a v rozsahu jeho podnetu. V zmysle dodatku k nájomnej zmluve č. 28 zo dňa 19. 07. 1994

došlo k úprave nájomnej zmluvy s tým, že podmienky prenájmu v odseku 8 sa rozšírili o položku e/, a to
výstavbu prístrešku pre výstavy a priestory rýchleho občerstvenia. Na základe takto doplnenej nájomnej
zmluvy v súvislosti s možnosťou dostavby získal žalovaný stavebné povolenie, ktoré mu bolo udelené na
prestavbu časti stavby a dostavbu dvornej časti objektu R. XX pre účel výstavných priestorov a zriadenievinárnenapozemkuCKNč.XXXX/Xprek.ú.Q.Q..Nazákladevyššieuvedenéhostavebnéhopovolenia
žalovaný zhotovil stavbu, ktorá je podľa žalobcu rekonštrukciou a prístavbou už existujúcej stavby, ktorej
je výlučným vlastníkom (nehnuteľnosť č. súpisné XXX na parcele CKN XXXX/X pre k. ú. Q. Q.). Keďže

predmetná stavba je prírastkom veci a súčasťou veci (nehnuteľnosť č. súpisné XXX) v zmysle § 120
Občianskeho zákonníka v spojení s nájomnou zmluvou a jej dodatkom sa žalobca považuje za vlastníka
tejto prístavby, ktorú zhotovil žalovaný. Žalobca tak počas celého konania tvrdil, že neobytná budova
č. XXXX je prístavbou k nehnuteľnosti, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve, teda dielo je od počiatku
jeho zhotovenia v jeho vlastníctve a prirastalo k jeho nehnuteľnosti - stavbe meštianskeho domu na ulici

R. XX v Q. Q..

2. Okresný súd napriek tvrdeniam žalobcu jeho žalobu zamietol s odôvodnením, že stavba č. XXXX nie
je súčasťou jeho nehnuteľnosti - stavby č. XXX. Poukázal na to, že žalobca bol účastníkom stavebného
konania pre vydanie stavebného povolenia na stavbu č. XXXX, vedel, že stavba bude vo vlastníctve
žalovaného, voči čomu nevzniesol námietky a rešpektoval daný stav od roku XXXX až do roku 2002 bez

toho, čo by len požadoval zriadenie vecného bremena. Zároveň mal okresný súd oboznámením sa s
oznámením o začatí stavebného konania a zlúčení územného konania zo dňa 31. 08. 1994, stavebným
povolením zo dňa 25. 09. 1994, rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. 6354/95 zo dňa 18. 08. 1995
o pridelení súpisného č. XXXX na stavbu kolaudovanú kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu
životného prostredia Banská Bystrica zo dňa 18. 07. 1995, ako aj ohliadkou nehnuteľnosti, preukázané,

že v danom prípade ide o novostavbu, ktorá môže vystupovať ako samostatný predmet občiansko-
právnych vzťahov.

3. Okresný súd vychádzal zo znaleckého dokazovania vykonaného v priebehu konania. Ak aj posudok
znaleckého ústavu Technickej univerzity Košice obsahuje záver, že stavba č. XXXX nie je samostatnou

stavbou, pripustil možnosť jej oddelenia od stavby č. XXX. Predmetný znalecký posudok bol podaný v
zmysle stavebných zákonov, vyhl. č. 83/1976 Zb. a č. 85/1976 Zb. v znení platnom k dátumu vydania
stavebného povolenia, napriek tomu neriešil právnu otázku stavby ako predmetu občiansko-právnych
vzťahov. Okresný súd zdôraznil, že v zmysle § 120 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k
nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. V konaní bolo

preukázané, že stavba č. XXXX môže vystupovať ako samostatný predmet právnych vzťahov, nakoľko
je reálne oddeliteľná od stavby, ku ktorej bola pristavaná, teda od stavby č. XXX. V danom prípade
nemôže dôjsť podľa okresného súdu k naplneniu legálnej definície o súčasti veci a len samotný fakt, že
žalobca žiada určenie vlastníckeho práva konkrétnej stavby, odlišnej od jeho stavby č. XXX potvrdzuje,
že sa jedná o samostatnú stavbu. Ak by predmetná stavba nebola samostatným predmetom právnych

vzťahov,nebolobymožnéanivyhovieťpetitužalobcutak,akohonaformuloval,pretožepodľaokresného
súdu by nespĺňala kritériá samostatnej veci.

4. K tvrdeniam žalobcu, že stavba č. XXXX bola postavená v jeho vlastníctve s jeho súhlasom na jeho
pozemku, ktorý prenajal žalovanému, okresný súd uviedol, že tieto tvrdenia boli vyvrátené skutočnosťou,

že žalovaný nebol ani investorom stavby č. XXXX, ani stavebníkom, počas výstavby nevzniesol žiadne
námietky a po jej vzniku ani neprejavil záujem o odkúpenie stavby. Okresný súd mal za to, že na
prenajatom pozemku vznikla originálnym spôsobom nová stavba, ktorú je možné v zmysle znaleckých
posudkov I.. G., znaleckého posudku Technickej univerzity Košice, odborného vyjadrenia predloženého
Ing. L. W. reálne oddeliť, a preto nie je možné aplikovať ust. § 120 Občianskeho zákonníka, pretože

predmetná stavba môže byť od hlavnej veci oddelená bez toho, aby sa hlavná vec znehodnotila.
Samotné spojenie stavieb bez stavebných medzier medzi múrmi dotyku nevylučuje ich stavebno-
technickú a prevádzkovú samostatnosť. Znalec I.. A. F. v konaní potvrdil, že oddelenie stavieb je možné,
pričom by nedošlo k technickému znehodnoteniu stavieb.

5. Na záver okresný súd zdôraznil, že vlastníctvo pozemku a vlastníctvo budovy nie je podmienkou,
aby stavba mohla byť samostatnou stavbou. Žalovaný v konaní preukázal, že na stavbu spornej
nehnuteľnosti bolo vydané stavebné povolenie na základe preukázania nájomného vzťahu. Na
prenajatom pozemku vznikla preto originálnym spôsobom stavba, ktorú je, podľa znaleckého
dokazovania vykonaného Technickou univerzitou Košice aj napriek tomu, že je spojená s budovou

č. XXX, konštrukčne aj stavebne možné od oddeliť od budovy č. XXX patriacej žalobcovi. Technicky
je možné prepojiť prechod z budovy č. XXXX do budovy č. XXX. Stavba č. XXXX je potom v
zmysle právnych predpisov pojednávajúcich o súčasti veci v zmysle § 120 Občianskeho zákonníkanehnuteľnosťou reálne oddeliteľnou a schopnou vystupovať samostatne v občiansko-právnych
vzťahoch.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „OSP“).

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že napadnuté
rozhodnutie nespĺňa formálne a ani obsahové náležitosti vyžadované zákonom. Formálne nedostatky

spočívali v tom, že jednotlivé odseky odôvodnenia nie sú číslované arabskými číslicami a obsahové
nedostatky v tom, že sa súd odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe, podľa ktorej je prístavba spravidla
súčasťou stavby, pričom uvedený odklon od súdnej praxe nie je nijakým spôsobom v rozhodnutí
odôvodnený. Poučenie o opravnom prostriedku malo byť vyhotovené podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku platného a účinného od 01. 07. 2016, a nie podľa OSP.

8. Ďalším odvolacím dôvodom žalobcu bola najmä nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože
on od počiatku poukazuje na to, že stavba č. P. bola do katastra nehnuteľností zapísaná záznamom
na základe rozhodnutia Mestského úradu Banská Bystrica zo dňa 18. 08. 1995, teda ide o organizačné
rozhodnutie, ktoré evidentne nie je rozhodnutím o vlastníctve. Namietal ďalej, že v konaní sa nikdy
nedokazovalo, či je stavba č. XXXX reálne deliteľná, alebo nie, keď reálne delenie tejto stavby nemá

ani s predmetom konania nič spoločné a reálna deľba nie je spôsobom zániku veci a vzniku nových
vecí. Najmä však rozhodnutie neobsahuje žiadne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a ani právne
posúdenie veci. K uvedenému podotkol, že znalecké dokazovanie, najmä znalecké posudky dvoch
znaleckých ústavov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach
skonštatovali, že stavba č. súpisné XXXX nie je samostatnou stavbou, jedná sa o prístavbu k jeho

pôvodnej stavbe č. súpisné XXX, ktorá je s ňou konštrukčne, prevádzkovo, funkčne i komunikačne
spojená. Pôvodná stavba č. súpisné XXX, ktorej je výlučným vlastníkom a prístavba č. XXXX tvoria
jednu vec, keď súnáležitosť prístavby a pôvodnej stavby je evidentná a povaha prístavby konštrukčne,
prevádzkovo, funkčne i komunikačne spojenej s pôvodnou stavbou je taká, že patrí k veci. Po oddelení
prístavby bude vec (pôvodná stavba i prístavba) znehodnotená funkčne, ako aj hodnotovo. Tvrdil, že

k oddeleniu prístavby od hlavnej stavby môže dôjsť len vybudovaním nových samostatných nosných
konštrukcií, nových samostatných prípojok vody, kanalizácie a energií a vykonaním ďalších stavebných
prác, čo vyžaduje stavebné povolenie a zriadenie vecných bremien a práve v dôsledku toho je zrejmé,
že stavba č. XXXX nie je samostatná. Aj po oddelení prístavby č. súpisné XXXX bude jej prevádzka
možná len súčasne s pôvodnou stavbou, ktorá skutočnosť preukazuje súnaležitosť a funkčné spojenie

týchto stavieb. Počas stavebného a kolaudačného rozhodnutia nevznášal námietky, nakoľko mali medzi
sebou so žalovaným dohodnuté, že on prístavbu postaví, nebude jej vlastníkom a nebytové priestory
bude mať v nájme, pričom bolo už mnohokrát judikované, že vlastníkom stavby je ten, kto ju vytvoril
s úmyslom mať ju pre seba. Naviac v tomto prípade platí, že všetko, čo u existujúcej stavby prirastie,
patrí vlastníkovi stavby, teda vlastníkovi stavby č. súpisné XXX. Naďalej trvá na tom, že je vlastníkom

neobytnej budovy č. súpisné XXXX postavenej na parcele č. KN XXXX/X pre k. ú. Q. Q., pretože táto
budova je prístavbou, súčasťou jeho budovy zapísanej v KN ako budova č. súpisné XXX, postavená na
parcele č. CKN XXXX/X pre k. ú. Q. Q. a tiež aj preto, že sa tak so žalovaným vopred písomne dohodli.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ho nepovažuje za dôvodné, nakoľko
skutočnosti uvádzané žalobcom v odôvodnení odvolania sú v rozpore so skutkovým stavom veci,
dokazovanímvykonanýmpredsúdomprvejinštancieavrozporespríslušnýmiustanoveniamihmotného
práva. V rozpore so znením a obsahom ust. § 120 Občianskeho zákonníka je tvrdenie žalobcu, že pokiaľ
zákon hovorí o znehodnotení veci, má za to, že pod znehodnotením treba rozumieť znehodnotenie

pôvodnej stavby, ako aj prístavby a nie znehodnotenie pôvodnej stavby. V tejto súvislosti poukázal
na to, že všetky dostupné slovenské, ako aj české komentáre k ust. § 120 Občianskeho zákonníka
jednoznačne pod znehodnotením veci rozumejú výlučne znehodnotenie hlavnej (pôvodnej) veci, teda
v konkrétnom prípade stavby žalobcu. Závery všetkých znaleckých posudkov však zhodne uvádzajú,
že obe budovy je možné od seba oddeliť bez toho, aby došlo k akémukoľvek znehodnoteniu stavby

žalobcu. Rozhodne odmietol jeho tvrdenia o funkčnom spojení jeho a žalobcovej stavby, pretože žalobca
k tomuto tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz a žalobca jeho stavbu nikdy pre naplnenie funkcií jeho
stavby neužíval, nemal do jeho stavby prístup, a teda žiadne funkčné prepojenie stavieb neexistuje.
Žalobca svoju stavbu využíva v rovnakom rozsahu ako ju využíval predtým, ako bola postavená budovač. XXXX na KN parcele č. XXXX/X. Naďalej má za to, že vlastníctvo k stavbe č. XXXX nadobudol
originálnym spôsobom, že ju ako stavebník na svoje náklady postavil v súlade s právnym záverom,
okreminéhoajrozhodnutiaNajvyššiehosúduČRsp.zn.22Cdo/1174/2001svýsledkommaťjupreseba.

Potvrdzuje to aj skutočnosť, že predložil všetky relevantné doklady k zápisu vlastníckeho práva k stavbe
č. súpisné XXXX a na základe jeho žiadosti a právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení
Katastrálny úrad - správa katastra Q. Q. vydal list vlastníctva č. XXXX, ktorý preukazuje jeho vlastnícke
právo k stavbe č. súpisné XXXX. Nadobúdateľom vlastníctva k tejto stavbe sa stal ako stavebník a
išlo o nadobudnutie originálneho vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností (§ 133 Občianskeho

zákonníka). Túto skutočnosť vyvracia zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že je vlastnícke právo k stavbe
č. súpisné XXXX získané len záznamom, avšak stavba č. súpisné XXXX je zapísaná na novom liste
vlastníctva,ktorývznikolvkladomnovejstavbydokatastra,anaktoromjezapísanálentátostavbavjeho
výlučnom vlastníctve. K vykonanému dokazovaniu zdôraznil, že posudky - znalecké posudky sa týkali
najmä stavebného hľadiska a nie prevádzkového, čo potvrdilo aj vypočutie zástupcu Znaleckého ústavu
Technickej univerzity v Košiciach, ktorý vo výpovedi potvrdil, že prevádzkové hľadisko neskúmal, hoci

sa k prevádzkovému prepojeniu vyjadril. Prevádzkové prepojenie budovy č. súpisné XXX s budovou č.
súpisné XXXX nebolo žalobcom preukázané, a teda tvrdenie, že stavba č. súpisné XXXX je prístavbou
k stavbe č. súpisné XXX v zmysle stavebného zákona je tiež zavádzajúce. Jednou z podstatných
podmienok je prevádzkové prepojenie pôvodnej stavby s novou stavbou. To nepreukázali ani znalec
I.. F., ani S. ústav Technickej univerzity v Košiciach. Taktiež tvrdenie žalobcu, že pôvodná stavba a

prístavba tvoria v súčasnosti jednu vec, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (nemajú spoločné
súpisné, ani popisné číslo, nie sú zapísané na jednom liste vlastníctva, nie sú prevádzkovo spojené a
ani účelovo totožné). Žalobca však hodnoverne nepreukázal spôsob nadobudnutia stavby č. XXXX a
išlo by o neoprávnené obohatenie sa na strane žalobcu.

10. Tvrdenie žalobcu, že do prístavby č. súpisné XXXX je prístup výlučne cez budovu č. súpisné XXX,
je podľa žalovaného, nepravdivým účelovým tvrdením, nakoľko prízemie budovy č. súpisné XXXX,
sociálne zariadenia na prízemí, ako aj zastrešené výstavné priestory sú prístupné priamo z dvora, a
nie z budovy č. súpisné XXX. Okrem toho prístup do priestorov prvého nadpodlažia bol už vyriešený
samostatným schodiskom z južnej časti budovy č. súpisné XXXX, schváleného stavebným úradom a

čiastočne realizovaného. Uvedenú skutočnosť preukázal v súdnom konaní, pretože prístup do budovy
súpisné č. XXXX bol právne zabezpečený jednak nájomnou zmluvou a v budúcom období je možné ho
zabezpečiť zmluvne, prípadne vecným bremenom. Výslovne poprel dohodu so žalobcom o tom, že on
stavbu postaví a nebude jej vlastníkom a nebytové priestory prístavby bude mať len v nájme. Takéto
tvrdenia sa nenachádzajú v nájomnej zmluve a zároveň nebola medzi nimi dohodnutá ani uzavretá

zmluva o dielo, nakoľko postaviť nehnuteľnosť pre niekoho iného bez objednávky a následnej zmluvy
o dielo, úhrade ceny alebo spôsobu prevodu sa nemôže realizovať prostredníctvom nájomnej zmluvy.
Žalovaný tvrdí, že stavbu súpisné č. XXXX vytvoril s úmyslom mať ju pre seba a užívať ju pre svoju
podnikateľskú činnosť, mať ju zaradenú v majetku firmy, čo sa stalo už v roku 1995 a byť teda aj v
zmysle občianskoprávnom vlastníkom stavby. Tvrdenie žalobcu, že došlo k dohode o výstavbe stavby

č. XXXX pre neho, nepotvrdzuje žiaden dôkaz. Dôležitou je podľa neho skutočnosť, že po dokončení
rekonštrukcie prenajatých priestorov v budove súp. č. XXX, teda v budove žalobcu, došlo zo strany
žalobcu k vypovedaniu nájomnej zmluvy a ním zrekonštruované priestory v budove č. súp. XXX, ktorá je
vo výlučnom vlastníctve žalobcu, prenajal žalobca v rozpore s dobrými mravmi iným nájomníkom bez
toho, aby mu uhradil investované prostriedky do rekonštrukcie týchto prenajatých priestorov. V katastri

nehnuteľností je zapísaná stavba č. súpisné XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu bez prístavby a
keďže stavba č. súpisné XXXX má vlastné identifikačné údaje a iného vlastníka, ani nemohla byť v jeho
vlastníctve od počiatku. Žalobca totiž ani nemá vo svojom portfóliu činnosti ako prevádzkovanie rýchleho
občerstvenia v budove č. XXX a ani nevykonáva túto činnosť, nejde ani o prevádzkové prepojenie,
nakoľko budovu využíva prevažne na prenájom komerčným podnikateľským subjektom. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že skutočnosť, že prístavba (budova
č. súpisné XXXX) nie je samostatnou stavbou, ale je prístavbou jeho budovy č. súpisné XXX, s ktorou
je funkčne, prevádzkovo, komunikačne i technicky spojená, bola potvrdená znaleckými posudkami

súdnychznalcoviznaleckýchústavovaztohtoskutkovéhostavujenutnévychádzať.Uvedenáprístavba
patrí svojou povahou k veci a pôvodná stavba i prístavba tvoria jednu vec. Ak dôjdu k oddeleniu prístavby
od pôvodnej stavby, tak pôvodná vec bude obsahovať už len pôvodnú stavbu a z pôvodnej prístavby
vznikne nová vec. Je evidentné, že pôvodná vec je menšia, má menej prevádzkových miestností ako ajmenej sociálnych zariadení, došlo teda k jej obmedzeniu prevádzkovému, funkčnému a k jej zmenšeniu
jej všeobecnej hodnoty, teda došlo k znehodnoteniu veci. Naviac z posudkov znaleckých ústavov plynie,
že predpokladom oddelenia je zriadenie vecných bremien prístupu a uloženia inžinierskych sietí v

prospech novej veci a zaťaženie vecným bremenom je evidentné znehodnotenie. V zmysle odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu by bolo možné dospieť k záveru, že žiadna prístavba by nemohla byť
nikdy súčasťou veci, nikdy by nemohla prirásť k pôvodnej stavbe. Takýto náhľad je ale v rozpore
s doterajšou konštantnou judikatúrou, preto podľa neho nemožno skutkový stav zistený znaleckými
posudkami súdnych znalcov a znaleckých ústavov právne posúdiť inak než tak, že prístavba č. súpisné

XXXX je súčasťou nehnuteľnosti zapísanej ako budova č. súpisné XX. Okresný na parcele KN č. XXXX/
X na LV č. XXXX pre k. ú. Q. Q..

12. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1
stanovuje,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 CSP, z dôvodov vymedzených v

odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP a na pojednávaní dňa 25. januára 2018 rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, nakoľko mal za
to, že je potrebné zopakovať dokazovanie vykonané okresným súdom, ktorý skutkový stav veci zistil v

dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa od skutkových zistení okresného súdu neodklonil, avšak žalobca
v odvolaní namietol, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom, na základe ktorých
vyvodil aj nesprávne závery právne, najmä namietal, že rozhodnutie je nezrozumiteľné, nedostatočne
odôvodnené, keď sa okresný súd nedostatočným spôsobom vysporiadal s jeho argumentáciou v konaní
a najmä postrádal vyhodnotenie vykonaných dôkazov a jeho právne zdôvodnenie.

15. Odvolací súd zopakoval dokazovanie vykonané pred okresným súdom, dôkazy vykonané pred
súdom prvej inštancie ako aj pred súdom odvolacím vyhodnotil, posúdil každý dôkaz jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti, vychádzajúc z princípu priamosti, ktorý znamená, že odvolací súd nemôže
dôkazy vykonané súdom prvej inštancie sám len prehodnotiť. Takisto v prípade, ak súd prvej inštancie

dôkaz vykonal, avšak jeho vyhodnotenie v odôvodnení absentuje, nie je zrejmé, ako dôkaz vyhodnotil,
nevyvodil skutkové zistenia, nemôže odvolací súd tento dôkaz využiť, pokiaľ ho nevykoná znovu
rovnakým spôsobom. Odvolací súd vychádzal i z toho, že má možnosť nie povinnosť rozhodovať
bez pojednávania a zásadne je len na jeho rozhodnutí, či túto možnosť využije. Odvolací súd teda
môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné, ako tomu bolo aj v tomto prípade, za účelom

odstránenia nedostatočného postupu okresného súdu súvisiaceho s nedostatočným vyhodnotením
dôkazov a tým jeho pretavenia do odôvodnenia jeho rozhodnutia.

16. Odvolací súd po tom ako dokazovanie pred súdom prvej inštancie zopakoval, konštatuje, že súd
prvej inštancie dospel k vykonaným dokazovaním k správnym skutkovým zisteniam, následne k

správnemu právnemu záveru, teda odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/, g/ CSP, neobstojí.
Okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru spočívajúcemu v tom, že neobytná budova - stavba
č. XXXX postavená na parcele KN č. XXXX/X pre k. ú. Q. Q. nie je súčasťou veci v zmysle § 120
Občianskeho zákonníka a to budovy č. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a ako jej prístavba
je reálne oddeliteľnou a schopnou vystupovať samostatne v občianskoprávnych vzťahoch.

17. Rozhodujúce pre vyššie uvedené závery sú najmä dôkazy týkajúce sa charakteru samotnej prístavby
- neobytnej budovy č. XXXX postavenej na parcele č. CKN XXXX/X, keď už pri znaleckom posudku I..
J. N. zo dňa 28. 11. 2004 bolo konštatované, že ide o funkčne samostatnú stavbu.

18. Pokiaľ ide o znalecký posudok I.. J. F., tento taktiež konštatoval, že predmetom konania je
samostatná stavba. Pokiaľ aj I.. F. v znaleckom posudku konštatoval, že neobytná budova č. XXXX je
konštrukčne, prevádzkovo spojená s pôvodnou budovou č. XXX, zároveň uviedol, že ide o pôvodnú
stavbu s prístavbou, ktorú však možno reálne oddeliť v mieste styku nosného tehlového múruštvrťkruhovej stavby so spojovacím krčkom, ktorý by bol súčasťou budovy č. súpisné XXX. Zároveň
uviedol, že realizáciou stavby XXXX nedošlo k zmenám prvkov dlhodobej životnosti pôvodnej stavby
súp. č. XXX a k prevádzkovému prepojeniu uvedených budov uviedol, že ide o prepojenie v tom zmysle,

že terasa na druhom nadzemnom podlaží patrí k bytu na druhom nadzemnom podlaží pôvodnej stavby.
Na druhom podlaží tiež sklad a pavlač je prepojená s hlavnou budovou. Na prvom nadzemnom podlaží,
t. j. prízemí, sú sociálne zariadenia, ktoré však patria len k prístavbe. Výslovne uzavrel, že štvrťkruhová
prístavba nemá k budove č. súpisné XXX žiaden vzťah. Na jednej strane teda znalec uznal, že ide o
prístavbu, ktorú možno reálne oddeliť a ktorá nemá k pôvodnej budove č. súpisné XXX žiaden vzťah,

avšak vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok nebol vypracovaný v zmysle platných právnych
predpisov, bolo nevyhnutné pokračovať v znaleckom dokazovaní.

19. V ďalšom znaleckom posudku č. 6/2009 zo dňa 20. 07. 2009 vypracovaným znalcom I.. G.
bolo uvedené, že nehnuteľnosť neobytná budova č. XXXX postavená na parcele KN č. XXXX/X je
samostatnou budovou, nie je súčasťou budovy č. súpisné XXX a táto budova má až v rozsahu 97 %

samostatnú konštrukciu. Má teda viac ako 97 % z celkového obvodu samostatnú zvislú aj vodorovnú
nosnú konštrukciu a len necelé 3 % z celkového obvodu sú v dotyku so susednou stavbou súp. č.
XXX, t. j. vodorovné nosné konštrukcie stavby súp. č. XXXX sú uložené na zvislé nosné konštrukcie
stavby súp. č. XXX. Výslovne znalec uzavrel, že stavba súp. č. XXXX nie je súčasťou pôvodnej
nehnuteľnosti budovy súp. č. XXX a naviac stavba č. súpisné XXXX je samostatne napojená na verejný

vodovod samostatným vodomerom vo vodomernej šachte, ktorá sa nachádza na parcele KN č. XXXX/X.
Odkanalizovanie, t. j. odvod splaškových a dažďových vôd, je riešené spoločne samostatnou prípojkou
do dvorného kanalizačného zberača, ktorý ústi do verejnej kanalizácie na R. ulici. Elektroinštalácia
budovy je samostatne napojená z verejného rozvodu cez hlavný rozvádzač z prípojkovej skrine RIS3
v dolnej časti na druhej strane podbránia (podchodu). Budova má na vonkajšej strane štvrťkruhovej

časti budovy v skrini umiestnený samostatný rozvádzač s hlavným ističom, elektromerom a istiacimi
blokovacími prvkami pre jednotlivé okruhy elektroinštalácie oboch častí budov. Znalec uzavrel, že stavbu
súp. č. XXXX je možné reálne oddeliť od stavby súp. č. XXX v dĺžke dotyku 3050 mm vo vertikálnom
smere,atovybudovanímsamostatnejzvislejnosnejkonštrukcievmiestedotykusostavbouč.súp.XXX,
t. j. dĺžky 3050 mm cez obidve nadzemné podlažia. Samostatná zvislá nosná konštrukcia stavby č. XXXX

musí byť oddilatovaná od zvislej nosnej konštrukcie stavby č. súpisné XXX. V uvedenom znaleckom
posudku bola riešená aj otázka, ako by bolo možné stavbu č. súpisné XXXX oddeliť od stavby č. súpisné
XXX tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu z dôvodu, že prístavba súp. č. XXXX je riešená tak, že vstup
do jej druhého nadzemného podlažia je možný výlučne cez stavbu súp. č. XXX. V uvedenom znaleckom
posudku bolo dané riešenie prístupu do druhého nadzemného podlažia s výlučným prístupom cez

stavbu súp. č. XXX vybudovaním schodišťa v oceľovom prístrešku s priamym výstupom do druhého
nadzemného podlažia tak, ako bolo navrhnuté aj v projekte stavby: Rýchle občerstvenie - schodište, R.
ulica XX, Q. Q., ktorú vypracoval TORUS ProReal Banská Bystrica ešte v novembri 1998, avšak pre
súdny spor k realizácii tohto prepojenia už nedošlo. Uvedený znalecký posudok zároveň zodpovedal
i otázku, ako realizovať samostatné prípojky vody a kanalizácie k verejnému vodovodu a verejnej

kanalizácii, keď objekt č. XXXX je napojený na prípojky objektu č. XXX, nakoľko vedenie prípojok
inžinierskych sietí cez cudzí pozemok je bežným riešením a nejde o stavebný problém, ale o problém
právny. Znalecký posudok potvrdil, že stavba súp. č. XXXX nerozširuje pôdorysne budovu súp. č. XXX,
nakoľko zo stavebno-konštrukčného hľadiska stavba súp. č. XXXX je samostatnou stavbou, lebo má
viac ako 97 % celkového obvodu samostatnú zvislú aj vodorovnú nosnú konštrukciu a len necelé 3 % z

celkového obvodu sú v dotyku so susednou stavbou súp. č. XXX. V závere preto znalec konštatoval, že
stavbu súp. č. XXXX je možné bez vykonania stavebných prác prevádzkovať aj bez prístupu cez budovu
č. súpisné XXX, lebo prvé nadzemné podlažie je možné prevádzkovať aj bez druhého nadzemného
podlažia, lebo funkčne nie sú na sebe závislé.

20. Aj odborné vyjadrenie č. 83/2009 I.. L. W. potvrdilo, že spoločná stena a spoločné základy pre oba
objekty, teda stavby č. súpisné XXXX a stavby č. súpisné XXX tvoria len 3 % z celkovej obvodovej steny
- časť zaťaženia zo stavby č. súpisné XXXX sa prenáša na nosné murivo a základy pôvodnej stavby. Aj z
tohto odborného vyjadrenia vyplynulo, že prístup na druhé nadzemné podlažie je len z pôvodnej stavby,
podľa čoho I.. W. uzavrel, že stavba č. súpisné XXXX je prístavbou. Uznal, že aj v zmysle kolaudačného

rozhodnutia vyplýva, že ide o prístavbu, ktorá má samostatné súpisné číslo a samostatné prípojky.
Prípojka vody je z prípojky budovy č. súpisné XXX, má samostatnú vodomernú šachtu a meranie v nej,
kanalizácia je napojená do pôvodnej kanalizácie vo dvore, ktorá je kanalizačná prípojka pôvodnej stavby
a ústi do verejnej kanalizácie na ulici R.. O úplne samostatnú stavbu by mohlo ísť v prípade, ak bydošlo k podstatným stavebným úpravám, vrátane právneho doriešenia prípojok. V odpovedi na otázku
3 uviedol, že objekt č. súpisné XXXX je možné stavebne aj fakticky oddeliť od pôvodnej stavby, keď
stavbu č. XXXX by bolo možné oddeliť tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu vybudovaním samostatného

schodišťa, ktoré by sa vybudovalo podľa nového stavebného konania s tým, že je potrebné rozdeliť
reálnou deľbou aj spojovací krčok. Znalec konštatoval, že stavba č. súpisné XXXX má spoločnú stenu
s pôvodnou stavbou, časť zaťaženia zo stavby č. XXXX sa prenáša na nosné murivo pôvodnej stavby,
teda uzavrel, že pokiaľ ide o stavbu č. súpisné XXXX, ide o prístavbu (dostavbu výstavných priestorov
a rýchleho občerstvenia so sociálnym zariadením). I.. U. G. - znalec bol vypočutý na pojednávaní pred

okresným súdom dňa 13. 01. 2010. Uviedol, že pokiaľ sa týka samostatného napojenia na vodu a
elektrinu, nebytová budova súp. č. XXXX má samostatný vodomer a samostatný merač elektriny, ktorú
skutočnosť potvrdil aj predchádzajúci posudok I.. F.. Zdôraznil taktiež to, že druhé nadzemné podlažie
nie je možné v súčasnom stave užívať bez toho, aby sa použila aj budova č. XXX, dodal, že ak by sa
postavilo schodište, nebol by problém užívať i druhé nadzemné podlažie žalovaným, nakoľko ide len o
komunikačné prepojenie.

21. Znalecký posudok č. 34/2011 vypracovaný dňa 30. 11. 2011 Slovenskou fakultou STU v Bratislave,
v závere uvádza, že neobytná budova č. XXXX je samostatne stojacim objektom, ide o prístavbu
k nehnuteľnosti č. XXX. Potvrdil, že je možné uvedené nehnuteľnosti oddeliť, poznamenal však, že
tento objekt budova č. súpisné XXXX nie je na samostatnom pozemku a ani nosná konštrukcia nie je

samostatná. Súčasná stavba č. XXXX nie je novostavbou, ale len prístavbou. Uvedený záver potvrdil
i znalecký posudok č. 10/2015 Technickej univerzity Košice, v ktorom bolo výslovne konštatované,
že ide o prístavbu, ktorú je možné od pôvodnej budovy č. XXX oddeliť a prízemie budovy č. XXXX je
prevádzkovo oddelené od budovy č. XXX. I.. A. F. ako splnomocnený zástupca ústavu na pojednávaní
pred okresným súdom uviedol, že táto stavba, čo sa týka prípoja elektriky, je napojená na prípoj vedľajšej

stavby a čo sa týka vodomernej šachty, tá má samostatnú odbočku. Samostatnú odbočku majú aj ďalšie
dve budovy, ktoré sú na nádvorí. Budova, o ktorú sa vedie spor, má aj samostatný vodomer a čo sa týka
kanalizácie z budovy, o ktorú sa vedie spor, vedie kanalizačná šachta a od nej vyúsťuje odvod splaškov
z budovy XXXX. Na budove č. XXXX je samostatný elektromer a ak by sa oddeľovali budovy č. XXXX
a č.XXX, bolo by potrebné stavebné povolenie, nakoľko by išlo o statický zásah. Bolo by totiž potrebné

odstrániť podopretie krčka z jednej strany na murivo budovy č. XXX a takéto technické oddelenie budov
je možné. Ak by sa zriadilo vecné bremeno, bolo by možné budovu prevádzkovať úplne samostatne.
Zástupca ústavu výslovne uviedol, že prístavba je stavbou, po konštrukčnej stránke nejde o samostatnú
stavbu, nakoľko konštrukčné spojenie je v krčku, keď priamo nadväzuje na príchod z budovy č. XXX,
lebo iný príchod z prvého poschodia nie je. Uzavrel, že technické oddelenie stavieb je možné, pričom

by nedošlo k technickému znehodnoteniu týchto stavieb.
22. Odvolací súd sa zároveň oboznámil s ohliadkou, ktorá bola vykonaná na mieste samom okresným
súdomdňa05.10.2005, podľaktorejpovažovalokresnýsúdspornúnehnuteľnosťzanovostavbu.Podľa
vyjadrenia projektanta I.. arch. T. T. stavbou č. XXXX nedošlo k ovplyvneniu prvkov dlhodobej životnosti
hlavnej budovy č. XXX. Výstavbou nehnuteľnosti pôvodná stavba nezmenila svoj stavebno-technický

charakterastavbujemožnéodpôvodnejbudovyoddeliťtak,abynedošlokzásadnejprestavbepôvodnej
stavby a z funkčného hľadiska je nezávislá od hlavnej budovy.

23. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

24. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.

25. Podľa § 126 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto

do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

26. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.27. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho
orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého sporná stavba, čiže
nehnuteľnosť č. súpisné XXXX postavená na parcele č. KN XXXX/X môže vystupovať ako samostatný
predmet právnych vzťahov, a to aj v prípade, ak ide o prístavbu. V prejednávanej veci totiž nedošlo k
naplneniu legálnej definície o súčasti veci vo vzťahu k nehnuteľnosti súp. č. XXXX postavenej na parcele

č. KN XXXX/X. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pri posúdení, či osud nehnuteľnosti -
hlavnej veci v jednotlivom prípade zdieľa automaticky tiež jej prístavba, je nutné prednostne vychádzať
zo zákonnej definície súčasti veci, obsiahnutej v § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje,
že za súčasť veci sa považuje to, čo k nej podľa jej povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho,
aby sa tým vec znehodnotila. Znehodnotením je treba rozumieť funkčnú ujmu, kedy hlavná vec už
nemôže slúžiť pôvodnému účelu vôbec, či už v plnej miere, alebo hospodárske poškodenie hlavnej

veci, ktorá už nie je schopná slúžiť svojmu pôvodnému účelu buď vôbec, alebo z veľkej časti (viď
aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1671/2005). Otázkou teda zostáva, či prístavba
bude vždy tvoriť súčasť nehnuteľnosti, alebo môže byť tiež považovaná za vec v právnom zmysle
slova, ako vec samostatná. Ako však bolo už dosiaľ ustálené súdnou praxou, riešenie otázky vzniku
stavby ako samostatnej veci, či súčasti pôvodnej nehnuteľnosti, je nutné posúdiť z občiansko-právneho

hľadiska, a nie zakladať len na existencii rozhodnutí z oblasti stavebného práva. Prípadné pochybnosti
správneho orgánu v otázke zámeny prístavby majúcej charakter súčasti nehnuteľnej veci za samostatnú
stavbu a z toho sa odvíjajúce rozhodnutia s dôsledkami, ktoré sa premietli i vo vzťahu ku katastru
nehnuteľností, nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať právny vplyv na vznik stavby z
pohľadu občianskeho práva.

29. Vznik stavby z občiansko-právneho hľadiska sa preto stáva podkladom aj pre reguláciu v oblasti
stavebného práva, keď otázky spojené s prípadným porušením stavebno-právnych predpisov z hľadiska
vzniku stavby nie sú pre posúdenie charakteru prístavby rozhodujúce, resp. nemajú vplyv na vznik
prístavby ako samostatnej stavby. V uvedenej súvislosti je treba ďalej poukázať i na rozhodnutie

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3034/2006, v ktorom rozhodnutí sa poukazuje na to, že prístavba
nie je vždy súčasťou hlavnej veci a aj pokiaľ ide o jej napojenie na hlavnú stavbu vo vzťahu k verejným
rozvodom nemusí ísť o prekážku pre posúdenie prístavby ako samostatnej stavby.

30. Napriek tomu, že prístavba býva spravidla súčasťou stavby, ako to tvrdil žalobca v odvolaní, nejde

o odklon od dosiaľ ustálenej judikatúry, ak súd na základe vykonaného dokazovania dospeje k záveru,
že prístavba nie je súčasťou hlavnej veci. Skutočnosť, či prístavba je súčasťou stavby alebo nie je
súčasťou stavby ako hlavnej veci, je právnym posúdením v každom konkrétnom prípade s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Žalobca sa mylne domnieva, že v prípade, ak ide o prístavbu,
táto je vždy súčasťou stavby, ku ktorej bola pristavená.

31. Právny inštitút súčasti veci je zákonným vyjadrením skutočnosti, že existujú veci ako hmotné
predmety, ktoré je možné z hľadiska právnej teórie charakterizovať ako veci zložené, teda veci, ktoré
sú vnútorne štruktúrované a tvorené relatívne samostatnými časťami viac-menej vzájomne spojenými.
Zákon však stavia samostatnosť veci vo vzťahu k veci inej na dvoch kritériách, a to na vzájomnej

súnáležitosti veci a na miere ich oddeliteľnosti.

32. Prvé kritérium súnaležitosti predstavuje skôr rovinu subjektívnu, nakoľko „to, čo k veci podľa jej
povahy patrí,“ sa určuje do značnej miery podľa zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa ku
konkrétnejveci.Mierasúnáležitostisatedaposudzujespravidlapovahoutejveci,ktorájepovažovanáza

vec podstatnejšiu, určujúcu, a teda vo vzťahu viac vecí za vec tzv. hlavnú. Zákonný text tejto všeobecnej
úpravy dáva priestor k individuálnemu posúdeniu, aké vlastnosti hlavná vec vykazuje, aby bolo možné
od toho odvíjať úvahy, či iná relatívne samostatná vec k nej „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že nemôže
byť už považovaná za vec odlišnú. V tejto prejednávanej veci bola prístavba odpočiatku projektovaná
ako samostatná budova, hoci na prenajatom pozemku, jej stavebníkom ako aj investorom bol žalovaný,

žalobca bol účastníkom stavebného konania. Pôvodná budova č. súp. XXX - hlavná vec bola pred
realizáciou stavby č. XXXX - prístavby využívaná spôsobom, ktorý sa ani po zhotovení prístavby
nezmenil. Žalobca na pojednávaní dňa 25.01.2018 potvrdil, že priestory na prízemí prenajíma, ako
aj priestory na 1. nadzemnom podlaží a len priestory na 2. nadzemnom podlaží slúžia na výstavnépriestory, teda pre ZO Slovenského zväzu chovateľov. Takto ale slúžili priestory pôvodnej budovy aj
pred realizáciou prístavby, ktorá mala slúžiť v zmysle kolaudačného rozhodnutia na rýchle občerstvenie
a kancelárie. Poskytovanie rýchleho občerstvenia a kancelárie mali byť užívané žalovaným, ktorý má

poskytovanie týchto služieb, teda rýchleho občerstvenia aj v predmete svojej podnikateľskej činnosti.
Nemožno mať za to, že prístavba č. XXXX k pôvodnej budove č. XXX patrí tak neodmysliteľne, že ide o
jej súčasť, ak po realizácii stavby č. XXXX nedošlo k žiadnej zmene v tom, akým spôsobom sa priestory
v pôvodnej budove č. súp. XXX využívajú. Znaky odlišnosti prístavby od hlavnej stavby sú nepochybne
preukázané zo všetkých odborných vyjadrení či znaleckých posudkov, ak ani jeden z nich nedospel k

záveru, že pôvodná stavba č. XXX nemôže bez prístavby ako relatívne samostatnej veci plniť svoj účel
a že k nej prístavba „patrí“ tak neodmysliteľne, že nemožno prístavbu považovať za vec odlišnú, inú. Ide
o dve stavby, existencia prístavby nijakým spôsobom neovplyvnila funkčné užívanie pôvodnej stavby č.
súpisné XXX a nemožno mať ani za to, že by medzi uvedenými dvomi nehnuteľnosťami išlo o vzájomnú
súnáležitosť týchto vecí do takej miery, že by nemohli existovať vedľa seba.

33. Druhé kritérium je kritérium viac objektívne a sleduje spojenie veci predovšetkým v zmysle fyzickom.
Formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa vec znehodnotila,“ však nevylučuje možnosť
faktickej separácie vecí, naopak vlastne v dôsledkoch tohto oddelenia vidí meradlo samostatnosti veci.
Definíciu súčasti veci preto potom napĺňajú a z tohto pohľadu predstavujú tie prípady, kedy oddelením
ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre vec hlavnú (nie však pre jej oddeľovanú súčasť) ujmu

na jej hodnote. Znehodnotením nemôže byť však len peňažná - finančná strata hodnoty, aj keď tá býva
spravidla významným odrazom straty akýchkoľvek iných hodnôt, avšak môže ísť aj o znehodnotenie
funkčné, estetické, či iné. Inými slovami so znehodnotením sa mieni stav, kedy hlavná vec v porovnaní
so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec.

34. V prejednávanej veci však bolo preukázané, a to či už výpoveďami svedkov, strán sporu, výsluchom
znalcov a pripojenými znaleckými posudkami, či odbornými vyjadreniam, že stavba, k zhotoveniu ktorej
došlo žalovaným na základe jemu udeleného stavebného a následne i kolaudačného rozhodnutia,
ktorého stavebného konania bol účastníkom i sám žalobca a v ktorom konaní žiadne námietky voči
nemu nevzniesol, vytvoril žalovaný prístavbu k hlavnej veci, a to k budove č. súpisné XXX. Skutočnosť,

že ide o prístavbu vyplýva tak zo stavebno-technického, ako aj občianskoprávneho hľadiska. Uvedený
záver, že ide o prístavbu neznamená, že ide bez ďalšieho aj o súčasť veci hlavnej a že po jej oddelení
by pôvodná budova č. XXX nemohla slúžiť svojmu účelu vôbec alebo menej kvalitne.

35. Z odborných vyjadrení, znaleckých posudkov bolo ustálené, že kritérium v zmysle fyzického

oddelenia, je možné bez toho, aby došlo k ujme na hodnote pôvodnej stavby. Ak by aj k oddeleniu týchto
nehnuteľností malo dôjsť v dôsledku stavebných úprav, nedošlo by tým k ujme na hodnote pôvodnej
budovy, ktorá dosiaľ slúži svojmu účelu a je plne funkčná, k zmene akejkoľvek hodnoty, účelu nedošlo.
Bolo preukázané, že prístavbou nedošlo k zmenám prvkov dlhodobej životnosti pôvodnej stavby súp.
č. XXX.( znalecký posudok č. 11/2008 ) a stavba súp. č. XXXX nerozširuje pôdorysne budovu súp.

č. XXX, nakoľko zo stavebno-konštrukčného hľadiska stavba súp. č. XXXX je samostatnou stavbou,
lebo má viac ako 97 % celkového obvodu samostatnú zvislú aj vodorovnú nosnú konštrukciu a len
necelé 3 % z celkového obvodu sú v dotyku so susednou stavbou súp. č. XXX ( znalecký posudok č.
6/2009 ). Uvedený záver potvrdil i znalecký posudok č. 10/2015 Technickej univerzity Košice, v ktorom
bolo výslovne konštatované, že ide o prístavbu, ktorú je možné od pôvodnej budovy č. XXX oddeliť

a prízemie budovy č. XXXX je prevádzkovo oddelené od budovy č. XXX. I.. A. F. ako splnomocnený
zástupca ústavu na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že prístavba je stavbou, po konštrukčnej
stránke nejde o samostatnú stavbu, nakoľko konštrukčné spojenie je v krčku, keď priamo nadväzuje na
príchod z budovy č. XXX, lebo iný príchod z prvého poschodia nie je. Charakter samostatnej stavby však
tento znalecký posudok hodnotil len z konštrukčnej - stavebnej stránky, v dôsledku prepojenia stavieb v

krčku, ktorá skutočnosť ale nedáva výpovednú hodnotu o samostatnosti stavby - prístavby ako funkčne
nesúvisiacej so stavbou č. XXX. Z tohto pohľadu ide o právne závery, ktoré nemožno z odborného
posudku zaoberajúceho sa stavebnými predpismi len prebrať a nimi sa pri vyhodnotení nároku žalobcu
riadiť. V závere totiž aj tento znalecký posudok potvrdil, že technické oddelenie stavieb je možné, pričom
by nedošlo k technickému znehodnoteniu týchto stavieb.

36. Oddelením prístavby nedôjde ani k znehodnoteniu funkčnému, estetickému, či inému, ak pôvodná
stavba naďalej slúži svojmu účelu, a to rovnako kvalitne, ako pred realizáciou prístavby. Žalobca
na pojednávaní dňa 25.01.2018 potvrdil, že v budove č. súpisné XXXX nevykonával prevádzkovú
činnosť, resp. priestory v nej nikdy nevyužíval, tieto mali byť využívané na poskytovanie rýchlehoobčerstvenia a kancelárie, ale vzhľadom na súdny spor ani doposiaľ využívané reálne neboli. Žalobca
znehodnotenie pôvodnej budovy č. XXX na pojednávaní dňa 25. 01. 2018 charakterizoval len tým, že
po oddelení budovy č. súpisné XXXX a pôvodnej budovy č. XXX by došlo k znehodnoteniu funkčnému

a hospodárskemu, ktoré videl v tom, že pôvodná budova by mala menej miestností, menej zariadení,
a teda by mala aj menšiu rozlohu ako v prípade, ak by bola prístavba súčasťou pôvodnej hlavnej
veci. K uvedenému však odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že medzi ním a
žalovaným došlo k dohode o tom, že realizáciou prístavby budú tieto slúžiť žalobcovi. Z nájomnej zmluvy
uvedené nevyplýva, a ide o tvrdenie v rozpore s tým, ako výstavba tejto prístavby prebiehala. Nemôže

byť na ťarchu žalovaného, ak stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím žalobca nedisponuje
z dôvodu zmeny v štatutárnych orgánoch žalobcu. Stavba č. XXXX nie je stavbou neoprávnenou,
k výstavbe tejto neobytnej budovy č. XXXX došlo výlučne zo strany žalovaného, žalobca totiž nebol
ani investorom spornej stavby ani stavebníkom, počas výstavby nevzniesol žiadne námietky a po jej
vzniku nedošložiadnymspôsobomkprirasteniuneobytnejbudovyč.XXXXkpôvodnejstavbe.Nájomná
zmluva, na ktorú odkazuje žalobca, sa vzťahovala na rekonštrukciu pôvodnej budovy č. XXX, ktorú aj

žalovaný zrealizoval, a až dodatočne došlo k realizácii „dostavby“ dvornej časti objektu R. č. XX pre
účely výstavných priestorov, ktorá skutočnosť vyplýva z stavebného povolenia vydaného Obvodným
úradom životného prostredia v Banskej Bystrici, zo dňa 25.09.1994. Už v uvedenom stavebnom povolení
sa uvádza, že ide o dostavbu nepravidelného tvaru ako výstavný priestor spojený s priestorom rýchleho
občerstveniaasociálnymzázemím,ktorévtomčasenebolisúčasťoupôvodnejbudovyč.XXX.Žalovaný

na pojednávaní dňa 25.01.2018 potvrdil, že uvedenú stavbu č. XXXX by nemohol realizovať ako
podnikateľ vprospech žalobcu bez zmluvy o dielo. Zároveň zdôraznil, že predmetom činnosti jeho firmy
bol obchodno-technický servis drobnochovateľov a priestory v prístavbe mieni využívať na taký účel
ako bol uvedený aj v stavebnom povolení a v kolaudačnom rozhodnutí. Aj v zmysle kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 18.07.1995 vyplýva, že prístavba mala byť užívaná ako dostavba výstavných

priestorov a rýchleho občerstvenia so sociálnym zázemím, ktorým rozhodnutím však bola povolená
zmena v užívaní tejto časti stavby na obchodné priestory a kancelárie, ani svojim účelom nemali byť tieto
priestory ďalej užívané len pre účely žalobcu ako zväzu chovateľov. Uvedené kolaudačné rozhodnutie
v tom čase žalobca nespochybnil, neboli uplatnené námietky. Projektová dokumentácia bola schválená
záväzným stanoviskom Mestského úradu Banská Bystrica z 09.06.1994. Rozhodnutím Mesta Banská

Bystrica zo dňa 18.08.1995 bolo stavbe uvedenej ako neobytná budova pridelené súpisné číslo XXXX
vychádzajúc z kolaudačného rozhodnutia, na základe čoho došlo k založeniu listu vlastníctva č. XXXX
pre k.ú. Q. Q. k uvedenej neobytnej budove, ktorej vlastníkom je žalovaný v 1/1.

37. Pokiaľ aj v zmysle zmluvy o nájme žalovaný výslovne vzal na vedomie, že nenadobúda žiadne

vlastníctvo k predmetnej stavbe, bola tým mienená pôvodná stavba č. XXX, ktorej vlastnícke právo
je naďalej výlučne v prospech žalobcu. Naopak žalovaný sa zaviazal sám znášať náklady na
zhotovenie dostavby, prípadne i na rekonštrukciu, ktorá sa mala kompenzovať s nájomným. Žalovaný
o skutočnostiach výstavby pravidelne informoval žalobcu, ktorý k priebehu prác nemal žiadne výhrady.
Všetky práce vykonal žalovaný na vlastné náklady v zmysle stavebného zákona a po dokončení

výstavby riadne požiadal o povolenie jej užívania, v dôsledku čoho došlo i k jej zápisu do katastra
nehnuteľností.

38. Nájom v pôvodných priestoroch mal naďalej pokračovať, pričom dohodnuté nájomné uhrádzal,
keď zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalovaný vybudoval neobytnú budovu č. XXXX

v prospech žalobcu a ani sa nezaviazal k tomu, že v prospech neho zrealizuje dostavbu. Ak teda
žalobca neinvestoval a nefinancoval výstavby budovy č. XXXX, nemožno mať za to, že oddelením tejto
budovy od pôvodnej stavby č. súpisné XXX by na jeho strane došlo k finančnej ujme, v súvislosti s
tým, že sa jeho pôvodná stavba sa nerozšíri o ďalšie priestory a s tým súvisiace príjmy v prípade ich
prenajímania.Žalobcanapojednávanídňa25.01.20018uznal,žepokiaľideosúčasnévyužitiepôvodnej

budovy č. XXX, tak na prízemí priestory žalobca prenajíma, ako aj na prvom poschodí a pokiaľ ide o
druhé podlažie, tak toto slúži základnej organizácii Slovenského zväzu chovateľov na výstavné priestory.
Žalobca zároveň uznal, že v čase, kedy bolo vydané stavebné a následne i kolaudačné rozhodnutie vo
vzťahu k neobytnej budove č. súpisné XXX, štatutárnym zástupcom žalobcu bol I.. U., a preto v súčasnej
dobe žalobca nedisponuje rozhodnutím o kolaudácii, resp. stavebným povolením. Pokiaľ ide o samotné

zhoršenie kvality účelu hlavnej budovy, žalobca poukázal na to, že táto bude mať okrem toho, že bude
disponovať menším počtom miestností sociálnych zariadení a nebude slúžiť na rýchle občerstvenie,
bude zaťažená vecnými bremenami, ktoré samé o sebe sú znehodnotením pôvodnej stavby, najmä
pokiaľ ide o prípojky. Pokiaľ ide o napojenie prístavby na hlavnú stavbu vo vzťahu k verejným rozvodomnejde o prekážku pre posúdenie prístavby ako samostatnej stavby ( viď aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo/3034/2006 ).

39. Prístup k samotnej budove XXXX je podľa žalobcu len cez podchod vo dvore k meštianskemu domu
č. XXX, teda prístavba nemá samostatný prístup z verejnej komunikácie. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že pokiaľ ide o tzv. podchod, vedie cez tento podchod prístup nielen k budove pôvodnej
č. XXX, ale aj k iným budovám, či prevádzkam, ktoré sa v priestore za podchodom nachádzajú. Cez tento
podchod chodia zákazníci do obchodných priestorov a má prístup cez tento podchod aj ďalší majiteľ

vo dvore. Nejde teda o to, že by žalobca sám mohol zneprístupniť či už samotnému žalovanému alebo
tretím osobám prechod cez tento podchod.

40. V prejednávanej veci teda bolo preukázané, že prístavba nie je v prejednávanom prípade súčasťou
veci, a to pôvodnej budovy č. súpisné XXX, ak nebolo naplnené ani jedno z kritérií pre naplnenie
definície prístavby - stavby č. XXXX ako súčasti stavby č. súp. XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve

žalobcu. V prípadoch prestavieb a prístavieb nehnuteľností je vždy aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (R 53/1992) nutné posudzovať, či sa stali súčasťou pôvodnej nehnuteľnosti, teda či nedošlo
k podstatnému znehodnoteniu nehnuteľností alebo k zmene druhu stavby alebo prípadne, či vznikla
nová nehnuteľná vec. Pri posúdení, či vykonanou prístavbou došlo alebo nie k získaniu samostatnej
nehnuteľnosti, je potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu povolenia na užívanie stavby, prípadne

uvedené posúdiť znaleckým posudkom. K uvedenému postupu došlo i zo strany okresného súdu, ktorý
práve na základe obsahu stavebného povolenia, kolaudačného rozhodnutia v spojení so znaleckými
posudkami dospel k právnemu záveru, že v prípade neobytnej budovy č. XXXX nejde o súčasť veci. Je
nevyhnutné totiž zdôrazniť, že formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila,“
nevylučuje možnosť faktickej separácie veci, naopak vlastne v dôsledkoch ich oddelenia možno vidieť

mieru samostatnosti veci. Charakter „oddelenia“ zákon neustanovuje, a teda nutne tento pojem musí
zahŕňať celú škálu spôsobov od priamych zásahov do hmotnej podstaty veci cez manipuláciu ničiacu
podstatu veci, po jednoduché voľne uskutočniteľné odňatie veci. Znehodnotením nemusí byť však
len strata hodnoty peňažnej, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické, či iné. Až faktické
oddelenie súčasti sprevádzané oddelením od veci hlavnej prináša právny dôsledok, že pôvodná súčasť

sa stala samostatnou a od doterajšej hlavnej veci nezávislou. Rozhodujúca je teda otázka stavebného
usporiadania oboch stavieb, ich vybavenie, prístup, ale aj možnosť ich oddeleného užívania a podobne.
Uvedené budovy, č. XXXX, aj č. XXX majú stavebné usporiadanie , ktoré umožňuje ich oddelenie, ich
samostatné užívanie, v dôsledku čoho sa nemohol odvolací súd stotožniť s právnym názorom žalobcu,
že neobytná budova č. XXXX je súčasťou hlavnej veci, a to pôvodnej stavby č. XXX.

41. Na záver odvolací súd poukazuje i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo
3034/2006, ale aj 22Cdo 3732/2013, 22Cdo 3938/2013, prípadne R4/1992. Pôvodná budova č. XXX
teda naďalej slúži svojmu účelu i v prípade, ak by došlo k oddeleniu neobytnej budovy č. XXXX, teda
nemožno mať za to, že by bez prístavby nemohla, resp. nebola schopná slúžiť svojmu pôvodnému

účelu vôbec alebo z veľkej časti (viď aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 1671/2005). Keďže v konaní
nebolo preukázané, že by neobytná budova XXXX bola súčasťou pôvodnej budovy č. XXX, považoval
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, na základe čoho rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdil.

42. Odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a jeho odvolacie námietky týkajúce sa
toho,žerozhodnutienemásprávnečíslovanie,prípadne,žeobsahujenesprávnepoučenie,nemážiadny
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Spornou v prípade neobytnej budovy č. XXXX
nebolo to, či je samostatnou stavbou alebo prístavbou, podstatným bolo posúdenie, či prístavba, ktorú
zhotovil žalovaný, je alebo nie je súčasťou hlavnej veci, teda pôvodnej budovy č. súpisné XXX. Keďže

v konaní nebolo preukázané, že by neobytná budova č. XXXX ako prístavba bola súčasťou pôvodnej
hlavnej veci, a to nehnuteľnosti č. súpisné XXX, ktorej výlučným vlastníkom je žalobca, nemožno mať
za to, že prístavba zdieľa faktický, ako i právny stav budovy hlavnej a nemožno mať ani za to, že by
oddelením tejto prístavby došlo k akémukoľvek znehodnoteniu pôvodnej nehnuteľnosti č. súpisné XXX.
Skutočnosť, či dôjde k znehodnoteniu prístavby v súvislosti s nevyhnutným oddelením od pôvodnej

budovy, prípadne zabezpečením vstupu do tejto budovy za účelom jej užívania, nie je pre posúdenie v
tejtovecirelevantné.Nemožnototižvychádzaťlenzprávnehozáveru,žeprístavbajespravidlasúčasťou
veci, ak tomu v prejednávanej veci tak nebolo.43. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, aj pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov
konania, o ktorých v zmysle platnej právnej úpravy do 30. 06. 2016 rozhodne súd až po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Uvedenú skutočnosť odvolací súd uvádza napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi

rozhodnutie o náhrade trov konania nebolo odvolaním napadnuté, ale ide o výrok závislý.

44. Pokiaľ ide o náhradu trov konania odvolacieho, rozhodol dovolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešným žalovaný, ktorý má nárok na

náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).