Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 4C/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213144
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mikuláš Géczi

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613213144.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľa J. B., trvale

bytom R.Í. B. XXXX/XX-XX, XXX XX V., štátneho občana SR, zast. Advokátskou kanceláriou Krutek &
Kuruczová, so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, proti odporcovi E. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Y.. Y.. H. XXXX/X, XXX XX Z., štátnemu občanovi SR, zast, JUDr. Miroslavom Ivaničom, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie Grösslingova 45, 811 09 Bratislava o žalobe na plnenie podľa § 152
ods. 1 O.s.p., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa ktorým sa proti odporcovi domáhal určenia, že navrhovateľ je spoluautorom
šiestichportrétovhokejistovJ.G.,B.M.,H.P.,H.Š.,Ľ.Y.Š.aH.D.orozmeroch60x80cmnamaľovaných

na plátno technikou akrylových farieb,
uloženia povinnosti odporcu do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady po dobu 30
dní na internetovej stránke W..E..M. a formou tlačenej inzercie po dobu 3 dní na jednej z troch prvých
strán denníka X. Č. a denníka J. E. G. uverejniť ospravedlnenie v znení. „Ospravedlnenie. Pán E. Š. sa
ospravedlňuje pánovi J. B. za porušenie jeho autorských práv k šiestim portrétom hokejistov, a to na
J. G., B. M., H. P., H. Š., Ľ.N. Y. a H. D. zverejnených dňa 23.04.2012 v relácii K. vysielanom televíziou
H., dňa 21.10.2012 v relácii J. vysielanom televíziou V., dňa 31.03.2012 zverejnených na internetovej

stránke W..J..R., dňa 28.03.2012 zverejnených na internetovej stránke W..M..R. a od 07.03.2012 do
31.03.2012 vystavených na výstave v D. R. H. X. XX/a, XXX XX L. pod názvom Prúdenie energií
zaviazania odporcu zaplatiť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom
nemajetkovej ujmy sumu vo výške 30.000,- € z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 2.069,52
eur v lehote 15 odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu JUDr. Miroslava
Ivanoviča.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.07.2013 domáhal určenia, že je spoluautorom šiestich portrétov
hokejistov J. G., B. M., H. P., H. Š., Ľ. Y. a H. D. o rozmeroch 60x80 cm namaľovaných na plátno
technikou akrylových farieb, uloženia povinnosti odporcu do 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na
vlastné náklady po dobu 30 dní na internetovej stránke W..E..M. a formou tlačenej inzercie po dobu 3
dní na jednej z troch prvých strán denníka X. Č. a denníka J. E. G. uverejniť ospravedlnenie v znení.
„Ospravedlnenie. Pán E. Š. sa ospravedlňuje pánovi J. B. za porušenie jeho autorských práv k šiestim
portrétom hokejistov, a to na J. G., B. M., H. P., H. Š.C., Ľ. Y. a H. D. zverejnených dňa 23.04.2012 v

relácii K. vysielanom televíziou H., dňa 21.10.2012 v relácii J. vysielanom televíziou V., dňa 31.03.2012
zverejnených na internetovej stránke W..J..R., dňa 28.03.2012 zverejnených na internetovej stránke
W..M..R. a od 07.03.2012 do 31.03.2012 vystavených na výstave v D. R. H. X. XX/a, XXX XX L. podnázvom Prúdenie energií a zaviazania odporcu zaplatiť mu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 30.000,- €.
Podaný návrh zdôvodnil tým, že v roku 2011 namaľoval šesť popartových portrétov slovenských

hokejistov J. G., B. M., H.X. P., H. Š., Ľ. Y. a H. D. v rozmeroch 60x80 na plátno technikou akrylových
farieb (ďalej len „šesť obrazov“). Všetky predmetné portréty boli zachytené na plátno technikou
akrylových farieb, pričom ani kompozične, ani farebne ani veľkosťou nezodpovedajú fotografiám
slúžiacim ako návrh pri ich tvorbe. Navrhovateľ preto zastával názor, že pri zhotovení týchto obrazov
nedošlo k mechanickému prenosu fotografií na plátno, ale k jedinečnému zachyteniu umeleckého

stvárnenia portrétov na hmotnom substráte z jeho strany ako autora.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v zmysle definície diela uvedenej v § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 618/2003
Z. z. Autorský zákon (ďalej len „autorský zákon“) je pojmovým znakom diela kumulatívne splnenie
dvoch podmienok, a to že dielo musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora a že musí
spĺňať podmienky zaradenia do demonštratívneho výpočtu formy zachytenia diela. Vlastná tvorivá
duševná činnosť je vždy spojená s osobnými vlastnosťami autora, bez ktorých by výsledok nemohol

byť dosiahnutý, a preto tvorba diela je nezameniteľnou činnosťou osobitého charakteru autora. S
prihliadnutím na ustanovenie § 17 ods. 1 písm. d) autorského zákona uviedol, že právo autora udeliť
súhlas k zmene či inému zásahu do diela predstavuje prostriedok smerujúci k vylúčeniu neoprávnených
subjektov k zásahom do diela. Poznamenal, že takýto súhlas k zásahu do jeho diela nikdy neudelil.
Podľa vyjadrenia navrhovateľa, v rokoch 2011 až 2012 odporca neoprávnene zasiahol do zákonom

chránených práv k šiestim obrazom takým spôsobom, že v rozpore s ustanoveniami § 17 ods. 1 písm. a)
a c) autorského zákona bez jeho súhlasu ako autora na tieto obrazy naniesol rôzne farby a na každom
obraze farbou tiež prekryl podpis navrhovateľa. Následne v roku 2012 na verejne dostupnej internetovej
stránke W..E..M. odporca neoprávnene zasiahol do zákonom chránených práv k šiestim obrazom tak, že
v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. a) a d) autorského zákona bez súhlasu autora (navrhovateľa)

zverejnil týchto šesť obrazov a neoprávnene sa označil za ich autora. Dňa 07.03.2012 v relácii O. K. sa
odporca v rozpore s už spomenutými ustanoveniami autorského zákona neoprávnene označil za autora
troch zo šiestich obrazov (portrét H. P., H. Š. a J. G.). V dňoch od 07.03.2012 do 31.03.2012 na výstave
v D. R., H. X. XX/a, XXX XX L. pod názvom Prúdenie energií odporca vystupoval ako autor šiestich
obrazov, dňa 28.03.2012 na verejne dostupnej internetovej stránke W..M..R. a 31.03.2012 na verejne

dostupnej internetovej stránke W..J..R., ako aj v relácii K. odvysielanej televíziou H. dňa 23.04.2012
a v relácii J. odvysielanej televíziou V. dňa 21.10.2012 sa odporca v rámci rozhovorov neoprávnene
(bez súhlasu navrhovateľa) prehlásil za autora šiestich obrazov. Navrhovateľ v závere poukázal na tú
skutočnosť, že všetky neoprávnené zásahy odporcu do jeho zákonom chráneného autorského práva,
spočívajúce v neoprávnenom zverejnení šiestich obrazov a neoprávnenom prehlásení sa za ich autora,

boli vykonané prostriedkami s celoplošnou pôsobnosťou na území Slovenskej republiky. Na základe
uvedenéhobolnavrhovateľtohonázoru,žezásahomdošiestichobrazovaichnáslednýmzverejneníma
prezentovaním sa odporcu ako výlučného autora, tento získal predmetným konaním značný obchodno-
reklamný benefit. Preto ospravedlnenie na náklady odporcu by tak vzhľadom na spôsob neoprávneného
zásahu, jeho rozsahu a samotné okolnosti, za akých k porušeniu autorských práv navrhovateľa došlo, by

pre navrhovateľa nepredstavovalo dostatočné zadosťučinenie. Preto okrem ospravedlnenia a určenia
spoluautorstva požadoval v zmysle § 6 ods. 1 písm. f) autorského zákona relutárnu náhradu vo výške
30.000,-€.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 29.07.2013 žiadal podaný návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ na

základe objednávky pre pani H. vytvoril sériu šiestich tlačených obrazov, na ktorých boli vyobrazení
hokejisti H. Š., J. G., H. D., Ľ. Y., H. P. a B. M.. Ako podklad na tvorbu obrazov použil fotografie, ktoré
získal od pôvodného autora Slovenskej tlačovej agentúry R., a to podľa odporcu podvodným spôsobom,
keďže v zmysle medzinárodných dohovorov a platných právnych predpisov Slovenskej republiky každý
obrázok, príp. fotografiu niekto vytvoril a tomu patria aj autorské práva k predmetnému dielu. Preto podľa

odporcu, ak nie je výslovne uvedené, že autor poskytol fotografie na bezplatné užívanie komukoľvek,
príp. len na určité účely (zväčša nekomerčné, napr. na blogy alebo súkromné stránky), nemožno tieto
obrázky alebo fotografie stiahnuté z internetu voľne použiť. Odporca ďalej poznamenal, že konaním
navrhovateľa, ktorý ilegálnym spôsobom získané fotografie upravil v počítačovom programe, následne
ich preniesol na plátno a použil ich na obchodný účel, došlo k vážnemu porušeniu autorských práv

pôvodného autora - tlačovej agentúry R.. Preto ak je držiteľom autorských práv k pôvodnému dielu
(fotografií) iná osoba (R.), navrhovateľ sa podľa odporcu nemôže v žiadnom prípade domáhať práv
vyplývajúcich z autorského , príp. trestného zákona, nakoľko ochrany autorského práva v zmysle § 56
autorského zákona sa môže domáhať výhradne autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo aleboktorého právu hrozí neoprávnený zásah, príp. nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má
majetkové práva k dielu alebo jej bol zverený výkon majetkových práv autora. Podľa vyjadrenia odporcu
navrhovateľ nepreukázal pôvod diela (fotografií hokejistov, ktoré upravoval), ani titul nadobudnutia

majetkových práv k pôvodnému dielu, z ktorého odvádza svoje domnelé práva.
V časti III predloženého vyjadrenia odporca namietal, že predložené fotografie hokejistov v úprave, ktorú
navrhovateľ vykonal na pôvodnom diele, v žiadnom prípade nespĺňajú elementárne náležitosti diela
vyplývajúce z ustanovenia § 7 autorského zákona. Jediným zásahom do kompozície pôvodného diela
boloodstráneniepozadiafotografiíanáslednývýreztvárejednotlivýchhokejistov.Následnáúprava tvárí

hokejistov pomocou „popart“ efektu je podľa odporcu jedinou zmenou oproti pôvodnému dielu. Avšak
výsledok činnosti na predmetných už upravených fotografiách je možné podľa odporcu v identickom
vyhotovení docieliť prostredníctvom grafických programov. Na to, aby dielo bolo dielom v zmysle
autorského zákona, je potrebné do tvorby zahrnúť duševnú tvorivú činnosť. Nestačí len mechanické
obkreslenie počítačom upravených fotografií.
Odporca sa podľa jeho vyjadrenia dostal k sporným obrazom úplnou náhodou a povýšil ich svojou

osobitnou technikou na umelecké dielo tým, že dodal dielu duševnú tvorivú činnosť. Následne tieto
obrazy daroval svojim priateľom - hokejistom, ktorí sú na obrazoch vyobrazení. Vzhľadom k tomu, že
diela vytvorené odporcom boli určené výhradne pre nekomerčné účely, došlo k použitiu diela v rámci
zákonných licencií zakotvených v § 24 a nasl. autorského zákona. Podľa odporcu sa v žiadnom prípade
nejednalo o použitie výsledkov duševnej činnosti iného autora, ktoré by bolo v rozpore s ustanoveniami

autorského zákona. Zdôraznil, že žiadne z uvedených diel nikdy nevystavoval na žiadnej výstave ani
vernisáži a ani darovaním sporných obrazov hokejistom nezískal absolútne žiadny komerčný zisk.
Na základe uvedených skutočností, keďže navrhovateľ nepreukázal nadobudnutie majetkových práv od
pôvodného autora, zároveň jeho dielo nemožno charakterizovať ako dielo podľa autorského zákona a
odporca vytvoril umelecké dielo za účelom darovania bez nároku na akýkoľvek zisk, odporca navrhol

súdu podaný návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov
konania vrátane trov právneho zastúpenia.

Na pojednávaní dňa 17.04.2014 odporca objasnil súdu, že sporné obrazy hokejistov mu darovala jeho
známa - pani H.. Keď ich prevzal, boli pomaľované krycími farbami, temperou alebo akrylom. Žiaden

podpis si na nich nevšimol. Pani H. mu nepovedala, akým spôsobom obrazy získala. Následne vo
vyjadrení predloženom dňa 11.07.2014 upresnil, že portréty hokejistov, ktoré mu boli darované, boli na
niekoľkých miestach pomaľované akrylovými farbami. Obrysy hokejistov v čiernej farbe a tieňovanie v
šedej farbe bolo vidieť. Farby zasahujúce do čiernych obrysov a šedého tieňovania odporca pri jeho
tvorbe znovu prekryl šedou a čiernou farbou, takže dostal tieňovanie pôvodného portrétu. Farby na

bielej ploche obrazu tiež prekryl bielou farbou. Následne na takto vyčistenom obraze prešiel k ďalšiemu
kroku,atokodtlačkom(dekalkom)včervenejamodrejfarbe,ktorévyjadrujúslovenskéfarby.Podľajeho
vyjadrenia postupoval presne tak isto ako pri všetkých svojich obrazoch. Keďže tieto portréty povýšil
na umelecké dielo, podpísal ich svojim menom, podpis žiadneho iného autora ani na jednom obraze
nevidel. Následne ich daroval.

Svedkyňa H. H. na pojednávaní dňa 21.05.2015 ozrejmila pôvod fotografií, spracovaním ktorých vzniklo
šesť sporných obrazov. Podľa jej vyjadrenia navrhovateľ získal fotografie hokejistov od známeho z
agentúry R., ktorý tam pracuje. Tohto známeho oslovil, pretože nikde nevedel zohnať všetky originálne
fotografie hokejistov. Svedkyňa si od navrhovateľa prostredníctvom internetu (e-mailovej komunikácie)

objednala obrazy hokejistov na to, aby mohli byť pomaľované deťmi. Originál fotografií hokejistov
navrhovateľ upravil v počítači, poslal jej ich ako náhľad prostredníctvom e-mailu a povedal jej, že presne
rovnako budú podobizne vyzerať aj na plátne. Dal jej zároveň súhlas na pomaľovanie obrazov deťmi.
Zatajil jej informáciu, že všetky fotografie, ktoré získal z agentúry R., nemá ošetrené potrebnou licenciou,
aby ich mohol použiť na svoju obchodnú činnosť. Svedkyňa predložila súdu príslušné písomnosti od

agentúry R. (č. l. 186 spisu), z ktorých je zrejmé, že R. neposkytuje licenciu na použitie obrazových
diel na iný ako spravodajský účel. V tomto konkrétnom prípade by na takú úpravu diel ako vykonal
navrhovateľnemohliposkytnúťdodatočnúlicenciuanikebychceli,pretožekonkrétnefotografiezasahujú
do osobnej integrity zobrazených osôb, a teda použitie týchto fotografií bez osobitného súhlasu osôb na
nich zobrazených je možné použiť výlučne len na spravodajský účel.

Dokazovanie súd vo veci vykonal výsluchom navrhovateľa, odporcu a svedkyne H. H., oboznámením
sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním žaloby na plnenie zo dňa 15.07.2013, plnomocenstva
zo dňa 01.02.2013, vyjadrenia k žalobnému návrhu navrhovateľa zo dňa 29.07.2013, plnomocenstvazo dňa 23.01.2013, vyjadrenia k žalobnému návrhu navrhovateľa zo dňa 29.07.2013, plnomocenstva
zo dňa 23.01.2013, fotodokumentácie zo dňa 16.02.2013, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 22.04.2014,
návrhu navrhovateľa na vykonanie dôkazov zo dňa 05.06.2014, písomného vyjadrenia odporcu zo

dňa 07.07.2013, opätovného návrhu na vykonanie dokazovania alebo odročenie pojednávania zo dňa
14.07.2014, vyjadrenia zo dňa 25.11.2014, odpovede H. H. zo dňa 29.01.2015, vyjadrenia k výzve súdu
zo dňa 07.07.1013, vyjadrenia k žiadosti, žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 11.02.2015, žiadosti
o doručenie zásielky - zaslanie zo dňa 08.04.2015, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v
Z. číslo: S.-XXX/OEK-Z.-XXXX, vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v G. F. číslo: S.-XXX/

OEK-G.-XXXX.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(autorský zákon) autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

V zmysle § 7 ods. 1 autorského zákona predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo

a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä
a) slovesné dielo a počítačový program,
b) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,
c) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a
choreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,

d) hudobné dielo s textom alebo bez textu,
e) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,
f) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,
g) fotografické dielo,
h) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a

interiérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,
i) dielo úžitkového umenia,
j) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme. 1a)

Podľa § 7 ods. 3 autorského zákona sa ochrana podľa tohto zákona nevzťahuje na

a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept, princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená,
opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá do diela,
b) text právneho predpisu, úradné rozhodnutie, verejnú listinu, verejne prístupný register, úradný spis,
slovenskú technickú normu vrátane ich prípravnej dokumentácie a prekladu, denné správy a prejavy
prednesené pri prerokúvaní vecí verejných; na súborné vydanie týchto prejavov a na ich zaradenie do

zborníka je potrebný súhlas toho, kto ich predniesol.

V ustanovení § 8 autorského zákona je definované dielo spoluautorov, podľa ktorého takýmto dielom
je dielo, ktoré vzniklo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou dvoch alebo viacerých autorov ako jediné
dielo, ku ktorému patria práva všetkým autorom spoločne a nerozdielne.

V zmysle § 11 ods. 1 autorského zákona je predmetom autorského práva aj nové pôvodné dielo, ktoré
vzniklo osobitným tvorivým spracovaním iného diela.

Na základe § 13 ods. 1 a 2 autorského zákona je dielo zverejnené v ten deň, keď bolo oprávnene prvý
raz verejne vykonané, verejne vystavené, vydané alebo inak uvedené na verejnosti. Dielo je vydané v

deň, keď sa oprávnene začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.

V zmysle § 15 ods. 1 a 2 autorského zákona autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo
vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu
jeho vyjadrenia. Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti

vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.

Podľa § 16 autorského zákona autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva
(ďalej len "osobnostné práva") a výhradné majetkové práva (ďalej len "majetkové práva").

Na základe § 17 ods. 1 autorského zákona medzi osobnostné práva autora patrí právo
a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym
uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti,
a to podľa spôsobu použitia,b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo

iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím
dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob
použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so
svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Podľa § 17 ods. 2 a 3 autorského zákona sa práv podľa odseku 1 autor nemôže vzdať; tieto práva sú
neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú. Po smrti autora si nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu;
dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a musí sa uviesť meno autora alebo jeho
pseudonym, ak nejde o anonymné dielo. Ochrany sa môže domáhať ktorákoľvek autorovi blízka osoba,
2) a to aj v prípade, ak zanikli majetkové práva k dielu. Rovnako sa tejto ochrany môže domáhať aj
autorský zväz, profesijná komora a príslušná organizácia kolektívnej správy.

Na základe § 18 ods. 1 a 2 autorského zákona medzi majetkové práva autora patrí právo použiť svoje
dielo. Autor má zároveň právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na
a) vyhotovenie rozmnoženiny diela,
b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu

vlastníckeho práva,
c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela,
e) zaradenie diela do súborného diela,
f) verejné vystavenie diela,

g) verejné vykonanie diela,
h) verejný prenos diela.

Podľa § 18 ods. 3, 4 a 5 autorského zákona práva podľa odsekov 1 a 2 udelením súhlasu autora
podľa odseku 2 nezanikajú; autor je len povinný strpieť použitie diela inou osobou v rozsahu udeleného

súhlasu. Iná osoba môže bez súhlasu autora použiť dielo len v prípadoch ustanovených týmto zákonom.
Práva podľa odsekov 1 a 2 sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nemožno ich postihnúť
súdnym výkonom rozhodnutia, ani exekúciou vedenou podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na
pohľadávky vzniknuté z majetkových práv.

Podľa § 38 autorského zákona obmedzenia majetkových práv autora sú dovolené len v osobitných
prípadoch ustanovených v ustanoveniach § 24 až 37 na základe tzv. „zákonných licencií“; nakladanie
s dielom podľa týchto ustanovení však nesmie byť v rozpore s bežným využitím diela a nesmie
neodôvodnene zasahovať do právom chránených záujmov autora.
Ustanovenia § 24 až 38 autorského zákona upravujú prípady, kedy možno použiť dielo iného autora

vyhotovením jeho rozmnoženiny, jeho verejným rozširovaním alebo predajom alebo inou formou
prevodu vlastníckeho práva, alebo verejným prenosom bez výslovného súhlasu autora. Medzi tieto
prípady patrí vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela (§ 24), citácia diela (§ 25), propagácia
výstavy umeleckých diel alebo dražby umeleckých diel (26), použitie diela umiestneného na verejnom
priestranstve (§ 27), použitie diela na vyučovacie účely (§ 28), použitie diela pre potreby zdravotne

postihnutých (§ 29), použitie diela v rámci občianskych a náboženských obradov, v rámci školských
predstavení a použitie školského diela (§ 30), použitie diela knižnicou alebo archívom (§ 31), dočasné
alebo náhodné vyhotovenie rozmnoženiny diela (§ 32), použitie diela na informačné účely (§ 33),
použitie súborného diela (§ 34), rozmnožovanie a úprava počítačového programu (§ 35), spätný preklad
počítačovéhoprogramuzostrojovéhokódudozdrojovéhojazykapočítačovéhoprogramu(§36),verejné

vystavenie diela (§ 37)

V zmysle § 24 ods. 1, 2 a 3 autorského zákona rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba
vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo
obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Rozmnoženinu zverejneného

diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického
zariadenia alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť
bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevoduvlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Ustanovenia odsekov
1 a 2 sa nevzťahujú na
a) architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby,

b) celé literárne dielo ani na jeho podstatnú časť,
c) celé kartografické dielo ani na jeho podstatnú časť,
d) hudobné dielo zaznamenané v písomnej podobe,
e) počítačový program, ak nie je ustanovené inak,
f) databázu v elektronickej forme.

Na základe § 33 ods. 1 a 3 autorského zákona sa súhlas autora nevyžaduje na
a) vyhotovenie rozmnoženiny diela zverejneného v novinách alebo v inom informačnom prostriedku o
aktuálnychudalostiachalebotémachhospodárskeho,politickéhoaleboinéhospoločenskéhocharakteru
a na verejný prenos s takýmto obsahom; to neplatí, ak si autor v jednotlivých prípadoch vyhradil právo
udeľovať súhlas na rozmnožovanie a na verejný prenos tohto diela,

b) vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos krátkej časti diela vnímateľného pri aktuálnych
udalostiach, ktoré sú predmetom spravodajstva,
c) vyhotovenie rozmnoženiny a verejný prenos prednášky, príhovoru alebo iného diela podobnej povahy
predneseného na verejnosti,
d) verejné rozširovanie rozmnoženiny vyhotovenej podľa písmena a) až c) predajom alebo inou formou

prevodu vlastníckeho práva, ak si autor diela takéto právo nevyhradil.
Za použitie diela podľa odseku 1 nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu.

Medzi autorské zmluvy v zmysle § 39 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 autorského zákona patrí zmluva o vytvorení
diela, ktorou sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže

autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela. Autor je povinný vytvoriť dielo osobne.
Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na
objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak. Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej
prostredníctvomjedielovyjadrené,nenadobudneobjednávateľprávopoužiťtotodielo,akniejeuvedené
inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú

zmluvu.

Podľa § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 autorského zákona licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi
súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia"). Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela,
rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob

jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie. Licenčná
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. V licenčnej zmluve autor s nadobúdateľom dohodne,
na aký spôsob použitia diela alebo jednotlivé spôsoby použitia diela ( § 18 ods. 2) udeľuje autor licenciu.

Na základe vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na citované ustanovenia autorského zákona súd

zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na základe objednávky objednávateľa (H. H.) vyhotovil šesť portrétov hokejistov J. G., B.
M., H. P., H. Š., Ľ. Y. a H. D. o rozmeroch 60x80 cm namaľovaných na plátno technikou akrylových
farieb. Ako predlohu použil fotografie hokejistov, ktoré získal z archívu Slovenskej informačnej tlačovej

agentúry R. (ďalej len „R.“) od známeho, ktorý v tejto agentúre pracuje. Zo spisu (č. l. 186) je zrejmé, že
naspracovaniediel(fotografií)nemalsagentúrouuzavretúžiadnulicenciu.R.sazároveňvyjadrila,žena
udelenie takejto licencie by ani nemala právo, nakoľko konkrétne fotografie zasahujú do osobnej integrity
zobrazených osôb, a teda použitie týchto fotografií bez osobitného súhlasu osôb na nich zobrazených
je možné výlučne len na spravodajský účel (v zmysle § 33 ods. 1 písm. a) autorského zákona).

Týchto šesť obrazov navrhovateľ následne odovzdal objednávateľovi, ktorý mu za ne vyplatil dohodnutú
odmenu. Z výpovede svedkyne H. mal súd preukázané, že predmetné obrazy hokejistov boli určené pre
deti, ktoré ich pomaľovali krycími farbami, temperou alebo akrylom. Takto poškodené obrazy svedkyňa
H. následne darovala odporcovi, ktorý ich opravil tak, že farby zasahujúce do čiernych obrysov a šedého
tieňovania pri jeho tvorbe znovu prekryl šedou a čiernou farbou, takže dostal tieňovanie pôvodného

portrétu. Farby na bielej ploche obrazu tiež prekryl bielou farbou. Následne na takto vyčistenom obraze
prešiel k ďalšiemu kroku, a to k odtlačkom (dekalkom) v červenej a modrej farbe, ktoré vyjadrujú
slovenské farby. Postupoval rovnako ako pri všetkých svojich obrazoch. Tieto portréty povýšil naumelecké dielo. Keďže podpis iného autora nevidel, podpísal ich svojim menom. Následne ich daroval
hokejistom, ktorí sú na sporných obrazoch vyobrazení.

Pre zodpovedanie otázky samotného vzniku autorského práva navrhovateľa k jeho dielam (šesť
portrétov hokejistov J. G., B. M., H. P., H. Š., Ľ. Y. a H. D. o rozmeroch 60x80 cm namaľovaných na
plátno technikou akrylových farieb), ako aj pri posudzovaní práv navrhovateľa, ktoré mu voči odporcovi
vznikli v dôsledku toho, že sa odporca bez jeho súhlasu označil za autora šiestich sporných obrazov a
následne ich neoprávnene zverejňoval prostriedkami s celoplošnou pôsobnosťou na území Slovenskej

republiky, súd vychádzal z právnej úpravy vymedzenej v autorskom zákone (zákon č. 618/2003 Z.z.) v
jeho znení, ktoré bolo účinné v čase vzniku sporných obrazov a následného zásahu odporcu do práv
navrhovateľa k jeho dielam.
V zmysle autorského zákona predmetom autorského práva je autorské dielo. Avšak nie každé dielo
možno považovať za predmet autorského práva, keďže nie každé dielo je dielom autorským. Základnými
pojmovými znakmi diela je literárna, vedecká alebo umelecká forma vyjadrenia, vlastná tvorivá činnosť

autora a objektívne vyjadrenie diela umožňujúce jeho zmyslové vnímanie, pričom pod pojmom dielo je
potrebné v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) rozumieť aj maľbu, kresbu, náčrt, ilustráciu, socha a iné dielo
výtvarného umenia. Avšak aj maľba, príp. kresba sa stáva autorským dielom iba vtedy, ak obsahuje
tvorivý prvok. Tvorivosť je základným imanentným znakom autorského diela, pričom žiadne dielo, u
ktorého absentuje jeho tvorivá zložka nemôže byť predmetom autorského práva a nemôže požívať

autorskoprávnu ochranu. Autorský zákon však definíciu tvorivosti neobsahuje.
Otázka, či nejaký výsledok duševnej činnosti zodpovedá právom vyžadovanému kritériu tvorivosti, nie
je primárne právnou otázkou, hoci v rozsahu, v ktorom ju súd musel v tejto veci riešiť, sa otázkou
právnoustala.Vovšeobecnostimožnozatvorivépovažovaťvšetko,čojejedinečné,čoprekračujebežné
„remeselné“ postupy, prekonáva zaužívané, vyjadruje a obsahuje jedinečnú myšlienku, resp. posolstvo

autora. Obrazom tvorivosti v jeho výsledku - autorskom diele je unikátnosť a nezameniteľnosť takéhoto
diela. Autorské dielo je potom unikátny výtvor, ktorý nemôže pochádzať od nikoho iného iba od svojho
autora, t.j. od jedinečnej, konkrétnej fyzickej osoby, ktorá ho vytvorila. Výsledok tvorivej duševnej činnosti
autora je vždy podmienený jeho subjektívnym prístupom k tvorbe, ktorý má každý človek svoj vlastný.
Prístup autora k tvorbe je vždy daný predovšetkým jeho životnými skúsenosťami, vnútorným citovým

prežívaním, rozvinutosťou talentu a schopnosťou jeho vnútorné myšlienkové a citové pohyby vyjadriť
navonok takým spôsobom, aby boli vnímané aj inými osobami. (rozsudok Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 20C/165/2006 zo dňa 18.02.2010)
Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 30 Cdo 4924/2007 zo dňa 10.11.2009 charakterizoval
tvorivosť v zmysle autorskoprávnom ako činnosť spočívajúcu vo "vytvorení" niečoho nehmotného s

tým, že dosiahnutie tohto cieleného i necieleného výsledku závisí v osobných vlastnostiach tvorcu, bez
ktorých by tento výtvor (duševný plod tvorivej povahy literárnej, inej umeleckej alebo vedeckej) nebol
vôbec dosiahnutý. Práve z povahy "zvláštnych osobných vlastností" vyplýva, že duševný plod tvorby,
ku ktorej boli tieto zvláštne osobné vlastnosti človeka využité, je povahovo (a pojmovo) neoddeliteľným
tvorivým prejavom individualizovaného ľudského ducha, formujúceho samu osobnosť. Preto je i samo

"vytvorenie", resp. tvorba diela tvorivou činnosťou nezameniteľného osobitého rázu, z čoho vyplýva
autorskoprávna individualita diela, chápaná v zmysle štatistickej pravdepodobnosti jedinečnosti diela.
Aj keď pre odpoveď na otázku, či diela navrhovateľa (šesť portrétov hokejistov) boli výsledkom
jeho tvorivej duševnej činnosti, t. j. či spĺňajú kritérium tvorivosti, sú potrebné odborné znalosti,
sama odpoveď na uvedenú otázku je vo svojej podstate právnou kvalifikáciou časti skutkového

stavu. Predmetom znaleckého dokazovania vo všeobecnosti nemôže byť právne posúdenie obsahu
znaleckého dokazovania, keďže by dochádzalo k prenosu rozhodovacej činnosti zo súdu na súdneho
znalca. Preto súd v predmetnej veci znalecké dokazovanie nenariaďoval.
Hlavným argumentom odporcu, ktorým odôvodňoval absenciu tvorivosti v šiestich obrazoch
navrhovateľa bola skutočnosť, že jediným zásahom do kompozície fotografií bolo odstránenie pozadia

fotografií pôvodného autora a výrez tváre jednotlivých hokejistov. Následná úprava tvárí hokejistov
pomocou „popart“ efektu je jedinou zmenou oproti pôvodnému dielu, avšak výsledok činnosti na
predmetných už upravených fotografiách je možné podľa jeho vyjadrenia v identickom vyhotovení
docieliť prostredníctvom grafických programov do niekoľkých sekúnd. Preto podľa odporcu na to, aby
mohlo byť dielo pokladané za autorské (v zmysle autorského zákona), je potrebné do tvorby zahrnúť

duševnú tvorivú činnosť, nestačí len mechanické obkreslenie počítačom upravených fotografií.
Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede svedkyne H. H., ako aj z e-mailovej dokumentácie
medzi svedkyňou a navrhovateľom (č. l. 68-71 vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Z. číslo:
S.-XXX/OEK-Z.-XXXX) súd zistil, že podkladom navrhovateľa na vyhotovenie šiestich sporných obrazovboli fotografie hokejistov, ktoré navrhovateľ následne upravil v počítači (odstránil pozadie fotografií,
vyrezal tváre osôb na nich zobrazených a dodal im „popart“ efekt). Takto počítačovým programom
upravené fotografie poslal svedkyni prostredníctvom e-mailu na schválenie a povedal jej, že presne

rovnako budú podobizne vyzerať aj na plátne. Teda fotografie upravené počítačovým programom
následne akrylovými farbami namaľoval na plátno, s tým, že jednotlivé podobizne hokejistov mechanicky
podľavytvorenejpredlohyskopíroval.AkosasámvyjadrilvčlánkuinternetovéhodenníkaSmesnázvom
„Portréty kreslí aj za pultom“, jednotlivé portréty, príp. fotky nevie nakresliť z fantázie. Musí mať predlohu,
ktorá je dostatočne ostrá, na ktorej vidieť všetky detaily, pretože kopíruje iba to, čo vidí.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že šesť sporných obrazov hokejistov, ktoré
navrhovateľ namaľoval, nie je možné považovať za autorské dielo (umelecké dielo), ktoré by bolo
výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora a ktoré by tvorilo predmet ochrany autorského
práva. Dielo navrhovateľa predstavuje len verné zobrazenie podobizne človeka, bez toho, aby v sebe
obsahovalo prvok jedinečnosti, nezameniteľnosti takéhoto diela.
Autorské dielo musí byť unikátny výtvor, ktorý nemôže pochádzať od nikoho iného iba od svojho autora,

t.j. od jedinečnej, konkrétnej fyzickej osoby, ktorá ho vytvorila. Podľa názoru súdu obrazy vytvorené
navrhovateľom túto podmienku nespĺňajú, preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Súd mal za potrebné v predmetnej veci ešte dodať, že aj v prípade posúdenia šiestich sporných obrazov
ako autorských diel by sa navrhovateľ nemohol účinne domáhať ochrany svojich autorských práv,

nakoľko nemal usporiadané práva k pôvodnému dielu, t. j. k fotografiám, ktoré použil ako predlohu
na vyhotovenie obrazov a ktorých spracovaním vzniklo nové dielo. Z vykonaného dokazovania mal
súd preukázané, že predmetné fotografie navrhovateľ získal od agentúry R. prostredníctvom svojho
známeho, ktorý mu ich bez vedomia zamestnávateľa poskytol. Z predloženého listinného dôkazu (č.
l. 186 spisu) je zrejmé, že medzi agentúrou R. a navrhovateľom nebola uzavretá licenčná zmluva

na použitie diela (fotografií) a ako sa R. v e-maile na uvedenej strane spisu vyjadrila, takúto licenciu
by navrhovateľovi ani nemohla poskytnúť, nakoľko konkrétne fotografie zasahujú do osobnej integrity
zobrazených osôb, a teda použitie týchto fotografií bez osobitného súhlasu osôb na nich zobrazených
je možné výlučne len v rozsahu zákonných licencií (§ 24 až 38 autorského zákona). Navrhovateľ
nemal od jednotlivých hokejistov zobrazených na fotografiách osobitný súhlas na použitie fotografií a

ich následné spracovanie. Tieto fotografie ako autorské diela v zmysle autorského zákona následne
na základe objednávky počítačom upravil, prekreslil na plátno pomocou akrylových farieb a nechal si
od objednávateľa zaplatiť za vyhotovenie diela odmenu. Navrhovateľ svojím konaním porušil autorské
práva pôvodného autora, preto by sa podľa názoru súdu nemohol účinne domáhať ochrany svojich
autorských práv ani v prípade, ak by súd dospel k záveru, že obrazy, ktoré sú predmetom tohto súdneho

konania, sú autorskými dielami.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu zakotvenej v ustanovení § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.
Právny zástupca odporcu si vo vyúčtovaní zo dňa 24.05.2015 uplatnil trovy právneho zastúpenia v
celkovej výške 2.184,88 eur.
Pretože odporca mal vo veci plný úspech, súd mu priznal uplatnené trovy právneho zastúpenia, pričom
pri určení tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 91,28 eur použil ako základ na určenie

tejto odmeny sumu 2.000,-eur v súlade s § 10 ods. 8 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého vo
veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva je tarifnou hodnotou 1000 eur, ak sa nežiada náhrada
nemajetkovej ujmy, a 2000 eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy.
Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia za nasledovné úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (24.07.2013)..........91,28 eur
- vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 29.07.2013....................................................91,28 eur
- pojednávanie na Okresnom súde Lučenec dňa 17.04.2014.........................................91,28 eur
- rokovanie s klientom dňa 07.07.2014..........................................................................91,28 eur
- vyjadrenie k upovedomeniu o odročení pojednávania zo dňa 03.11.2014..................91,28 eur

- vyjadrenie k žiadosti navrhovateľa zo dňa 25.01.2015...............................................91,28 eur
- pojednávanie na Okresnom súde Lučenec dňa 09.04.2015 (odročené - § 13a ods. 4 druhá veta
vyhlášky)................................................................................................................22,82 eur- pojednávanie na Okresnom súde Lučenec dňa 21.05.2015 (od 11:00 do 14:40, t. j. viac ako 2 hod. - §
13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) ........................................................................182,56 eur
- režijný paušál (za úkony uskutočnené v roku 2013) 2 x 7,81 eur ..............................15,62 eur

- režijný paušál (za úkony uskutočnené v roku 2014) 4 x 8,04 eur ..............................32,16 eur
-režijný paušál ( za úkony uskutočnené v roku 2015) 3 x 8,39 eur ..............................25,17 eur
Na základe predloženej kópie Osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty mal súd preukázané,
že právny zástupca odporcu JUDr. Miroslav Ivanovič je od 02/2015 vedený v zozname platiteľov dane z
pridanej hodnoty. Preto mu súd za úkony uskutočnené od 02/2015 v celkovej výške 222,16 eur v súlade

s § 18 ods. 3 vyhlášky priznal právnemu zástupcovi 20% DPH zo sumy 222,16 Eur, ktorá predstavuje
44,43 eur.
Odmena advokáta spolu s DPH...................................................................................870,45 eur

Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi náhradu hotových výdavkov v súlade s § 15 písm. a) vyhlášky za:
- cestu služobným autom VW Passat dňa 21.05.2015 z Bratislavy do Lučenca a späť, t. j. 2 x 242 km pri

spotrebe 4,4 l / 100 km a pri cene pohonných hmôt za naftu 1,214 Eur - 23,50 eur
- cestu služobným autom VW Passat dňa 09.04.2015 z Bratislavy do Lučenca a späť, t. j. 2 x 242 km pri
spotrebe 4,4 l / 100 km a pri cene pohonných hmôt za naftu 1,214 Eur - 23,50 eur
- cestu služobným autom Chevrolet Cruze dňa 07.07.2014 z Bratislavy do Lučenca a späť, t. j. 2 x 242
km pri spotrebe 5,6 l/100 km a pri cene pohonných hmôt za naftu 1,357 Eur-36,78 eur

- cestu služobným autom Chevrolet Cruze dňa 17.04.2014 z Bratislavy do Lučenca a späť, t. j. 2 x 242
km pri spotrebe 5,6 l/100 km a pri cene pohonných hmôt za naftu 1,357 Eur-36,78 eur
- náhrada za opotrebenie v zmysle § 1 písm. b) opatrenia Ministerstva Práce, sociálnych vecí a rodiny
SR č. 632/2008 Z. z. 0,183 Eur / 1 km), t. j. 1.936 km x 0,183 = 354,29 eur
Cestovné spolu ............................................................................................................474,85 eur

Súd priznal právnemu zástupcovi náhrada za stratu času v súlade s § 15 písm. b) vyhlášky za:
- účasť na pojednávaní dňa 21.05.2015 za 6 hodín (12 začatých polhodín) v sume 167,76 eur + 20 %
DPH (33,55 eur)
- účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015 za 6 hodín (12 začatých polhodín) v sume 167,76 eur + 20 %

DPH (33,55 eur)
- rokovanie s klientom dňa 07.07.2015 za 6 hodín (12 začatých polhodín) v sume 160,80 eur
- účasť na pojednávaní dňa 17.04.2014 za 6 hodín (12 začatých polhodín) v sume 160,80 eur
Spolu náhrada za stratu času .......................................................................................724,22 eur

Súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 2.069,52 eur, na náhradu ktorých
zaviazal navrhovateľa v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
odporcu.

Súd právnemu zástupcovi odporcu nepriznal odmenu podľa § 10 ods. 1 a 8 vyhlášky vo výške 91,28

eur za jeden úkon právnej služby - nahliadnutie do spisového materiálu po doručení trestného rozkazu
zo dňa 07.07.2014 a 1 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur z dôvodu, že uvedený úkon sa vo vyhláške
nenachádza ako úkon, za ktorý mu možno priznať odmenu v zmysle § 13a ods. 1 až 5 vyhlášky.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a s
prihliadnutím na výšku priznaných trov právneho zastúpenia súd zaviazal navrhovateľa k náhrade týchto
trov v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.