Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 9, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/95/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213793
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711213793.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: V.. N. U., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpeného advokátom JUDr. Radkom Petruňom,
Advokátska kancelária ÁBELOVSKÝ-PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti odporcovi
Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova
2, 812 72 Bratislava - Staré mesto, v konaní o zaplatenie 3.161,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/162/2011-53 zo dňa 19. 01. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte len „O. s. p.“) tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznáva, pretože si náhradu trov konania neuplatnil.

V odôvodnení predmetného rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že dňa 22. 10. 2009 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie uznesením povereného
príslušníka Policajného zboru (ďalej „PZ“) F.B.. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej
lehote riadny opravný prostriedok - sťažnosť a na jeho základe bolo rozhodnutie príslušníka PZ
preskúmané orgánom určeným zákonom, okresnou prokurátorkou, ktorá predmetné rozhodnutie zrušila
ako predčasné. Po predbežnom prerokovaní žiadosti o náhradu škody neboli navrhovateľove nároky

uspokojené. Odporca ako oprávnený orgán na predbežné prerokovanie nároku podľa § 4 ods. 1
písm. b/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) konštatoval, že nedošlo
k naplneniu zákonného dôvodu pre odškodnenie a to k zrušeniu rozhodnutia pre jeho nezákonnosť.
Okresný súd ďalej uviedol, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok na súde v občianskoprávnom konaní,
kde žiadal o odškodnenie z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Je teda podľa okresného súdu

zrejmé, „že navrhovateľ sa domáhal odškodnenia na základe dvoch zákonných dôvodov a to jednak
nezákonného rozhodnutia a taktiež nesprávneho úradného postupu, ale keďže je súd viazaný podanou
žalobou, skúmal len, či sú splnené podmienky pre priznanie odškodnenia z dôvodu nesprávneho
úradného postupu“. Okresný súd vychádzal z názoru, že v rámci nesprávneho úradného postupu
nie je možné riešiť samotné rozhodnutie, jeho správnosť, či ďalšie náležitosti, ale skúma sa len
postup samotného rozhodovania. V prípade, že navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné, mal

sa domáhať odškodnenia za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podľa názoru okresného
súdu v občianskoprávnom spore nie je súd oprávnený ani ako predbežnú otázku posudzovať
zákonnosť rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci. Zároveň nepovažoval za správne aplikovať
extenzívny výklad používaný navrhovateľom, podľa ktorého akékoľvek zrušené rozhodnutie aj na
základe včas podaného opravného prostriedku je potrebné považovať za nezákonné, resp. dôvodiť
tým, že k nemu viedol nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Okresný súd ďalej uviedol,

že v danom prípade nebol naplnený základný predpoklad pre priznanie náhrady škody a to samotný
nesprávny úradný postup, pretože ani prokurátor nekonštatoval v postupe príslušníka PZ, ktorývydal dňa 22.10.2009 predmetné uznesenie Q.:B.-XXXX/X-B.-F.-XXXX porušenie zákona, či samotnú
nezákonnosť rozhodnutia, preto súd v občianskoprávnom konaní musí vychádzať z prezumpcie
správnosti postupu a rozhodnutia „nadriadeného orgánu“ a nemôže sám skúmať postup či zákonnosť

rozhodnutia.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v podaní zo dňa 06. 03. 2012 navrhovateľ odvolal
a v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, ktorý konštatoval, že nie je
naplnený základný predpoklad pre priznanie náhrady škody, a to samotný nesprávny úradný postup

orgánu verejnej moci. Podľa názoru navrhovateľa, ak poverený policajt nedostatočne zistil skutkový stav
veci,čovdanomprípadepotvrdilsamotnýdozorujúciprokurátor,anapriektomuvočiosobenavrhovateľa
vzniesol obvinenie, tak postupoval nesprávne, v rozpore so zákonom. Uvedené skutočnosti sú podľa
názoru navrhovateľa evidentným dôkazom nesprávneho postupu policajta. Skutočnosť, že policajt
postupoval voči osobe navrhovateľa nezákonne, resp. nesprávne, keď voči jeho osobe vzniesol
obvinenieaviedoltrestnéstíhanie,vyplývapodľanázorunavrhovateľazosamotnéhovýsledkutrestného

konania, ktoré sa skončilo v prospech navrhovateľa. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie
zákonnosti,resp.správnostipostupukonaniapolicajtajetedakonečnývýsledoktrestnéhokonania,t.j.či
sa naplní podmienka, že určitá osoba spáchala trestný čin. Vyjadril nesúhlas s konštatovaním okresného
súdu, že ani prokurátor, ktorý je zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodnutie príslušníka PZ
nekonštatoval, že postup policajta bol v rozpore so zákonom. Rozhodnutie dozorujúceho prokurátora

o zrušení rozhodnutia policajta, ktoré obsahuje konštatovanie, že bol porušený zákon, je dostatočným
podkladom pre záver súdu, že postup policajta bol nesprávny. Samotný fakt, že prokurátorka Okresnej
prokuratúry F. na základe sťažnosti podanej navrhovateľom uznesenie o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia voči osobe navrhovateľa zrušila, de facto preukazuje, že trestné stíhanie voči osobe
navrhovateľa bolo uvedené nesprávne. Zdôraznil, že po tom, čo bolo uznesením Okresnej prokuratúry

F. zo dňa 15. 12. 2009 č. k. XPv XXX/XX-X napadnuté uznesenie policajta o vznesení obvinenia zo
dňa 22. 10. 2009 zrušené, policajt následne vzniesol obvinenie pre skutky, pre ktoré bol trestne stíhaný
navrhovateľ, voči celkom inej osobe. Podľa názoru navrhovateľa vedenie trestného stíhania proti osobe,
ktorá žiadny trestný čin nespáchala, predstavuje nesprávny úradný postup. Poukázal na ustanovenie § 9
zákona č. 514/2003 Z. z., z ktoré obsahuje len demonštratívnu definíciu nesprávneho úradného postupu.

Uviedol, že v zmysle súdnej praxe sa nesprávnym úradným postupom rozumie porušovanie povinností
pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania, predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo
ichvykonaniebezsplneniazákonnýchpodmienok,čiinýnezákonnýzásahdoprávaprávomchránených
záujmov fyzických osôb. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
25/2012 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 183/2009, ktorých závery

podporujú argumenty navrhovateľa uvedené v odvolaní. Pokiaľ okresný súd vedel, že navrhovateľ sa
domáha odškodnenia na základe dvoch základných dôvodov, a to jednak nezákonného rozhodnutia
a taktiež nesprávneho úradného postupu, avšak v konaní posudzoval len splnenie podmienok pre
priznanie náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, tak porušil zásadu, ktorou je
ovládané občianske súdne konanie, a to iura novit curia, ktorej uplatnenie okrem iného znamená,

že účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia len uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne
právnenásledky,niejesúdpodľanavrhovateľaviazanýprávnymnázoromúčastníkaajepovinnýposúdiť

vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010). Na podporu svojich
tvrdení poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo 15/2010, podľa
záverov ktorého nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle iura novit curia, preto ani

právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K obsahu odvolania navrhovateľa sa v podaní zo dňa 04. 04. 2012 vyjadril odporca. Uviedol, že podľa

jeho názoru okresný súd zistil v predmetnej právnej veci skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu
pre meritórne rozhodnutie a na základe zistených skutočností vo veci správne rozhodol, keď uplatnený
žalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd sa v konaní správne vysporiadal so všetkými
tvrdeniami účastníkov a vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie konečného rozhodnutia. Stotožnilsa s názorom súdu, že neboli splnené obligatórne zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pričom zdôraznil, že pri nesplnení čo i len jednej z obligatórnych
podmienok potrebných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu zodpovednosť štátu nevznikne. Navrhol,

aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na

ďalšie konanie.

Zo spisu odvolací súd zistil, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a
kriminálnej polície PZ, Oddelenie skráteného vyšetrovania, Q.:B.-XXXX/X-B.-F.-XXXX zo dňa 22. 10.
2009 bolo vznesené obvinenie voči osobe navrhovateľa pre prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona vykonaný v jednočinnom súbehu s prečinom „Výtržníctva“ podľa § 364 ods. 1

písm. a/ Trestného zákona. Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť s odôvodnením,
že sa skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, nedopustil. Na základe navrhovateľom podanej sťažnosti
prokurátorka Okresnej prokuratúry F. sťažnosťou navrhovateľa napadnuté uznesenie vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 22. 10. 2009 uznesením č. k. XPv/XXX/XXXX-X zo dňa voči
osobe navrhovateľa zrušila s odôvodnením, že rozhodnutie povereného príslušníka PZ bolo predčasné,

vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že trestné
stíhanie voči jeho osobe bolo nezákonné, a teda postup orgánu činného v trestnom konaní (OČTK)
bol nesprávny, nakoľko trestné stíhanie bolo vedené voči osobe, ktorá žiadny trestný čin nespáchala.
Tvrdil, že nesprávny úradný postup OČTK zakladá v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. právny titul na odškodnenie osoby, ktorej bola nesprávny úradným postupom spôsobená škoda.

Navrhovateľ v žalobe ďalej uviedol, že v trestnom konaní bol nútený pribrať si obhajcu, aby sa ako osoba
neznalá práva mohol brániť proti nedôvodným obvineniam, čím mu vznikli trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 1.161,61 Eur, ktorú sumu vyplatil svojmu právnemu zástupcovi a následne si jej
zaplatenie titulom náhrady škody spolu so zaplatením sumy 2.000 Eur titulom náhrady nemajetkovej
ujmy uplatnil voči odporcovi podaním žaloby na súd.

Okresný súd žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na priznanie
náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu. Z obsahu odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že okresný súd z obsahu žaloby, ako aj z prejavov
navrhovateľa, či už písomných alebo ústnych uskutočnených v priebehu konania, vyvodil záver, že

navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu, ako aj z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ale keďže v žalobe uviedol, že sa domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, nárok navrhovateľa posúdil
čisto formálne len ako nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného
postupu.

Odvolanie je dôvodné.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáha náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktoré mu vznikli nezákonným rozhodnutím (§ 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003

Z. z.) aj keď takto nárok uplatnený v žalobe právne nekvalifikoval. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom
odvolateľa,žesúdniejeviazanýprávnoukvalifikáciouuplatnenéhonárokuapretopokiaľmuzovšetkých
skutkových okolností popísaných v žalobe a z ich vzájomných súvislostí vyplýva akého nároku sa v
podstate navrhovateľ podanou žalobou domáha, nie je dôvod, aby súd postupoval čisto formálne a
žalobu ako nedôvodnú zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepriradil ku v žalobe popísanému

skutkovémuaprávnemustavusprávneustanoveniezákona.Zobsahužalobyaprednesovnavrhovateľa
uskutočnenýchvkonanívyplýva,ženavrhovateľzanesprávnyúradnýpostuporgánučinnéhovtrestnom
konaní (vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ F.) vedúci k nezákonnému rozhodnutiu, ktorým mu
vznikla škoda a nemajetková ujma v celkovej sume 3.161,61 Eur, (tak ako si tieto nároky uplatnil
navrhovateľ v žalobe) považoval nedostatočne zistený skutkový stav (v zmysle záverov prokurátorky

Okresnej prokuratúry F., ktorá uznesenie vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ na základe sťažnosti
navrhovateľa zrušila), čo viedlo k tomu, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ vzniesol obvinenie
voči osobe, ktorá prečin „Ublíženia na zdraví“ podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona vykonaný v
jednočinnomsúbehusprečinom„Výtržníctva“podľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákonanespáchala.Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí argumentácia okresného súdu, že extenzívny výklad pojmu
nezákonné rozhodnutie, kedy za nezákonné rozhodnutie treba považovať aj rozhodnutie, ktorého
vydaniu predchádzal nesprávny úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, je neprípustný.

Primárnou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je samotná
existencia rozhodnutia, ktoré má byť podkladom tohto zodpovednostného nároku. Sekundárnou
podmienkoujenezákonnosťtohtorozhodnutia.Nezákonnosťrozhodnutiamusíbyťvdoberozhodovania
o nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím konštatovaná príslušným orgánom,

ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť (eventuálne zmeniť) nezákonné rozhodnutie pre
jeho nezákonnosť. Takýmto rozhodnutím príslušného orgánu je súd viazaný. Podľa názoru odvolacieho
súdu okresný súd nesprávne interpretoval závery uznesenia Okresnej prokuratúry F. č. k. XPv/XXX/XX-
X, ktorá v odôvodnení svojho uznesenia konštatovala, že rozhodnutie povereného príslušníka PZ bolo
predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo možno jednoznačne vyložiť
tak, že predmetné rozhodnutie je nezákonné. Následne si okresný súd nesprávne vyložil aj právny

záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení sp. zn. 1Cdo 16/2005, kde najvyšší
súd uviedol, že v občianskoprávnom konaní nie je súd oprávnený ako predbežnú otázku posudzovať
zákonnosť rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci.

Uvedený záver najvyššieho súdu okresný súd interpretoval vytrhnutý z kontextu, keďže ho je

potrebné vykladať tak, že v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súd
vychádza zo záverov rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci, ktorý bol oprávnený nezákonné
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. V danom prípade to bolo rozhodnutie Okresnej prokuratúry F.,
ktorá vo veci rozhodovala na základe riadneho opravného prostriedku navrhovateľa podaného proti
uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, zo dňa

22. 10. 2009. Uznesenie Okresnej prokuratúry F. č. k. XPv/XXX/XX-X je teda tým rozhodnutím,
ktorým bola konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úrad
justičnej a kriminálnej polície PZ, oddelenie skráteného vyšetrovania a teda nebolo potrebné, aby
okresný súd posudzoval ako predbežnú otázku, otázku zákonnosti predmetného rozhodnutia vydaného
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ vo F., ktorú tak ako správne uviedol, ani nie je oprávnený

riešiť.

Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu
obvineným má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia pre nezákonnosť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 M Cdo 15/2009

z 01. 11. 2010 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania 6, ročník 2010 na strane
205 pod poradovým č. 57/2010). Pre účely náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. neobstojí
doslovný výklad zákona, ale je potrebné vychádzať z jeho zmyslu a účelu, ktorým podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 25/2011-33 z 24. 03. 2011 je „stanoviť v súlade s
článkom 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom, a to spôsobom umožňujúcim odškodniť všetky prípady spôsobenia
škody poškodeným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorý sa ukázal neskôr ako nezákonný“. Ak
bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené a v trestnom konaní vo vzťahu k navrhovateľovi sa
nepokračuje, je evidentné, že predpoklad o spáchaní trestného činu sa nenaplnil.

Pre nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania bude zistiť, či trestné stíhanie osoby navrhovateľa
skončilo zrušením uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a

kriminálnej polície PZ, oddelenie skráteného vyšetrovania, Q.:B.-XXXX/X-B.-F.-XXXX zo dňa 22. 10.
2009 a v prípade kladnej odpovede na túto otázku vyhodnotiť, či má zrušenie uznesenia o vznesení
obvinenia ako predčasné vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, rovnaké dôsledky
ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, posúdiť
nárok navrhovateľa komplexne podľa zákona č. 514/2003 Z. z. na základe ním uvedených skutkových

tvrdení. Či navrhovateľovi vznikol nárok z nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci alebo
nezákonným rozhodnutím, je vecou právneho posúdenia nároku súdom. Právnou kvalifikáciou nároku
zo strany účastníka súd viazaný nie je, iba skutkovým vymedzením nároku. Pokiaľ okresný súd po
doplnení dokazovania a vyhodnotení skutkových zistení dospeje k názoru, že základ nároku je daný,posúdi výšku uplatnenej náhrady škody z hľadiska jej opodstatnenosti, rovnako ako nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 2.000 Eur. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne okresný súd podľa
§ 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.