Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Martin Žovinec

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209010275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2209010275.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaných 1.) W. I., 2.) Z. I., 3.) I.
F., 4.) W. I., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmena c) Trestného
zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda zo dňa 1.6.2016, č. k. 3T/65/2009-759, na neverejnom zasadnutí konanom dňa
26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v časti
týkajúcej sa obžalovaných W. I., nar. X. X. XXXX a I. F., nar. XX. X. XXXX zrušuje vo výrokoch o treste.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 1.6.2016, č. k. 3T/65/2009-759 rozhodol takto:
obžalovaných 1.) W. I. nar. XX.XX.XXXX, 2.) Z. I. nar. XX.XX.XXXX, 3.) I. F., nar. XX.XX.XXXX 4.) W.
I. nar. XX.XX.XXXX uznal za vinných, že
v bode 1. obžalovaní: W. I., Z. I., I. F., W. I. dňa 23. októbra 2004 okolo 19.00 hod. vo C. K., okres
Dunajská Streda na ulici S. v kuchyni rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX po predchádzajúcej

slovnej hádke spoločným konaním fyzicky napadli tam prítomného majiteľa domu Q. I. tým spôsobom,
že S. I. ho udrel palicou do hlavy, pričom následne ho ostatní začali udierať po celom tele, keď spadol na
zem, tak ho viackrát kopli aj do hlavy, čím mu spôsobili tržnú ranu v čelovej oblasti vpravo s podozrením
na otras mozgu a pomliaždenie hrudnej steny s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou v trvaní
od 23. októbra 2004 do 5. novembra 2004 podľa znaleckého posudku,
v bode 3. obžalovaní: W. I. a I. F. spoločne dňa 23. októbra 2004 okolo 19.00 hod. vo C. K., okres

Dunajská Streda na ulici S. vo dvore rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX poškodili osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, e.č.: DS-648BN striebornej metalízovej farby, ktoré mal v tom čase v
nájme Q. I. tým spôsobom, že rôznymi predmetmi udierali do uvedeného vozidla, následne čoho rozbili
natomtovozidlečelnésklo,zadnéskloavšetkysklánaprednýchazadnýchdveráchvozidla,ľavýpredný
a zadný svetlomet, prehli plech prednej kapoty nad ľavým svetlometom, prehli plech na ľavých predných
dverách ako aj na pravých predných dverách a taktiež prehli pravý predný stĺpík, ďalej prehli plech

na ľavom zadnom blatníku a na streche vozidla a taktiež poškodili lakovanie auta, čím poškodenému
spôsobili škodu vo výške 4.485,46 Eur (135.129,- Sk),
v spojenej veci 2T/39/2010 obžalovaný W. I. dňa 05.10.2008 v čase okolo 00.50 hod. v obci Okoč -
Opatovský Sokolec, okres Dunajská Streda, na ulici pred pohostinstvom zv. Szinya, nožom zaútočil
na N. S., trvale bytom D. C. č. XXX, okres Komárno, prechodne bytom S., J. ulica č. XXX/X, okres
Dunajská Streda, ktorého uvedeným nožom pichol do ľavej strany hrudníka, čím mu spôsobil bodnú

ranu hrudnej steny vľavo vpredu, ktoré zranenie si vyžiadalo liečbu spojenú s práceneschopnosťou v
trvaní od 05.10.2008 do 19.10.2008 podľa znaleckého posudku,teda v bode 1. obžalovaný I. F. spoločným konaním inému ublížili na zdraví, spoločným konaním
neoprávnene vnikli do domu iného a taký čin spáchal najmenej s dvoma osobami, spoločným konaním
sa dopustili verejne hrubej neslušnosti tým, že napadli iného. Obžalovaní W. I., Z. I. a W. I. spoločným

konaním inému ublížili na zdraví, spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali
najmenej s dvoma osobami, spoločným konaním sa dopustili fyzicky a verejne hrubej neslušnosti tým,
že napadli iného,
v bode 3. obžalovaný I. F. spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku
škodu nie nepatrnú. Obžalovaný W. I. spoločným konaním poškodili cudziu vec a takým činom spôsobili

väčšiu škodu,
vspojenejveciobžalovanýW.I.inémuúmyselneublížilnazdraví,dopustilsafyzickynamiesteverejnosti
prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
so zbraňou,
čím spáchali
v bode 1 obžalovaný I. F. spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, účinného do

31.12.2005 trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, účinného do
31.12.2005, v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 odsek
1, odsek 3 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 a v jednočinnom súbehu s trestným činom
výtržníctva podľa § 202 odsek 1 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005. Obžalovaní W. I., Z. I. a
W. I. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1, odsek 2 písmena c) Trestného zákona a v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmena a) Trestného zákona,
v bode 3 obžalovaný I. F. spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona, účinného do
31.12.2005 trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 odsek 1 Trestného zákona účinného do

31.12.2005. Obžalovaný W. I. spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona,
v spojenej veci obžalovaný W. I. prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmena a), odsek 2 písmena a)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmena a) Trestného zákona.

Za to boli odsúdení :
Obžalovaný W. I. podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42
odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/116/2011 zo
dňa 27.09.2013 a na trestný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/47/14 zo dňa 16.6.2014,
právoplatný 30.07.2014. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť

náhradu spôsobenej škody poškodenému N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. č. XXX, okres Komárno,
prechodné bydlisko C., T. č. X vo výške 133,77 Eur.
Obžalovaný Z. I. podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, § 37 písmena m), písmena h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1
Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa

§ 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek
1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Obžalovaný I. F. podľa § 37 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 súd upúšťa od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/15/2013 zo dňa
20.02.2013 a rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/155/2013 zo dňa 28.08.2013.

Obžalovaný W. I. podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, § 20 Trestného zákona, § 37 písmena m),
písmena h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona k
súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace pri súčasnom zrušení
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/240/13 zo dňa 16.12.2013 vo výroku o treste.
Podľa § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona výkon trestu sa podmienečne odkladá a podľa § 50

odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodená S. I. so svojim nárokom na náhradu škody sa
odkazuje na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to v neprospech obžalovaných W. I., Z. I., I. F. a
W. I., vo všetkých prípadoch proti výroku o treste. Vo vzťahu k obžalovaným Z. I. a W. I. vzal neskôr

prokurátor svoje odvolanie späť. Odvolanie prokurátora tak smeruje iba voči obžalovaným W. I. a I. F.,
proti výrokom o ich trestoch aj je podané v ich neprospech.Prokurátorov odôvodnil svoje odvolanie vo vzťahu k obom obžalovaným rovnakým spôsobom.
Prvostupňový súd v prípade oboch obžalovaných upustil od uloženia súhrnného trestu a to s poukazom
na ich predchádzajúce odsúdenia v inej trestnej veci.

V prípade obžalovaného W. I. prokurátor uvádza, že do úvahy prichádza súhrnný trest odňatia slobody
podľa ustanovenia § 188 ods. 1 Trestného zákona, upravený podľa ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného
zákona, pri zohľadnení dvoch priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona.
Takto upravená trestná sadzba predstavuje v dolnej hranici 4 roky 8 mesiacov a v hornej hranici 10
rokov 8 mesiacov. Skôr uložený trest odňatia slobody, vo vzťahu ku ktorému prvostupňový súd upustil od

uloženia súhrnného trestu, nedosahuje ani výšku dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody,
ktorého uloženie obžalovanému hrozí v prípade ukladania súhrnného trestu.
Rovnakú argumentáciu použil prokurátor aj pri obžalovanom I. F., u ktorého prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu odňatia slobody podľa ustanovenia § 172 ods. 1 Trestného zákona, pričom základná
trestná sadzba by mala byť upravená podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri použití dvoch priťažujúcich
okolností, podľa § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona. Takto upravená trestná sadzba dosahuje

v dolnej hranici výmeru 5 rokov 4 mesiace a v hornej hranici 13 rokov 4 mesiace. Rovnako ani v
tomto prípade už skôr uložený trest, vo vzťahu ku ktorému prvostupňový súd upustil od uloženia
súhrnného trestu, nedosahuje ani dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorého uloženie
obžalovanému hrozí v prípade ukladania súhrnného trestu.
Obžalovaní sa práva na podanie odvolania vzdali.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obhajca obžalovaného W. I., ktorý považuje napadnutý rozsudok
za správny a poukazuje na to, že skutky boli spáchané v rokoch 2004 a 2008. Zo zákona nevyplýva
obmedzenie, na základe ktorého by súd nemohol upustiť od aplikácie § 44 Trestného zákona v jeho
prípade.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým

výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok

v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo a zistil nasledovné.
Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 1. 6. 2016 (číslo listu 748 až 751) vyplýva, že
prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní neoboznámil spisy Okresného súdu Komárno a Okresného
súdu Dunajská Streda, vo vzťahu ku ktorým upúšťal u oboch obžalovaných od uloženia súhrnného
trestu podľa § 44, respektíve § 37 Trestného zákona a ktoré citoval v napadnutých výrokoch. Súd teda

svoje rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu oprel o dôkazy, ktoré neboli na hlavnom
pojednávaní vykonané. Uvedené predstavuje tak závažný nedostatok, respektíve pochybenie postupu
prvostupňového súdu, ktoré samo osebe odôvodňuje zrušenie napadnutých výrokov o trestoch pre
obžalovaných.Napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by
bolo možné zistiť, akými úvahami sa spravoval prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste.
Pokiaľ prvostupňový súd dôjde k záveru, že obžalovanému hrozí uloženie súhrnného trestu odňatia

slobody, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť časové súvislosti prejednávaného skutku
a predchádzajúceho odsúdenia tak, ako ich predpokladá ustanovenie § 42 ods. 1 Trestného zákona.
Bez tohto nie je možné v odvolacom konaní preskúmať, akými úvahami sa prvostupňový súd riadil pri
rozhodovaní o súhrnnom trest, respektíve pri rozhodovaní o upustení od uloženia súhrnného trestu.
Nie je teda možné ani preveriť, či jeho úvahy o existencii zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorá môže

mať za následok uloženie súhrnného trestu alebo upustenie od uloženia takéhoto trestu, sú skutkovo
aj právne relevantné. Nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto smere spôsobuje jeho
nepreskúmateľnosť, čo je opätovne dôvodom na zrušenie v odvolaním napadnutých výrokov.
Tieto chyby síce neboli obsahom odvolacích námietok prokurátora, no odvolací súd na ne prihliadal v
súlade s ustanovením § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku, keďže by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) písm. g) Trestného poriadku.

Úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci bude teda doplniť dokazovanie pripojením a následným
oboznámením spisov v trestných veciach, vo vzťahu, ku ktorým prichádza do úvahy uloženie súhrnného
trestu a až na základe takto vykonaného dokazovania znovu rozhodnúť o treste pre obžalovaných.
Takto pripojené súdne spisy tvoria súčasť trestného spisu, v ktorom súd rozhoduje a to až do jeho
právoplatného skončenia.

Svoje rozhodnutie potom musí prvostupňový súd náležitým spôsobom odôvodniť tak, aby obsahovalo
všetky relevantné skutočnosti a úvahy súdu, ktoré sú nevyhnutné na preskúmanie správnosti
a zákonnosti jeho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok takéto odôvodnenie neobsahuje. Pokiaľ
prvostupňový súd pristúpi k rozhodnutiu o upustení od uloženia súhrnného trestu, je potrebné, aby
(okrem iného) rovnakým spôsobom ako prokurátor vo svojom odvolaní, porovnal tresty skôr uložené

obžalovaným s trestami, ktorých uloženie im hrozí a z ich porovnania vyvodil príslušné závery. Takéto
porovnanie trestov by malo potom tvoriť súčasť argumentácie súdu v prípade, ak sa rozhodne pre
upustenie od uloženia súhrnného trestu.
Náležité odôvodnenie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, ktoré sa vyznačuje predovšetkým svojou
zrozumiteľnosťou,jezákladnýmpredpokladomjehozákonnosti.Beztakéhotoodôvodnenianiejemožné

zostranyodvolaciehosúdupreskúmaťsprávnosťnapadnutýchvýrokov,pretoženiejeúlohouodvolacích
súdov, aby si v prieskumnom konaní sami zistili a ustálili skutkový a právny stav a na základe toho
posúdili správnosť napadnutých výrokov.
Povedanéinýmislovami,beználežitého,zrozumiteľnéhoodôvodneniajekaždérozhodnutienezákonné.
Uvedené chyby napadnutého rozsudku sú zo svojej povahy primárnym nedostatkom, bez odstránenia

ktorého nie je množné preveriť správnosť úvah a názorov, ktoré vo svojom odvolaní uviedol prokurátor.
Na základe vyššie uvedených zistení a záverov dospel odvolací súd k názoru, že rozsudok okresného
súdu je v napadnutej časti nezákonný a pristúpil k jeho zrušeniu a vráteniu veci prvostupňovému súdu,
ktorý je povinný vykonať dokazovanie vo vyššie uvedenom smere a na základe neho opätovne vo veci
rozhodnúť a svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodniť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.