Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/280/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204443
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5616204443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ I. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, 2/ N. H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, 3/ H. Z., rod. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, v spore o zaplatenie 1.297,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/47/2016-44 zo dňa 10. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 20C/47/2016-44 zo dňa 10. októbra 2016 zaviazal
žalovanéhokpovinnostizaplatiťžalobcovisumu1.297,75eur,úrokvovýške76,43eur,úrokzomeškania

vo výške 1,07 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.412,52 eur od 16.02.2016 do
23.02.2016, zo sumy 1.407,15 eur od 24.02.2016 do 08.03.2016, zo sumy 1.371,69 eur od 09.03.2016
do 09.05.2016 a zo sumy 1.297,75 eur od 10.05.2016 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje žalovanému
dlžnú sumu splácať mesačne po 50,- eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca, pričom prvá splátka
je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky má za následnosť
splatnosť celého dlhu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 21.6.2016 domáhal
zaplatenia žalovanej istiny spolu s príslušnými úrokmi z omeškania, ako aj náhrady trov konania.
Uvedené žiadal na tom skutkovom a právnom základe, že 4.7.2014 uzatvoril so žalovaným úverovú
zmluvu č. 0000000000141036, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške
1.600,- eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné podmienky, prestal
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalovaný na základe výzvy na predčasné splatenie
úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 15.2.2016 a po zaslaní upozornenia na omeškanie

a možnosť predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 16.11.2015. Pohľadávka žalobu voči
žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia, t.j. ku dňu 15.2.2016 predstavovala 1.550,02 eur a
pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 1.412,52 eur, z úrokov 76,43 eur, úrokov z omeškania
1,07 eur a z poplatkov 60,- eur, ktoré si žalobca od žalovaného žalobou neuplatňuje. Žalovaný pozosplatnení úveru do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady spolu vo výške 114,77 eur, o ktoré bola
znížená istina, a preto si žalobca uplatňuje istinu 1.297,775 eur.
Žalovaný uviedol, že zmluvu o úvere uzatváral so žalobcom preto, aby pomohol svojmu kamarátovi,

ktorý mal dlhy na výživnom. Má vedomosť o tom, že tri splátky boli zaplatené, no potom už sa na úver
neplatilo. Žalovaný si je vedomý dlhu voči žalobcovi, ktorý tieto peňažné prostriedky poskytol, ktoré
žalovaný nikdy nevidel. Chce dlh splatiť, peniaze chce zarobiť a požiadal súd, a by mu povolil splácať v
splátkach po 50,- eur mesačne vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery.
Prvostupňový súd vec správne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,2, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka,

§ 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, § 517
ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď žalobe vyhovel,
nakoľko žalovaný nároky uplatnené v spore žalobcom nerozporoval a vyjadril vôľu tento dlh splácať. Súd
mal preukázané, že žalovaný so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 1.600,- eur. Táto zmluva bola uzavretá za účinnosti zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, a

preto sa na ňu vzťahujú normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ,
ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je typickou
spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Poskytnutie úveru, dojednaný spôsob
splácania, výška nezaplatenej sumy, ako aj porušenie plnenia povinnosti žalovaného splácať úver riadne
a včas a dátum zosplatnenia medzi stranami, neboli sporné. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu

spĺňa zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súdom priznaná suma pozostáva
z nezaplatenej istiny 1.297,75 eur, z nezaplatených úrokov vo výške 76,43 eur, z nezaplatených úrokov z
omeškaniavovýške1,07euranezaplatenýchúrokovzomeškaniavovýške5%ročnezosumy1.412,52
eur od 16.2.2016 do 23.2.2016, zo sumy 1.407,15 eur od 24.2.2016 do 8.3.2016, zo sumy 1.371,69
eur od 09.03.2016 do 09.05.2016, zo sumy 1.297,75 eur od 10.05.2016 až do zaplatenia. Súd priznal

žalobcovi uplatnené úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku rozsudku v súlade s ust. § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania. Súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania len z tzv. čistej istiny, nakoľko úroky z omeškania nemožno priznať
z príslušenstva pohľadávky, t. j. z úrokov. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej

príslušenstvo, preto súd žalobu zamietol v časti čo do uplatnenia úrokov z omeškania z nezaplatených
úrokov. Od splatnosti je dlžník v omeškaní, musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úroku z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi.
Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalovaného a výšku žalovaných nárokov, súd zároveň povolil

žalovanému dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50,- eur s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu (§ 232 ods. 4 CSP).
O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže
žalobca bol v spore úspešný. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, ktoré povolil súd žalovanému
zaplatiťdlhvsplátkach,podalžalobcavzákonomstanovenejlehoteodvolanie.Uviedol,žesargumentmi
súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok v týchto častiach za nesprávny.
Žalobca má za to, že súd pri povolení splácať dlh v splátkach, postupoval nesprávne, pretože posúdenie

finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít
v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. V tejto
súvislosti poukázal na ust. § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je 3 dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže len v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Žalobca má za

to, že priznanie možnosti splácať dlh v splátkach, nebola zo strany žalovaného preukázaná. Rovnako
žalobca nesúhlasí ani v časti rozsudku, čo sa týka priznaných úrokov z omeškania, pretože zmluvné
úroky boli vyčíslené pevnou sumou, ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia
a práve z toho dôvodu nejde podľa žalobcu o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť
neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a

vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a priznať náhradu trov odvolacieho konania.3. Súd prvej inštancie v predkladacej správe odvolaciemu súdu uviedol, že predmetný rozsudok
tamojšieho súdu žalovanému sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, nakoľko táto strana sporu
16.11.2016 zomrela.

4. Podľa zistenia na Notárskom úrade JUDr. Miroslav Ďuriš, PhD. po neb. I. Z., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Z. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, nastupujú dedičia zo zákona I. Z., nar. X.X.XXXX, bytom
Z. XX - syn poručiteľa, N. H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX - dcéra poručiteľa a H. Z., rod.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX - dcéra poručiteľa. Preto rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený

týmto právnym nástupcom.

5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu právni nástupcovia N. H., I. Z. a H. Z. uviedli, že ich otec I. Z. tieto
peniaze si požičal v K. G., keď o pôžičku ho požiadal jeho známy. Poukázali na to, že otec bol ťažký
alkoholik a vytýkajú banke, že neskúmala, či klient je alebo nie je schopný záväzok splácať. Poukázali na
to, že otcov známy si peniaze zobral s prísľubom, že ich bude splácať on, čo sa samozrejme nestalo. Oni

ako jeho rodina o týchto jeho skutkoch nevedeli a takýchto pôžičiek si zobral niekoľko, keď pod tlakom
udalosti a mnohých podobných dlhoch si otec potom zobral život. Oni sú ochotní tieto dlhy splácať,
no nie naraz, keďže tento stav nespôsobili, a preto považujú rozhodnutie súdu za správne, pokiaľ bolo
umožnené tento dlh splatiť v splátkach.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) v dôsledku podaného odvolania preskúmal napadnutý
rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Krajský súd ako súd druhej inštancie - odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,
celého spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu,

konštatuje, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované
ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd ako súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery aj zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Preto odvolací súd
nemohol prisvedčiť námietkam odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže odvolací súd v napadnutom

rozhodnutí nezistil žiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.12. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto mu právo na náhradu trov odvolacieho nepatrí.
V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade
majú voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)