Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817203962
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817203962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne: F. X., bytom D. nad O. XX, zast.
advokátom JUDr. Bohdan Jakubis so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zaplatenie 623,26 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25. augusta
2017, č. k. 6Csp/37/2017 - 56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
623,26 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.3.2017 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázaný skutkový stav, a to že dňa
17.12.2013 podpísala žalobkyňa ako dlžník predtlačený formulár žalovaného označený ako Žiadosť o

poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500038040. Vo formulári v bode
5. „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené, že dlžník žiada o poskytnutie
úveru za nasledujúcich podmienok: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1290 eur, splatnosť úveru
42 mesiacov, mesačná splátka (vrátane úrokov) 69,12 eur, predpokladaná RPMN za úver 70,02%.
Dňa 18.12.2013 podpísal uvedený formulár zástupca žalovaného. Vo formulári v bode 6. „Údaje o
schválenom revolvingovom úvere“ je okrem iného uvedené: Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit)
1290 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, mesačná splátka (vrátane úrokov) 69,12 eur, RPMN za úver

67,53 %, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 70,02%. Údaj o splatnosti úveru a RPMN bol
do bodu 6 doplnený až veriteľom pri podpise zmluvy. V bode 8.1 zmluvy je uvedené, že suma 185,26 eur
bude od úveru odpočítaná. Žalobkyňa podľa dokladov nachádzajúcich sa v spise na čl. 8-32 uhradila
žalovanémusumu1728eur.Preuzavretiezmluvypísomnouformoujepotrebné,abydošlokpísomnému
prijatiu návrhu, pričom platí, že včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. V danej veci k takémuto prijatiu návrhu nedošlo,
pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako dlžníka bez výhrad a

zmien, keď oznamuje dlžníkovi prijatie žiadosti schválením pôžičky tak, ako je uvedené v oznámení,
podľa obsahu ktorého bola dňa 18.12.2013 žiadosť o pôžičku schválená, čím došlo k uzavretiu zmluvy.
V tomto oznámení uvádza právny predchodca žalobcu ako veriteľ údaj o pôžičke, počte splátok, výšku
úrokovej sadzby, výšku mesačnej splátky, výšku RPMN, pričom žalovaný ako dlžník nemal vôbecmožnosť ovplyvniť napríklad taký základný údaj ako výšku mesačnej splátky. Je preukázané, že veriteľ
ako osoba, ktorá mala prijať žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky schválil túto žiadosť následne po
podanížiadosti,pričomnazákladenímnadstavenýchpodmienokajnásledneposkytolžalobkynipôžičku

1104eurpoodpočítanísumy185,26akoodplatu.Prijatie návrhusozmenami,doplnkami,ktorévytvárajú
základné zákonné náležitosti zmluvy, nemôže byť účinným prijatím návrhu na uzatvorenie písomnej
zmluvy, ale predstavuje len nový návrh na uzatvorenie zmluvy /§ 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka/,
ktorý ale žalovaným nebol predložený na odsúhlasenie a podpísanie. Pri písomných zmluvách pritom
platí, že aj prijatie návrhu musí byť uskutočnené písomne a musí byť žiadateľovi o prijatie návrhu aj

doručené. V žiadnom prípade nemôžu žiadosť o poskytnutie pôžičky nahradzovať podmienky k zmluve
o poskytnutí, v ktorých sa nachádzajú príkladmo uvedené rôzny typy úverov s uvedením rôznych
podmienok splácania, pretože v čase podávania žiadosti nie je zrejmé, aká pôžička, v akej výške
bude schválená. Súd konštatuje, že obdobný názor je vyslovený aj Slovenskou obchodnou inšpekciou
Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave, v rozhodnutí SK/0554/99/2014 zo dňa 20.1.2015. Zmluva o úvere
preto nemohla byť uzavretá platne pre rozpor s citovanými zákonnými ustanoveniami /§ 39 Občianskeho

zákonníka, § 40 ods. 1 OZ/. Súd ešte dodal, že veriteľ takto disponuje s úverovou istinou svojho dlžníka
eštevčase,keďkplatnémuuzavretiuzmluvynedošlo,pretožeažokamihomdôjdeniaakceptácienávrhu
bez zmien a doplnkov dochádza pri dvojstranných právnych úkonoch k platnému uzavretiu zmluvy /
§ 44 ods. 1, § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Uvedené konanie veriteľa len umocňuje záver
súdu, že celú záležitosť, ohľadom uzatvorenia zmluvy, inicioval výlučne len veriteľ, čomu zodpovedá

aj „vyhlásenie zmluvných strán“ v zmluve, že riadnym podpisom zmluvy uzatvoril veriteľ s dlžníkom
zmluvu o úvere, pričom veriteľ môže uzavrieť a podpísať zmluvu i s prípadnými výhradami a zmenami
oproti obsahu podanej žiadosti o úver. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy, žalobkyni nemôže patriť žiadne plnenie zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.12.2013.
Odhliadnuc od uvedeného súd konštatuje, že zmluva o pôžičke neobsahuje ani náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, ako napr. presný údaj o konečnej splatnosti
úveru, o termínoch jednotlivých splátok, o určení aká suma zo splátky pripadá na úrok. Celkom
nesprávne je uvedený údaj o celkovej sume pôžičky, pretože tento údaj nemôže zahŕňať aj náklady
spotrebiteľa a je v rozpore s § 2 písm. l/ citovaného zákona. Úver súd posúdil ako bezúročný a bez
poplatkov, pričom žalobkyni by patril len nárok na vrátenie úverovej istiny, ktorú na účet dlžníka poskytol

po odpočítaní platieb žalobkyne. Vzhľadom k tomu, že súd posúdil zmluvu ako neplatnú, resp. k jej
uzavretiu vôbec nedošlo, žalobkyni patrí len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej
zmluvy, resp. zmluvy, ktorá ani nevznikla. Súd za zaoberal vznesenou námietkou zaujatosti zo strany
žalovaného a má za to, že nárok žalobkyne nie je premlčaný. Žaloba bola podaná dňa 7.3.2017, teda
objektívna premlčacia doba plynula od 7.3.2014 do 7.3.2017 a za uvedené obdobie vzniklo na strane

žalovaného bezdôvodné obohatenie v sume 623,26 eur, podľa dokladov úhrad jednotlivých splátok
uvedených na č.l. 8-32, kedy mal nárok na vrátenie sumy 1104,74 eur, ako úveru bezúročného a bez
poplatkov, avšak prijal plnenie od žalovanej v sume 1728 eur, teda plnenie v sume 623,26 eur je plnením
od žalobkyne bez právneho dôvodu a teda ide o obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.
Žalobkyni patrí úrok z omeškania 5 % ročne z priznanej sumy s poukazom na § 517 ods. 2 OZ a §

3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení. Žalovaný sa dostal do omeškania od 1.3.2017, t.j.
od podania žaloby, preto súd priznal úroky z omeškania od tohto dátumu. Z uvedených dôvodov súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej prináleží
náhrada trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie. V prvom rade napáda závery súdu o tom, že nedošlo k uzavretiu zmluvy,
pretože žalovaný neprijal návrh žalobcu na uzavretie zmluvy. Odôvodnenie rozhodnutia nemá žiadnu
spojitosť s prejednávanou vecou. Súd v napadnutom rozsudku neuvádza žiadne skutkové zistenia,

z ktorých by sa dalo dospieť k záveru, že nedošlo k vzniku zmluvy, uvádza s vecou nesúvisiace
závery. Súd prvej inštancie sa nedostatočne a nepresvedčivo vysporiadal so základnou otázkou a to so
vznikom samotnej úverovej zmluvy. Úverová zmluva je pritom konsenzuálnym kontraktom, ktorá vzniká
dohodou strán o výške úveru a dobe jeho splatnosti. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca
podal žiadosť o úver v sume 1.290 eur, splatný v 42 mesačných splátkach a pri výške splátky 69,12

eur. Zo schválenia žiadosti o úver bod 6, vyplýva schválenie úveru v sume 1.290 eur, splatný v 42
mesačnýchsplátkachaprivýškesplátky69,12eur.Priuvedenýchskutočnostiachvyplývajúcichznávrhu
na uzavretie úverovej zmluvy a z prijatia návrhu je zrejmé, že nedošlo k žiadnej takej situácii, ktorá by
znamenala odmietnutie návrhu či jeho prijatie s výhradami.4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že odvolanie žalovaného považuje za
nedôvodné, so skutočnosťami v ňom uvedenými sa nestotožňuje a naopak má za to, že postup
a rozhodnutie prvostupňového súdu je správny, nemá žiadnu vadu a vychádza z úplne zisteného

skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia merita veci. V tomto vyjadrení poukazuje
na dôvodnosť jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň na správnosť názorov
a právneho záveru prvoinštančného súdu ohľadom vzniku Zmluvy o revolvingovom úvere. Prvotne
poukazuje na skutočnosť, že sa žalobou domáhala iba vrátenia poskytnutého plnenia žalovanému
nad rámec prípustný zákonom, teda len toho čo preplatila žalovanému. Nárok vychádza zo Zmluvy

o revolvingovom úvere a teda primárnou otázkou bolo jej posúdenie. Súd po posúdení predmetnej
Zmluvu o revolvingovom úvere a zároveň aj s poukazom na prax odvolacieho súdu dospel k záveru,
že nedošlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy a to z dôvodu vád pri samotnom uzatváraní Zmluvy. Súd
na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozsudku jasne uviedol, že pre uzavretie zmluvy
písomnouformoujepotrebné,abydošlokpísomnémuprijatiunávrhu,pričomvtomtoprípadektakémuto
prijatiu návrhu nedošlo, pretože právny predchodca žalobcu ako veriteľ neprijal návrh žalovaného ako

dlžníka bez výhrad a zmien. So záverom súdu sa plne stotožňuje, nakoľko z predložených dôkazov
jasne vyplýva, že nedošlo k písomnému prijatiu návrhu bez výhrad a zmien. Zmluva je uzavretá v
momente zhody (konsenzu) vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy tým, že riadne a včasné prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobudlo účinnosť. Prijatím návrhu na uzavretie zmluvy bez zmien a
doplnkov dochádza k zmluvnému konsenzu, ktorý má právotvorné účinky na vznik zmluvy. Zhoda

vôle navrhovateľa a adresáta je predpokladom vzniku zmluvy. Na základe uvedeného, teda možno
konštatovať, že ustanovenie § 44 ods. 2 OZ vychádza zo zásady, že prijatie návrhu (súhlas) musí byť
úplné. Podmienkou vzniku zmluvy preto je, aby návrh na jej uzavretie bol prijatý v celom rozsahu bez
akýchkoľvek zmien a výhrad. V prípade, že odpoveď na návrh obsahuje modifikáciu obsahu, resp.
dodatky či iné zmeny, považuje sa za odmietnutie návrhu ako celku, za zánik pôvodného návrhu a za

splnenia podmienok uvedených v ust. § 43a ods. 1 OZ za nový návrh, ktorý je potrebné akceptovať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na predložené dôkazy, najmä s poukazom na odlišnosti v
žiadostioposkytnutieúveruasamotnomoznámeníveriteľaoschváleníúveru,možnojasnekonštatovať,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Zároveň uvádza, že sa plne stotožňuje aj s názorom súdu ohľadom
absencie povinných náležitosti samotnej Zmluvy predpokladaných § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch (najmä nesprávne uvedenie ročnej úrokovej sadzby a nesprávne uvedenie
výšky RPMN), ktoré spôsobujú, že aj v prípade ak by predmetná zmluva bola uzatvorená, daný úver by
sa v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, považoval za bezúročný a
bezpoplatkov, teda nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia by vznikol aj v tomto prípade.
S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má jednoznačne za to, že záver prvoinštančného súdu o

neplatnom uzavretí predmetnej Zmluvu o revolvingovom úvere je vecne správny. Vzhľadom na vyššie
uvedené žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal
žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania.
5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že sa nestotožňuje so záverom ku ktorému dospel súd prvej
inštancie, a to že nedošlo k uzavretiu Zmluvy, z dôvodu, že Zmluvu ako prvá podpísala žalobkyňa,
ktorá v bode 5 Zmluvy vyplnila údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podala teda podľa súdu
prvej inštancie v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka návrh na uzatvorenie Zmluvy, ktorý však

podľa súdu prvej inštancie zo strany žalovaného nebol v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode
6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, bol údaj o splatnosti úveru a RPMN do bodu
6 doplnený až veriteľom pri podpise zmluvy a teda žalovaný podľa súdu prvej inštancie v skutočnosti
v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil
žalobkyne nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala,

čo je zrejmé z toho, že Zmluvu opätovne nepodpísala. Za právne irelevantnú pre otázku riadneho
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi konania považuje odvolací súd, na
rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočnosť, že žalovaný pri prijatí návrhu žalobkyne na uzatvorenie
zmluvy mal dopísať do údajov o schválenom úvere /bod 6. Žiadosti/zmluvy/ až údaje o RPMN úveru.
Podľa názoru odvolacieho súdu uvedená skutočnosť neznamená, že žalovaný prijal návrh žalobkyne

na uzatvorenie zmluvy so zmenami, čo by v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka znamenalo,
že žalovaný odmietol návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy, adresoval mu nový návrh, ktorý však
potom nebol žalobkyňou prijatý a preto medzi účastníkmi nedošlo k uzatvoreniu zmluvy. Hodnota
RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť.Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca
stanoveného v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ak sa teda účastníci zmluvy o
spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti

splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa
zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie
návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník
nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie.

7. Na druhej strane súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že Zmluva neobsahuje podstatné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a síce dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru,zdôvoduktoréhojevzmysle
ust. § 11 potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa sa v
tom prípade mohla od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet
žalobkyne obohatil (§ 456 OZ). Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený konkrétnym dátumom

konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Nie je postačujúce, že si dlžník-spotrebiteľ
dokáže uvedený termín odvodiť od iných v zmluve uvedených údajov, všeobecných podmienok, ktoré
sú rozsiahle a uvedené malým, pre priemerného spotrebiteľa ťažko čitateľným písmom. Ak zákonodarca
určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má pod sankciou bezúročnosti a bez poplatkovosti obsahovať
isté náležitosti /medzi nimi aj termín konečnej splatnosti úveru/ je úlohou dodávateľa tieto údaje vo

svojom návrhu zmluvy jasne a zrozumiteľne uviesť tak, aby sa ich mohol spotrebiteľ priamo z návrhu
dozvedieť bez toho, aby si ich musel odvodzovať od iných údajov, často skrytých v neprehľadnej zmäti
zmluvných podmienok. Odvolací súd je potom toho názoru, že ani údaj o termíne konečnej splatnosti
úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje. Ako bolo uvedené
vyššie, žalobkyni bola vyplatená celkom čiastka 1104,74 eur, ako úveru bezúročného a bez poplatkov,

avšak žalovanému uhradila spolu sumu 1728 eur, teda viac ako jej žalovaný poskytol. Plnenie,
ktoré žalobkyňa v postavení spotrebiteľky poskytla žalovanému v postavení dodávateľa teda zakladá
na strane žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vyššie uvedených dôvodov súd
prvej inštancie v konečnom dôsledku správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie v celkovej výške 623,26 eur ako rozdiel žalobkyňou žalovanému zaplatenej sumy 1728 eur

a žalovaným žalobkyni poskytnutej sumy vo výške 1104,74 eur.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku ako vecne
správny potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyne odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).