Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Humenné

Judgement was issued by JUDr. Ivan Roháč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/131/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310010579
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8310010579.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.02.2018 v Humennom samosudcom

JUDr. Ivanom Roháčom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G.. Ľ. W. G. D. B. I. , A.. XX. X. XXXX Q. P., S. W. M., W. XXX/XX

j e v i n n ý , že

ako štatutárny orgán spoločnosti REMO spol. s r. o., Mierová 64, Humenné, IČO: 31656382 nevyplatil
mzdu za mesiac apríl 2008 svojmu zamestnancovi G.. U. M. vo výške 363,- eur (10 936,- Sk) splatnú 30.
5. 2008, s ktorým sa ku dňu 18. 4. 2008 dohodol na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce, čím svojím konaním spôsobil Ing. U. M. škodu vo výške 363,- eur,

t e d a

ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má
zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,

č í m s p á c h a l

prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, 3, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona na peňažný trest
vo výške 200,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu súd ukladá obžalovanému

náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenému G..
U. M.P., A.. XX. X. XXXX, W. N. XXX, E. M., vo výške 363,- eur.

o d ô v o d n e n i e :Okresná prokuratúra v Humennom podala na tunajší súd obžalobu na obžalovaného pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako
štatutárny orgán spoločnosti REMO spol. s r. o., Mierová 64, Humenné, IČO: 31656382 nevyplatil mzdu

za mesiac apríl 2008 svojmu zamestnancovi G.. U. M. vo výške 363,- eur (10 936,- Sk) splatnú 30. 5.
2008, s ktorým sa ku dňu 18. 4. 2008 dohodol na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce, čím svojím konaním spôsobil G.. U. M. škodu vo výške 363,- eur.

Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol dňa 29.11.2010 rozsudkom sp.zn. XT XXX/XXXX,

ktorým podľa§ 285písm.a/Tr.por. oslobodilobžalovaného spodobžalobypreskutokkvalifikovanýako
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd
poškodenéhosjehonárokomnanáhraduškodyodkázalnakonanieoveciachobčianskoprávnych. Proti
tomuto rozsudku Okresná prokuratúra v Humennom podala odvolanie v zákonnej lehote, v dôsledku
čoho bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.
XTo XX/XXXX zo dňa 15.06.2011 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní súd
vo veci rozhodol dňa 04.09.2014 rozsudkom sp.zn. XT XXX/XXXX, ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr.
por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia mzdy a

odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného s jeho nárokom
na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku Okresná
prokuratúra v Humennom podala odvolanie v zákonnej lehote, v dôsledku čoho bola vec predložená
na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn. XTo X/XXXX zo dňa
31.05.2016 napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu vykonal dokazovanie. Po vykonaní a zvážení
jednotlivých dôkazov a to samostatne, ako aj v ich vzájomnej nadväznosti, dospel k záveru, ktorý je
uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného,
svedkov. Boli oboznámené relevantné listinné dôkazy.

Obžalovaný G.. Ľ.J. W. v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu
popieral. Obhajoval sa tým, že G.. M., ktorý bol pôvodne zamestnancom firmy, skončil pracovný pomer

dňom 18. 4. 2008, kedy poškodený aj prišiel po ukončenie pracovného pomeru. Obžalovaný uviedol, že
M. mzdu osobne vyplatil on. V tom čase obžalovaný ako majiteľ firmy chcel rozviazať pracovný pomer
s poškodeným, lebo mal za to, že poškodený nakupoval na účet firmy náhradné diely, ktoré potom
následne predával. Ďalší dôvod bol ten, že v rámci účtovníctva falšoval doklady v sklade a s D., predával
náhradné diely a tie potom prerábal formou reklamácie a vychádzal v ústrety určitým ľuďom. Čerpal

bonusy - zľavy na náhradné diely v spoločnosti Cassovia. D. bol tiež potom prepustený. Z toho dôvodu
obžalovaný ako konateľ firmy ho vyzval, že s ním rozviaže pracovný pomer a požiadal ho, nech si
premyslí, akou formou. Poškodený ešte týždeň chodil do práce, potom došiel za obžalovaným a požiadal
ho, že ukončia pracovný pomer dohodou s tým, že výplatu nechce vyplatiť na účet ako bežne, lebo má
nejaké problémy doma. Poškodený ho požiadal, že si mzdu príde osobne vyzdvihnúť. Asi po troch alebo

štyroch mesiacoch prišiel za obžalovaným a požiadal, aby mu boli dané peniaze. Odovzdal mu mzdu
a výplatnú pásku v autosalóne spoločnosti Remo pred ukončením pracovnej doby, účtovníčka v tom
čase odišla domov. V pokladničnej knihe, ako aj v spise, je zaznamenané, že peniaze obžalovaný mal
dávať 10. 9. 2008. Na tomto termíne sa dohodli spolu s G.. M.. M. podpísal príjmový doklad o prevzatí
peňazí a zobral peniaze. Na to vytrhol z ruky pokladničný doklad a ním podpísané pokladničné doklady

a odišiel preč. Túto skutočnosť mal potvrdiť G.. U. W. Y. G.. M., ktorí v tom čase tam boli. Pravdepodobne
mala tam byť v tom čase aj O.H. O.. Obžalovaný nevedel uviesť, či došlo k stretnutiu medzi M. pri
vstupe a účtovníčkou P.. O. mala pracovnú dobu dlhšie a pán M. prišiel okolo 16.00 hod., takže v
tom čase pani O. tam bola. Pokladničné doklady, ktoré mu vytrhol z rúk poškodený M., má poškodený
určite u seba doma. To, že obžalovaný kričal, že je poškodený zlodej a podvodník, pretože mu vytrhol

doklady, to potvrdil vo svojej výpovedi aj Q. M.. Obžalovaný trval na tom, že poškodenému vyplatil za
mesiac apríl sumu 10 936,- Sk v hotovosti, bolo to 10. 9.2008 ( nie 9 936,- Sk). Koľko obžalovanému
odovzdala P., toľko vyplatil poškodenému. Mzda bola krátená vo výške 5-6 dní z dôvodu absencie.
Poškodený do práce nechodil od 1.4.2008 do 18.4.2008, a preto mu obžalovaný vypísal dovolenku, vdôsledku čoho jeho mzda pozostávala zo mzdy z čerpanej dovolenky v trvaní 14 pracovných dní a zo
zostatkovej nevyčerpanej dovolenky v trvaní 5,5 dňa. Poškodený si mal v priebehu 5-6 dní rozmyslieť,
ako chce ukončiť pracovný pomer, vzhľadom na to, že si nevypísal za to obdobie dovolenku, táto mu

bola krátená. Od 1. 4. do 18. 4. nečerpal dovolenku. Pokiaľ sa týka svedkov C. D., Q., W.Y., F. U., P. X.,
že neoznámili na obžalovaného, že im nevyplatil mzdu a odstupné, ich výpovede obžalovaný považoval
za tendenčné, účelové zo strany poškodeného, lebo boli to spolupracovníci poškodeného. Či bola Q.
Q. vyplatená posledná výplata až po tom, keď podal trestné oznámenie, k tomu sa obžalovaný nevedel
vyjadriť. Varga dlhodobo maródoval. Nechodil do práce, pretože bol PN alebo si medzitým hľadal inú

prácu, preto mu bola mzda dodatočne vyplatená. Pre odstup času si obžalovaný nepamätal, či mu
peniaze poslal na účet alebo mu dal osobne. D., ktorý si mal splniť nejaké povinnosti voči firme, si ich
dodatočne nesplnil, t.j. mal odovzdať agendu, preto bol prepustený pre hrubé porušovanie pracovnej
disciplíny a pre požívanie alkoholických nápojov. Jemu bola mzda vyplatená až neskôr na osobný
účet. F.. Š. Y. F.. Q. už od roku 2005 neboli jeho zamestnankyne. Spoločnosť rozhodla, aby obžalovaný
ako konateľ podal žalobu, aby im mzdy boli vrátené, takže to bol spor občianskoprávny, kde obžalovaný

zastupoval ako konateľ spoločnosť. Bral to skôr účelovo, keď odišla pani Š. O. spoločnosti v Humennom,
ktorá má podobné podnikanie ako spoločnosť obžalovaného. Pani Q. odišla z firmy, nedokončila ani
účtovníctvo. Salón, v ktorom sa stretli, je relatívne veľký a to, že zvýšil hlas, bolo ozvenou, nebolo to
z dôvodu, že by obžalovaný kričal, možno hovoril zvýšeným hlasom.

Poškodený od začiatku, teda od podania trestného oznámenia, ako aj v prípravnom konaní počas
konfrontácií, ako aj na hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby, uvádzal, že on do práce chodil až
do 18.4.2008, kedy došlo k dohode o skončení pracovného pomeru medzi ním a zamestnávateľom
spoločnosťou REMO s.r.o. Humenné, ktorú zastupoval jej konateľ obž. Ing. Ľ.J. W.. Poškodený tvrdil,
že mu mala byť posledná výplata ako aj ďalšie nároky poukázané na jeho účet v banke, ako to vždy

obžalovaný robil. Poškodený od začiatku popieral, aby on oznámil obžalovanému, že chce mzdu
prevziať osobne a vlastne táto mu nemá byť zasielaná na účet. Poškodený predložil súdu výpis zo svojho
účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že mzda mu
bola na jeho účet poukázaná dňa 17.1.2008, 19.2.2008, 18.3.2008 a 16.4.2008. Poškodený tvrdil, že
do práce v apríli 2008 riadne chodil, taktiež odovzdal svoj dochádzkový lístok jednak pani P. a jednak

svedkyni T.. Trval na tom, že on nič mimo pokladne , čo sa týka náhradných dielov, nenakupoval v tom
čase. Keď pracoval vo firme, bol vedúci predaja náhradných dielov. Náhradné diely pre firmu nakupoval
on a P. Ž.. Všetky doklady sú vo firme. Po nahliadnutí do spisu na čl. 198-236 poškodený uviedol,
že všetky doklady prevzala pani Ž. s razítkom „ prevzala bez závad“. Poškodený trval na tom, že
od 1. 4. do 18. 4. 2008 nebol na dovolenke. Uviedol, že následne bol ešte vo firme dvakrát a to v

septembri 2008 a niekedy v apríli 2008, kedy odovzdával prístupy k programom, ktoré mal a vtedy sa
dotazoval o spôsobe vyplatenia mzdy. Nie je pravdou, aby mu pani P. povedala, aby prišiel, že mu mzdu
vyplatí konateľ. Taktiež mu to nebolo oznámené ani konateľom. Výpoveď dostal 18. 4. 2008. Mzda
mu vyplatená nebola. Poškodený uviedol, že dohodol sa s obžalovaným na termín 10. 9. o 16.hodine
po pracovnej dobe, aby za ním prišiel do firmy Remo, kedy od obžalovaného dostal výplatnú pásku a

žiadne peniaze. Vtedy povedal, že poslednú mzdu svojim zamestnancom nevypláca a takto sa rozišli.
Keď dostal výpoveď, tak mu obžalovaný povedal, že mu peniaze nevyplatí, ale 10. 9. , keď sa stretli, mu
povedal, že poslednú mzdu svojim zamestnancom nevypláca.

Svedkyňa G.. P. T. pre obžalovaného pracovala ako externá účtovníčka. S odstupom času už

nevedela s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť, či mala v účtovníctve zaevidované vyplatenie mzdy. Ona so
zamestnancami do kontaktu neprichádzala. S pani P. neprichádzala do styku, keďže tá sedela vo firme a
k nej chodil obžalovaný, ktorý jej doniesol doklady, ona robila účtovnú evidenciu. Ona vypočítala mzdy
a vypracovala výplatné lístky a túto dokumentáciu následne odovzdala obžalovanému, pričom o tom,
ako a či mzdu obžalovaný svojim zamestnancom vyplatil, ona vedomosť nemala, nakoľko pracovala ako

externá účtovníčka, teda mala sídlo mimo sídla spoločnosti obžalovaného a tomuto len vypracovávala
doklady. Jej úlohou bolo spracovať a odovzdať výstupy ako podklady pre vyplatenie miezd. To, či v
skutočnosti bola čerpaná dovolenka, alebo nie, to ona nevie dokázať, lebo to nie je jej zodpovednosť.

Svedok U. W., brat obžalovaného uviedol, že bol v blízkosti po ľavej strane za chrbtom obžalovaného,

vo vzdialenosti necelého metra, keď mal obžalovaný odovzdávať peniaze poškodenému. Boli na
autosalóne, v tom čase bolo tam asi 12-15 vozidiel. Pani O. ako predajkyňa sedela na opačnej strane
autosalónu, on stál po ľavej strane v rohu, kde sa nachádza stĺp šedej konštrukcie. Pána M. videl po
pravej strane, kde končí roh novej prístavby autosalónu. Možno si ho M. nevšimol, lebo takisto bolmedzi autami, ktoré boli na autosalóne. Poškodený bol od svedka na vzdialenosť meter a pol, sedel za
stolom, kde sedeli technici, ktorí prijímali autá do opravy. Videl, že poškodený vytrhol nejaký papier
obžalovanému, predtým predchádzalo to, že obžalovaný z obálky vybral finančné prostriedky, ktoré

odovzdal M., ten si ich prevzal, následne dal obžalovaný podpísať M. doklad o prevzatí finančných
prostriedkov. Po jeho podpise sa obidvaja postavili, v pravej ruke brat držal papier, pán M. mu z ruky
vybral ten papier. Svedok mal pocit, že pán M. si ani neuvedomil, čo urobil, myslel si, že tento doklad
o prevzatí patrí jemu. Na to prišiel obžalovaný, zvýšeným hlasom na neho zavolal, aby ten doklad
mu vrátil. Q. M. bol po pravej strane, medzi autami a na salóne úplne v časti predaja sedela O. O..

Následne pán M. odišiel. Svedok v tom čase nebol konateľom spoločnosti, iba spoločníkom, nemal
prehľad o tom, kto a do akej miery dostáva finančné prostriedky. Mal vedomosť o tom, že niektorí
zamestnanci, vzhľadom na to, že mali exekúcie, si žiadali vyplácať finančné prostriedky v hotovosti v
pokladni spoločnosti. Podľa svedka pán M. si ani neuvedomil dôležitosť pokladničného dokladu, resp.
ho chcel mať, lebo nevedel , čo robí. Sprvu poškodeného považoval za dôveryhodného a seriózneho,
sklamaním bolo, že nakupoval náhradné diely na účet spoločnosti Remo s r. o., ktoré následne

rozpredával a falšoval účtovné doklady v sklade náhradných dielov. Vrcholom bolo to, že jeho otec
fyzicky napadol pána M. na čerpacej stanici Slovnaft, kde svedok bol prítomný, lebo v predmetnej veci
svedčil na súde.

Z výpovede svedka Q. M. vyplynulo, že v kritickom čase bol poškodený v salóne s obžalovaným, videli,

ako komunikoval M. s obžalovaným pri stole technikov. Zdržali sa tam zhruba 5 až 10 minút, a keď
odchádzal M., mal v rukách nejaké papiere v euro obale. Poškodený odchádzal zrýchleným krokom od
stola a obžalovaný na neho kričal: „vráť sa, ty zlodej“. Na čo M. nereagoval a odišiel preč. Svedok M.
S.úto skutočnosť sledoval zo vzdialenosti zhruba 6 metrov.

Pri vykonanej konfrontácii svedok G.. M. uviedol, že svedka Q. M. tam nevidel stáť, ani prichádzať,
obžalovaný mu predložil výplatné pásky a k tomu aj doklady so slovami, aby ich podpísal, to on odmietol
a požadoval od neho nech mu najskôr vyplatí mzdu a potom mu podpíše doklady, keď mu odmietol
podpísať príjmové doklady, obžalovaný sa ohradil, začal mu nadávať, že on poslednú mzdu svojim
zamestnancom nevypláca.

Svedkyňa O. X. (F. O.) uviedla, že bola prítomná v čase, keď malo byť nedorozumenie medzi
obžalovaným a poškodeným, videla, že poškodený vtedy odišiel pokojným krokom asi po piatich
minútach, ako aj slovnú konfrontáciu medzi nimi dvoma predtým. Mala vedomosť od poškodeného, že
mu nebola vyplatená mzda. Už predtým jej to hovoril. Aj ona musela dva roky chodiť kvôli nevyplatenej

mzde. Ani jej ju obžalovaný nevyplatil, ale vyplatil jej ju brat obžalovaného. Táto svedkyňa nepotvrdila
výpoveď svedka Q. M., ktorý spolu s obžalovaným tvrdili, že poškodený išiel zrýchleným krokom po
tom, čo vytrhol z ruky doklady a peniaze, taktiež táto svedkyňa nepotvrdila prítomnosť svedka U. W. v
autosalóne dňa 10.9.2008. Svedok M. tam bol, pretože sa jej potom pýtal, čo sa deje.

Svedkyňa P. P. vo svojej výpovedi uviedla, že keď v kritickom čase odchádzala z práce, doklad o mzde,
ako aj peniaze pre M. odovzdala obžalovanému. Keď odchádzala z práce, na pracovisku bol pán M.,
obžalovaný W. bol niekde v dielni. Keď následne žiadala od pána W. doklad o tom, že odovzdal peniaze
M., obžalovaný jej odpovedal, že doklad nemá, ale nepovedal jej nič. Keďže ona doklad nemala, tak ho
nemohla posunúť do účtovníctva.

Svedkovia C. D., Q. Q., Q. W., F. U.X., P. X. vo svojich výpovediach uviedli, že v poslednom období,
keď odchádzali z firmy, mali problémy s výplatou mzdy. Svedok Q. Q. vypovedal, že jemu bola posledná
výplata zaplatená až po tom, čo podal trestné oznámenie, čo zodpovedá aj obsahu spisu, kde trestné
oznámenie sa nachádza na čl. 343 a bolo podané dňa 18.12.2008, na základe čoho bolo aj začaté

trestnéstíhaniepreprečinnevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa§214ods.1Tr.zák.podČVS:E.-XXX/
HE-M.-XXXX dňa 30.1.2009, ktoré trestné stíhanie bolo zastavené dňa 27.3.2009, kde rovnako obv. G..
Ľ.H. W. mal tvrdiť, že nezaplatil náhradu poslednej mzdy poškodenému Q. Q., aj keď predtým mu vždy
mzdu posielal na účet v banke, poslednú mzdu mu nevyplatil na účet, pretože ho podľa obžalovaného
Q. Q. požiadal, že si mzdu príde vyzdvihnúť sám. Túto skutočnosť však Q. Q. vtedy poprel keď tvrdil,

že aj posledná mzda mu mala byť poukázaná obžalovaným na jeho účet v banke, napokon bolo trestné
stíhanie vo veci poškodeného Q. zastavené, nakoľko dňa 22.2.2009 dodatočne obžalovaný W. poslal
peniaze na osobný účet Q. Q.. Taktiež na čl. 347 spisu sa nachádza trestné oznámenie, ktoré podal C.
D. z titulu, že mu bývalý zamestnávateľ nevyplatil mzdu za mesiac máj, ktorá bola splatná k 30.6.2009.V tomto prípade došlo k odloženiu veci podľa § 197 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko zanikla trestnosť
činu, keďže po tom, čo C. D. podal trestné oznámenie, mu bola mzda, ktorá bola splatná k 30.6.2009
za mesiac máj 2009, vyplatená dňa 20.7.2009 na osobný účet.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC XX/XX zo dňa
12.4.2007, z ktorého plynie, že v tejto veci bola spoločnosť REMO s.r.o. Humenné zaviazaná zaplatiť
z titulu náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku za r. 2004 navrhovateľke P. X. sumu 28.203,- Sk s
príslušenstvom od 1.8.2005 do zaplatenia. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC XXX/

XX zo dňa 24.10.2008, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise na č. l. 297-300, plynie, že v tomto
prípade sa navrhovateľka O. Q. domáhala voči odporcovi spoločnosti REMO s.r.o. Humenné zaplatenia
sumy 20.450,- Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia mzdy a odstupného. V tomto prípade odporca
uhradil dlžnú sumu dňa 23.10.2008, teda pred prvým pojednávaním v tejto veci. Teda je zrejmé, že aj
vo vzťahu k iným zamestnancom nebola mzda obžalovaným riadne vyplatená.

Súd sa oboznámil s uznesením OS Humenné v právnej veci G.. U. M. ako žalobcu proti žalovanému
Remo spol. s r. o., Mierová Humenné o zaplatenie sumy 363,- eur s prísl., ktorým uznesením bolo
zastavené konanie, nakoľko žalobca zobral žalobu späť.

O tom, že bol výber z pokladne uskutočnený, svedčí aj fotokópia z pokladničnej knihy, podľa ktorej dňa

10. 9. okrem iných úkonov si poznačila aj výber mzdy pre M. F. P.. Je tu sporná otázka, či obžalovaný
poškodenému dňa 10. 9. mzdu odovzdal a ten výplatu zobral so sebou a pokladničný doklad poškodil,
ako to tvrdí obžalovaný alebo, že obžalovaný poškodenému dal iba výplatnú pásku.

Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto ako

štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista
nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné,
na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné
prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby
alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu

vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Je nepochybné, že skutok, ktorý bol obžalovanému kladený
za vinu, sa stal, pretože skutočnosť, že obžalovaný nevyplatil v lehote splatnosti, teda najneskôr dňa
31.5.2008 a ani dodatočne v lehote 60 dní ( § 86 ods.1 písm. c) Tr. zák.) svojmu zamestnancovi
- poškodenému G.. U. M. mzdu za mesiac apríl 2008, bola potvrdená tak výpoveďou samotného
obžalovaného, ako aj výpoveďou poškodeného G.. M., teda o tejto skutočnosti, že poškodenému nebola

vyplatená mzda za prácu, na ktorej vyplatenie mal ako zamestnanec nárok v deň splatnosti, hoci v
tento deň mal obžalovaný peňažné prostriedky na ich výplatu, čo plynie z výpisu z účtu spoločnosti ku
dňu 30.5.2008, resp. 31.5.2008 ako aj zo samotnej pokladničnej knihy, napriek tomu, že mal k tomuto
dňu obžalovaný dostatok finančných prostriedkov na účte, mzda poškodenému vyplatená nebola. Súd
vzal do úvahy aj celý rad výpovedí svedkov svedčiacich v prospech poškodeného, ktorí boli v obdobnej

situácii, ktorí to však na rozdiel od poškodeného, neriešili trestným oznámením, čo však naznačuje
pravdivosť tvrdení poškodeného.

Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne, nadobudol súd vnútorné
presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok uvedený vo výrokovej

časti rozsudku. Súd tak uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 214 ods.1 Tr. zák., pretože mal za preukázané, že ako štatutárny orgán právnickej
osoby nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktorej vyplatenie má zamestnanec nárok v deň jej
splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval
na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Konanie obžalovaného súd považuje za závažné, pretože

vlastne bezdôvodne ukrátil svojho zamestnanca o včasné vyplatenie jeho mzdových nárokov. Nemožno
také konanie obžalovaného bagatelizovať a považovať ho za nezávažné.

Obžalovaný má v Registri trestov GP SR dva záznamy. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
zohľadnil spôsob spáchania činu a jeho následok, úmyselné zavinenie, pohnútku. Prihliadol pri výmere

trestu na neprítomnosť poľahčujúcich okolností a naopak na priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m/ Tr.
zák.. Súd má ale za to, že ešte nie je nutné, na dosiahnutie účelu trestu ukladať trest spojený s hrozbou
či s priamym výkonom trestu odňatia slobody. Súd tak uložil obžalovanému samostatný peňažný trest
vo výške 200 eur a pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil zodpovedajúcináhradný trest odňatia slobody, a to v trvaní dvoch mesiacov. Nateraz je predpoklad, že už takýto
postih bude viesť obžalovaného k tomu, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa
už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti.

Keďže poškodený si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku
súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenému G.. U. M., A.. XX. X. XXXX, W. N. XXX,
E. M., vo výške 363,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.