Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10Csp/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217201408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217201408.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanej: H.G. T. O., B.. XX.XX.XXXX, O. X. Č.
XX, W., o zaplatenie 105,09 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.01.2017 doručenou súdu dňa 31.01.2017 domáhal voči žalovanej
zaplatenia zostatku trov mediačného konania vo výške 105,09 eur, poplatku za upomienky vo výške

20,00 eur, úroku vo výške 32% ročne zo súm uvedených v žalobe a úroku z omeškania vo výške 8%
ročne zo súm uvedených v žalobe.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.02.2012 poskytol
žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť
žalobcovi spolu s príslušným poplatkom v sume 484,00 eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to
v 12 mesačných splátkach po 82,00 eur počnúc dňom 13.03.2013. V zmysle Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli,
že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaná neplnila
riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila zmluvu a stratila výhodu
splátok.Žalobcavyzvalžalovanúnaúhradujejzáväzku. ŽalovanásavzmysleVšeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, zaviazala zaplatiť žalobcovi v
prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške

20,00 eur. Žalovaná sa zaviazala aj na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,00 eur v prípade
porušenia svojich zmluvných povinností. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 1.238,00
eur. Žalobca a žalovaná sa zaviazali pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu využiť
mimosúdne inštitúty riešenia sporov, pričom sa dohodli využiť na odstránenie ich sporu vzniknutého zo
vzájomného právneho vzťahu mediáciu. Žalobca a žalovaná sa v Zmluve o úvere zároveň dohodli, že
žalovaná ako dlžník je povinná uhradiť žalobcovi ako veriteľovi všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti
s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania žalovaná mediáciu

zmarila, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci vedenej pred Mediačným centrom pod spisovou
značkou. Mediačné konanie bolo vedené pred Mediačným centrom zriadenom spoločnosťou Slovenská
Rozhodcovská a.s. K urovnaniu sporu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou mediačným konanímnedošlo. Žalobca však vynaložil sumu vo výške 201,97 eur (dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 eur).

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere zo dňa
05.02.2013 a všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

4. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.

5. Keďže sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné
a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávaniavzmysle§297písm.b)zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“).
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa
01.02.2018, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd

vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 05.02.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej
úvervovýške500,00eur.Žalovanásazaviazalavrátiťžalobcovi tútosumuzvýšenúopríslušnýpoplatok

v sume 484,00 eur, celkovo zaplatiť čiastku 984,00 eur v jednej splátke po 984,00 eur. Celkový poplatok
žalovaného spojený s úverom je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavuje sumu vo výške 195,75 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 288,25 eur. Žalovaná sa
zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 984,00 eur do 13.02.2014. RPMN bolo dohodnuté na 96,80 % pri

priemernej hodnote RPMN vo výške 40,60 %. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1.238,00 eur.

7. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

9. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere zo dňa 05.02.2013 uzavretou podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že medzi zmluvnými stranami bola

uzavretá nepomenovaná zmluvy podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere tak,
ako bola uzavretá spĺňa všetky atribúty zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, keď
žalobcanazákladenejposkytolžalovanejfinančnéprostriedkyažalovanásazaviazalavrátiťposkytnuté
finančné prostriedky a zaplatiť úroky. Na základe predmetnej zmluvy o úvere žalobca žalovanej poskytol
úver vo výške 500,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s ročným úrokom vo výške 39,15

% (predstavujúci sumu 195,75 eur) a uhradiť aj administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere vo výške 288,25 eur, spolu sa teda žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 984,00 eur.
RPMN bolo stanovené vo výške 96,80 % , priemerná hodnota RPMN bola 40,60 %. Uzavretá zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaná bola spotrebiteľom,
ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami

bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny
predchodca je podnikateľom v oblasti poskytovania úverov. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo

vyplýva z označenia žalovanej v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa -
menom,priezviskom,bydliskom,rodnýmčíslomačíslomobčianskehopreukazu).Zároveňideiozmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je teda potrebné
prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch a v neupravených
otázkach Občiansky zákonník.

20. V zmysle sa zmluvné strany dohodli na ročnej úrokovej sadzbe vo výške 39,15 %. Súd považuje
takúto dohodu o ročnej úrokovej sadzbe za absolútne neplatnú, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s dobrými mravmi. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa takto absolútne neplatne
dojednaným právam neposkytuje právna ochrana, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Dojednaná

výška ročnej úrokovej sadzby viacnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery
poskytnuté bankami v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto bola vo výške 13,00 % ročne. Úroková
sadzba dohodnutá v úverovej zmluve účastníkov konania je vyše trojnásobok priemernej úrokovej
sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v
prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám,

a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou
nesplácaných úverov, vyše trojnásobné navýšenie úrokov hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu
nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá úroková sadzba
je zároveň v rozpore s ustanovením § 53 odsek 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (prvá
veta). Keďže podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, súd považoval dohodu
o odplate za úver pre jej rozpor jednak s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a jednak pre jej rozpors dobrými mravmi za neplatnú. Vzhľadom na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o
absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú teda neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda
modifikovať. Navyše za poskytnutie úveru bola žalovaná povinná zaplatiť aj administratívny poplatok,

ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom
výška administratívneho poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z
dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzatvára,
čo je jeho základným cieľom. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby bolo
zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných

podmienok vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane administratívnych
úkonov, zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne
služby, či protiplnenia žalovaný žalobcovi poskytne. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k záveru o
neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie
zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Táto neprijateľná zmluvná podmienka
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Keďže súd vyhodnotil, že zmluva o úvere je

v časti dojednania o úrokoch neplatná, žalobu v časti uplatňovaného úroku vo výške 32 % ročne zo
súm uvedených v žalobe zamietol.

21. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého

rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné

podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 132 CSP, alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

22. Žalobca si voči žalovanej ďalej uplatnil nárok na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 20,00

eur. Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný, keďže dojednanie o povinnosti žalovanej platiť za
upomienkysúdpovažujezaneplatnéprerozporsdobrýmimravmizdôvodu,žeupomínanieniejeslužba
poskytovaná žalovanej na jej požiadanie, ale služba poskytovaná pôvodným veriteľom v snahe získať
úhradu záväzku jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Žalovaná vzhľadom na formulárový charakter
úverových zmluvných podmienok nemohla toto dojednanie, vrátane výšky poplatku, ovplyvniť. Navyše

žalobca ani nepreukázal vyhotovenie a doručenie predmetných upomienok žalovanej, preto v tejto časti
neuniesol dôkazné bremeno.

23. V prejednávanej veci žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno v časti uplatneného nároku na trovy
mediačného konania vo výške 105,09 eur. Žalobca žiadny dôkaz o vzniku týchto trov a ani o tom, že

bolo vedené mediačné konanie, nepredložil. Z tohto dôvodu súd nemal za preukázané, že by žalobca
v skutočnosti vynaložil nejakú sumu na mediáciu. Preto žalobu aj v tejto časti zamietol. K zmluvnej
podmienke zakladajúcej nárok žalobcu na tieto náklady spojené s uplatnením pohľadávky (bod. 13.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) súd dodáva, že žalobca nepreukázal, že obsah tohto
bodu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bol so žalovanou individuálne dojednaný, že ho mala

možnosť ovplyvniť, či zmeniť, nakoľko je obsiahnutý vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
pripravených žalobcom vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Takéto dojednanie v zmluve súd považuje
za neprijateľné a ako neprijateľné je neplatné.

24. Žalobca si ďalej uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % zo súd uvedených v žalobe. Keďže žalovaná

na úvere zaplatila 1.238,00 eur, pričom pri závere o neplatnosti zmluvného dojednania o úrokoch a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy bola povinná vrátiť len skutočne
čerpanú sumu, t.j. sumu 500,00 eur. Žalovaná vrátila žalobcovi o 738,00 eur viac než mala, plne teda
uspokojila pohľadávku žalobcu na úrok z omeškania, preto ani tento nárok nie je opodstatnený.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaníúspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že jej
náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2

CSP súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia,
predpokladajúce prvé rozhodnutie len o nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia
vo veci a druhé rozhodnutie súdu o výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení
otázky nároku na náhradu a naopak, takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na
náhradu trov konania (jedna preto, že ju na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď

niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie
náhrady trov konania).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).