Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226895
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114226895.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného - Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, pobočka kancelárie a adresa
pre doručovanie písomností D. XXXX/XXX, XXX XX M., proti odporkyni X. I. „A. I.", nar. XX. XX. XXXX,
bytomB.XX,XXXXXS.S.,ozaplatenie1.182,74Eurspríslušenstvom,nazákladeodvolaniaodporkyne

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/273/2014 - 62 zo dňa 11. 11. 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 11.
11. 2015 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 901,48 Eur s úrokom z omeškania
8,15 % ročne od 18. 12. 2012 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia

(prvý výrok). V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok). Odporkyni uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 36,97
Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 84,- Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok).

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadala, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V
odôvodnení odvolania poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K 35/2012
zo dňa 31. 07. 2012 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 150/2012 zo dňa 06. 08. 2012 bol na
jej majetok vyhlásený konkurz a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K 35/2012-63 zo
dňa 19.1l.2012 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 227/2012 zo dňa 23. 11. 2012, bol za správcu
konkurznej podstaty ustanovený JUDr. Matúš Boľoš, N. XX, XXX XX S. S., značka správcu O. (ďalej

aj „správca konkurznej podstaty“). Poukázala na konkrétne ustanovenia zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,
ZoKR“) a na jeho vzťah k Občianskemu súdnemu poriadku (ďalej aj „O.s.p.), t.j., že je vo vzťahu k nemu
lex generalis. Ďalej konštatovala, že z ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR vyplýva, že vyhlásením konkurzu
pasívna legitimácia (byť žalovaný) prešla z nej na správcu konkurznej podstaty. Zároveň jediným
možným spôsobom, ako podať návrh začatie konanie je podať návrh len voči správcovi konkurznej

podstaty. Predmetné konanie vedené okresným súdom bolo teda začaté v rozpore so zákonom, pretože
bolo začaté voči osobe, ktorá nie je spôsobilá byť účastníkom konania. V závere odôvodnenia odvolania
uviedla, že na základe vyššie deklarovaných skutočností mám za to, že podľa ustanovenia § 205
ods. 2 písm. a) O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. b), c), f), h) O.s.p., je toto
jej odvolanie dôvodné a oprávnené. Okresný súd si v tomto súdnom konaní nesplnil svoju zákonnú
povinnosť skúmať podmienky konania v zmysle ustanovenia § 103 O.s.p. a to tým spôsobom, že aj

napriek riadne uverejnenému uzneseniu Okresného súdu Banská bystrica č.k. 2K 35/2012 zo dňa 31.
07. 2012 zverejnenému v Obchodnom vestníku č. 150/2012 zo dňa 06. 08. 2012, nezistil skutočnosť,že na jej majetok v čase vydania napadnutého rozsudku bolo a v súčasnosti stále je vedené konkurzné
konanie. Súd tak postupoval v rozpore s ustanoveniami ZoKR, v zmysle ktorých je súdne konanie možné
začať len návrhom podaným voči správcovi konkurznej podstaty.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu
určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa
§ 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal predmetný návrh na okresný súd, ktorým sa domáhal
voči odporkyni zaplatenia 1182,74 € s príslušenstvom, dňa 16. 12. 2014. Z uznesenia Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 2K/35/2012 zo dňa 31. 07. 2012 (verejne dostupného napr. v Obchodnom

vestníku č. 150/2012) vyplýva, že na majetok odporkyne bol vyhlásený konkurz. Z uznesenia okresného
súdu spisová značka 2K/35/2012 zo dňa 19. 11. 2012 (taktiež verejne dostupného v Obchodnom
vestníku č. 227/2012) vyplýva, že došlo k odvolaniu pôvodného správcu konkurznej podstaty JUDr.
Ondreja Zachara a za nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Matúš Boľoš. Z
uvedeného teda vyplýva, že k vyhláseniu konkurzu na majetok odporkyne došlo ešte pred začatím tohto

konania.

Podľa § 23 ods. 1 ZoKR (všetky ustanovenia tohto zákona budú citované v znení platnom a účinnom
ku dňu 31. 12. 2015 - poznámka odvolacieho súdu), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz
sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

Podľa § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie
konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu;
správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

Podľa § 44 ods. 3 ZoKR, pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť
správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto
splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky
súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty
v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov
konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné
spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

Podľa § 47 ods. 3 ZoKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu;
správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

Podľa § 47 ods. 4 ZoKR, súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu

patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči
správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom
konania namiesto úpadcu je správca.

Z citovaných ustanovení ZoKR je zrejmé, že účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia

o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu je aj to, že
oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať vo veciach týkajúcich
sa tohto majetku, prechádza na správcu konkurznej podstaty. Uspokojenie akýchkoľvek pohľadávok
voči úpadcovi je taktiež viazané na špecifický režim s tým, že veritelia pohľadávok si tieto musia
uplatniť v konkurznom konaní. Vyriešenie všetkých majetkovoprávnych nárokov je teda koncentrované

do konkurzného konania a správca konkurznej podstaty koná v mene a na účet úpadcu. Pokiaľ v
dobe vyhlásenia konkurzu prebiehajú konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu (čo však
nie je prejednávaný prípad), tieto sa vyhlásením konkurzu prerušujú a možno v nich pokračovať len
na návrh správcu konkurznej podstaty. Ak správca podá návrh na pokračovanie v konaní, podanímnávrhu sa účastníkom konania ex lege stáva namiesto úpadcu správca konkurznej podstaty. Keďže
uplatňovanie všetkých majetkovoprávnych nárokov úpadcu a aj voči úpadcovi je koncentrované do
konkurzného konania, ZoKR osobitne v § 47 ods. 4 rieši aj podmienky, za ktorých možno viesť konanie

proti úpadcovi po vyhlásení konkurzu (čo je prejednávaný prípad). Takéto konania môžu v zmysle
uvedenej právnej úpravy začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s
ZoKR, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania je namiesto úpadcu
správca. V prejednávanom prípade ide o majetkovoprávny nárok voči odporkyni, na majetok ktorej
bol vyhlásený konkurz ešte pred začatím konania. Uplatňovaný nárok sa týka majetku, ktorý patrí do

konkurznej podstaty a v prípade úspechu navrhovateľa by bol uspokojený z majetku patriaceho do
konkurznejpodstaty.Vedenietakéhotokonaniavočiodporkynijetedazadanéhoskutkovéhoaprávneho
stavuvzmysleuvedenejprávnejúpravyauvedenýchzáverovvylúčené,pretožetakýtonárokjepotrebné
uplatňovať v konkurznom konaní. Ak aj je po vyhlásení konkurzu podaný proti úpadcovi návrh na začatie
konania, toto konanie sa začne ale súčasne ako sa začne, tak sa aj ex lege prerušuje.

Z uvedených dôvodov preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako odvolaním napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu podľa § 221 ods.
2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie, resp. správnejšie na ďalší postup, kedy bude skúmať, či eventuálne
nedošlo k zmene skutkovej a právnej situácie.

Záverom odvolací súd reagujúc na argumenty odporkyne uvedené v odvolaní uvádza, že zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva povinnosť súdu skúmať, či na majetok
navrhovateľomoznačenéhoodporcunebolvyhlásenýkonkurz.Najmävprípadekonkurzovvočifyzickým
osobám by to s ohľadom na množstvo prejednávaných vecí bolo ťažko technicky realizovateľné. Na
situácii, že vo veci došlo k vyhláseniu rozhodnutia, ktorým bola odporkyňa zaviazaná k finančnému

plneniu napriek tomu, že už pred začatím konania bol na ňu vyhlásený konkurz sa dosť zásadným
spôsobom pričinila i ona, pretože žiadnym spôsobom nereagovala na riadenie doručenú výzvu na
vyjadrenie k návrhu a ani na riadne predvolanie na pojednávanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.