Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011660
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116011660.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného S. X., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 26.09.2017, č. k. 1T/72/2016-301, na verejnom zasadnutí konanom dňa
22.3.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného S. X., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.09.2017, č. k. 1T/72/2016-301 rozhodol, že obžalovaný
S. X. je vinný, že dňa 08.04.2015 v čase asi o 21:35 hod. v S. na ulici Q. č. XX v byte T. Y. na
prvom poschodí päsťami oboch rúk minimálne trikrát silno udrel poškodeného J. X. do oblasti hlavy a
opakovane ho udieral aj do oblasti brucha, hrudníka, chrbta a horných končatín, čím mu spôsobil ľahké

zranenia a to: otras mozgu so známkami pomliaždenia a krvnými výronmi v čelovej oblasti vľavo, v
temennej oblasti vpravo a v oblasti pravého oka so zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka,
pomliaždeniamäkkýchtkanívskrvnýmivýronmivoblastiprednejhrudnejsteny,voblastipravejlopatkya
v oblasti brušnej steny a pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti oboch ramien, pričom v dôsledku úderov
vedených na hlavu poškodeného došlo u J. X. k pomaly sa vyvíjajúcemu chronickému subdurálnemu
krvácaniu pod mozgové obaly v čelovo - spánkovo - temeno - záhlavovej oblasti vľavo o hrúbke 18 mm, s

presunom stredočiarových štruktúr do pravej strany o 6,5 mm, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia,
práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného J. X. minimálne 6 týždňov,
teda inému úmyselne ublížil na zdraví a uvedeným činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa trest

podmienečne odkladá, a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 3 (tri)
roky. Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd
ukladá obžalovanému aj primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa počas skúšobnej doby
v súčinnosti s probačnýma mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, obžalovaný je povinný
zaplatiť poškodenému J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., Q. XX, titulom náhrady škody 4.547,40 eur a

tiež poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka,
Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, titulom náhrady škody 6.536,20 eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku bola poškodená Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1,
so svojím uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote.
Prokurátor a poškodení v zákonnej lehote odvolanie nepodali.

Odvolaniepísomneodôvodnilobhajcaobžalovanéhopodanímzodňa03.10.2017,vktoromuvádza,žes
napadnutým rozsudkom nesúhlasí a podáva odvolanie do výroku o vine, do výroku o treste a odvolanímnapáda aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Odvolanie odôvodňuje nesprávnym
právnym posúdením a závažným porušením práva na obhajobu. Ku konaniu, ktoré predchádzalo
konaniu na súde namieta, že prišlo k porušeniu práva na obhajobu a to tým, že trestné konanie malo byť

začaté trestným oznámením, ale v podanom trestnom oznámení je samotným poškodeným uvádzané,
že trestné oznámenie nepodáva. V uznesení o začatí trestného konania zo dňa 11.02.2016 nie je
uvedené, že trestné konanie sa začalo tak, že sa predmetná vec najprv posudzovala ako priestupok
a následne sa pokračovalo v trestnom konaní. Ďalej namieta nezákonnosť vypracovaného znaleckého
posudku MUDr. Mariánom Pamulom, pretože ustanovený znalec je znalcom v odlišnom odbore. Z

obžalobného návrhu je zrejmé, že najzávažnejšie poškodenie zdravia poškodeného J. X. bolo v tom, že
došlo k chronickému subdurálnemu krvácaniu, pričom predmetný znalec nebol oprávnený sa vyjadrovať
k danej otázke, nakoľko nie je znalcom v príslušnej oblasti. Právo na obhajobu bolo porušené aj tým,
že orgán činný v trestnom konaní vypočul Y. H., o čom bol upovedomený obžalovaný ale len o mieste,
že bude vypočutá na ORPZ Trnava, pričom svedkyňa bola vypočutá v mieste jej pobytu v obci U..
Taktiež obžalovaný podpísal prázdne doručenky na predvolania na výsluchy svedkov a následne na

doručenky boli vpisované dátumovou pečiatkou dátumy a mená vyslúchaných osôb, čím sa orgány
činné v trestnom konaní dopustili nezákonného postupu. Ďalej považuje za nezákonné čítanie výpovede
poškodeného J. X. z prípravného konania, pretože tento postup nebol odôvodnený. Obžalovaný uviedol,
že poškodený nedodržiaval liečebný postup rekonvalescencie, čo vyplýva nielen z lekárskych správ
ale aj z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorá odmietla preplatiť nemocenské dávky poškodenému

z dôvodu vážneho porušenia liečebného režimu. Ďalej namietal diagnózu poškodeného, pretože k
daným hematómom mohol poškodený prísť aj pri inom banálnom úraze hlavy, čo vyplýva zo znaleckých
posudkov.
Vzhľadom na uvedené žiada, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku.

Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, zotrvali strany trestného konania na
svojich stanoviskách. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a zistil nasledovné.
Uvedené dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd zákonným spôsobom a dospel k správnym skutkovým a
právnym zisteniam, ktoré podrobne opísal na strane 5 až 8 napadnutého rozsudku. V odôvodnení tohto
rozsudku sa zároveň vysporiadal s obranou obžalovaného, ktorá spočívala v námietkach týkajúcich

sa najmä porušenia práva na obhajobu. Zistenia a závery prvostupňového súdu v týchto otázkach
považuje odvolací súd za správne a zákonné. Preto, ak obžalovaný uvedenú obranu uplatňuje aj v
rámciodvolaciehokonania,považujetunajšísúdzadostatočnépoukázaťnapríslušnúčasťodôvodnenia
napadnutého rozsudku. Obžalovaný svoje odvolacie námietky, pokiaľ ide o porušenie práva na obhajobua zmenu súdneho znalca z odboru traumatológie, čítanie výpovede poškodeného z prípravného
konania, podpisovanie prázdnych doručeniek, liečebný postup poškodeného, bližšie nešpecifikoval,
resp. neuviedol iné dôkazy na ich podporu ako pred prvostupňovým súdom.

Námietky voči vypracovanému znaleckému posudku a osobe znalca z odboru chirurgia - traumatológia
MUDr. Mariána Pamulu sú len všeobecné a týmito identickými námietkami sa už prvostupňový súd
zaoberal vo svojom rozhodnutí, pričom správne zistil rozhodujúce skutočnosti a tieto potom aj náležitým
spôsobom vyhodnotil.
Námietky obžalovaného týkajúce sa vopred podpísaných doručeniek od orgánov činných v trestnom

konaní považuje odvolací súd za neopodstatnené a žiadnym spôsobom zo strany obžalované
nepreukázané.
Námietky voči čítaniu výpovedí z prípravného konania poškodeného neboli zo strany obžalovaného
opodstatnené, pretože prvostupňový súd správne vyhodnotil a prečítal výpoveď poškodeného z
prípravného konania ktorá svojím obsahom prispela k objasneniu skutkového stavu prejednávaného
prípadu. Dôvody čítania tejto svedeckej výpovede prvostupňový súd v napadnutom rozsudku riadne

odôvodnil.
Skutkový stav bol dokazovaním, ktoré realizoval prvostupňový súd preukázaný v rozsahu dostatočnom
na spravodlivé rozhodnutie. V prvostupňovom konaní súd odmietol vykonať dôkaz, týkajúci sa
ustanovenia iného znalca z odboru neurológie a neurochirurgie, ktorý obžalovaný navrhol, avšak
prvostupňovým súdom bol tento navrhnutý dôkaz vyhodnotený ako nedôvodný a neopodstatnený. Nie

je úlohou odvolacieho súdu, aby v odvolacom konaní nahrádzal alebo suploval prácu prvostupňového
súdu len preto, že obžalovaný sa rozhodol uplatniť niektoré dôkazy, známe mu už v štádiu konania pred
prvostupňovým súdom, až v štádiu odvolacieho konania. Podľa ust. § 311 ods. 4 Trestného poriadku
možno odvolanie oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Obžalovaným navrhované dôkazy však nie sú
novými a tieto navrhol už v konaní pred okresným súdom. Odvolacie konanie je konaním prieskumným,

ktorého účelom je preveriť správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu
predchádzalo. Odvolací súd tak nezistil potrebu dopĺňať dokazovanie v rozsahu, v akom sa ho dožaduje
obžalovaný vo svojom odvolaní.
Pokiaľ ide o výšku, druh a spôsob výkonu uloženého trestu, výroky prvostupňového súdu v napadnutom
rozsudku považuje odvolací súd rovnako za správne, vychádzajúce z aplikácie ustanovenia § 34 ods. 4

Trestného zákona a v zákonnom rozsahu aj dostatočne odôvodnené.
Rovnako ako okresný súd, i tunajší súd je toho názoru, že uloženie trestu odňatia slobody v tej výške ako
to urobil prvostupňový súd, je plne odôvodnené najmä trestnou činnosťou, za ktorú bol trest ukladaný.
Ani jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti nesvedčí o tom, že by si plne uvedomoval nebezpečnosť a
spoločenskú škodlivosť svojho konania, ku ktorému nezaujíma dostatočne kritický postoj.

Keďže iné odvolacie dôvody obžalovaný neuplatnil a odvolací súd nenašiel iné chyby, ktorej by bol
povinný preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného
poriadku, odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.