Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 11, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/264/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228515
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114228515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: J. Z., X.. XX.X.XXXX,

v súčasnosti Ústav na výkon trestu odňatia slobody Ilava, zastúpeného: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD.,
advokátsosídlomKrajinská3,Piešťany,protižalovaným:1.Slovenskárepublika,vjejmeneMinisterstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 2.
Generálne riaditeľstvo zboru väzenskej a justičnej stráže so sídlom Šagátova1, Bratislava, 3. Ústav
na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov so sídlom Gucmanova 19/670,
Leopoldov, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 2,18 eur, do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaným v 2. a 3. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol nasledovne:
Žalovaní sú povinní sa písomne ospravedlniť žalobcovi za neoprávnený zásad do jeho práva na ochranu

osobnosti spôsobený uložením disciplinárnych trestov, pretože tieto hrubým spôsobom zasiahli do práva
žalobcu na ochranu osobnosti, vyslovujú žalovaní ľútosť nad neoprávneným zásahom do žalobcových
zákonom chránených práv. Žalovaní sú povinní ospravedlniť sa písomne listom doporučene doručeným
žalobcovi do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne sa navrhovateľovi ospravedlniť, spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu vo výške 288,50 eur z titulu náhrady majetkovej škody, 10.000 eur z titulu náhrady
nemajetkovej škody, trovy konania a trovy právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Rozhodnutím o uložení disciplinárneho trestu č. 138953-1/2014-DT zo dňa 20.5.2014; Rozhodnutím
o uložení disciplinárneho trestu č. 138953-2/2014-DT zo dňa 24.6.2014; Rozhodnutím o uložení
disciplinárneho trestu č. 138953-3/2014-DT zo dňa 23.7.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby v
ktorej uviedol, že žalobca je fyzická osoba, v čase podania žaloby sa nachádzal vo väznici Leopoldov
ako odsúdený. Vo väznici Leopoldov bol potrestaný tromi disciplinárnymi trestami, ktorých sa nedopustil,
ktorých spáchanie mu nebolo riadne preukázané, a ktoré udelili a správoplatnili osoby, ktoré tak nemaliurobiť, pretože v inkriminovanom čase boli vo vzťahu k navrhovateľovi v konflikte záujmov kvôli jeho
trestným oznámeniam podaných na dotknuté osoby. Konkrétne ide o disciplinárny trest:
- č. 138953-1/2014-DT, kde bol rozhodnutím väznice potrestaný 20 dňami celodenného umiestnenia do

samoväzby,
- č. 138953-2/2014-DT, kde bol rozhodnutím väznice potrestaný 10 dňami celodenného umiestnenia do
samoväzby,
- č. 138953-3/2014-DT, kde bol rozhodnutím väznice potrestaný 3-dňami mimopracovného umiestnenia
do samoväzby.

Keďže ani jeden z uvedených disciplinárnych trestov nebol uložený v správnom konaní, nie je ho možné
preskúmať súdom podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p. Odkazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (ESĽP) napr. vo veci Cambell a Fell vs. Spojené kráľovstvo, a Goldes vs. Spojené kráľovstvo, kde
ESĽP riešil práve otázky týkajúce sa väzenských disciplinárnych trestov. ESĽP vyslovil, že tieto/ o týchto
môže rozhodovať len súd podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože len tento subjekt spĺňa náležitosti pojmu
„súd“. Pripustil, že väzenský disciplinárny trest môže uložiť aj väzenský orgán avšak v takom prípade

musí byť toto rozhodnutie preskúmateľné súdom. Podľa slovenského právneho poriadku by bolo možné
nechať preskúmať zákonnosť takéhoto rozhodnutia súdom v podstate len vtedy ak by trest bol udelený
v správnom konaní. Keďže k tomu nedošlo - v prípade žalobcových vecí, tak došlo k porušeniu práva
sťažovateľa na prístup k súdu podľa čl. 6 Dohovoru práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13
Dohovoru, a tým aj práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR.

Možno poukázať aj na závery ESĽP: „Zmluvné práva prevzaté Dohovorom si vyžadujú prijatie
pozitívnych/potrebných opatrení. V takom prípade sa štát nemôže obmedziť nato, aby ostal pasívny.
Nečinnosť štátu v takom prípade znamená porušenie práva. Zabezpečenie účinného prístupu k súdu
spadá do tejto kategórie záväzkov“.
Napriek tomu má žalobca zato, že aj väzenský disciplinárny trest možno napadnúť na súde, a to

minimálne žalobou na ochranu osobnosti. Tento záver vychádza z toho, že každý zásah zo strany štátu
alebo jeho orgánov je zásahom do práv a slobôd občana. Jedným z najzávažnejších zásahov je ak
štát potrestá osobu. V prípade že je toto potrestanie nezákonné alebo protiprávne, prípadne nesprávne,
musí v samej svojej podstate zakladať neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby.
Ako napr. neoprávnený zásah do súkromia, dôstojnosti, cti, atď... Preto druhú časť tejto žaloby tvoria

námietky porušenia práva najmä porušenie práva na ochranu osobnosti, a iné.
V prípade disciplinárneho trestu č. 138953-1/2014-DT, vidí žalobca porušenie svojich práv najmä v tom,
že:
a) sa disciplinárneho previnenia nedopustil,
b) že vyprovokovaný útok nie je protiprávnym konaním,

c) že previnenie mu nebolo riadne dokázané,
d) že o previnení a treste rozhodovali osoby, ktoré sú voči navrhovateľovi v konflikte záujmov, určitým
spôsobom nepriateľské osoby, a zaujaté osoby,
e) že nebol dodržaný správny a zákonný postup a náležitosti rozhodnutia o udelení disciplinárneho
trestu.

V podstate ide o to, že žalobca už dávno pred udelením tohto trestu podal viacero trestných
oznámení na osoby, ktoré o disciplinárnom treste rozhodovali a rozhodli. V zákonoch týkajúcich sa
väzenstva zákonodarca stanovil osoby, ktoré majú právomoc rozhodovať o väzenských disciplinárnych
previneniach a väzenských disciplinárnych trestoch. Avšak opomenul upraviť v zákone postup čo v
prípade, ak bolo na dotyčnú osobu alebo osoby (zástupcov štátu) podané trestné oznámenie alebo je

tu iný konflikt záujmov. Zástupcovia štátu (personál väznice Leopoldov) v takom prípade nemajú právo
si vytvárať vlastný zákon a vlastné postupy, čo vyplýva už zo samotného základu Ústavy SR, v ktorej
je jasne uvedené v čl. 2 ods. 2, že štátne orgány môžu konať len to (a tak) čo mu je zákonom výslovne
dovolené. Na rozdiel od občana, ktorý môže konať všetko, čo zákon nezakazuje. Z čoho je nesporné, že
nato, aby zástupca štátu (príslušník zboru) mohol rozhodovať a rozhodnúť o disciplinárnom potrestaní a

treste žalobcu, ktorý na neho (alebo ich - ak išlo o viac osôb) podal predtým trestné oznámenie, by túto
možnosť/ právo, musel výslovne stanovovať zákon. Keďže však zákon o VTOS a ani žiadny iný zákon
nestanovuje, že príslušník zboru môže rozhodovať aj potom čo na neho zo strany dotknutej osoby bolo
podané trestné oznámenie, mohol/mal právo potrestať dotknutú osobu, tak potom takéto potrestanie
dotknutej osoby je nesprávne a nezákonné, čím došlo k neoprávnenému zásahu do práv navrhovateľa.

V prípade disciplinárneho trestu č. 138953-2/2014-DT vníma žalobca porušenie svojich práv presne v
tom istom/ v tých istých veciach, ktoré uvádzal v predchádzajúcom bode. Dopĺňa námietky ešte o jednu
podstatnú skutočnosť: Previnenie, ktoré sa riešilo v konaní 138953-2/2014-DT - malo byť spáchané
dlho predtým ako došlo k potrestaniu vo veci 138953-1/2014-DT. Tento postup väznice žalobcu značnepoškodil, pretože dostal dva tresty. Napríklad aj v prípade trestného konania platia všeobecné pravidlá
pri udeľovaní sankcií. Ak osoba spácha viac skutkov, dostane súhrnný, resp. úhrnný trest a nie trest
za každý skutok samostatne. Väznica teda mala možnosť aj povinnosť ak tvrdila, že žalobca sa dňa

27.4.2014 a 28.4.2014 dopustil disciplinárnych trestov, tieto posudzovať súhrnne už pri rozhodovaní o
treste v k. č. 138953-1/2014-DT. Ak už žalobcu väznica potrestala v k. č. 138953-1/2014-DT v júni 2014,
tak ďalší trest mohla žalobcovi uložiť len ak by sa previnenia dopustil až po udelení tohto trestu, a nie
pred ním. Toto však väznica porušila.
V prípade disciplinárneho trestu č. 138953-3/2014-DT vníma žalobca porušenie svojich práv presne

vtom istom/ v tých istých veciach, ktoré namietal vo vyššie uvedených trestoch a dopĺňa námietky
ešte o jednu skutočnosť: Predmetom tretieho trestu mali byť previnenia, ktorý sa mal žalobca dopustiť
tým, že vo svojich podaniach používal expresívne výrazy na dokreslenie opisu svojej argumentácie a
prezentoval svoje názory, ako napríklad na ministra spravodlivosti SR. Žalobca uviedol, že podľa jeho
názoru ide o najhlúpejšieho ministra spravodlivosti aký kedy bol.
Právo na názor slobody prejavu je základné ľudské právo. Ak by žalobca chcel uraziť konkrétnu osobu,

tak by podania boli adresované priamo jej, čo sa však nestalo. Väznica naviac povytrhávala vyjadrenia
žalobcu z kontextu podania a účelovo ich prezentovala. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje napríklad
aj na výroky a závery ESĽP (napr. aj vo veci Ezelin vs. Francúzsko): Sloboda prejavu predstavuje jeden
zo základných pilierov v demokratickej spoločnosti (...) uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a
myšlienkam, ktoré sa prijímajú priaznivo (...), ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát

alebo časť obyvateľstva (...).
Žalobca namieta porušenie svojich práv ustanovených najmä v: § 11 OZ a nasl. 12, 13, 16, 415, 420 a iné
OZ; § 3,11,15,36, 37 a iné v zákone o VTOS; § 1, 2 a nasl. zákona č. 365/2004 a 326/2007; ČI. 2, 5, 7,12,
16,19 a iné Ústavy SR; ČI. 3,6, 8,10,13,14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalobca svoj žalobný návrh podáva a spravodlivého zadosťučinenia sa domáha primárne ako žaloby na

ochranu osobnosti podľa ust. § 11, 13 OZ, ale aj § 16, 415, 420 a nasl. OZ; § 3,4,5,6 OZ; § 2,3,80 a iné
OSP; § 9 zákona č. 365/2004 Z. z. a 326/2007 Z. z.; § 64 ods. 6,7 zákona č. 4/2001 Z. z.; Zákona č.
514/2003 Z. z. a nadväzujúcich právnych predpisov
ČI. 46 a nasl. Ústavy SR.
Žalobca požaduje spravodlivé zadosťučinenie v peniazoch domáha sa zaplatenia:

a) majetkovej škody:
1) finančnú stratu vzniknutú dôsledkom platenia trov samoväzby: 99,-eur a 49,50 eur;
2) ušlý zisk v práci za 30 dní samoväzby + 4 dni čakania na zaradenie do práce 100,- eur.
b) nemajetkovej škody: t. j. duševné utrpenie, stres, trauma, poníženie, pocit krivdy a nespravodlivosti,
atď..., ktoré navrhovateľ prežíval a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia svojich práv, žiada

zaplatenie sumy vo výške 10.000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy.

Žalobca uviedol, že čo sa týka označenia žalovaných i petitu žaloby toto zostáva nezmenené, a na
tomto trvá, medzitým však došlo k uloženiu dvoch ďalších disciplinárnych trestov, ktoré chce, aby boli
prejednané v tomto konaní. Ide o disciplinárne potrestanie a ide o rozhodnutie ÚVTOS Leopoldov, nevie

uviesť z akého je dátumu, bol mu uložený trest desať dní samoväzby z dôvodu, že bol napadnutý iným
odsúdeným, ďalšie rozhodnutie, ktorého dátum uviesť nevie, bol mu uložený trest 3 dni samoväzby,
poslalichvkópiisúdu,tietorozhodnutianevieprečonebolisúdudoručené.Zažalovalžalovanýchtakako
sú uvedení v písomnej žalobe z dôvodu opatrnosti, keď v minulosti sa mu stalo, že návrh bol zamietnutý
len z toho dôvodu, že bol nesprávne žalovaný príslušný orgán. Žalovaných tak ako ich označil žaluje

z dôvodu opatrnosti, keď v jednotlivých zákonoch ktoré sa vzťahujú na predmetný spor je to uvedené
podľa jeho názoru tak, že si to odporuje, v týchto zákonoch je uvedené, kto je zodpovedný za škodu, kto
je zodpovedný za porušenie práv a podobne, žaloval ich teda z opatrnosti.
Na otázku súdu čo konkrétne považuje za zásah do svojich osobnostných práv a či bolo rozhodnuté
o nezákonnosti, alebo nesprávnosti týchto rozhodnutí o uložení disciplinárnych trestov? Žalobca

uviedol: ,,Zatiaľ nebolo rozhodnuté o nezákonnosti alebo nesprávnosti predmetných rozhodnutí o
uložení trestu, ja som sa obrátil na prokuratúru o preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí, ale tam
to neriešili, preto som podal túto žalobu. Do mojich osobnostných práv bolo zasiahnuté tým, že som
bol potrestaný za niečo čoho som sa nedopustil, neboli vykonané správne a zákonne tieto rozhodnutia
o potrestaní a to či už z hľadiska dokazovania ako aj z hľadiska splnenia formálnych náležitostí. S

poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, väzenské disciplinárne tresty musia byť
uložené buď súdom, alebo musia byť súdom preskúmateľné, pričom ES pre ľudské práva uviedol i to, že
väzenský orgán, ktorý uložil disciplinárny trest nespĺňa formálne podmienka pojmu súd ako ho definuje
ES pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach. Ja som preto podal predmetnú žalobu.“Žalobca ďalej uviedol, že žiada, aby si súd pripojil spis KS Trnava vo veci 14S/104/2007, kde rozhodoval
súd presne o tom čo je predmetom tejto žaloby, teda preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, išlo o iné
rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu, nie tie ktoré sú predmetom tohto konania, žiada, aby tento

dôkaz bol predložený na porovnanie. Vo vzťahu disciplinárneho konania č. 138953-1/2014-DT navrhuje,
aby boli predvolaní ako svedkovia všetky zúčastnené osoby teda ods. Z. L., pedagógovia a to Mgr. S.
Y. a ďalší dozorcovia, ktorí mali byť ako svedkovia, žiada predložiť tiež zvukový záznam, tento dôkaz
preukáže, že potrestanie bolo založené na dôkaze, ktorý neexistuje. Čo sa týka disciplinárneho konania
vedeného pod č. 138953-2/2014-DT navrhuje vypočuť ako svedkov dozorcov a to E. F., H. E. C. S..

E. L., svedkovia by mali preukázať jeho tvrdenie, že potrestanie bolo nezákonné a nesprávne. Čo sa
týka disciplinárneho konania 138953-3/2014-DT navrhuje, aby sa súd oboznámil s rozsudkami ES pre
ľudské práva vo veci EZELIN vs. Francúzsko, ktoré sa týka toho, že on ako občan a odsúdený má
právo použiť expresívne výrazy ako hodnotiaci úsudok a kritiku voči zástupcom štátu, čo preukazuje,
že jeho potrestanie bolo nezákonné a protiprávne, dodatočne súdu doloží ďalší rozsudok ES pre
ľudské práva týkajúci sa tej istej veci ako citovaný rozsudok vo vzťahu k disciplinárnemu potrestaniu

138953-4/2014-DT. Žiada predvolať ako svedkov zúčastnené osoby a žiada predvolať súdneho znalca,
ktorý vypracováva posudok v danej veci za účelom charakteristiky zranení ktoré mu boli spôsobené. Čo
sa týka disciplinárneho potrestania pod č. 138953-1/2015-DT, ktoré zatiaľ nebolo súdu doručené, žiada
predvolanie a vypočutie pedagóga, ktorý toto rozhodnutie vydal pána R. a žiada predložiť dôkazy na
základe ktorých bol v tomto disciplinárnom konaní odsúdený a ktoré označil orgán, ktorý rozhodnutie

vydalakodôkazy,alenevieoakédôkazysajedná,podľanehosapreukáže,žetietodôkazyvskutočnosti
neexistujú. Žiada, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na preukázanie, že na prokuratúru podával
žiadosť o preskúmanie týchto rozhodnutí. Chce ešte súdu predložiť kópie všetkých žiadostí, ktoré podal
v zmysle Zákona 514/2003. Takisto chce ešte predložiť kópie trestných oznámení, ktoré podal voči
vyššie označeným osobám, ktoré navrhuje vypočuť ako svedkov, tieto preukážu, že išlo o zaujaté a

neobjektívne osoby vo vzťahu k jeho osobe. O týchto trestných oznámeniach ešte nebolo rozhodnuté.
Týmto sa preukáže, že išlo o pomstu zo strany týchto osôb voči nemu.

Zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že žalobu žiada ako nedôvodnú zamietnuť, pričom poukazuje na
nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade, nakoľko ako vyplýva z obsahu predmetnej žaloby

i keď súd nie je viazaný právnym posúdením, z obsahu žaloby je zrejmé, že ide o ochranu osobnosti,
keďže žalovaný v 1. rade nevydal žiadne z rozhodnutí, ktoré sú predmetom konania, je toho názoru, že
niejevecnelegitimovanývtomtokonaní.Jedinevtomprípadebyžalovanýmoholmaťvecnúlegitimáciu,
ak by sa žalobca domáhal náhrady škody podľa Zákona 514/2003 Z. z., z obsahu žaloby však nevyplýva,
žesaotakútožalobujednáakbysúddospelkinémunázoru,poukazujenato,ženiesúsplnenézákonné

podmienky pre náhradu škody titulom nezákonného resp. nesprávneho rozhodnutia, a nie je splnená ani
hmotnoprávna podmienka, ktorou je predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, takýto návrh
nebol predložený žalovanému v 1. rade. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť.

Zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že žalobu žiada v celom rozsahu zamietnuť, pričom poukazujem

na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, pri všetkých žalobcom uplatňovaných
právnych tituloch, keď poukazuje na to, že každý ústav je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu
a má postavenie právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou. Žalovaný v 2. rade v súvislosti s
výkonom trestu navrhovateľa, t.j. aj v súvislosti s disciplinárnym konaním nespôsobil a ani príslušníci
zboru s miestom výkonu služby na generálnom riaditeľstve nespôsobili žalobcovi žiadnu ujmu, z čoho

vyplýva, že nie sú nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v danom spore, ani keby k porušeniu práv
žalobcu došlo.

Zástupca žalovaného v 3. rade uviedol, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, o uložení
disciplinárneho trestu bolo rozhodnuté osobami, ktoré o tom rozhodujú v zmysle zákona, pokiaľ

žalobca chcel, aby boli preskúmané tieto rozhodnutia z dôvodu ich zákonnosti a správnosti, mal
možnosť obrátiť sa na prokuratúru v zmysle Zákona č. 153/2001 Z.z. Poukazuje na neexistenciu
rozhodnutia, resp. akéhokoľvek záveru z prieskumu zákonnosti predmetných disciplinárnych trestov
vykonaných príslušným prokurátorom, ktorý by preukázal neoprávnenosť zásahu v súvislosti s uložením
predmetných disciplinárnych trestov.

Z Rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu č. 138953-1/2014-DT vydaného Ústavom na výkon trestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov dňa 20.5.2014 súd zistil, že odsúdený J. Z. boluznaný vinným zo skutku opísaného v rozhodnutí a bol mu uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.
3 písm. b)zákona - umiestnenie do samoväzby na dobu 20 dní.

ZRozhodnutiaouloženídisciplinárnehotrestuč.138953-2/2014-DT,vydanéhoÚstavomnavýkontrestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov dňa 24.6.2014 súd zistil, že odsúdený J. Z. bol
uznaný vinným zo skutku opísaného v rozhodnutí a bol mu uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.
3 písm. f) zákona - celodenné umiestnenie do uzavretého oddielu na dobu 10 dní.

ZRozhodnutiaouloženídisciplinárnehotrestuč.138953-3/2014-DT,vydanéhoÚstavomnavýkontrestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov dňa 23.7.2014 súd zistil, že odsúdený J. Z. bol
uznaný vinným zo skutku opísaného v rozhodnutí a bol mu uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods.
3 písm. e) zákona -umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu 3 dní.

Podľa 97a ods. 1 Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, ústav alebo generálne

riaditeľstvo koná vo veci: a) disciplinárnej odmeny, b) disciplinárneho previnenia, c) náhrady škody na
majetku štátu v správe ústavu alebo generálneho riaditeľstva (ďalej len "konanie o náhrade škody"),
d) zvýšených trov výkonu trestu a zavinených trov výkonu trestu (ďalej len "konanie o zvýšených a
zavinených trovách"), e) zhabania veci.

Podľa § 97b ods. 2 Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, v konaní podľa § 97a
ods. 1 písm. a) a b) (ďalej len "disciplinárne konanie") je oprávneným orgánom v rozsahu ustanovenej
disciplinárnej právomoci riaditeľ ústavu, vedúci oddelenia výkonu trestu, vedúci otvoreného oddelenia
a pedagóg.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.(ods. 1) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. (ods. 2) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.(ods. 3)

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu

ochrany osobnosti, keď za zásah do osobnostných práv považoval rozhodnutia o uložení disciplinárneho
trestu v ústave na výkon trestu odňatia slobody, kde si vykonával trest odňatia slobody, ktoré považoval
za nezákonné a nesprávne.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovi boli vo výkone trestu odňatia slobody

príslušným orgánom v zmysle Zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, uložené
disciplinárne tresty, tieto rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť, resp. nesprávnosť.
Súd predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu keď dospel k záveru, že bola podaná predčasne, keď
doposiaľ nebolo rozhodnuté o nezákonnosti, resp. nesprávnosti rozhodnutí o uložení disciplinárneho
trestu, ktorými rozhodnutiami mali byť porušené osobnostné práva žalobcu, čo je predpokladom pre

uplatnenie si nárokov titulom porušenia osobnostných práv. Žalobca žiadal uvedené (zákonnosť a
správnosť rozhodnutí o uložení disciplinárnych trestov) skúmať v predmetnom konaní ako prejudiciálnu
otázku, čo je podľa názoru súdu neprípustné, nakoľko o nezákonnosti, resp. nesprávnosti takéhoto
rozhodnutia musí byť rozhodnuté príslušným orgánom výrokom, teda v merite veci, uvedené nemôže
byť riešené iba ako prejudiciálna otázka v odôvodnení rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené súd predmetnú žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol a nepripustil
ani dokazovanie navrhované žalobcom, ktorým chcel preukázať nezákonnosť, resp. nesprávnosť
rozhodnutí o uložení disciplinárnych trestov.Voči žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keď
sa stotožnil s námietkami žalovaných v 1. a 2. rade o nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie,
keď predmetom tohto konania bola ochrana osobnosti, osobnostné práva žalobcu mali byť porušené

konaním žalovaného v 3. rade, ktorý vydal predmetné rozhodnutia o uložení disciplinárnych trestov, teda
iba on by bol nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva; v danom prípade, keďže
predmetom konania bola náhrada majetkovej a nemajetkovej ujmy, zodpovedným subjektom.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

tak, že žalovaným v 2. a 3. rade, ktorí boli v konaní úspešní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si
žiadne trovy neuplatnili a zo spisu im trovy nevyplývajú, žalovanému v 1. rade, ktorý bol v konaní takisto
úspešný súd priznal náhradu trov konania - hotové výdavky - cestovné náklady podľa § 15 písm. a)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. dňa 11.4.2016 Bratislava hl.st. - Trnava vo výške 2,18 eur (cena cestovného
lístka).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.