Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200611
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek

senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján
Čarnogurský, advokát, Advokátska kancelária, Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava, zastúpený
AKAK, s.r.o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1390/2016-420 zo dňa 16.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, č. 1390/2016-420 zo dňa 16.03.2016 v spojení s prvostupňovým

rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, č. 611/2016-120 zo
dňa 27.01.2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca podal dňa 18.01.2016 elektronicky aj písomne žiadosť o poskytnutie informácie a to
poskytnutie kópie faktúry (vystavovateľ faktúry - dodávateľ služby, č. dodávateľa: 1000005950 AKMG,
s.r.o., platcom faktúry (objednávateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky) č. faktúry 772015 (dátum doručenia 05.11.2015, dátum úhrady 17.12.2015 vystavená na
sumu 20.520,- eur za poskytnuté právne služby - zmluvná odmena za poskytnuté služby), vrátane
rozúčtovania - rozpisu služieb/úkonov, ak to neobsahuje samotná faktúra, resp. ak je to osobitná príloha

k faktúre.

2. Požiadal prípadne aj o i iné faktúry v období za kalendárny mesiac december 2015 - január
2016 (ku dňu poskytnutia informácie), pokiaľ také existujú mimo vyššie uvedenej faktúry na základe
realizačnej zmluvy č. OVO2 - 2014/000376 - 003, resp. zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. OVO2
- 2013/000501 - 21 zo dňa 13.01.2014 voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako
povinnej osobe podľa zákona č. 211/2000 Z. z.

3. Žalovaný ako povinná osoba čiastočne sprístupnil informácie a to poskytnutie kópie faktúry č. 772015,
dátum doručenia faktúry zo dňa 05.11.2015 na sumu 20.520,- eur.4. Uvedená faktúra bola poskytnutá za právne služby na základe realizačnej zmluvy č. OVO2 -
2014/000376 - 003, resp. zmluvy o poskytovaní právnych služieb č. OVO2 - 2013/000501 - 21 zo
dňa 13.01.2014 medzi povinnou osobou a advokátskou kanceláriou AKMG s. r. o. ako poskytovateľom

služieb.

5. Povinná osoba rozhodnutím zo dňa 27.01.2016 sp. č. 611/2016 - 120 sčasti nevyhovela žiadosti o
sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. a to v časti rozúčtovanie
- rozpis služieb/úkonov.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 03.02.2016, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 1390/2016 - 420 zo dňa 16.03.2016 tak, že rozklad žiadateľa zamietol a potvrdil
rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

7. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti

súdu, konkrétne základného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 16C 287/2009,
kde má žiadateľ vystupovať ako právny zástupca protistrany žalovaného, pričom zoznam úkonov
naznačuje stratégiu žalovaného v danom konaní.

II.

Žaloba

8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1390/2016-420 zo dňa 16.03.2016, ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 611/2016-120 zo dňa

27.01.2016, ktorým sčasti nevyhovel žiadosti o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písmeno d)
zákona o slobode informácií žalobcovi elektronicky doručenej dňa 18.01.2016 a zaevidovanej v evidencii
žiadostí o sprístupnenie informácií pod číslom 1295/2016.

9. Podľa názoru žalobcu žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 250j

ods. 2 písm. a) OSP a nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií.

10. Žalobca uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) zákona o slobode informácií sa týka
situácie, keď napr. prebieha doposiaľ právoplatne neskončené súdne konanie. Tretia osoba by žiadala
súd o poskytnutie informácie podľa infozákona, napr. obsah žaloby, písomných podaní na súde a

nemeritórnych rozhodnutí súdu a pod. V tomto prípade by sa nepoužil zákon o slobode informácií, keďže
sa aplikuje osobitný predpis Občiansky súdny poriadok, konkrétne § 44 OSP.

11. Poukázal na znenie § 44 ods. 1, 2 OSP, v zmysle ktorého účastníci a ich zástupcovia majú právo
nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie a niekomu inému než účastníkovi môže

predseda senátu alebo samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre
to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

12. V danom prípade je podľa názoru žalobcu nesprávny výklad žalovaného, keďže všetky úkony
realizované na súde musia byť poskytnuté i druhej strane, resp. sú súčasťou súdneho spisu podľa § 42

ods. 3 OSP. V opačnom prípade by došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

13. Žalobca ďalej uviedol, že úkony žalovaného sú žalobcovi známe nielen zo súdneho spisu, ale i
priamo ich vyčíslením, vymenovaním vo vyjadrení ich právneho zástupcu AKMG, s.r.o., žalovaný tak
nemá čo utajovať.

14. Argumentácia žalovaného, že požadované informácie nemožno sprístupniť, nakoľko obsahujú
informácie týkajúcej sa informácie rozhodovacej činnosti súdu a informácie týkajúcej sa procesnej
obrany ministerstva je podľa žalobcu nesprávna, zavádzajúca, keďže nimi účastníci konania a ich
zástupcovia disponujú.

15. Žalobca mal za to, že verejnosť má právo na informáciu, ako ministerstvo nakladá s verejnými
prostriedkami a preto právnu interpretáciu žalovaného, že poskytnutie takejto informácie by odporovalo
aj verejnému záujmu, považoval za nesprávnu. Naopak je legitímnym záujmom verejnosti a v súlade sduchom zákona o slobode informácií, či žalovaný postupuje transparentným a hospodárnym spôsobom
konania, resp. aby vyvrátil podozrenie z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku z dôvodu
„umelo“ vyfakturovaných osobo-hodín.

16. V súvislosti s odvolávaním sa žalovaného vo svojom rozhodnutí na rozsudky Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Sži 1/2011 zo dňa 15.12.2011, sp. zn. 3Sži 8/2009 zo dňa 18.02.2010, sp. zn. 2Sži 8/2012 zo
dňa 21.11.2012, sp. zn. 5Sži 3/2013 žalobca uviedol, že § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona a vyššie
menované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sú v danej veci právne irelevantné, pretože žalovaný ako

povinná osoba nie je súdom, ani medzinárodným súdnym orgánom, ani orgánom činným v trestnom
konaní. Judikatúru, na ktorú sa žalovaný odvoláva, by mohol použiť napr. Okresný súd Bratislava I, ak
by nejaká tretia osoba požadovala od súdu, resp. zákonného sudcu nejaké podanie - informácie podľa
zákona o slobode informácií zo „živého“ spisu.

17. Žalobca konštatoval, že z uvedeného dôvodu je v danom prípade na žalovaného ako povinnú osobu

ustanovenie § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona neaplikovateľné.

18. Ďalej žalobca namietal, že uvedené rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) OSP. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nie
je úplne jasné, či informácia nebola poskytnutá žalobcovi len preto, že zhodou okolností je právnym

zástupcom protistrany v jednom súdnom konaní, inak povedané, či by žalovaný sprístupnil informáciu
fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pokiaľ nebude účastníkom konania ani právnym zástupcom v
spore so žalovaným ministerstvom.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného

ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2016 uviedol, že v danom
prípade sa jedná o rozhodovaciu činnosť súdu a poprel tvrdenie žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe,
že sa jedná o nepreskúmateľné rozhodnutie, resp. že v ňom absentuje dostatok dôvodov, odôvodnenie
rozhodnutia považoval za dostatočne zdôvodnené a náležite objasnené.

21. Žalovaný tvrdil, že všetky právne služby, ktoré boli ministerstvu v súvislosti s označenými faktúrami
poskytnuté súvisia s konaním, ktoré je ako základné konanie vedené Okresným súdom Bratislava
I, sp. zn. 16C/287/2009 a v ktorom žiadateľ vystupuje ako právny zástupca protistrany ministerstva.
Poskytnuté právne služby teda súvisia a týkajú sa rozhodovacej činnosti súdu v označenom konaní v
súlade s § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., požadované informácie nie je možné sprístupniť.

22. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 184/03 zo
dňa 01.10.2003, podľa ktorého obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1
Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo žiadateľa
dostávať informácie podľa svojich predstáv a očakávaní, a preto právo žiadateľa o informácie aj keď

je právom konformným, nie je právom absolútnym a neobmedzeným, ako aj na rozsudok sp. zn. 3Sži
19/2003 z 25.11.2014, v zmysle ktorého Najvyšší súd SR má za to, že aj extenzívny výklad zákona o
slobode informácií má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia zverejňovať úplne všetko.

23. Žalovaný zastával právny názor, že vynaložil maximálne úsilie pri sprístupňovaní informácie a to

tak, že sčasti sprístupnil informáciu a vo zvyšnej časti musel postupovať v intenciách § 11 ods. 1 písm.
d) zákona o slobode informácií, kde osobitný predpis taxatívne vymedzuje ďalšie obmedzenia prístupu
k informáciám.

24. Žalovaný svoje tvrdenie ďalej oprel aj o právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

pod sp. zn. 5Sži 3/2013, ktorý konštatuje, že v zásade sa nesprístupňujú informácie z tzv. živých súdnych
vecí, pričom právo na tento druh informácií je uspokojované podľa osobitných predpisov po preukázaní
právneho záujmu.25. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Replika

26. Žalobca dňa 13.04.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10.05.2016, v ktorej
zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe. Okrem toho navyše uviedol faktúry, ktoré nie sú predmetom
preskumávanej veci, v súvislosti s ktorými poukázal na nehospodárne nakladanie žalovaného s

finančnými prostriedkami daňových poplatníkov.

V.
Právna úprava

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

28. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

29. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazáklade žalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánovverejnejsprávy,opatrení orgánovverejnejsprávyainýchzásahov orgánovverejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

32. Podľa § 1 zákona č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje podmienky,

postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

33. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k
informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

34. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí
sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane
medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa
sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti
druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,

ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené
záujmy.

VI.
Právne závery správneho súdu

35. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1390/2016-420 zo
dňa 16.03.2016, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej
správy č. 611/2016-120 zo dňa 27.01.2016.

36. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia bolo potrebné zrušiť v zmysle §
191 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu z nesprávneho právneho posúdenia veci.37. V danom prípade žalobca požadoval informácie - rozpis a špecifikáciu právnych úkonov, keďže tieto
neboli uverejnené na sprístupnenej faktúre. Ak prvostupňový orgán verejnej správy sprístupnil faktúru

za právne služby a nemyslel si, že táto spadá pod ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode
informácií, tak mal sprístupniť aj ich rozpis.

38. Súd súhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný ako povinná osoba nie je súdom, ustanovenie
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií sa aplikuje pri žiadaní informácie od súdov. Žalovaný

preto nemal skúmať, či žalobca nevedie nejaké súdne spory so žalovaným ako povinnou osobou,
pretože v zmysle § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií nie je potrebné preukazovať právny záujem
alebo dôvod žiadosti. V žiadosti o poskytnutie informácie žalobca nevystupoval ako splnomocnený
právny zástupca účastníka konania, ale ako súkromná fyzická osoba.

39. Žalovaný vychádzal z právneho názoru, že požadované informácie sa týkajú rozhodovacej činnosti,

konkrétne konania na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 16C 287/2009, v ktorom je žalobca v pozícii
právneho zástupcu účastníka konania JUDr. Vladimíra Pavlova, správcu konkurznej podstaty úpadcu
UNICOM JIV, s. r. o. v konkurze proti žalovanému.

40. Správny súd má za to, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne

aplikoval výklad § 11 ods. 1 písmeno d) citovaného zákona.

41. Ústava SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie
informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú
potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná, viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 1. ÚS 236/06-59

zo dňa 28.07.2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine objektov.
Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. článku ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným
spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií
ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktiež Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5).
Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok

ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť
rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a
slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený
cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to
buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy) alebo osobitných vzťahujúcich sa na konkrétne

práva a slobody. Rozhodnutie ústavodarcu neustanoviť osobitné dôvody obmedzenia, vzťahujúce sa
na právo na prijímanie informácií (čl. 26 ods. 4 ústavy obsahuje podmienky obmedzenia pre slobodu
prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie), nemožno považovať za absolútne vylúčenie možnosti
jeho obmedzenia, aj v tomto prípade je nevyhnutné otázku prípustnosti zásahu do základného práva
posudzovať z hľadiska účelu, ktorý tento zásah sleduje, teda či tento zásah možno odôvodniť ústavne

relevantným spôsobom (Nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 1/09-34 zo dňa 19.01.2011).

42.Rozhodovacoučinnosťoujepotrebnévširšomslovazmyslerozumieťkompetenciusúdnychorgánov
a orgánov činných v trestnom konaní konať a rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych
veciach, v správnom súdnictve o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a

zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon (čl.
142 ods. 1 ústavy), rovnako aj kompetenciu ústavného súdu rozhodovať vo veciach podľa príslušných
článkov Ústavy Slovenskej republiky. V užšom slova zmysle sa rozhodovacou činnosťou súdov alebo
orgánov činných v trestnom konaní rozumie konanie a rozhodovanie súdu a orgánu činného v trestnom
konaní v konkrétnej právnej veci, t. j. od začatia konania (na základe návrhu alebo bez návrhu), cez

jednotlivé procesné úkony, procesné čiastkové rozhodnutia, až po rozhodnutie vo veci samej. Pôjde
najmä o procesné pravidlá vedenia konania (procesné úkony alebo procesné rozhodnutia, vydané v
priebehu súdneho konania, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej) a rozhodnutia vo veci
samej v konkrétnej právnej veci.

43. Iná situácia je v prípade rozhodnutí vo veci samej, t. j. konečných rozhodnutí v danej veci (či
už meritórnych alebo procesných rozhodnutí, ktorými sa konanie pred súdom alebo aj iným orgánom
činným v trestnom konaní končí). V týchto prípadoch nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto
rozhodnutiam vo veci samej za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené zákonom č.428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Napokon s touto požiadavkou
aj korešponduje ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z logického a
systematického výkladu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám

vyplýva, že pojmom „informácie o rozhodnutí“ sa rozumejú informácie o rozhodnutí vo veci samej
(rozsudok NSSR sp. zn. 5Sži/1/2013).

44. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca sa nezaujímal o priebeh konania ani o výsledok
konania, čiže nepožadoval informácie v zmysle ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z. z.,

ale požadoval rozpis právnych úkonov, ak to neobsahuje požadovaná faktúra.

45. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že orgány
verejnej správy nesprávne právne posúdili danú vec a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil
rozhodnutie žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa.

46. Tým, že súd zrušil rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ďalšou námietkou žalobcu, že
rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože jednoznačne z nich nie je zrejmé, či by žalovaný sprístupnil
informáciu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, pokiaľ nebude účastníkom konania ani právnym
zástupcom v spore so žalovaným, sa už nezaoberal vzhľadom na vyššie uvedený charakter dôvodov
zrušenia preskumávaných rozhodnutí.

47.Vďalšomkonanížalovanývecopätovneprejednáarozhodnevsúladesprávnymnázoromkrajského
súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6
SSP v ďalšom konaní viazaný.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že žalobcovi priznal úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
samostatným uznesením v súlade s § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.