Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 4, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717201808
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3717201808.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, zastúpeného opatrovníkom X., dieťa matky M. P., bytom A. XX a otca B. P.,
bytom A. XX, t.č. X., v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. septembra 2017, č.k. 5P/9/2017-99, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletého E. P. do osobnej starostlivosti matke

s tým, že je oprávnená a povinná dieťa zastupovať, vychovávať a spravovať jeho majetok. Otca
zaviazal prispievať na výživu maloletého po 100 eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám
matky vždy vopred najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 21.2.2017. Zameškané výživné od
21.02.2017 do 25.09.2017 vo výške 500 eur súd uložil otcovi poukazovať k rukám matky v 50 eurových
mesačných splátkach od 01.11.2017 spolu s bežným výživným až do vyrovnania dlhu. Súd posledným
výrokom rozhodol, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenie vyplýva, že
matka maloletého podala na súd návrh na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti a určenie

výživného vo výške 100 eur mesačne od 21.1.2015. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
žerodičiamaloletéhosúmanželia,nežijúvspoločnejdomácnosti.Keďžeotecmaloletéhojevsúčasnosti
vo výkone trestu odňatia slobody, pokiaľ ide o zverenie maloletého E. do osobnej starostlivosti matke,
tento návrh bol podľa súdu dôvodný. Sám maloletý uviedol, že chce zostať s matkou, v starostlivosti
ktorej neboli zistené žiadne nedostatky a matka svojou starostlivosťou dáva záruku, že túto i naďalej
bude vykonávať riadne, v súlade so záujmami maloletého, a preto súd návrhu v tejto časti vyhovel.
Pokiaľ išlo o určenie výživného, aj v tomto smere súd návrh matky považoval za dôvodný. Maloletý E.

vzhľadom na svoj vek má potreby a výdavky dospelého muža, má mnoho voľnočasových aktivít, okrem
toho trpí zdravotnými problémami, s čím má nepochybne zvýšené výdavky. Všetky tieto odôvodnené
potreby zabezpečuje výlučne matka, ktorá sa navyše o maloletého osobne stará, čo tiež treba považovať
za jednu z foriem vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o otca maloletého, súd mal za to, že výživné
požadované matkou je schopný zo svojho príjmu (viac ako 400 eur) platiť bez ohrozenia svojej vlastnej
výživy. Súd v tejto súvislosti prihliadol i na skutočnosť, že otec nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom,
daroval svojim súrodencom, čím úmyselne zmenšil svoj majetok na úkor svojich detí, keďže pokiaľ by

daný majetok speňažil, zabezpečil by si peňažné prostriedky nielen pre seba, ale aj pre svoje deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť. Taktiež súd na strane otca nemohol vziať do úvahy skutočnosť, že
z invalidného dôchodku sa mu strháva čiastka na pokrytie výkonu trestu odňatia slobody, keďže ide o
výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť a otec si takýto výdavok spôsobil sám, keď sa voči svojejrodine dopustil trestného činu. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého
E. sumou 100 eur mesačne. Keďže súd priznal výživné spätne, ku dňu podania návrhu, otcovi uložil
povinnosť zaplatiť i zameškané výživné, ktoré by predstavovalo 700 eur za 7 mesiacov. predbežným

opatrením však bol zaviazaný platiť 50 eur mesačne, a teda za 4 mesiace mal zaplatiť 200 eur, a preto
zameškané výživné predstavuje sumu 500 eur (700 mínus 200). O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 52 CMP.
2. V zákonnej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v časti určenia výšky výživného na maloletého E.. Uviedol, že v súčasnej dobe sa nachádza

vo výkone trestu odňatia slobody a jeho mesačný príjem predstavuje v súčasnosti invalidný dôchodok
vo výške 418 eur a kompenzácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 36,78 eur, ktoré
poberá ako onkologický pacient. Z tohto príjmu je povinný platiť výživné na dospelého syna M. vo výške
100 eur, a to na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 4Pc/6/2017, zo dňa
19.09.2017, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť. Po úhrade poplatku za pobyt v ústave pre výkon
trestu odňatia slobody by mu zostala k dispozícii suma cca 28 eur plus kompenzácie, ktoré však v plnej

miere využíva v súvislosti s jeho chorobou. Mal za to, že výška výživného 100 eur je neprimeraná k
výške jeho invalidného dôchodku, a tiež je vysoká v porovnaní s výškou výživného na plnoletého syna
M., ktorý navštevuje piaty ročník vysokej školy, a ktorému súd taktiež určil výšku výživného 100 eur.
Je pravdou, že prepísal časť svojich pozemkov na brata, ale taktiež prepísal pozemky aj na syna M..
Uviedol, že ak by prežil výkon trestu odňatia slobody, ktorý teraz vykonáva, bol by jeho brat jediný, ktorý

by ho prichýlil. Z týchto dôvodov žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol v časti
určenia výživného na maloletého tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého po 50 eur mesačne.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, pričom poukázala na skutočnosti uvedené v
návrhu na začatie konania a žiadala potvrdiť napadnutý rozsudok.

4. K podanému vyjadreniu matky sa písomne vyjadril otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
s tým, že zotrval na podanom odvolaní.

5. K podanému vyjadreniu otca sa písomne vyjadril matka, zotrvala na podanom vyjadrení a žiadala

napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č.
160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti, vo výroku určujúcom výšku výživného na maloletého a v závislých výrokoch o
zameškanom výživnom a o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Výrok
rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky odvolací súd nepreskúmaval, nakoľko

proti tomuto výroku odvolanie otca nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

10. Na strane oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba
rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci
plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná
prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako

aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o
odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych
potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej
vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej súodôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj
vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem
zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných
rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že
umožňujehodnotiťnielenjehoživotnéokolnostiapomery,ktorésúreálnedané(prednosťpredprincípom

fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom
charakterevýživnéhoavpotrebezabrániťpovinnému,abysvojímkonanímznižovaljehorozsah.Vrámci
výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu.

13. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za

podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť
zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba
vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže
ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho
príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii,

z príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru, resp. z majetkových pomerov, ako by
obsahovali predmetné majetkové podstaty v prípade vzdania sa majetkového prospechu.

14. Nakoľko otec odvolaním napadol iba výrok týkajúci sa výšky výživného na maloletého, ukladajúci
otcovi platiť výživné vo výške 100 eur mesačne, súd preskúmal tento výrok. Otec v odvolaní žiadal určiť

výživné na maloletého na sumu 50 eur mesačne.

15. Odvolacia námietka otca, že výška výživného 100 eur mesačne je neprimeraná k výške jeho
invalidného dôchodku, nie je dôvodná, nakoľko odvolací súd nezistil v určení výšky výživného súdom
prvej inštancie žiadne pochybenia, keďže v zmysle Zákona o rodine zhodnotil schopnosti, možnosti a

majetkové pomery rodičov a tiež odôvodnené potreby maloletého (oprávneného) správne a súladne
so zákonom. Príjem otca pozostávajúci z invalidného dôchodku a kompenzácií je adekvátny k plneniu
jeho vyživovacej povinnosti, pričom súd prvej inštancie správne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine
prihliadal i na skutočnosť, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu (otec
nepreukázal žiaden dôvod) prevodom nehnuteľností, ktorých bol vlastníkom, v prospech svojho brata

a sestry, ergo majetkového prospechu, z ktorého by mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k
deťom, ktorá je v zmysle zákona o rodine (§ 62 ods. 1) zákonnou povinnosťou rodičov. Odvolací súd
sa ďalej stotožnil s tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že z invalidného dôchodku
sa otcovi strháva čiastka na pokrytie nákladov výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko za tento výdavok
je plne zodpovedný svojim správaním, ktoré nemôže byť v žiadnom prípade na ujmu plnenia jeho

vyživovacej povinnosti k svojim deťom a v neposlednom rade nemožno tiež opomenúť, že trestného
činu, kvôli ktorému odpykáva súdom uložený trest, sa dopustil voči svojej rodine.

16. Ďalšia odvolacia námietka, že výška určeného výživného je vysoká v porovnaní s výškou výživného
na plnoletého syna M., ktorý navštevuje piaty ročník vysokej školy a ktorému súd rovnako určil výšku

výživného 100 eur mesačne, nemôže obstáť, nakoľko vyživovacia povinnosť sa určuje podľa okolností
konkrétneho prípadu vždy individuálne, a to podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Na strane
oprávneného zákon ustanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb s tým, že odôvodnené potreby sú
ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu
výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti.

17. Vzhľadom na to, že uvedené odvolacie námietky otca neboli dôvodné a po preskúmaní obsahu
spisového materiálu (§ 65 CMP) nezistil žiadne pochybenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti, vo výroku určujúcom výšku vyživovacejpovinnosti k maloletému a v závislých výrokoch o zameškanom výživnom a o trovách konania, podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý
z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.