Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221545
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113221545.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr.

Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCESA,pobočkazahraničnejbanky,sosídlomKaradžičova2,Bratislava,IČO:47258713,právne
zastúpená: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti
žalovanému: D. U., nar. X. C. XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., za účasti niekdajšieho vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, so sídlom
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 5.377,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a

vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. marca 2016 č. k. 19C/25/2014-107,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splnenia uloženej povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.531,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 1.531,23 eur od 12. januára 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku m e n í tak, že istinu a úroky z omeškania takýmto rozsudkom prisúdených žalobkyni povoľuje
žalovanému zaplatiť v splátkach po 120 eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc

mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Odvolanie niekdajšieho vedľajšieho účastníka o d m i e t a .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
1.531,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.531,23 eur od 12. januára

2013dozaplatenia,všetkodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku,výrokomII.žalobuvozvyšnej
častizamietolavýrokomIII.žalovanému avtedajšiemuvedľajšiemuúčastníkovináhradutrovkonania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil použitím ust. § 4 ods. 1 až ods. 3 ZoSÚ2001 (zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), § 369 ods. 1
ObZ (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších zmien a doplnení), § 142 ods. 2, §
517 ods. 2, § 563 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31. januára 2013) ako i poukazom na

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo 16. decembra 2015 č.k. 10C/600/2015-62. Vecne mal súd z
vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej
výške 6.638,78 eur (na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 24. apríla 2008), žalovaný sa
zaviazal splatiť úver v 96 mesačných splátkach po 118,47 eur počnúc dňom 15. mája 2008. Predmetnázmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z uzatvorenej zmluvy nie je zrejmá
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nie je zrejmá konečná splatnosť úveru,

čo bolo podstatnou náležitosťou zmluvy, v dôsledku ktorých skutočností je potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
sumu 1.531,23 eur ako celkovú dlžnú sumu poskytnutého úveru (keď úver bol poskytnutý vo výške
6.638,78 eur a žalovaný zaplatil celkovo sumu 5.107,55), vo zvyšku a to čo sa i príslušenstva týka žalobu
zamietol.Zároveňsúdpriznalžalobkyniúrokzomeškaniazdlžnejsumy 8,75%atood10.januára2013,

vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania súd ako nedôvodný zamietol. O trovách konania žalovaného
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a to tak, že mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu
žiadne trovy nevznikli. O trovách konania vtedajšieho vedľajšieho účastníka rozhodol obdobne a to tak,
že ani tomuto súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy jemu vzniknuté nemožno považovať
za účelné.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý požiadal o zaplatenie dlžnej sumy v
splátkach. Uviedol, že za účelom požiadania o splátkový kalendár oslovil i právneho zástupcu
žalobkyne, avšak neobdržal odpoveď. Svoj dlh nijako nespochybnil, navrhol splácať dlh v mesačných
splátkach po 120 eur a to k 20. dňu v mesiaci.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie i vtedajší vedľajší účastník, ktorý sa domáha zmeny
napadnutého rozsudku vo výroku III/ a to tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania vo výške 259,22 eur. S právnym názorom predostretým súdom prvej inštancie nesúhlasí,
keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby sa účastník odborne spôsobilý nemohol
dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom. Poukazuje na skutočnosť, že spor nevyvolal, len reagoval

na nedôvodnú žalobu žalobkyne. Právna argumentácia vedľajšieho účastníka mala za následok
procesný úspech žalovaného. Činnosť vedľajšieho účastníka bola vyvolaná práve žalobkyňou. V
odvolaní poukazuje na početné rozhodnutia súdov SR, podľa ktorých trovy vedľajšieho účastníka možno
považovať za účelné.

4. K odvolaniu žalovaného ako i odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla,
aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako nedôvodné, nakoľko sa jedná iba o žiadosť o
povoleniemožnostiuhradiťdlžnúmesačnúsumu vsplátkach.Kodvolaniuvedľajšiehoúčastníka
uviedla, že navrhuje aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. ako vecne správne potvrdil,
nakoľko trovy vedľajšieho účastníka sú neoprávnené a nejde o účelne vynaložené trovy. Žalobkyňa

zároveň navrhla, aby odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka zaplatiť trovy na účelné bránenie
práva, ktoré však nešpecifikovala v presnej sume.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žiadal o splátkový kalendár, avšak
právny zástupca informoval žalovaného, že možnosť uzavretia splátkového kalendára vzhľadom na

prebiehajúce súdne konanie nie je možná. Zároveň žalovaný oznámil, že počnúc mesiacom máj 2016
spláca dlžnú sumu po 120 eur mesačne pravidelne, doklady o úhradách však nepriložil.

6. Na vyjadrenie žalovaného sa vyjadrila i žalobkyňa, ktorá uviedla, že so žiadosťou žalovaného o
povolenie splácať svoj dlh v splátkach nesúhlasí. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako

vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len O.s.p.), keďže podľa § 470

ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia
jeho účinnosti a podľa odseku 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) postupujúc podľa § 470 C.s.p. po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362
ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
201 a § 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonnénáležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 380 ods. 1
C.s.p.), teda len vo výslovne napadnutej časti povolenia zaplatenia peňažného plnenia v splátkach, s

prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.
2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto sú

v danej veci podmienky na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) a odvolanie niekdajšieho vedľajšieho účastníka
ako oneskorene podané odmietnuť (§ 386 písm. a/ C.s.p.).

9. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia), ak súd uložil v
rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu
lehotu, resp. určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky

zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

10. Z práve citovaného ustanovenia zákona vyplývalo, že ak súd pristupoval k autoritatívnemu
rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad išlo aj v prejednávanej veci),

zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom bola lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti
rozsudku. Štandardne preto súd ukladal splnenie povinnosti v takejto lehote a na každú výnimku
z pravidla museli existovať dôvody, ktoré bola aj v prípade rozhodovania potrebné riadne odôvodniť,
čo platilo aj pri odôvodňovaní rozhodnutia sa či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie
splátok a určovanie ich výšky a podmienok ich zročnosti.

11. Podľa akt. účinného § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté; podľa ods. 2 rovnakého
ustanovenia ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo
splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

12. Podľa § 232 ods. 2 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v

budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje
poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej
dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (tu žalovanému) je vždy zásahom do práva

oprávneného subjektu (tu žalobkyne) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený
právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Nie je možné súhlasiť s názorom
žalobkyne predostretom vo vyjadrení k odvolaniu, podľa ktorého v tomto štádiu nemožno priznať plnenie
v splátkach, resp. nie je možné vyhovieť žiadosti žalovaného o vyhotovenie splátkového kalendára.
Odvolacípoukazujenaskutočnosť,ževyššieodcitovanéust.§232C.s.p.umožňujesúduajvzákladnom

konaní určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely
tohto určenie je nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Preskúmanie majetkových pomerov
nemôže patriť až do štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekučného konania
súdny exekútor posúdi, ktorá forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové
pomery povinného, to však neznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné

výlučne v exekučnom konaní. Napokon aj pre žalobkyňu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie,
hoci aj postupne, ako byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti
povinného zaplatiť peňažné plnenie naraz.

14. Treba uviesť, že jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého

by k zaplateniu celého dlhu i vo forme splátok malo dôjsť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom
nanajvýš nepatrne) a to i pri pominutí okolností získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už
praktickým donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.15. Pri určovaní výšky splátok je nevyhnutné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp. majetkové pomery
žalovaného, na výšku priznaného plnenia, ale bezpochyby aj na hľadisko ochrany práv žalobkyne,

teda či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy
žalobkyne.

15. V prejednávanej veci žalovaný zaplatenie žalobkyňou uplatnenej pohľadávky nespochybnil, požiadal
len o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach po 120 eur, nakoľko mu jeho finančná situácia okamžité

zaplatenie sumy nedovoľuje. Jeho mesačný príjem predstavuje sumu 700 eur, spláca úver vo výške 400
eur, okrem toho má náklady na živobytie. Má záujem svoj dlh splatiť, aby predišiel exekučnému konaniu.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá povolenie
splátok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (na istine a úrokoch z omeškania

mal žalovaný ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu zaplatiť sumu 1.531,23 eur ako istinu, 8,75 %
úrok ročne od 12.1.2013 do 30.1.2016 vo výške 677,25 eur, čo činí spolu 2.208,48 eur). Po rozvrhnutí
tejto sumy na 36 splátok matematickým výpočtom odvolací súd došiel k sume 61,35 eur, avšak povolil
mesačnú výšku splátky 120 eur, pretože tu rešpektoval dispozitívny úkon žalovaného o výške splátky,
ktorá je vyššia ako splátka, ktorá by pri rešpektovaní vyššie priblíženého pravidla o rozložiteľnosti splátok

najviac na tri roky odôvodňovala splátku vo výške 61,35 eur mesačne. Vzhľadom k vyššie uvedenému
preto v zmysle § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti rozsahu plnenia splátok
zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto rozsudku (odvolacieho súdu).

17. Pokiaľ ide o odvolanie niekdajšieho vedľajšieho účastníka, odvolací súd dodáva:

18. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. účinného v čase podania odvolania, odvolanie sa podáva do 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

19. Podľa § 204 ods. 2 O.s.p. odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa

odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

20. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty.

21. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu

alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

23. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie ak bolo podané oneskorene.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok bolo niekdajšiemu vedľajšiemu účastníkovi
doručený dňa 18. apríla 2016 a posledný deň lehoty na podanie odvolania bol deň 3. máj 2016 (utorok),
avšak odvolanie bolo podané elektronicky na súd prvej inštancie (tu Okresný súd Trnava) dňa 5. mája

2016, teda po zákonnej 15 dňovej lehote. So zreteľom na uvedené, odvolanie opatrovníka bolo podané
oneskorene.

25. Zo spisu tiež vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahoval správne poučenie (v
súlade s ust. § 204 O.s.p.) o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na

Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd. Napriek správnemu poučeniu tak o lehote na podanie odvolania
ako i o mieste podania odvolania, vedľajší účastník podal odvolanie po uplynutí zákonnej 15 dňovej
lehoty.26. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda na skutočnosť, že odvolanie niekdajšieho vedľajšieho účastníka
bolo podané oneskorene, odvolací súd sa ním meritórne nezaoberal.

27. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Pri takomto výsledku odvolacieho konania treba konštatovať, že v ňom zaznamenal žalovaný plný
úspech, vzhľadom na fakt, že odvolací súd vyhovel jeho žiadosti o povolenie splácať dlžnej sumy v
splátkach, preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

32. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).