Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116217039
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116217039.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu C. J., trvale bytom K. nad E., ul. G.
hájom XXX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25,
IČO: 35792752, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, ul. Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na odvolanie žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 17Csp/62/2016-32 zo dňa 26. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výrokoch I. určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8500097677 zo dňa 22.12.2014, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

neplatná a výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § 137, § 255, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, §
37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že
dňa 28.09.2016 bola súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.12.2014, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je
neplatná. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu z
uvedených dohôd o zrážkach zo mzdy a takisto zamestnávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti
PRIVATEX-PYRO, s.r.o., zakázal vykonávanie zrážok z jeho mzdy na základe uvedenej Dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 19.12.2014. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 30.09.2016
tak, že ho odmietol. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená dňa 22.12.2014 Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500097677, ktorá zabezpečovala pohľadávku žalovaného ako

veriteľa zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500097677, ktorú uzatvoril so žalobcom. Na základe
tejto dohody požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to žiadosťou
zo dňa 13.04.2015, ktorej kópia je založená v spise. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia
neplatnosti právneho úkonu, teda určenia právnej skutočnosti. Je zrejmé, že žalobcom požadované
určenie nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu (žalobca opak ani netvrdil). Táto skutočnosť však
podľa názoru súdu nespôsobuje automatickú nemožnosť úspešne sa domáhať požadovaného určenia.

Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku, výpočet procesne
prípustných žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia slova "najmä" v tomto ustanovení. Preto je
na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je procesne prípustné. Súd po tomto posúdení
konštatuje, že tomu tak je. Preto súd uzavrel, že žaloba žalobcu je procesne prípustná aj bez výslovného
ustanovenia Civilného sporového poriadku. Následne sa súd zaoberal vecnou dôvodnosťou žaloby,
teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti súd

poukázal na judikatúru iných všeobecných súdov, ktoré určili rovnaké dohody o zrážkach zo mzdy,
ktoré uzatvoril žalovaný s inými spotrebiteľmi za neplatné. Ide napr. o rozsudok Okresného súduLiptovský Mikuláš sp.zn. 7C/119/2014 zo dňa 18.06.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 5Co/815/2014 z 27.01.2015, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 8C/77/2014
zo dňa 10.11.2014, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/261/2014 z 28.07.2015.

Namietaná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.
Je v nej uvedené, že spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že
Spoločnosť poskytne Dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500097677 čiastku vo výške 1.500 EUR. Pohľadávka je v nej definovaná
tak, že: "Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom

vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/
ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej
prípadných dodatkov." Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité. Na presnom
uvedení zabezpečovanej pohľadávky a na uvedení výšky pohľadávky, ktorá je dohodou zabezpečovaná,

je potrebné trvať, pretože v opačnom prípade by zrážky zo mzdy bolo možné vykonávať dovtedy, kým
veriteľ sám neoznámi zamestnávateľovi dlžníka, že jeho pohľadávka je v celom rozsahu uspokojená a už
nie je potrebné vykonávať žiadne zrážky. Ak je výška pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy jasne a
určito uvedená, je veriteľovi, dlžníkovi a aj zamestnávateľovi dlžníka zrejmé, dokedy je možné vykonávať
zrážky zo mzdy (porovnaním súčtu vykonaných zrážok a výšky pohľadávky). Iba v takom prípade

možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za určitý právny úkon, ktorý nie je spôsobilý vytvárať
nerovnovážne postavenie v právnom vzťahu veriteľa a dlžníka. Podľa názoru súdu, je tak predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná, pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že určenie zabezpečovanej pohľadávky nemusí byť
len číselné, ale môže byť určená aj iným spôsobom, ktorý ju umožňuje identifikovať, pričom postačuje

identifikovať právny vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla (právny dôvod). Táto argumentácia je účelová v
prospech dodávateľa, na úkor slabšej zmluvnej strany a umožňuje uspokojovať pohľadávku dodávateľa
v neurčitej výške, až do jeho vlastného vyhlásenia (určenia), že pohľadávka bola uspokojená. Len
všeobecná identifikácia pohľadávky (právny dôvod jej vzniku) nie je postačujúca. Z vyššie uvedených
dôvodov je potrebné, aby bola v čase dohody určená aj jej výška a faktické realizovanie zrážok zo

mzdy dlžníka (spotrebiteľa) tak nebolo len na rozhodnutí veriteľa o ich ukončení. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že Dohoda o zrážkach

zo mzdy je zabezpečovací prostriedok pohľadávok z konkrétnej úverovej zmluvy. To znamená, že
vymedzenie zabezpečenej pohľadávky musí byť naviazané na túto zmluvu. Hoci právna úprava
nevymedzuje ako má byť zabezpečená pohľadávka definovaná, je možné si pomôcť právnou úpravou
iných zabezpečovacích prostriedkov. Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v Dohode o zrážkach zo
mzdy obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu splatiť úver a jeho

príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzením vzťahujúcim sa na
prípadné ostatné nároky vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu - revolving, jeho príslušenstvo či
sankcie - vymedzuje také nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Z napádaného rozsudku nevyplýva
žiadny dôvod svedčiaci o neurčitosti. Zároveň je z napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, prečo
súd vzhľadom na svoje závery považuje túto za neplatnú v celom rozsahu. Vymedzenie predmetu

zabezpečenia - pohľadávky je pritom vždy „rozdeliteľné“ v tom zmysle, že je možné určiť /ponechať v
platnosti/ časť ustanovenia vymedzujúceho zabezpečenú pohľadávku. Rozhodnutie súdu je nesprávne
pre rozpor so zákonom. Na záver si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania a navrhol, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a žalobu zamietol, alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie
súdu prvej inštancie.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1 zákona CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa §

389ods.1písm.b)CSPzrušiťa podľa§391ods.1CSPvrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.5. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

6. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

8. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto

dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných
príjmov) dlžníka č. 8500097677, ktorá zabezpečovala pohľadávku žalovaného ako veriteľa zo Zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8500097677, ktorú uzatvoril so žalobcom. Na základe tejto dohody požiadal

žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to žiadosťou zo dňa 13.04.2015.
Následnedňa28.09.2016bolasúduprvejinštanciedoručenážaloba,ktorousažalobcadomáhalurčenia
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil neplatnosť
predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy.

10. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy, slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné
uspokojenie, a to na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá musí mať písomnú formu, inak je
neplatná. Keďže ide o dvojstranný právny úkon, dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné
náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. tento úkon musí byť urobený
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom neplatnosti. Obsahom dohody je súhlas

dlžníka, aby platca z jeho mzdy po splatnosti pohľadávky vykonával zrážky vo vopred určenej výške a
vyplácal ich veriteľovi Účinnosť dohody nastáva okamihom, kedy je predložená platcovi mzdy dlžníka,
ktorý síce nie je účastníkom tejto dohody, je však podľa zákona povinný na základe dohody vykonávať
od okamihu predloženia zrážky a vyplácať ich veriteľovi až do úplného uspokojenia pohľadávky. Musí
pri tom dbať, aby zrážky neboli zrážané nad výšku, ktorú pripúšťa zákon a pri prípadnom poklese

mzdy dlžníka ich v zodpovedajúcom rozsahu znížiť. Ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka teda
zamestnávateľovi dlžníka úplne jasne ukladá povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy svojho zamestnanca
a poukazovať ich veriteľovi potom, čo mu bola dohoda predložená, bez toho, že by bolo treba z jeho
strany tento záväzok veriteľa a dlžníka akoukoľvek formou akceptovať.

11. Súd prvej inštancie určil Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti, ako
náležitosti prejavu vôle. Podľa názoru odvolacieho súdu je však Dohoda o zrážkach zo mzdy dostatočne
určitá a spĺňa tak všetky potrebné náležitosti daného právneho úkonu.

12. Atribút určitosti musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym

náležitostiam. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka musí obsahovať
označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky a výšku zrážok zo mzdy. V prejednávanej veci bola
zabezpečovaná pohľadávka v Dohode o zrážkach zo mzdy identifikovaná v čl. IV. ako: „Spoločnosť
bude mať (má) voči Dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne Dlžníkovi na
základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úver/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500097677

čiastku vo výške 1.500 eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má Dlžník právo, aby mu v prípade
riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov) (ďalej len „Revolving(y)“).
Pohľadávky Spoločnosti voči Dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých Dlžníkovi, príslušenstvom úveru (Revolvingu/ov),
prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré Spoločnosti preukázateľne vznikli v

súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči Dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami
Spoločnosti voči Dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej
prípadných dodatkov (ďalej len „Pohľadávky“). Podľa čl. V dohody strany dojednali v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka k zabezpečeniu pohľadávok spoločnosti uvedených v čl. I dohody, dohoduo zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so
mzdou,ktorúdlžníkpoberáodsvojhozamestnávateľa.Nazákladetejtodohodyjezamestnávateľdlžníka
povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, vždy v riadnom výplatnom

termíne dlžníka a odvádzať ich na bankový účet žalovaného pod uvedeným variabilným symbolom vo
výške 81,49 eur mesačne. Strany výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci
zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania
príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či
mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne

záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko
do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník výslovne s takým postupom súhlasí.“ Z takto
formulovaného zmluvného dojednania je zrejmé, že účastníci právneho úkonu Dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečujú pohľadávku z identifikovateľného právneho titulu, ktorým je revolvingový úver
s uvedením účastníkov dohody, číslom zmluvy, výškou poskytnutej čiastky dlžníkovi (žalobcovi) a
výškou zrážky zo mzdy. Takáto identifikácia zabezpečenej pohľadávky v Dohode o zrážkach zo mzdy

podľa odvolacieho súdu napĺňa požiadavku určitosti a preto z toho dôvodu nespôsobuje neplatnosť.
Identifikácia pohľadávky je dostatočná, nenarúša istotu zabezpečenia ďalších pohľadávok a zároveň ju
nemožno zameniť s inou zabezpečenou pohľadávkou, keďže je vymedzená osobitne číslom a výškou
poskytnutých peňažných prostriedkov.
13. Čo sa týka samotného rozsahu zabezpečenia, predmetom Dohody o zrážkach zo mzdy je

aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému
pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. V tomto smere je pri
spotrebiteľskej zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia, relevantné
ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky
nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to

vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie
nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k
dodávateľovi.

14. Spoločným znakom všetkých zabezpečovacích právnych prostriedkov je to, že predstavujú vedľajší

občianskoprávny vzťah, ktorý je závislý na existencii hlavného záväzkového vzťahu, ktorý zabezpečujú.
Zabezpečovaný záväzkový vzťah je teda určujúci pre vznik zabezpečovacieho právneho vzťahu pričom
zabezpečovací záväzkový právny vzťah má vo vzťahu k hlavnému (zabezpečenému) záväzkovému
vzťahu spravidla vedľajší (akcesorický) a subsidiárny charakter. Ako taký nemôže existovať samostatne.
Jednou z podmienok platnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka je platnosť

hlavného záväzku - pokiaľ by hlavný záväzok bol neplatný, bola by neplatná aj dohoda, ktorá má tento
hlavný záväzok zabezpečovať. Zabezpečovací záväzok môže zabezpečiť plnenie zo zmluvy, avšak len
plnenie, ktoré je oprávnené. Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v zmluve o revolvingovom
úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo
mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia.

15. Aj keď Dohody o zrážkach zo mzdy môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky
náležitosti, ktoré musí dohoda o zrážkach zo mzdy podľa zákona požadovať, tieto dohody ako
akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na základe týchto dohôd majú vykonávať
zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej výške aj z neprijateľných zmluvných

podmienok hlavného záväzku - spotrebiteľských zmlúv.

16. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie sa zaoberal iba obsahom
samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje nároky z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.
Hoci konštatoval, že zo skutkových okolností prípadu je zrejmé, že právny vzťah medzi sporovými

stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a dodávateľom
(žalovaným), spotrebiteľskou zmluvou, z ktorej vychádzajú nároky žalovaného zabezpečené Dohodou
o zrážkach zo mzdy, sa súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej veci po obsahovej stránke
nezaoberal.

17. Spotrebiteľovi ako spravidla slabšej a menej chránenej zmluvnej strane zabezpečuje právna
úprava zvýšenú ochranu najmä z hľadiska skúmania súladnosti dojednaných zmluvných podmienok
so spotrebiteľským právom. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach
zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkomreprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia

spotrebiteľskej zmluvy. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal). Pokiaľ by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom
uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o nerešpektovanie Smernice 93/13/EHS.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b)
CSPzrušila podľa§391ods.1CSPvecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,
aby bola zachovaná dvojinštančnosť konania a stranám sporu nebola odňatá možnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať žalobný návrh a to aj v
spojitosti so zabezpečovanými plneniami a pri závere o spotrebiteľskom vzťahu tento náležite odôvodniť
a prihliadnuť na možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bude podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie

v novom rozhodnutí o veci.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).