Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213049
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vojtech Ševčík
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213049.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom pred sudcom JUDr. Vojtechom Ševčíkom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému Slovenská republika za, ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012 si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 175,- eur z titulu majetkovej škody a sumu 165,96 eur z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že v exekučnom konaní je založená zákonná
povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade exekučný súd nerozhodol o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a žalobca tvrdí, že v predmetnom
prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil,
až po veľmi dlhej dobe. Žalobca sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do porušenia jeho práva a spôsobenej škody. Po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa
03.02.2010 o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia o vyhlásení

exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení). Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu u
exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody vyjadrenú v peniazoch, ktorá predstavuje sumu
175,- eur. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá predstavuje sumu
165,96 eur. V danom prípade poukazuje na skutočnosť, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primerané satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Zároveň poukázal na

konštatovanie, že porušenie práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
zaručené článkom 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané v

ustanovení § 44 ods. 8 exekučného poriadku a s právnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene
súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že nesprávny úradný postup okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa,
pričom neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora, exekučným súdom nastalo riziko
zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencií

povinného. Exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac, ako 98 dní.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2014 žiadal návrh žalobcu, ako neodôvodnený
zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre
priznanie náhrady škody v zmysle Zákona číslo 514/2003 Z. z. Poukázal na nedostatky podaného

návrhu,ktoréspôsobujúzmätočnosťpodania,keďnavrhovateľuviedolčasťdôkazovavšakvskutočnosti
priniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o uvádzané
prieťahy v konaní žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu, neuviedol
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť

podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, respektíve
možnosť podania ústavných sťažností, to znamená či využil účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu
alebo ústavný súd. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené dňa
23.04.2012 ale už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba z čoho je zrejmé, že

žalobca nepodal žalobu po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky adresovalo žalobcovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvu na doplnenie žiadosti.
Žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktoré prerokovanie sám požiadal.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písmeno a) Zákona
číslo 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenie
Zákona číslo 514/2003 Z. z. ustanovujú všeobecné podmienky pri splnení, ktorých štát zodpovedá
za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
respektíve nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím,

respektíve nesprávnym úradným postupom a vzniku škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky 3 podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenej lehote žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho
exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora,
ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný model v zmysle, ktorého exekučný súd

po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi
na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho
exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak,
ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského
spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu ustanovení § 44 ods. 9 Zákona

číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poveria exekútora,
ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Otázku či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, žalovaný poukázal na judikatúru Ústavného súdu spisová značka I ÚS 16/2, ktorá konštatuje,
že pri posúdení či došlo, alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48. Ods. 2 ústavy. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákonom v zákone (napríklad rozhodnutie ústavného súdu spisová značka IIÚS 64/1997, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje) ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedenéhozákladnéhopráva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostivdanejveci
pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti,
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.

2 ústavy. Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie ô 48 ods. 2 a 9 exekučného poriadku, z ktorého
je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, respektíve do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora
pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky

na ktorú mal poverenie z ohľadom na zachovanie komunity konania. Žalovaný taktiež poukázal na
neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávny úradným postupom a prípadnou škodou.Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Žiadal, aby bol odporca
zaviazaný k zaplateniu majetkovej škody vo výške 175,- eur s titulu nemajetkovej ujmy vo výške 165,96
eur s poukazom na skutočnosť, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného

súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. V danom prípade súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom
stanovenej lehote, pričom tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu
na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu.

Súd sa oboznamuje aj s prípisom právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý poukazuje na znalecký
posudok, ktorý bol doložený do spisu pod číslo 1/2014. Vzhľadom na tieto okolnosti žiadal návrhu
vyhovieť.

Zástupca odporcu rovnako ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní. Rovnako poukázal na svoje

písomné vyjadrenie k znaleckému posudku číslo 1/2014, ktoré je založené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod číslo spr. A/147/14, rovnako na svoje písomné vyjadrenie, pričom namieta zmätočnosť
žalobných návrhov, nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesplnenie podmienok

nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázaním nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnením podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch a napokon neexistenciu príčinnej súvislosti. Vzhľadom na tieto okolnosti odporca žiada návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. značka 10Er 577/2003, pričom zistil a ustálil nasledovný
skutkový a právny stav. Dňa 01.12.2003 podal súdny exekútor Mgr. Jozef Ďurica Exekútorský úrad,
so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pod spis. značkou Ex 2605/03 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom

Račianska 42/2, 831 02 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému V. K., T..Č..: XXXXXX/XXXX, A.
B. P. XXX na vymoženie pohľadávky 7 800,- Sk s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu
notárskejzápisnice,založenejvzbierkelistínpodčíslomN208/2003Nz37676/2003,ktorúvyhotovilnotár
JUDr.OndrejĎuriač,sosídlomvPartizánskom,dňa19.06.2005,sktoroupovinnývyjadrilsúhlas.Tunajší
súd v prejedávanej veci vydal dňa 05.12.2003 poverenie pre súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu, so

sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen. Dňa 02.11.2009 podal oprávnený návrh na zmenu exekútora.
Táto skutočnosť dňa 10.12.2009 bola oznámená súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so
sídlom Exekútorský Úrad Zvolen, Borovianska 17, Zvolen s tým, aby predložil súdu exekučný spis
z dôvodu, že súd bude rozhodovať o zmene súdneho exekútora lehote 10 dní. Dňa 28.12.2009
súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením

Okresného súdu Žiar nad Hronom spis. značka 10Er 577/2003 zo dňa 03.02.2010 súd exekúciu
vedenú pod spisovou značkou Ex 2605/2003 vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil..
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici 13Coe 108/2010-28 zo dňa 11.06.2010. Voči tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie
dňa 25.03.2010. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 13Coe 108/2010 Uznesenie Okresného súdu

potvrdil v celom rozsahu. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

Podľa§3ods.1písmenod)Zákonačíslo514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci po zmene niektorých zákonov v znení do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písmeno a) bod 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v Občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

Podľa § 16 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z. z., V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V zmysle § 15 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežnom prerokovaní nároku s príslušným orgánom.

Súd mal preukázané, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené

žalovanému dňa 23.04.2012, ale už dňa 27.09.2012 bola na okresný súd doručená žaloba z čoho je
zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. V takomto prípade má súd
za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný doručil žalobcovi žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, výzvy na doplnenie žiadosti. Žalobca však neposkytol žiadnu
súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal.

Vychádzajúc zo skutkových zistení prejednávanej veci a citovaných ustanovení zákona považoval
súd návrh navrhovateľa za nedôvodný vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci spisová značka
10Er 577/2003, kedy oprávnený to jest navrhovateľ podal žiadosť o zmenu súdneho exekútora dňa

02.11.2009. Súd výzvou zo dňa 10.12.2009 vyzval povereného súdneho exekútora k vyjadreniu sa
k tejto zmene a zaslania exekučného spisu. Následne uznesením číslo konania 10Er 577/2003-17
zo dňa 03.02.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil. Exekúcia bola zastavená z
dôvodu neuznania notárskej zápisnice, ako spôsobilého exekučného titulu a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.07.2010 v spojení z rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania

13Coe 108/2010-28 zo dňa 11.06.2010. V tejto veci vidí navrhovateľ nesprávny úradný postup
Okresného súdu Žiar nad Hronom v tom, že rozhodol o žiadosti o zmene exekútora oneskorene
a nebola dodržaná zákonná 30 dňová lehota. Súd mal preukázané, že o zmene exekútora nebolo
vôbec rozhodované, pretože exekúcia bola zastavená. Otázku či v konkrétnom prípade bolo, alebo
nebolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný

preskúmať len ústavný súd, ktorý v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmal vždy z ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä z pohľadu zložitosti veci, správania sa
účastníkov a postupu súdu. Súdne a tým aj exekučné konanie nie je kompetentný preskúmať súd v
konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky
na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Pokiaľ

by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postupy iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov malo by to za následok, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných
súdov a uvedené by mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné
pre rozhodnutie sporov, náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy a však súdy, ktoré
môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môžu byť aj súdy vyššieho stupňa.

Súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I ÚS 16/02, kde sa okrem
iného konštatuje, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočnýchprieťahov.Ústavnýsúdprihliadasícenalehoty,ktorésúuvedenévústavealebovzákoneale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedenie základného práva, pretože aj v týchtoprípadoch sú rozhodnutia a rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Aj keď súd v exekučnom konaní
urobí úkon po zákonom stanovenej lehote nemožno bez zohľadnenia ďalších okolností veci konštatovať,
že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Napokon aj keby takýto nesprávny úradný postup bol

daný navrhovateľ nepreukázal vznik škody alebo majetkovej ujmy priamo vyvolaný týmto nesprávnym
úradným postupom, pričom dĺžka konania pri exekučných konania je ovplyvnená aj správaním súdneho
exekútora, ktorý na výzvy súdu nie vždy reaguje v primeranej lehote. Za nepravdivé možno považovať
aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd bol v omeškaní dlhú
dobu. Zo spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom 10Er 577/2003- vyplýva, že samotný navrhovateľ

podal návrh na zmenu exekútora dňa 02.11.2009. Súdny exekútor sa k návrhu vyjadril dňa 28.12.2009
a uznesením zo dňa 03.02.2010 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, exekučné konanie bolo
zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.07.2010 spolu s rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici. K exekučnej veci k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora teda nedošlo vôbec a
to z dôvodu zistenia podmienok pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a zastavenie exekúcie pretože
oprávnený sa domáhal vymoženia plnenia od povinného na podklady nespôsobilého exekučného titulu.

Vchádzajúc z týchto úkonov súd v exekučnom konaní súd nepovažuje postup exekučného súdu za
nesprávny úradný postup, respektíve za prieťahy v konaní, nakoľko exekučný súd prednostne v konaní
riešilzákonnosťexekučnéhotituluatýmprípustnosťexekúcie,akocelkuvporovnanímsčímrozhodnutie
o zmene osoby súdneho exekútora nebolo prioritné. K posúdeniu zákonnosti exekučného titulu súd
nevyhnutnevyžadovalsúčinnosťoprávneným,akoipôvodnýmsúdnyexekútorom.Vdanomprípadesúd

má za to, že zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť
pohľadávky nemá vplyv. Nesprávny úradný postup by musel byť takou podstatnou príčinou, ktorá by
spôsobila škodu čo v danom prípade nie je možné konštatovať nakoľko exekúcia bola zastavená.

V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že poverený súdny exekútor mohol vykonávať všetky

úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, alebo do
rozhodnutia súdu o zastavenie exekúcie a treto v súvislosti s nevydaním rozhodnutia o zmene exekútora
v zákonnej lehote nemohlo preto dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Tvrdenie navrhovateľa, že mu
vznikla škoda súd nepovažuje za podložené aj z ohľadom na výsledok exekúcie, ktorá bola vyhlásená za
neprípustnú a to z titulu zavinenia na strane oprávneného, ktorý navrhoval vykonať exekúciu na základe

nezákonného exekučného titulu a práve vymožením plnenia v prospech oprávneného a to i po zmene
súdneho exekútora by vznikol stav, kedy by sa oprávnený dostal k plneniu na základe nezákonného
exekučnéhotitulu.Rovnakovdanomprípadesúdmalpreukázané,žesamotnýpoverenýsúdnyexekútor
vrátil poverenie na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to na základe zásady úspechu. Žalovaný
mal vo veci plný úspech. V spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že náhradu trov

konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu/rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali

písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia vecí.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.