Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/481/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214222955
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7214222955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1) X. P., 2) H. Z. a 3) U. P., všetkým
S., S. 3, o zaplatenie 1 228,81 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 24C/67/2016-64 z 3.5.2016
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť úroky z omeškania vo
výške 8 % ročne z istiny 1 228,81 € od 13.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi 1 228,81 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 13.4.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania 73,50 €, to všetko v mesačných splátkach vo výške 50 €, splatných do posledného dňa každého
mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku do zaplatenia, pod
hrozbou straty výhody splátok a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.
2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti Rozsudku a to proti výroku, ktorým súd rozhodol tak,
že: V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamieta.
3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Citoval znenie § 517 ods.1,2 O. z. a § 3 Nar.vl.č.87/95 Z.

z. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že v žalovanom období - v r.2011 a 2012 všetci 3 žalovaní
užívali byt č.X na Z. XX v S. bez právneho dôvodu, pričom nájomné ani predpísané zálohové platby za
poskytované služby žalobcovi ako správcovi neplatili. Vznikol im nedoplatok v celkovej výške 1 228,81
€, pozostávajúci z nedoplatku za vyúčtované služby za r.2011 vo výške 397,90 €, z nedoplatku za
vyúčtované služby za r.2012 vo výške 299,52 € a z nedoplatku za užívanie bytu za január - december
2012 vo výške 531,39 € (9 x 49,65 € + 3 x 28,18 €). Dôvodnosť výšky žalovanej istiny žalobca preukázal
mu listinami a žalovaní nemali žiadne výhrady voči žalobcom uplatnenému nároku, čo do dôvodu ani čo

do výšky. Preto uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalovanú istinu v celej výške 1 228,81 €. Žalobca
žiadal priznať úroky z omeškania v zákonnej výške 9 %, resp. 8,5 % ročne a to zo sumy 397,90 € od
10.6.2012 a zo zvyšnej sumy 830,91 € od 24.6.2013 do zaplatenia. Žalobca však mu nepreukázal kedy
boli sporné vyúčtovania ako aj zálohové predpisy doručené žalovaným, pretože podpisové hárky, ktoré
mali svedčiť o doručení vyúčtovaní žalovaným , boli doručované X. P., matke žalovaných, ktorá však
zomrela v r.XXXX a pri jej mene sa nachádza nečitateľný podpis, pričom všetci 3 žalovaní popreli, že by
to bol podpis niektorého z nich. Preto za prvú kvalifikovanú výzvu na plnenie považoval doručenie tejto

žaloby aj s prílohami žalovaným k čomu došlo 14.3.2016. Podľa vyúčtovaní boli žalovaní povinní plniť v
lehote 30 dní, tzn. do 13.4.2016 a keďže tak neurobili do omeškania sa dostali od 14.4.2016, preto im
po zistení, že zákonné úroky z omeškania v deň keď sa dostali do omeškania, teda 14.4.2016, boli vo
výške 5 % ročne, uložil povinnosť zaplatiť z istiny aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 14.4.2016do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal neúspech len v nepatrnej
časti úrokov z omeškania, priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho

poplatku 73,50 €, ktoré trovy sú žalovaní povinní mu zaplatiť spolu s istinou a úrokmi z omeškania v
mesačných splátkach.
3. Žalobca v odvolaní, ďalej uviedol: Proti uvedenému výroku predmetného rozsudku podáva odvolanie,
z dôvodov, že: rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2
písmena f) O. s. p.] a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

[§ 205 „ods. d)“ O. s. p.]. Uviedol, čo v odôvodnení napádaného súdneho rozhodnutia súd uzatvára
(reprodukoval posledný odsek na str.3 a prvý odsek na str.4 písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku). S rozhodnutím súdu a jeho odôvodnením sa nestotožňuje, nakoľko má za to, že súd mal
vyhovieť jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu, resp. že súd správne určil dátum splatnosti, ale
nesprávneposúdilvýškuúrokovzomeškanianímuplatnených.Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazu
z 18.8.2014, podaným na súd 21.8.2014 (ďalej len Žaloba alebo Žalobný návrh; poznámka žalobcu),

sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 1 228,81 €, úrok
z omeškania zo sumy 397,90 € vo výške 9 % ročne od 10.6.2012 do zaplatenia, 830,91 € vo výške
8,5 % ročne od 24.6.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania 73,50 €. Domáhal sa zaplatenia
uvedenej sumy spolu s prísl., z titulu bezdôvodného obohatenia spôsobeného užívaním bytu č.3 na
ul. Z. č.d.XX v S. „žalobcami v 1. až 3. rade“. V Žalobe uvedená suma pozostávala z: - nedoplatku z

vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške
397,90 €, - nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2012
do 31.12.2012 vo výške 299,52, - nedoplatku za užívanie bytu za mesiace 1-12/2012 vo výške 531,39
€. Žalovaní užívali predmetný byt najneskôr od 1.8.2005 bez platnej nájomnej zmluvy. Žiadal okrem
úhrady istiny aj úhradu prísl. v zmysle § 517 ods.2 O. z. Súd v napádanom rozsudku zaviazal žalovaných

zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu 1 228,81 € s úrokom z omeškania 5 % ročne od 13.4.2016 do
zaplatenia. Citoval znenie § 563,§ 517 ods.2 O. z.,§ 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č.87/95 Z. z. (ďalej len Nariadenie vlády;
poznámka žalobcu). Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď mu priznal úrok z omeškania
len vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Stotožňuje sa s rozhodnutím súdu priznať úroky z omeškania od

13.4.2016, avšak nestotožňuje sa so súdom priznanou výškou úrokov z omeškania. Nakoľko podľa cit. §
10cNariadeniavládysavýškaúrokovzomeškaniaprizáväzkovýchvzťahochvzniknutýchpred1.2.2013
riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013. Citoval znenie § 3 ods.1) Nariadenia vlády, účinného k
31.1.2013 a 489 O. z. Má za to, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol „za pred“
rozhodujúcim dátumom 1.2.2013, tak ako to aj vyplýva z dôkazov ním predložených spolu so žalobným

návrhom. Preto v žalobe žiadal úrok z omeškania vo výške 8,5 %, resp. 9 % ročne z dlžnej sumy, pričom
tieto rozhodujúce skutočnosti uviedol aj vo svojom návrhu. Na základe uvedeného má za to, že žalovaní
v užívali byt z titulu bezdôvodného obohatenia v žalovanom období, a preto je rozhodujúce pre určenia
výšky úrokov z omeškania to, že záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol pred 1.2.2013 a
teda je potrebné aplikovať právne predpisy určujúce výšku úrokov z omeškania účinné k 31.1.2013. Pre

stanovenia zákonnej výšky úrokov z omeškania je teda rozhodujúci § 3 ods.1 Nariadenia vlády, účinný k
31.1.2013(citoval,čostanovuje).Nakoľkonespochybňujesúdomstanovenýdeňsplatnostina13.4.2016
je zrejmé, že správne mu mal súd priznať úroky z omeškania zo sumy 1 228,81 € od 13.4.2016 vo výške
8 % ročne, t. j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol napadnuté výroky Rozsudku zmeniť

a rozhodnúť tak, že: žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu istinu 1 228,81 € s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 228,81 € od 13.4.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania 73,50 €, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti.
4. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
6. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, t. j. ohľadne
úrokov z omeškania vo výške 3 %, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1
a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom preskúmavaný.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že čo sa týka
výrokurozsudkuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastiúrokovzomeškania,nebolisplnenépodmienky
na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto ho podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaným uložilpovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny 1
228,81 € od 13.4.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.
9. Súd prvej inštancie, pokiaľ zamietol žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania, t. j. ohľadne
úrokov z omeškania vo výške 3 %, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne
závery o právach a povinnostiach strán sporu, čo je zrejmé zo skutočností uvedených v odvolaní, ktoré
odvolací súd považuje v celom rozsahu za opodstatnené.

10. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
11. Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.
12. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada trov konania na súde prvej

inštancie i odvolacích trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
16. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.