Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 8, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/398/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615216784
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615216784.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, sudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v právnej veci žalobcu : B. Z., Y..
XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, R., právne zastúpený : JUDr. Milan Križalkovič, advokát, Hviezdoslavova 11,
Spišská Nová Ves proti žalovanému : Slovenská republika, v mene štátu koní Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu pri výkone
verejnej moci

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.023,51€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy
2.023,51 € od 27.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 03.09.2015 žalobný návrh, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.023,51€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 14.08.2015
do zaplatenia, sumu 239,23€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 14.08.2015 do zaplatenia a
nahradil trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu pri výkone verejnej moci.
Svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa ORPZ Spišská Nová Ves, ČVS : ORP - 858/

OVK - SN - 2011 zo dňa 30.03.2012 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ. S obvinením od začiatku nesúhlasil,
pretožeskutočnostivňomuvedenésanezakladalinapravde,pretovočinemupodalsťažnosť,ktorábola
prokurátorom zamietnutá. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/17/2013 zo dňa 25.03.2014 bol spod
obžalobyoslobodenýaodvolanieprokurátoravočirozsudkubolouznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
zamietnuté. Poukázal, že od počiatku tvrdil svoju nevinu, čo bolo rozhodnutiami súdov potvrdené. Na

svoju obhajobu si v zmysle § 39 Trestného poriadku zvolil advokáta JUDr. Milana Križalkoviča, ktorý si
za obhajobu v trestnej veci vyčíslil trovy vo výške 2.023,51€. Nárok na odškodnenie vo výške 2.023,51€
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. si uplatnil listom zo dňa 06.07.2015 na Generálnej prokuratúre SR a
zároveň si uplatnil aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s uplatnením náhrady škody v
rámci predbežného prerokovania nároku v sume 239,23€. Suma 239,23€ predstavuje tarifnú odmenu
z hodnoty 2.023,51€, t.j. za 1 úkon suma 91,29€, a teda za 2 úkony právnej pomoci spočívajúce v

príprave a prevzatí, podaní návrhu na predbežné prerokovanie + 8,39€ režijný paušál + 20% DPH
predstavuje výšku 239,23€. Žalovaný listom zo dňa 17.07.2015 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť
postupuje na ďalšie konanie Ministerstvu spravodlivosti SR, pretože v danej veci nie je oprávnený
konať, nakoľko ide o prípad podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , kedy nie je možné určiť
orgán oprávnený konať v mene štátu. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 07.08.2015 vrátilo
Generálnej prokuratúre SR postúpenú žiadosť s odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že ku škode malo

dôjsť v dôsledku nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní, kde dozor nad ich činnosťou
vykonával prokurátor, ktorý podal aj obžalobu, v zmysle § 4 ods. 1 písmena b) a f) zákona č. 514/2003Z.z. sa za orgán zodpovedný na predbežné prerokovanie nároku považuje Generálna prokuratúra SR.
Po spätnom postúpení žiadosti žalovaný opätovne v liste zo dňa 13.08.2015 poukázal, že nie je príslušný
konať za štát, preto predmetnú žiadosť neprerokuje a vec tým považuje na prokuratúre za skončenú.

S poukazom na § 4 ods. 1 písmeno f) zákona č. 514/2003 Z. z. má žalobca za to, že žalovaný je
príslušnýkonaťzaštát,nakoľkoprokurátorjekontrolnýmorgánomvovzťahukvyšetrovateľovi,vykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania ako aj v prípravnom konaní a
je tým orgánom, ktorý nesie zodpovednosť za to, či podaním obžaloby presunie trestné konanie do
štádia súdneho konania a či dôkazy zabezpečené vyšetrovateľom sú dostatočné na podanie obžaloby a

preukázanie viny. Žalobca má za to, že prokurátor je ten orgán, ktorý nesie zodpovednosť za zákonnosť
a správnosť úradného postupu vyšetrovateľa pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní,
je okrem iného oprávnený zrušiť ktorékoľvek nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie a opatrenie
vyšetrovateľa a môže ho nahradiť vlastným rozhodnutím a opatrením.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhoval ju zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe

poukázalnato,ževoveciniejeoprávnenýkonaťzaštát,pretoženiesúsplnenézákladnéhmotnoprávne
predpoklady na postup podľa § 4 ods. 1 písmeno f) zákona č. 514/2003 Z. z. , škodu nespôsobila
prokuratúra, a teda nie je daná ani príslušnosť žalovaného na konanie, preto navrhoval, aby súd ďalej
konal s Ministerstvom spravodlivosti SR. Žalobu považoval za vecne nedôvodnú, pretože žalobca konal
spoločensky neakceptovateľným spôsobom, trestné stíhanie si svojím konaním zavinil sám, a aj keď

súd vychádzajúc zo zásady " in dubio pro reo " v jeho konaní nevidel trestnú činnosť, akákoľvek náhrada
škody za takéto konanie by bola v rozpore s dobrými mravmi. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno
automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, nakoľko v danom prípade až
rozsiahle súdne konanie ustálilo skutkový a právny stav veci. K uplatňovanej škode uviedol, že trovy

konania musia byť nie len zaplatené, ale musia byť aj účelne vynaložené a preukázané hodnovernými
dokladmi.

3. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to uznesenie
Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície, Spišská Nová Ves zo dňa 30.03.2012 o trestnom

stíhaní žalobcu, uznesenie Okresnej prokuratúry Spišská Nová ves zo dňa 18.04.2012 o zamietnutí
sťažnostižalobcu,rozsudoktunajšiehosúduzodňa25.03.2014sp.zn.4T/17/2013ooslobodenížalobcu
spod obžaloby, uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 03.10.2014 sp. zn. 6To 85/2014 o
zamietnutí odvolania prokurátora a odvolania poškodeného, vyčíslenie trov obhajoby v trestnej veci, list
so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06.07.2015, list zo dňa 17.07.2015 s odpoveďou

žalovaného k žiadosti, list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 07.08.2015, odpoveď žalovaného listom
zo dňa 13.08.2015, faktúru č. 12A/2012, príjmové doklady, technický preukaz osobného motorového
vozidla zn. Opel Meriva, prehľad cien benzínu a vyžiadal pripojenie spisov tunajšieho súdu sp. zn.
5T/57/2012 a sp. zn. 4T/17/2013.

4. Žalovaný ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia.

5. Súd vo veci nariadil pojednávania, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinných
dôkazov.

6. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil. Poukázal,
že si uplatnil právo na zaplatenie trov za úkony, ktoré boli riadne vyčíslené a ktoré právny zástupca v
trestnom konaní aj reálne vykonal. Mal za to, že jeho nárok je dôvodný a že spĺňa všetky zákonné
predpoklady na to, aby mu bola priznaná náhrada škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s platením trov,
ktoré musel zaplatiť tým, že si uplatňoval svoje právo v trestnom konaní, ktoré bolo voči nemu vedené

a s ktorým od začiatku nesúhlasil. Má za to, že je daná objektívna zodpovednosť štátu bez ohľadu na
zavinenie, pričom rozhodujúcim kritérium je, že bolo voči nemu vznesené obvinenie a následne bol spod
obžaloby oslobodený. Tým, že musel zaplatiť trovy za svoju obhajobu, reálne došlo ku škode na jeho
majetku. Požaduje aj zákonné úroky z omeškania, počnúc od 14.08.2015, teda odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy žalovaný odmietol jeho nárok v rámci predbežného prerokovania.

7. Vo svoje výpovedi žalobca poukázal na to, že uvedenou žalobou nechce nič viac a nič menej ako
to, čo zaplatil advokátovi zo to, že ho obhajoval, pričom jemu bola spôsobená oveľa väčšia škoda, a to
jednak psychická ako aj tá, že došlo k zmene jeho povesti v meste, pretože aj keď bol spod obžalobyoslobodený, zmenil sa pohľad na neho, keďže bol trestne stíhaný. Žiada len sumu, ktorú advokátovi
zaplatil a ktorú môže mať jeho rodina. Advokátovi platil sumy, ako ho o to žiadal, a to buď v hotovosti
alebo poukazom na účet. Trestné oznámenie na neho podal S. R. po tom, čo trestné stíhanie voči

jeho osobe bolo ukončené odsúdením dohodou o vine a trestne. Od začiatku považoval R. S. R. za
vykonštruované a za osobný útok na jeho osobu, od začiatku s obvinením nesúhlasil, čo sa nakoniec
preukázalo aj rozhodnutím súdu.

8. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby. Poukázal, že žalobca žiadnym spôsobom neuvádza, z akého

titulu si uplatňuje náhradu škody, a teda či z dôvodu nezákonného rozhodnutia alebo z dôvodu
nesprávneho úradného postupu, aj keď z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že ak je obžalovaný
oslobodený spod obžaloby, považuje sa uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II US 63/2013, v zmysle ktorého nie
každé rozhodnutie o vznesení obvinenia je nezákonné len preto, že následne sa nepotvrdili skutočnosti,
ktoré boli rozhodné v čase jeho vydania. V prípade žalobcu až následné rozsiahle súdne konanie

nepotvrdili dôvod vznesenia obvinenia, kedy súd neuveril poškodenému a 4 svedkom, ale uveril
obžalovanému a iným svedkom. Za takejto dôkaznej situácie v zmysle Trestného poriadku prokurátor
nemal ani inú možnosť, ako podať obžalobu, keďže zastaviť trestné stíhanie môže len vtedy, keď nemá
žiadne pochybnosti o tom, že sa nestal trestný čin. V danej veci však v prevažnej miere dôkazy hovorili
v neprospech žalobcu, preto prokurátor nemal inú možnosť ako podať obžalobu, pretože jedine súd

môže rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná a na základe ktorých dôkazov vec posúdi. Žalovaný z uvedeného
dôvodu zastáva názor, že konaním prokurátora nedošlo ku vzniku škody.

9. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5T/57/2012 mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa
30.03.2012, právoplatným dňa 30.03.2012, obvinený S. R. bol uznaný za vinného zo zločinu útoku na

verejného činiteľa a z prečinu výtržníctva. Poškodeným v konaní bol žalobca , B. Z..

10. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4T/17/2013 mal súd preukázané, že voči žalobcovi bola
podaná dňa 23.01.2013 obžaloba pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Poškodeným v
konaní bol S. R.. Rozsudkom zo dňa 25.03.2014 bol žalobca oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo

dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Voči oslobodzujúcemu rozsudku podal odvolanie
prokurátor aj poškodený, pričom Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 03.10.2014 odvolanie
prokurátora aj poškodeného odmietol. Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté uznesením vyšetrovateľa
zo dňa 30.03.2012 na základe oznámenia S. R. zo dňa 18.06.2011. Voči uzneseniu o začatí trestného
stíhania podal žalobca dňa 11.04.2012 sťažnosť , ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová

Ves uznesením zo dňa 18.04.2012 zamietol ako nedôvodnú. V predmetnej trestnej veci zastupoval
žalobcu advokát - JUDr. Milan Križalkovič, ktorý mu listom zo dňa 03.10.2014 vyčíslil trovy obhajoby vo
výške 2.023,51€ s tým, že tarifná odmena advokáta bola vo výške 1.253,50€, režijný paušál vo výške
154,19€ a hotové výdavky za cestovné vozidlom zn. Opel Meriva, amortizácia motorového vozidla a
náhrada za stratu času spolu vo výške 278,57€. Suma bez DPH predstavovala výšku 1.686,26€ a s

20% DPH výšku 2.023,51€. Z obsahu vyšetrovacieho spisu aj trestného spisu mal súd preukázané,
že všetky úkony právnej služby, ktoré si advokát vyúčtoval, reálne aj vykonal a že boli vyúčtované v
súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. Podľa príjmových dokladov žalobca zaplatil advokátovi dňa
10.04.2012 zálohu vo výške 500,-€, dňa 07.04.2014 zálohu vo výške 300,-€ a dňa 21.11.2014 vyplatil
trovy vo výške 800,-€. Faktúra č. 12A/2012 zo dňa 22.05.2012 , splatná dňa 22.05.2012 bola žalobcovi

vystavená advokátom titulom prijatia zálohy vo výške 500,-€. K námietke žalovaného k vyúčtovaniu trov
právneho zastúpenia z 03.10.2014, kedy právny zástupca žiadal, aby žalobca zaplatil na jeho účet sumu
2.023,51€,pričompotomtovyúčtovaníbolvystavenýpríjmovýdokladoprijatísumy800,-€ aknámietke,
prečo sa zálohové platby, ktoré mal žalobca zaplatiť, nezohľadnili a neboli započítané, právny zástupca
žalobcu uviedol, že išlo o konečné vyučovanie, čo je celkové vyúčtovanie trov tak, ako vznikali za úkony

počas celého konania a pri jednaní s klientom boli odsúhlasené a zaplatené. Poukázal, že faktúry aj
príjmové doklady sú riadne zaúčtované v účtovníctve, žalobca zaplatil všetky trovy tak, ako mal a aj keď
zálohové platby neboli zohľadnené pri záverečnom vyučovaní, tak len administratívnym nedopatrením,
pretože určite nič navyše žalobca nezaplatil. Žalobca k tomu potvrdil, že zálohy platil postupne tak, ako
to žiadal advokát, a to či, mu bolo doručené záverečné vyúčtovanie, nevie, nespomína si, ale určite

neplatil ešte raz sumu 2.023,-€, pretože to by sa mu určite zdalo veľa peňazí.

11. Z obsahu korešpondencie medzi stranami sporu mal súd preukázané, že listom zo dňa 06.07.2015
si žalobca uplatnil u žalovaného predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.023,51€titulom trov za obhajobu v trestnej veci a vo výške 239,23€ titulom odmeny za právne služby v
súvislosti s uplatnením náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku. Žalovaný listom
zo dňa 17.07.2015 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody postupuje Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý je podľa jeho názoru príslušným orgánom na
prerokovanie. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 07.08.2015 postúpilo žalobcovu žiadosť späť
žalovanému ako orgánu príslušnému konať. Žalovaný listom zo dňa 13.08.2015 žalobcovi oznámil, že
aj napriek tomu, že Ministerstvo spravodlivosti SR opätovne postúpilo žiadosť späť, má za to, že nie je
príslušný konať za štát, pretože škodu nespôsobila prokuratúra a keďže príslušný orgán nemožno určiť,

v mene štátu má konať s Ministerstvom spravodlivosti SR a tým je vec na prokuratúre skončená.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

14. Podľa § 4 ods. 1 písmeno f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátu GenerálnaprokuratúraSlovenskejrepubliky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

15. Podľa § 5 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s
ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.

16. Podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona č. 513/2004 Z.z. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené

alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa

nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

17. Podľa § 15 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

18. Podľa § 16 ods. 1 až 5 zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý
mu škodu spôsobil. Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku

1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie
je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia
nárokualebojehočastinasúde.Akžiadosťužbolaprerokovaná,príslušnýorgántútoskutočnosťoznámi
žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán
ďalej neprihliada. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu
len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak
súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.Každýjepovinnýbezodplatneposkytnúťsúčinnosťpotrebnúprepredbežnéprerokovanienávrhu
príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514 / 2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a

inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú

účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

21. Podľa 19 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu

spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

22. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu
považoval súd žalobu v prevažnej časti za odôvodnenú. K námietke pasívnej legitimácie žalovaného súd

poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014, kde bola riešená
práve otázka pasívnej legitimácie Generálnej prokuratúry SR a kde bolo vyslovené, že ak v trestnom
konaní , ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa a podal obžalobu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody
podľa § 4 ods. 1 písmena f/ zákona č. 514/20003 Z.z. je od 01. januára 2013 Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky a na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní
súd z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom spore je daná pasívna
legitimácia žalovaného, nakoľko žalobca podal voči uzneseniu vyšetrovateľa sťažnosť, ktorú prokurátor
zamietol, následne podal prokurátor obžalobu spod ktorej bol žalobca oslobodený.23. Súd mal preukázané, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovení § 3 ods. 1 písmeno a) zákona č. 514/2003 Z.z., s

tým, že svoj nárok si riadne a včas vopred uplatnil žiadosťou o jeho predbežné prerokovanie, pričom
žalovaný neuspokojil jeho nárok v rámci predbežného prerokovania nakoľko mal za to, že nie je
príslušným orgánom oprávneným v danej veci konať. Keďže žalovaný neuspokojil žalobcov nárok v
rámci predbežného prejednania, obrátil sa žalobca so svojim nárokom na súd v súlade s § 16 ods. 4
zákona č. 514/2003 Z.z. V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa štát zodpovednosti nemôže

zbaviť, je teda koncipovaná ako objektívna zodpovednosť. Pri tejto objektívnej zodpovednosti sa
neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť
a škodu zavinil, rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania je výsledok tohto konania ( rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo/194/2010 ). Objektívna zodpovednosť znamená, že
zo strany poškodeného ( oprávnený subjekt ) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu
resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv.

zodpovednosť za výsledok ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.06.2011 sp. zn. 2Cdo/121/2010 ). V
danom prípade výsledok konania je oslobodenie žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní. Žalobca si
uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že musel zaplatiť trovy svojmu advokátovi za to, že ho
obhajoval v trestnom konaní, nakoľko s trestným konaním od začiatku nesúhlasil. Súd mal preukázané,
že všetky úkony právnej služby v trestnej veci advokát žalobcu skutočne zrealizoval, pričom tieto

úkony považoval súd za účelne vynaložené a potrebné na obhajobu žalobcu, pretože sa týkali jednak
podania sťažnosti voči rozhodnutiu vyšetrovateľa, účasti na vyšetrovacích úkonoch, účasti na hlavnom
pojednávaní a verejnom zasadnutí. Úkony právnej služby boli vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č.
655/2004 Z.z. a príjmovými dokladmi ako aj vystavenou faktúrou žalobca preukázal, že trovy obhajoby
vo výške 2.023,51€ riadne zaplatil. Súd mal preukázanú aj príčinnú súvislosť, nakoľko nebyť vydania

uznesenia vyšetrovateľa a zamietnutia sťažnosti prokurátorom, nedošlo by ku vzniku škody. Keďže v
zmysle § 18 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov, pričom súčasťou trov sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta, súd žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie sumy 2.023,51€.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

26. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a boli priznané odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanému súdom ( podľa doručenky na č.l. 28 bola žaloba na vyjadrenie doručená
žalovanému dňa 26.10.2015 ). Súd určil túto lehotu podľa § 16 ods. 4 veta posledná zákona č. 514/2003
Z. z. a určil ju neskôr ako žiadal žalobca, nakoľko mal za to, že žalovaný neuspokojil nárok žalobcu

v rámci predbežného prejednania nie z dôvodu, že by ho odmietol, ale z dôvodu, že mal za to, že je
nepríslušný vo veci konať. O tom, že žalobca trvá na svojej žiadosti sa tak žalovaný mohol dozvedieť
až po tom, čo mu bola doručená žaloba súdom, preto lehotu omeškania určil súd nasledujúcim dňom.

27. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 239,23€ s príslušenstvom, tento nárok súd zamietol

z dôvodu, že samotný § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza, že súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Keďže žalobca
si uplatnil sumu 239,23€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 14.08.2015 práve titulom trov, ktoré
mu mali vzniknúť v súvislosti s uplatnením si náhrady škody v rámci predbežného prerokovania, pričom
zákon priamo tento nárok vylučuje z náhrady škody, súd v tejto časti žalobu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.29. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná
istina bola vo výške 2.262,74€ ( 2.023,51 + 239,23 = 2.262,7 ) a jej celé priznanie by znamenalo plný

úspech žalobcu. Keďže súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 2.023,51€, táto suma predstavuje
89% žalovanej istiny a teda úspech žalobcu. Zamietnutá časť sumy v rozsahu 239,23€ predstavuje 11%
žalovanej sumy a teda úspech žalovaného. Žalobca mal v konaní úspech vo väčšom rozsahu, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania a to v rozsahu jeho čistého procesného úspechu, t.j. v
rozsahu78%(89%úspechžalobcu-11%úspechžalovaného=78%čistýprocesnýúspechžalobcu).O

konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.