Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210226609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7210226609.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a z členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného: W. zdravotná
poisťovňa, a.s., F.: XX XXX XXX, so sídlom v G., G. XX/A proti povinnej: Q. H., nar. X.X.XXXX, bytom
vo N., K. 8, vedenej u súdnej exekútorky Z.. O. V. S., S. XX, H., o vymoženie 349,80 eura s prísl. a trov
exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 8.10.2015, č. k.

35Er/1841/2010-10, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 8.10.2015, č. k.
35Er/1841/2010-10 (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu
exekútorovi Z.. F.. H. S., S. XX, XXX XX H. trovy exekúcie vo výške 52,03 eura, a to do 3 dní odo dňa

nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 15.10.2010
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnej na základe
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatkov vydaného oprávneným pod

č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2010. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 4.11.2010 poverenie na
výkon exekúcie. Dňa 20.2.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Zároveň si súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 52,03 eura. Súd citoval § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku a po preskúmaní exekútorského spisu č. D. zistil, že u povinnej

nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný, príp. iný majetok, speňažením ktorého by bolo možné
uspokojiť pohľadávku oprávneného. V rámci exekučného konania neboli vymožené žiadne finančné
prostriedky, pričom povinná nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla. Súd mal za to, že ďalšie
navyšovanie exekučných nákladov v danom exekučnom konaní by bolo neúčelné. Preto exekúciu z
dôvodu nemajetnosti povinnej zastavil. V zmysle § 14 a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a § 196 a nasl. Exekučného poriadku súd priznal

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 52,03 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného
v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

3. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie

oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle § 220 O.s.p. tak, že podnet
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamietne.4. V odvolaní proti uzneseniu oprávnený uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je potrebné vychádzať z

charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Existuje predpoklad, že majetkové pomery povinnej
sa v budúcnosti môžu zmeniť a povinná bude mať príjem, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku
oprávneného. Z tohto dôvodu zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval
oprávnený za predčasné. Zároveň podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená,
hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude

premlčané, čím sa zmarí jej úspešné vymáhanie. Oprávnený si vybral súdneho exekútora, ktorý má
sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol
túto povinnosť na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť
zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Oprávnený
podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné na verejné zdravotné poistenie, pričom
vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s

verejnýmiprostriedkami.Pretojedôležité,abypridobrovoľnomnesplnenípovinnostiplatiteľmipoistného
sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Záverom odvolania oprávnený
dodal, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do
absolútnych majetkových práv povinného.

5. Na súde prvej inštancie vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávnenéhoprotivýrokuuzneseniavyššiehosúdnehoúradníkaozastaveníexekúcierozhodolvzmysle
§ 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

oprávneného nie je dôvodné.

7. Oprávnený podal odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie.

8. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie, zn. 35Er/1841/2010 zistil, že predmetné exekučné
konanie sa začalo dňa 15.10.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je: výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.3.2010. Dňa 4.11.2010 poveril súd prvej inštancie

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor v priebehu exekúcie zisťoval majetkové
pomery povinnej, čo vyplýva aj z podnetu na zastavenie exekúcie zo dňa 15.2.2015, v ktorom tento
uviedol, že v priebehu exekúcie ani opakovanými úkonmi nebol zistený majetok povinnej, táto nemá
príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, je dlhodobo nezamestnaná, alkoholička, na účtoch nemá finančné
prostriedky, zdržiava sa na neznámom mieste a vzhľadom k doteraz zisteným skutočnostiam nie je ani

reálny predpoklad na očakávanie zmeny majetkových pomerov. Súdny exekútor taktiež poukázal na
nálezy Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 452/11, I. ÚS 359/2001, II. ÚS 421/2011 a III. ÚS 432/2011, z
ktorýchvyplýva,žeaksúsplnenépodmienky,žepovinnýnemážiadenhnuteľnýmajetokanehnuteľnosti,
ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, je potrebné ju zastaviť. Prípadné nadobudnutie
majetku alebo príjmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, však

nezakladá dôvod na nerešpektovanie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň súdny
exekútor predložil vyčíslenie trov exekúcie vo výške 52,03 eura.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.10. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu
zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii
dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom

oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.

11. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného,

tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

12. Ako je uvedené vyššie, súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a

konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Rozsiahlym šetrením sa nezistil žiaden
majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného
a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť,
že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre
zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.

13. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinnej, ktoré navyše ani nie sú
podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu
a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací
súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2010, teda uplynula už dlhá doba,
počas ktorej bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre
právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné
zlepšenie majetkových pomerov povinnej.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval
správne, ak exekúciu proti povinnej zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.

15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,

odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený

nemal v tomto konaní úspech a povinnej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).