Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 15, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/117/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212534
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7615212534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu K.. Y. L., W.. X.X.XXXX, F. U. L. W. U.,
O. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Hviezdoslavova 7 proti žalovanému Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, so
sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu pri výkone verejne
moci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16C/157/2015-124
zo dňa 10. januára 2017

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I., II. a IV.

II.Priznáva žalobcoviprotižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.809,36 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.809,36 eur od 6.6.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 502,10 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 502,10 eur od 6.6.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
IV. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 17,25%.

2. Rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobcovi 9.909,06 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 9.909,06 eur od 6.6.2015
do zaplatenia, ďalej sumy 629,59 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 629,59 eur
od 6.6.2015 do zaplatenia a na náhradu trov konania, titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím

orgánu pri výkone verejnej moci, keďže žalobca bol právoplatným rozhodnutím súdu spod obžaloby
prokurátora oslobodený, pričom škoda mu v trestnom konaní vznikla titulom trov obhajoby v zmysle
ust. § 39 ods. 4 Trestného poriadku JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom Advokátskej kancelárie
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11 a JUDr. Jánom Garajom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Prešove, Floriánska 2, ako aj odmenou za znalecký posudok. JUDr. Milan
Križalkovič si za obhajobu v predmetnej trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
1Tv/3/2011 a na OR PZ, odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves pod ČVS: ORP-83/OVK-

SR-2011Chc, ako aj na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn. 23Tov/7/2013 vyúčtoval trovy obhajoby
vo výške 4.031,42 eur a JUDr. Ján Garaj vo výške 5.581,22 eur a keďže v trestnej veci žalobcu bol
vypracovaný kontrolný znalecký posudok MUDr. Martinom Kováčom, znalcom v odbore zdravotníctvoa farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, pričom si znalec vyúčtoval odmenu za znalecký posudok v sume
296,42 eur, ktorú žalobca aj uhradil.

3. Uznesením ČVS: ORP-83/OVK-SN-2011 Chc zo dňa 4.5.2011 bolo voči žalobcovi vyšetrovateľom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru SR v Spišskej Novej Vsi, Odboru kriminálnej polície začaté
trestné stíhanie ako obvinenému zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona
v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.a./, ods. 2 písm.a./ Trestného zákona.

4. Uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov sp.zn.: OPv 38/11 zo dňa 23.6.2011 bola
sťažnosť žalobcu voči vyššie uvedenému uzneseniu ČVS: ORP-83/OVK-SN-2011 Chc zo dňa 4.5.2011
zamietnutá, pretože nebola dôvodná.

5. Dňa 9.12.2011 podala Okresná prokuratúra Prešov na Okresnom súde Prešov voči žalobcovi
obžalobu.

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 1Tv/3/2011-535 zo dňa 21.6.2013 bol žalobca ako
obžalovaný podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku v spojení s § 25 ods. 1 Trestného zákona
oslobodený spod obžaloby, nakoľko skutok, ktorý sa mu kládol za vinu podľa uvedeného rozsudku, nie je
trestným činom. Zároveň podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bol poškodený v uvedenom trestnom

konaní odkázaný so svojim nárokom na náhradu na občianske súdne konanie.

7. V odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry podanému proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp.
zn. 1Tv/3/2011-535 zo dňa 21.6.2013, Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením sp. zn.

23Tov/7/2013-563 zo dňa 21.10.2013 uvedené odvolanie zamietol, keďže bolo nedôvodné.

8. Prípisom zo dňa 23.3.2015 označeným ako „Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody“
adresovaným Generálnej prokuratúre SR si žalobca uplatnil u uvedeného orgánu náhradu škody vo
výške 9.909,06 eur (4.031,42 eur+5.581,22 eur+296,42 eur), ktorá pozostáva z trov za jeho obhajobu

v trestnej veci a odmeny za znalecký posudok, a zároveň si súčasne uplatnil podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s týmto uplatnením náhrady
škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 9.909,06 eur a to sumu 629,59 eur, ktorá
pozostáva zo sumy 253,94 eur za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ AT), zo sumy paušálu vo výške 8,39 eur, zo sumy 253,94 eur

za úkon právnej služby - návrh na predbežné prerokovanie nároku (§ 14 ods. 1 písm. c/ AT), zo sumy
paušálu vo výške 8,39 eur a DPH 20% v celkovej výške 104,93 eur.

9. Prípisom zo dňa 5.6.2015 Generálna prokuratúra SR oznámila žalobcovi cestou jeho právneho
zástupcu ( JUDr. Milana Križalkoviča), že nie je príslušná vo veci konať za štát, pretože škodu

nespôsobila prokuratúra ( prokurátor), čím nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 4 ods.
1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z. a preto žiadosť neprerokuje.

10. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil

v zmysle ust. § 3 ods. 1, 3, § 4 ods. 1 písm. b/, f/, § 6 ods. 1, 2, § 7, § 16 ods. 1, 4, § 17 ods. 1, 2, §
18 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 9 ods. 1, 2, § 12 ods. 3 písm. b/, § 14
ods. 1, 2 písm. a/, ods. 8, § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších zmien a doplnkov, t.j. v znení účinnom

do 30.6.2013 (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), ako aj v znení účinnom od 1.7.2013, s následným
právnym posúdením sporu aj v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom
do 31.12.2012 a zákona č. 212/2012 Z.z., ktorým bolo s účinnosťou od 1.1.2013 novelizované ust. § 4
ods. 1 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z.

11. Súd prvej inštancie s odkazom na body pod č. 76 a 77 odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že príslušným orgánom konajúcim v mene štátu v tomto spore je Generálna prokuratúra SR (viď
rozsudky NS SR sp.zn. 8Cdo/289/2014 zo dňa 14.10.2015 a sp.zn. 3Cdo 194/2010 zo dňa 30.3.2011).12. Ďalej konštatoval, že predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z.
je súčasné splnenie troch podmienok a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, existencia škody, t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej

ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, pričom zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. je objektívnou
zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených podmienok aj za túto
škoduzodpovedá,pričomprevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetkyzákonompožadované
podmienky súčasne.

13. Uviedol, že v súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím
(vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného
súdu (viď R 35/1991, R 70/1994 a rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, ako
aj 4MCdo/15/2009, 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011), vychádzajúc z objektívnej zodpovednosti štátu
(bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže štát zbaviť. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania

vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

14. Dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie,
tento voči uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola prokurátorom odmietnutá a následne bolo voči nemu
vedené trestné stíhanie, pričom v konaní pred súdom bol spod obžaloby oslobodený, v dôsledku čoho

je potrebné trestné stíhanie žalobcu považovať za nezákonné, keďže jeho nezákonnosť sa preukázala
právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom a to aj napriek tomu, že v čase vznesenia obvinenia mohlo
prípadne byť toto uznesenie o vznesení obvinenia dôvodné.

15. Žalobca požiadal prípisom zo dňa 23.3.2015 o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu

škodyvočiGenerálnejprokuratúreSR,ktorámuoznámila,žejehožiadosťneprerokujeaabysadomáhal
svojho nároku cestou súdu.

16. Vzhľadom k hore uvedenej skutočnosti a naplneniu zákonných predpokladov v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu uplatnenej výšky náhrady škody a dospel k

záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu škody, ale nie v celom rozsahu uplatňovanej
výšky vyčíslenej škody s odkazom na ust. § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže dochádza
len k náhrade účelne vynaložených trov konania s tým, že žalobca si mohol zvoliť v trestnom konaní
aj dvoch obhajcov.

17. Súd prvej inštancie nepovažoval za účelne vynaložené tie trovy konania, príslušných procesných
úkonov, ktorých sa zúčastňovali obaja obhajcovia žalobcu, prípadne ktoré v konfrontácii s inými dôkazmi
boli spochybnené.

18. S poukazom na body 89 až 136 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie pri náhrade

škody vynaložených trov konania spočívajúcich v odmene obhajcov žalobcu vychádzal z citovaných
ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a priznal z uplatnených trov konania vynaložených žalobcom na
úhradu trov obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča, zo sumy 4.031,32 eur - sumu 1.788,25 eur ako náhradu
škody a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa uplatnenej sumy trov konania tohto obhajcu, žalobu zamietol.

19. Rovnako zo žaloby žalobcu uplatňovaných nákladov úhrady trov obhajoby jeho ďalšieho obhajcu
JUDr. Jána Garaja, súd prvej inštancie zo sume 5.581,22 eur priznal žalobcovi sumu 3.724,69 eur ako
náhradu škody a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa tejto sumy náhrady trov konania tohto obhajcu žalobu
zamietol.

20. Súd prvej inštancie zároveň považoval aj za účelne vynaložené trovy konania spočívajúce v úhrade
sumy 296,52 eur za vypracovanie znaleckého posudku č. 058/2012 zo dňa 22.2.2012 znalcom MUDr.
Martinom Kováčom, ktorý si v trestnom konaní vo vlastnej réžii zabezpečoval sám žalobca potom, čo
jeho návrhu na doplnenie znaleckého dokazovania v prípravnom konaní nebolo zo strany vyšetrovateľa
vyhovené, pričom práve so záverom tohto znaleckého posudku aj vychádzal rozsudok Okresného súdu

Prešov sp.zn. 1Tv/3/2011-535 zo dňa 21.6.2013.

21. Zo žalobcom uplatnenej sumy 9.909,06 eur titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
pri výkone verejnej moci, pozostávajúcej z trov obhajoby žalobcu dvomi advokátmi v predmetnomtrestnom konaní, ako aj odmeny za vypracovanie znaleckého posudku, súd prvej inštancie priznal
žalobcovi spolu sumu vo výške 5.809,36 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

22. Zo žalobcom uplatnenej sumy 9.909,06 eur tak súd žalobcovi priznal sumu 5.809,36 eur (1.788,25
eur + 3.724,69 eur + 296,42 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Žalobca si uplatnil podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo ním požadovanej
náhrady škody aj náhradu zaplatenej odmeny jeho právnemu zástupcovi za právne služby v súvislosti

s uplatnením škody v rámci predbežného prerokovania nároku v celkovej výške 629,59 eur, a to za 2
úkony - prevzatie a príprava, návrh na predbežné prerokovanie nároku a ku každému z nich sumu 8,39
eur ako režijný paušál a celkovú sumu následne navýšenú ešte o 20% DPH.

24. Z tohto uplatneného nároku súd priznal žalobcovi len sumu 502,10 eur, keďže tarifná hodnota 1
úkonu je len vo výške 200,82 eur, počítaná zo základu sumy 5.809,36 eur (2x 200,82 eur + 2 x 8,39 eur

+ 20 % DPH). V prevyšujúcej časti nárok žalobcu z tohto titulu zamietol.

25. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, ako aj v znení platnom do 31.1.2013, s odkazom na ust. § 10c tohto
nariadenia a § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. z uplatnenej sumy súd priznal žalobcovi aj príslušné

úroky z omeškania, ktoré za obdobie od 9.12.2015 do 15.3.2016 predstavovali výšku 0,05% p.a.

26. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých na súde prvej inštancie rozhodol v zmysle § 251, §
255 ods. 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a keďže žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, priznal žalobcovi
náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.

27. Súd prvej inštancie pri posudzovaní úspechu žalobcu bral zreteľ na skutočnosť, že pomer úspechu
žalobcu k žalovanému bol 58,62% (5.809,36 eur ako priznaná suma istiny- náhrady škody / 9.909,06
eur ako celková žalovaná suma istiny-náhrady škody = 0,5862 = 58,62%) a úspechu žalovaného 41,37
% (4.099,70 eur ako nepriznaná suma istiny / 9.909,06 eur ako celková žalovaná suma istiny-náhrady

škody=0,4137=41,37%).Žalobcovipretovznikolnároklennapomernúčasťtrovkonaniaatovrozsahu
17,25% (58,62 % - 41,37%) O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný, konkrétne proti

výrokom pod č. I., II. a IV. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku pod č. I. tak, že
žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 2.084,67 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 2.804,67 eur od 6.6.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku
pod č. II. tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a vo výroku pod č. IV., že žalobca nemá
voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

29. Poukazoval na body odôvodnenia rozsudku pod č. 80 až 83, ako aj na nález Ústavného súdu
SR sp.zn. II.ÚS 163/2013 z 13.11.2013, keďže vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že je v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, čo sa neskôr z rôznych

dôvodov nepotvrdilo. Preto v danej veci samotné oslobodenie obžalovaného K.. L. spod obžaloby
v trestnom konaní nespôsobuje nezákonnosť uznesenia vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia, čo
taktiež nespochybňuje následný postup prokurátora, ktorý ponechal v platnosti uznesenie o vznesení
obvinenia, keďže z výsledkov dokazovania boli zistené iné skutočnosti spochybňujúce oprávnenosť
trestnéhostíhaniažalobcu.Včasevydaniauzneseniaovzneseníobvineniaexistovalapravdepodobnosť

o spáchaní trestného činu s poukazom na výpoveď nielen poškodeného, ale i vypracovaný znalecký
posudok znalca k zraneniam poškodeného, ktoré sa stali podkladom pre vydanie uznesenia o vznesení
obvinenia a preto v uvedenom štádiu prípravného konania nebolo pochýb o zámeroch z týchto úkonov
vyvodených, pričom skutočnosť, či sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo či sa spod obžaloby
oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť len výlučne súd so zreteľom aj na ust. § 6 ods. 1 tohto zákona.

Keďže vznesené obvinenie nikdy nebolo zrušené pre nezákonnosť, nemožno označiť toto rozhodnutie
za nezákonné tak, ako to učinil konajúci súd, v dôsledku čoho neexistuje u žalobcu právny titul pre
uplatnený nárok. Preto súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/
CSP).30. K bodom 106, 130, 131 odôvodnenia uviedol, že z obsahu spisu z predložených príjmových dokladov
preukázateľne úhrada sumy 3.724,69 eur žalobcom obhajcovi JUDr. Jánovi Garajovi nevyplýva, pričom

k reálnej úhrade trov obhajoby zo strany žalobcu obhajcovi JUDr. Križalkovičovi došlo, čo v konaní bolo
vykonaným dokazovaním aj preukázané. Tým spochybňoval účelnosť, ako aj vznik priznanej náhrady
trov obhajoby u obhajcu JUDr. Jána Garaja. Z priznanej sumy vo výroku I. preto vo výške 5.809,36 eur
je tak treba odpočítať ako nepreukázanú sumu 3.724,69 eur a zaviazať žalovaného nanajvýš na sumu
2.084,67 eur, čo má vplyv následne aj na priznanie pomerného nároku na náhradu trov konania.

31. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného spochybňoval ním tvrdené skutočnosti, keďže mal za
to, že súd správne vyhodnotil nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a to v bode 82 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, so zreteľom aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011, v
dôsledku čoho je žalovaného odvolanie v tomto smere absolútne nedôvodné. Uviedol, že pokiaľ ide o
zmenuvýškyodškodnenia,priznanúobhajcoviJUDr.JánoviGarajovi,jerovnakonedôvodnážalovaného

odvolacia námietka, keďže žalobca riadne preukázal aj tieto platby a to prostredníctvom pokladničných
dokladov, ktoré žalobcovi boli týmto advokátom odovzdané po vyplatení záloh. Preukázanie zaúčtovania
zložených záloh v účtovníctve advokáta JUDr. Garaja tak považoval za šikanózne bez zreteľa na to, že
druhý advokát JUDr. Križalkovič súdu predložil výpisy zo svojho účtovníctva, čo bolo ale len učinené
z jeho vôle. Považoval rozsudok za vecne správny, navrhoval ho potvrdiť, pričom si uplatnil nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

32. K vyjadreniu žalobcu žalovaný vyjadrenie nepodal.

33. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od

1.7.2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP podľa obsahu z hľadiska
uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.3.2018 o 9,05 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 7.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

35. V spore bol rozsudok vyhlásený už za účinnosti Civilného sporového poriadku a rovnako aj podané
odvolanie žalovaného.

36. Podľa obsahu odvolania žalovaný namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/

a h/ CSP.

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) t.j., že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa
týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie,
na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia
je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení
môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil
na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací
súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikáciipráva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

39. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase rozhodnutia
súdu a rovnako ani nesprávne právne posúdenie veci, a preto sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2

CSP stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvedených
dôvodov len dopĺňa, že správne súd prvej inštancie pri vyhodnotení vykonaných dôkazov a právnom
posúdení veci vychádzal z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých je aj ustálená
rozhodovacia prax súdov SR, na ktorých správnosť pri preskúmaní odvolania žalovaného v danej veci
poukazuje aj odvolací súd (viď v tomto smere rozsudky NS SR uvádzané v bodoch pod č. 11, 13
odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/285/2016-161

z 20.12.2017).

40. Odvolací súd apeluje na to, že za ústavne konformný sa považuje taký výklad zákona č. 514/2003
Z.z. zakladajúci objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie, a to v prípade, ak bolo trestné
stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal,

resp. že skutok nespáchal obvinený, a ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nesplnil predpoklad
o spáchaní trestného činu obvineným, ako aj analogicky prípad, že skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za
vinu, nie je trestným činom, sa uznesenie, ktorým bolo proti obvinenému vznesené obvinenie považuje
vždy za nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy SR a
čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže pre posúdenie

nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánov činných v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako
orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo.

41. Odvolací súd k námietkam žalovaného uvádza, že interpretácia zákona č. 514/2003 Z.z. v

ponímaní žalovaného je striktne formalistická, popiera zmysel a účel tejto právnej normy, a nerešpektuje
spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov zaručených Ústavou SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže je v rozpore so súčasnou (doposiaľ existujúcou)
konštantnou judikatúrou, ako aj s princípami právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní
strán a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Vo vzťahu k týmto argumentom a súvisiacim odvolacím

námietkam odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že obsahom princípu právneho štátu
je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, II. ÚS 80/99, III. ÚS 328/05, III. ÚS 300/06, IV.
ÚS 209/2010). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa

hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne porovnateľných
veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú
dobu.

42. Rovnako v tomto smere sú irelevantné aj ďalšie odvolacie námietky odvolateľa spochybňujúce
náhradu škody titulom účelne priznanej náhrady trov obhajoby u prvého obhajcu žalobcu JUDr.
Jána Garaja, a to z dôvodu nepreukázania, že obhajca si v účtovníctve platby od žalobcu aj
skutočne zaúčtoval, nakoľko žalobca riadne v konaní preukázal, že tento obhajca mu vystavil príjmové
pokladničné doklady o úhrade ním vyúčtovaných trov obhajoby a v prípade ich riadneho neuvedenia v

účtovníctve zo strany tohto právneho zástupcu, je to len na ťarchu tohto obhajcu a nemôže to byť na
ťarchu žalobcu v tomto konaní, keďže zákonnou povinnosťou každého platiteľa DPH je viesť o prijatých
platbách aj riadne účtovníctvo.

43. Odvolací súd nezistil dôvodnosť ani ďalších odvolacích námietok žalovaného, týkajúcich sa ďalších

napadnutých výrokoch, t.j. výroku o priznaní pomerného nároku na náhradu trov konania žalobcovi v
rozsahu 17,25% (viď vecne správne odôvodnenie tohto výroku v bode 149 odôvodnenia napadnutého
rozsudku)arovnako(vbodoch135a136odôvodneniarozsudku),týkajúcichsapriznanianáhradyškody
vo výške 502,10 eur vzniknutej predbežným prerokovaním nároku žalobcu, spočívajúcich v náhradetrov právneho zastupovania žalobcu pri predbežnom prerokovaní nároku, so zreteľom na dôvodnosť
a účelnosť aj týchto vynaložených trov konania žalobcu, keďže Generálna prokuratúra SR v rámci
predbežného prejednania nároku žalobcu nedôvodne spochybňovala žalobcom uplatnený nárok, ktorý

súd žalobcovi priznal.

44. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch
pod č. I., II. a IV. v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.

45. O nároku strán sporu na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).