Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010302
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316010302.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.

Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného Q. B., pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28.6.2017,
č. k. 2T/78/2016-419, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. sa

obžalovaný Q. B., nar. XX.XX.XXXX v I., bytom B. XXX, toho času vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov
od 04.11.2015,

uznáva za vinného, že

v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, od doposiaľ nestotožnenej osoby si zadovážil
drogu, bielu kryštalickú látku v zatavenej plastové striekačke, ktorú u seba prechovával a ktorú dňa
04.11.2015 o 14.25 hod. v obci Šoporňa za pohostinstvom „Lev“, po predchádzajúcej výzve polície
dobrovoľne vydal, pričom v zmysle znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/16412 zatavená injekčná striekačka obsahovala 3342
mg kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu s priemernou
koncentráciou účinnej látky 51,/% hmotnostného, čo obsahuje 1728 mg absolútneho metamfetanímu
vo forme bázy, čo predstavuje celkovú hodnotu drogy 150,39 Eur, pričom metamfetamín je podľa

zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších
predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný bol rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 1T/148/2007 zo dňa 14.01.2013, právoplatným 22.01.2013, odsúdený za
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c, písm. d/ Trestného zákona.

t e d a

neoprávnene si zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a už bol za taký čin
odsúdený,

t ý m s p á c h a l

obzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátokjedovaleboprekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nim podľa § 172 ods. 1 písm. c, písm. d/, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Za to saodsudzuje:
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 12(dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu sa zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona sa ukladá obžalovanému i ochranný dohľad a podľa § 78 ods. 1

Trestného zákona na dobu 1(jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Galanta uznal obžalovaného Q. B. za vinného pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, ods. 2
písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste, od doposiaľ nestotožnenej osoby si zadovážil
drogu, bielu kryštalickú látku v zatavenej plastové striekačke, ktorú u seba prechovával a ktorú dňa
04.11.2015 o 14.25 hod. v obci Šoporňa za pohostinstvom „Lev“, po predchádzajúcej výzve polície
dobrovoľne vydal, pričom v zmysle znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu

Policajného zboru č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/16412 zatavená injekčná striekačka obsahovala 3342
mg kryštalického materiálu s obsahom metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu s priemernou
koncentráciou účinnej látky 51,/% hmotnostného, čo obsahuje 1728 mg absolútneho metamfetanímu vo
forme bázy a uvedené množstvo zodpovedá minimálne 43 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom
metamfetamín je podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch

v znení neskorších predpisov zaradený do ll. skupiny psychotropných látok, pričom obžalovaný bol
rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 1T/148/2007 zo dňa 14.01.2013, právoplatným 22.01.2013,
odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c, d) Tr. zákona.

Za to súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2/ Trestného zákona s použitím § 37 písm. m), § 38 ods.
4/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 12(dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm.
b) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. A podľa § 76 ods. 1/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad podľa

§ 78 ods. 1/ Trestného zákona na dobu 1(jeden) rok.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný čo do výroku o
vine, treste a konaniu, ktoré mu predchádzalo, ktoré následne odôvodnil sám, aj prostredníctvom svojho

obhajcu.

V pomerne rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa odvoláva proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Namieta právnu kvalifikáciu, pretože nebola naplnená skutková podstata pre
skutok podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, zákon vyžaduje spôsobenie škody. Nejasnosti skutkovej

podstaty trestného činu podľa § 172 Trestného zákona spôsobili, že sa v policajnej praxi používa počet
dávok vyšší ako je 10 individuálnych dávok pre vlastnú potrebu. Zneužitie § 135 Trestného zákona
je protizákonné, pretože toto ustanovenie sa týka počtu dávok pre trestný čin podľa § 172 Trestného
zákona. Obžaloba bola podaná za prechovávanie drog pre vlastnú potrebu, v skutku bolo uvedené,
koľko látka obsahuje absolútneho metamfetamínu, čo je právny nezmysel. V obžalobe bola aj hodnota

nájdenej drogy, ale v rozsudku už nie, tam je iba počet dávok. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu.
Dôkaz proti nemu boli získaný protizákonne. Poukázal na výpovede svedkov. Vyšetrovateľ odmietol
konfrontácie medzi svedkami, napriek tomu, že títo vypovedali rozporne. V úradnom zázname boli mená
svedkov R. zatajené. Policajti ho sledovali bez vydaného príkazu. Rozsudok bol vydaný len na základe
úradného záznamu polície. Išlo o služobný zákrok, súd sa ale nezaoberal tým, podľa akého zákona.Obhajca namietal, že obžalovaný bol nezákonným spôsobom donútený predložiť proti sebe dôkaz,
na základe ktorého došlo následne k jeho obvineniu. Dvaja pracovníci polície ho najprv vyzvali, aby
vydal veci pochádzajúce z trestnej činnosti, ktoré nekonkretizovali, pričom ho nepoučili že veci nemusí

vydať. Zápisnica o vydaní veci nebola vyhotovená na mieste, čo len potvrdzuje nezákonný postup pri
zabezpečení dôkazu. Nie je jasné, na základe akého zákona policajné orgány postupovali pri zásahu.
Obhajoba poukázala na judikatúru ESĹP aj na stanovisko Ústavného súdu ČR, a Najvyššieho súdu SR
v súvislosti so zákazom sebaobviňovania. Polícia úkon nezadokumentovala. Naviac samotná zápisnica
o vydaní veci je sporná, obsah je nezrozumiteľný. Podľa výpovedí policajtov títo vykonávali operatívno-

pátraciu činnosť, mali informáciu, že obžalovaný bude mať u seba drogy, z čoho vyplýva, že chceli
zabezpečiť dôkaz pre trestné konanie. Preto mala postupovať polícia podľa ustanovení Trestného
poriadku (postup podľa vopred známej informácie) Zákon o Policajnom zbore ukladá policajtovi v službe
povinnosť vykonať služobný zákrok ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, alebo ak je dôvodné
podozrenie z ich páchania. V danom prípade ale neboli zistené aspoň takéto podozrenie, preto bol
služobný zákrok neopodstatnený, musí byť preto považovaný za nepoužiteľný v trestnom konaní. Preto

navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 Trestného poriadku
(1) ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci novérozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými
ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom,

(2) ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže
odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o
chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil,
(3) odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade
skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi

vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo
výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody.
(4) Odvolací súd nemôže sám
a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného

poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine
a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením §
278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil správne skutkové
závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok správne posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal
obžalovaného za vinného.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu

je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Treba tiež podotknúť, že odvolacie námietky sú totožné s obhajobou prezentovanou už v konaní pred
súdom, s ktorou sa okresný súd vysporiadal pred rozhodnutím vo veci samej.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku rozoberá, preto krajský

súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Čo sa týka vyhodnotenia dôkazov zo strany okresného súdu, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že
z obsahu zápisnice o vydaní veci na č.l. 140 spisu zrejmé, že pri citácii toho, čo uviedla vyzvaná osoba,
vypadli slová „vydávam na“ (s uvedeným pokračovaním „ výzvu polície...“). Avšak záver okresného súdu
o tom, že z celkového kontextu vyplýva, že obžalovaným bola vec vydaná, je správny.

Rovnako treba podotknúť, že za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov
PZ, ktorí vykonávali operatívne šetrenie na mieste, respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré
poskytovalivysvetleniedozápisniceopodanomvysvetlení(vrámcikomparatívnejmetódyvýkladupráva
možnoprimeranepoužiťajjudikatúruNajvyššiehosúduČRR45/1994-I.,ktoráužspomenutújudikatúru
dopĺňa tak, že úradný záznam ako aj zápisnice o podaných vysvetleniach nie je možné na hlavnom

pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz).
Zo zákonného ustanovenia§ 119 ods. 2 Trestného poriadku je zrejmé, že dokazovať skutkový stav veci
možno len zákonným spôsobom a to dôkaznými prostriedkami, ktoré sú upravené v Trestnom poriadku,
respektíve, ktoré vyplývajú z osobitného zákona. Napriek tomu, že ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného
poriadku vypočítava dôkazné prostriedky len demonštratívne, je limitujúcim faktorom dokazovania práve

zásada zákonnosti, t. j. skutočnosť, že dokazovať možno len dôkaznými prostriedkami upravenými v
Trestnom poriadku, či v osobitnom zákone. V prípade, ak sa skutkový stav veci dokazuje prostriedkami,
ktoré Trestný poriadok alebo osobitný zákonne pokladá za dôkazný prostriedok, nemôže byť výsledkom
takéhoto dokazovania dôkaz použiteľný v trestnom konaní, teda takýto prostriedok nemôže slúžiťna náležité zisťovanie skutkového stavu veci a súd ani nemôže o takýto prostriedok oprieť svoje
rozhodnutie.

V naznačenom kontexte je potrebné konštatovať, že čítanie úradných záznamov vypracovaných
príslušníkmi PZ by bol nesprávny procesný postup v dokazovaní, ktorý by bol v rozpore s ustanovením
§ 119 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko úradné záznamy PZ nie sú dôkaznými prostriedkami podľa
Trestného poriadku (nejde o listinný dôkaz) a nie sú dôkazným prostriedkom v zmysle osobitného
zákona, t. j. zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Úradný záznam

vypracovaný príslušníkmi PZ, pred začatím trestného stíhania, má obdobnú povahu ako majú zápisnice
o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o Policajnom zbore. Účelom úradných
záznamov je popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo mohol byť spáchaný
trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa zákona o Policajnom zbore
(napríklad pri overovaní totožnosti osôb) teda ide o dokumentovanie operatívneho postupu polície
pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ teda nie je dôkazným

prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, nič nedokazuje, nakoľko dôkazom by mohol byť len
obsah záznamu, či zápisnice o podanom vysvetlení, ktorý je možné procesne poskytnúť len vo forme
svedeckej výpovede a nie záznam alebo zápisnica sama o sebe (t. j. jeho listinná podoba). Úradný
záznam alebo zápisnica o podanom vysvetlení, samé osebe, (ako „čisté“ listiny) dokazujú len to, kto
tento záznam spísal, kedy ho spísal, prípadne kde ho spísal, respektíve kto poskytoval informáciu do

zápisnice o podanom vysvetlení (obsah úradného záznamu a obsah zápisnice o podanom vysvetlení
je už však informáciou o možnej svedeckej výpovedi a jej obsahu, nejde teda o listinný dôkaz, ktorý by
bolo možné prečítať na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 269 Tr. por.).

Ak teda orgán činný v trestnom konaní, respektíve súd, považuje informáciu, ktorú obsahuje úradný

záznam polície za podstatnú, či závažnú pre rozhodnutie vo veci môže ju „preniesť“ do dokazovania v
trestnom konaní len tak, že vypočuje osoby, ktoré úradný záznam spísali, ako svedkov, pretože až ich
svedecké výpovede tu možno považovať za dôkazný prostriedok. Úradný záznam polície teda môže
slúžiť len na posúdenie otázky, či je nevyhnutné vykonať takýto dôkaz podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku. Z vyššie rozvedených úvah teda súd nemohol pristúpiť ani k čítaniu úradného

záznamu v režime zákonného ustanovenia § 263 Trestného poriadku, či § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, ktorého obsah by mohol byť dôkazom, ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre
trestné stíhanie, len povahu informácie. Rovnako tak len povahu informácie (teda nie dôkazu) má aj
zápisnica o podaní vysvetlenia. Uvedené právne závery vyplývajú aj z judikatúry (napríklad R 26/1989),
ktorá konštatuje, že vysvetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz

v konaní pred súdom.

V uvedenom kontexte treba potom poukázať aj na to, že pri uznaní viny nemožno ako dôkaz použiť
výpovede príslušníkov polície o tom, akým spôsobom sa pred nimi vyjadroval ku skutku obžalovaný v
pozícii podozrivého, teda ešte pred vznesením obvinenia.

Ani táto skutočnosť však nemení nič na závere, že námietky obhajoby v otázke uznania viny
obžalovaného sú nedôvodné. Krajský súd považoval vinu obžalovaného za dostatočne preukázanú a
to najmä svedeckými výpoveďami, závermi znaleckých posudkov a ostatnými listinnými dôkazmi.
K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd ďalej uvádza, že z výpovedí
príslušníkov polície, ani z iných zabezpečených dôkazov, rovnako tak ani z iných skutočností nevyplýva,

že polícia vykonávala sledovanie osoby obžalovaného a teda že by prišlo k neoprávnenému zásahu
do súkromia fyzickej osoby. Príslušníci polície v pozícii svedkov vypovedali, že vykonávali operatívno-
pátraciu činnosť, pričom spozorovali osobu obžalovaného, o ktorom mali znalosti, o akú osobu sa jedná,
teda že hráva automaty a predáva aj drogy. Keďže získali aj informáciu, že by mal prechovávať drogy,
túto osobu vyzvali na vydanie veci podľa ustanovení § 89 Trestného poriadku. Podľa už spomínanej

zápisnice o vydaní veci č.l. 140 osoba Q. B. vec ( 1 ks zatavenej injekčnej striekačky s obsahom
neznámej bielej kryštalickej látky) aj vydala, a to po riadnom poučení o možnosti odmietnuť vydať vec.
Na zákonnosti uvedeného postupu nič nemení ani skutočnosť, či zápisnica bola vyhotovená pri úkone,
alebo až po ňom. V zmysle ustanovenia § 58 Trestného poriadku, časť prvej vety, o každom úkone
trestného konania sa spíše a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica. Okolnosť, že

príslušníci polície spísali zápisnicu o vydaní veci následne na Obvodnom oddelení PZ Šoporňa, nemení
nič na použiteľnosti tohto dôkazu.
S touto otázkou sa vysporiadal už aj okresný súd, keď konštatoval, že činnosť polície nebola zameraná
na konkrétnu osobu, ale na miesto výskytu drog.K námietke obžalovaného o pochybení okresného súdu, keď odmietol vykonať konfrontácie svedkov,
odvolací súd uvádza, že v konaní vypočutí svedkovia A. R. a Y. R. nevypovedali nič o prípadnej kontrole
osoby Q. B. príslušníkmi polície, ani o prípadnej výzve na vydanie veci, nakoľko, ako svedkovia uviedli,

z miesta v obci Šoporňa, pri pohostinstve Lev, na vyzvanie polície odišli.
Ďalšiu námietku obžalovaného o právnej kvalifikácii, považuje odvolací súd za nedôvodnú. Obžalovaný
uvádza, že obžaloba bola podaná pre trestný čin prechovávania drogy pre vlastnú potrebu, avšak
z predloženého spisového materiálu je zistiteľné, že obžaloba bola podaná pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona. Rovnako tak obžalovaný nesprávne namieta, že v obžalobe bola uvedená hodnota
nájdenej drogy a v rozsudku nie.

Treba však uviesť, že v skutkovej vete tak podanej obžaloby ako aj napadnutého rozsudku, je objektívna
stránka trestného činu podľa § 172 Trestného zákona vymedzená prostredníctvom určenia počtu bežnej

jednotlivej dávky drogy.
V rámci odvolacieho prieskumu tunajší súd zistil, že napadnutý rozsudok, vo výroku o vine je tak
založený na nesprávnej aplikácií ustanovení Trestného zákona. Ustálenie skutkového stavu tak, ako
to urobil prvostupňový súd vo vzťahu k zisteniu zákonných znakov zločinu podľa § 172 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona, je v rozpore so zákonom. V skutkovej vete napadnutého rozsudku je množstvo

zaistenej psychotropnej látky vyjadrené jednak jej hmotnosťou, hmotnosťou účinnej látky a množstvom
obvykle jednorazových dávok drogy, ktoré im zodpovedajú. Pojem obvykle jednorazová dávka je pojem
právny a Trestný zákon ho používa v súvislosti z prechovávaním drog pre vlastnú potrebu v zmysle §
135 Trestného zákona. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jed-
norazová dávka, sú zákonnými znakmi trestného činu podľa § 171 Trestného zákona. Je nesprávne a

nezákonné objektívnu stránku trestného činu podľa § 172 Trestného zákona vyjadrovať prostredníctvom
kritéria počtu obvykle jednorazových dávok drogy.
Objektívna stránka trestného činu podľa § 172 Trestného zákona musí byť vymedzená nie
prostredníctvom určenia počtu obvykle jednorazovej dávky drogy, ale prostredníctvom vymedzenia
množstva zaistenej látky, určenia koncentrácie účinnej látky a ceny zaistenej psychotropnej látky.

Túto cenu možno stanoviť ako násobok celkovej hmotnosti zaistenej zmesi (obsahujúcej dostatočnú
koncentráciu metamfetamínu na vyvolanie psychotropných účinkov) a ceny za jeden gram (prípadne inú
hmotnostnú veličinu) takejto zmesi predávaný na čiernom trhu, ktorá bola v čase a mieste spáchania
skutku. Táto úvaha odvolacieho súdu vychádza z doterajšej praxe súdnych rozhodnutí z oblasti drogovej
trestnej činnosti.

Z predloženého spisového materiálu v trestnej veci Q. B. je zistiteľné, že podľa vyjadrenia Ministerstva
vnútra SR, Prezídia PZ, Národná protidrogová jednotka Bratislava bola v štvrtom štvrťroku 2015 v
Trnavskom kraji hodnota 1 gramu metamfetamínu 45,- Eur.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Nakoľko v tejto otázke bolo vykonané prvostupňovým súdom dokazovanie v dostatočnom rozsahu
(potrebnom na ustálenie skutkového stavu), v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, nahradil odvolací
súd zrušený rozsudok výrokmi vlastnými. V skutkovej vete vymedzil celkovú hodnotu zaistenej drogy,
teda jej cenu, a to vo výške 150, 39 eur ( 45 eur krát 3,342 g ). Následne rozhodol aj o uložení

trestu odňatia slobody a ochranného opatrenia tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku,
kedy v zhode s rozhodnutím okresného súdu zohľadnil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m)
Trestného zákona a to, že obžalovaný už bol v minulosti odsúdený a v zmysle ustanovenia § 38 ods.
4 Trestného zákona uložil trest pri dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby a to vo výmere 12 rokov.
Zákonom ustanovená trestná sadzba pri trestnom čine v zmysle § 172 ods. 2 Trestného zákona je 10 až

15 rokov, po úprave pri zvýšení dolnej hranice o jednu tretinu z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností
je takto upravená sadzba 11 rokov 8 mesiacov až 15 rokov.
V zhode s rozhodnutím súdu prvého stupňa podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona pre výkon
uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a
podľa § 76 ods. 1/ Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad podľa § 78 ods. 1/ Trestného

zákona na dobu 1(jeden) rok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.